4Svk/54/2025

rozhodnutie správneho súdu vo veci 1. Úrad pre reguláciu hazardných hier (ďalej aj ako „žalovaný", „Úrad", príp. „Úrad pre reguláciu hazardných hier") rozhodnutím č. 000335/2025 zo dňa 15.07.2025 - podľa § 77 ods. 9 písm. a) v spojení s § 40 ods. 5 zákona č. 30/2019 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o hazardných hrách" alebo „zákon č. 30/2019 Z. z.") - zmenil individuálnu licenciu na prevádzkovanie hazardných hier udelenú spoločnosti Ariola s. r. o. (ďalej „ďalší účastník konania" alebo „žiadateľ"), vrátane schválenia nového kasína „CASINO VICTORY, Nitrianska 72/6984, 927 05 Šaľa" - (ďalej „napadnuté rozhodnutie"). Kasíno podľa predchádzajúcej vety má byť - podľa napadnutého rozhodnutia - umiestnené na území mesta Šaľa. 2. V priebehu administratívneho konania, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, bolo povinnosťou žiadateľa predložiť - okrem všeobecných podkladov podľa § 39 a § 50 zákona o hazardných hrách - aj špecifické podklady podľa § 60 ods.1 písm. i) a j) uvedeného zákona - vyjadrenie obce k umiestneniu kasína na jej území a vyjadrenie obce o tom, že na jej území nie je vydané všeobecne záväzné nariadenie (ďalej aj ako „VZN") o zákaze umiestňovať kasína (na základe ustanovenia § 79 ods. 4 zákona o hazardných hrách). Zároveň mal preukázať, že na zvolenom mieste nie je prevádzkovanie hazardných hier v rozpore s verejným záujmom. 3. Mesto Šaľa (ďalej aj ako „žalobca") vydalo vo veci nesúhlasné vyjadrenie č. 26050/2025/

5. Rozhodnutie žalovaného napadlo Mesto Šaľa správnou žalobou podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj ako „SSP"). Súčasťou správnej žaloby podľa predchádzajúcej vety bol aj návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej

Správny súd sa z procesného hľadiska vysporiadal v prvom rade s tým, či bola predmetná správna žaloba podaná subjektom, ktorý mal v konaní aktívnu legitimáciu. Poukázal na to, že legislatívna konštrukcia správneho súdnictva v SSP vychádza z čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého sa na správny súd vo veci preskúmania rozhodnutia orgánu verejnej správy môže obrátiť ten, kto tvrdí, že bol týmto rozhodnutím na svojich právach ukrátený, pričom Ústava Slovenskej republiky umožňuje zákonodarcovi obmedziť možnosti prístupu na súd a zároveň ustanovuje hranice takej možnosti tým, že preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd nesmie byť spod právomoci súdu vylúčené.

8. Správny súd v tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 178 SSP a na to, že k tomu, aby mohol mať určitý subjekt postavenie žalobcu, musia byť kumulatívne splnené dve podmienky, a to postavenie účastníka v administratívnom konaní, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy a súčasne ukrátenie na subjektívnych právach spojené s vydaním napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy.

V tomto kontexte doplnil, že aj keď zákon o hazardných hrách neobsahuje špecifické ustanovenie týkajúce sa účastníctva, uvedený režim vyplýva z piatej a šiestej časti predmetného zákona. Ustálil, že obec (v danom prípade Mesto Šaľa - žalobca) v administratívnom konaní plní úlohu orgánu verejnej správy, ktorý vo veci podáva vyjadrenie k umiestneniu kasína na svojom území podľa § 60 ods. 1 zákona o hazardných hrách a zároveň podľa § 4 ods. 3 písm. d) zákona o obecnom zriadení. Pozornosti správneho súdu pritom neušlo - a uviedol to aj v odôvodnení napadnutého uznesenia - že aj samotný žalobca v podanej správnej žalobe uviedol, že si je vedomý absencie svojho postavenia účastníka vedeného administratívneho konania.

11. Správny súd návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol z dôvodu, že podaný návrh sa týka procesného inštitútu, ktorý nemôže existovať samostatne od podanej správnej žaloby, ktorá bola odmietnutá ako podaná neoprávnenou osobou. O trovách konania rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, keďže bola žaloba odmietnutá a nebol zistený dôvod pre aplikáciu § 171 ods. 1 SSP.

vyjadrenie sťažovateľa, vyjadrenie ďalšieho účastníka konania 12. Rozhodnutie správneho súdu - uznesenie č. k. 4S/81/2025-42 zo dňa 13. augusta 2025 kasačnou sťažnosťou včas napadol žalobca (ďalej aj ako „sťažovateľ"), ktorý ju formálne odôvodnil ustanovením § 440 ods. 1 písm. j), g) a f) SSP, t. j. tým, že podanie sťažovateľa bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 písm. j) SSP), ďalej nesprávnym právnym posúdením veci zo strany správneho súdu (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP) a napokon tým, že správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil sťažovateľovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f) SSP).

14. Vo vyššie uvedenom kontexte poukázal na to, že aj výrok správneho súdu o návrhu sťažovateľa na priznanie odkladného účinku jeho správnej žalobe je nesprávny. Správny súd - podľa sťažovateľa - návrh zamietol paušálne, keď „nezhodnotil tvrdenú hrozbu vážnej ujmy a aspekt verejného záujmu."

Okrem toho sa mal správny súd - podľa sťažovateľa - zaoberať tým, či (iv) žalovaný riadne preskúmal zákonné podmienky umiestnenia a prevádzky, resp. či preukázal ich splnenie a - napokon - (v) či sa žalovaný, resp. správny súd presvedčivo vysporiadali s tvrdenou hrozbou vážnej ujmy a s aspektom verejného záujmu pri rozhodovaní o odkladnom účinku.

17. S postupom správneho súdu, ktorý žalobu odmietol výlučne formalistickým odkazom na absenciu účastníctva sťažovateľa, a tým fakticky legitimizoval napadnuté rozhodnutie žalovaného bez toho, aby preskúmal jeho zákonnosť vo svetle relevantných hmotnoprávnych a procesnoprávnych kritérií, sa preto sťažovateľ nemohol stotožniť.

19. Podľa názoru sťažovateľa je rozhodnutie správneho súdu arbitrárne a nepreskúmateľné, vykazuje znaky formalistického výkladu podmienky účastníctva správneho konania podľa § 178 SSP v spojení s § 98 ods. 1 písm. e) SSP.

21. Opakovane sťažovateľ namietal formalizmus správneho súdu pri hodnotení toho, či spĺňa podmienku účastníctva v administratívneho konaní tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 178 SSP. V bode 3.6 kasačnej sťažnosti uviedol, že „podľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku je účastníkom aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím priamo dotknutý, až do času, kým sa preukáže opak. Inými slovami, ak žalobca hodnoverne tvrdí priamy dopad rozhodnutia na výkon samosprávy a svoje právom chránené záujmy, súd nemôže uzavrieť vec čisto formalisticky konštatovaním, že „nebol účastníkom" - musí najprv posúdiť samotné tvrdenie o dotknutí a až následne urobiť záver o aktívnej legitimácii".

23. Podstatná časť argumentácie sťažovateľa obsiahnutá v kasačnej sťažnosti sa v ďalšom týkala merita správneho konania, v ktorom bolo napadnuté rozhodnutie vydané. Námietky sťažovateľa sa týkali najmä povahy vyjadrenia obce podľa § 60 zákona o hazardných hrách, resp. významu normotvorby podľa § 74 zákona o hazardných hrách, ktorým sa správny súd - podľa sťažovateľa dostatočne nevenoval, ďalej zásad konania, ktoré mali byť v konaní porušené (zásada materiálnej pravdy, a to vo viacerých kontextoch - neakceptovanie údajne všeobecného nesúhlasného stanoviska sťažovateľa, nedostatočné preskúmanie podmienok umiestnenia a prevádzky, resp. preukázanie ich splnenia, ako aj nesprávne právne posúdenie týchto otázok a pod.), okolností, na ktoré správny súd neprihliadal, ďalej celkového opomenutia ochrany verejného záujmu a priameho vstupu do územnej samosprávy vydaným rozhodnutím a i.

25. V súvislosti s výrokom správneho súdu k návrhu sťažovateľa (ako žalobcu) o priznanie odkladného účinku správnej žalobe sťažovateľ uviedol, že v uznesení uvedené dôvody sú paušálne a nereflektujú jednotlivé roviny tvrdenej ujmy (nezvratnosť lokálnych účinkov, sociálno-preventívne riziká, poriadková záťaž, integrita miestnej politiky).

26. V závere sťažovateľ svoje kasačné námietky zosumarizoval tak, že opäť poukázal na ustanovenie § 14 ods. 1 Správneho poriadku a skonštatoval, že rozhodnutím žalovaného môže byť na svojich právach priamo dotknutý. Uviedol, že Mesto Šaľa (sťažovateľ) konzistentne tvrdilo priamy zásah do svojich práv - územná samospráva, normotvorba VZN, verejný poriadok, sociálna prevencia, keď správnemu súdu opakovane vytkol, že tento uvedený rámec „neotvoril" ani prima facie, ale len formalisticky uzavrel, že Mesto Šaľa účastníkom konania nebolo. Formuloval pritom záver, že súd mal „prípadne" využiť mechanizmus opomenutého účastníka podľa § 179 SSP a až následne robiť záver o legitimácii.

licencie. Tým mal zaťažiť napadnuté uznesenie nedostatkom dôvodov a nesprávnym právnym posúdením. 27. V hmotnoprávnej rovine zopakoval „tri piliere" licenčného rozhodovania o hazardných hrách - 1. povinnú prílohu žiadosti (vyjadrenie obce) podľa § 60 ods. 1 písm. i) a j) zákona o hazardných hrách, 2. kompetenciu obce tvoriť VZN k umiestňovaniu hazardu a 3. osobitnú podmienku verejného záujmu viazanú na miesto. Doplnil, že Mesto Šaľa nad rámec uvedeného, doplnilo do konania detailné stanovisko s lokalizačnými dôvodmi (blízkosť škôl/ športovísk, kumulácia prevádzok, riziká pre zraniteľné skupiny), keď žalovaný namiesto toho, aby tieto okolnosti vyhodnotil v teste verejného záujmu, skonštatoval, že stanovisko je nepreskúmateľné. Práve v tomto kontexte sťažovateľ doplnil, že zákon neukladá obci povinnosť odôvodňovať vyjadrenie a ak by tomu tak aj bolo, žalovaný mal v zmysle zásady materiálnej pravdy súvisiace okolnosti ďalej skúmať, čo však neurobil a v napadnutom rozhodnutí ani nevysvetlil, prečo verejný záujem vo veci nie je dotknutý.

29. Vychádzajúc zo skutočností uvedených v kasačnej sťažnosti a poukazujúc na to, že tieto sú subsumovateľné pod ustanovenie § 440 ods. 1 písm. j), g) a f) SSP, sťažovateľ kasačnému súdu navrhol, aby napadnuté uznesenie správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na nové rozhodnutie, keď zároveň navrhol, aby mu bola priznaná náhrada trov kasačného konania.

Poukázal na to, že účastníkom konania - podľa zákona o hazardných hrách - v predmetnom konaní bol len žiadateľ (t. j. ďalší účastník konania v rámci tohto súdneho konania). Ak sťažovateľ tvrdil, že jeho hmotnoprávne postavenie môže byť rozhodnutím priamo dotknuté, tento predpoklad nepreukázal. V súhrne má za to, že sťažovateľ nebol účastníkom administratívneho konania a ani ním nemal byť, t. j. nemôže byť ani opomenutým účastníkom konania s právom podania správnej žaloby. Z týchto dôvodov žalovaný navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť.

opak. Uviedol, že Mesto Šaľa od začiatku tvrdilo priamy zásah do výkonu samosprávy pri povoľovaní prevádzky kasína na jeho území (územná kompetencia, miestna normotvorba, verejný poriadok, sociálna prevencia), čo podľa sťažovateľa prima facie zakladá jeho postavenie účastníka konania. Žalovaný teda mal o (ne)účastníctve sťažovateľa v administratívnom konaní rozhodnúť a svoje závery vecne odôvodniť. Zopakoval následne

tvrdeniach o priamej dotknutosti, a to až do času, kým správny orgán preskúmateľne nepreukáže opak. Vzhľadom na uvedené potom sťažovateľ zotrval v predmetnom vyjadrení na petite podanej kasačnej sťažnosti (k tomu pozri toto odôvodnenie vyššie).

právach. Podľa ďalšieho účastníka konania, sťažovateľ mal v predmetnom správnom konaní len „vyjadrovaciu právomoc" (podľa § 60 zákona o hazardných hrách), avšak v konaní o vydanie individuálnej licencie podľa zákona o hazardných hrách sa nerozhodovalo o subjektívnych právach obce - sťažovateľa. Podľa ďalšieho účastníka konania, postavenie účastníka administratívneho konania neprislúchalo sťažovateľovi ani na základe Správneho

Následne poukázal na súvisiace upozornenia a protesty vydané prokuratúrou. 33. Nestotožnil sa ani s návrhom sťažovateľa na priznanie odkladného účinku podanej kasačnej sťažnosti, keď poukázal na to, že vyhovenie takémuto návrhu je dôvodné v prípadoch, kedy sťažovateľovi hrozí závažná ujma a zároveň by priznanie odkladného účinku nebolo v rozpore s dôležitým verejným záujmom. Má za to, že z dôvodov, ktoré podrobne uvádza v texte vyjadrenia, sťažovateľ nepreukázal, resp. neosvedčil existenciu zákonných predpokladov, ktoré by museli byť splnené, aby mohlo byť jeho návrhu vyhovené. Naopak, tvrdí, že priznanie odkladného účinku by nechránilo verejný záujem, ale - naopak - narušilo by zásadu právnej istoty a s tým súvisiace - ústavou garantované- práva adresáta rozhodnutia. 34. Ďalší účastník konania potom navrhol, aby kasačný súd napadnuté uznesenie správneho súdu potvrdil a zároveň požiadal o náhradu trov konania.

38. Podľa § 40 ods. 5 zákona o hazardných hrách, prevádzkovateľ hazardnej hry je povinný pri každej plánovanej zmene údajov a skutočností, ktoré sú uvedené v individuálnej licencii, v dokladoch, ktoré úrad pri udeľovaní individuálnej licencie schválil alebo ktoré sú prílohou individuálnej licencie, vopred požiadať o zmenu tejto licencie. Na konanie o zmene individuálnej licencie sa primerane použijú ustanovenia o udelení individuálnej licencie.

40. Podľa § 79 ods. 3 zákona o hazardných hrách, obec môže ustanoviť všeobecne záväzným nariadením, že na jej území nemožno umiestniť herňu v budovách uvedených v § 15 ods. 7 písm. a), b), c) alebo písm. d) alebo v kombinácii budov v členení podľa § 15 ods. 7 písm. a), b), c) alebo písm. d), alebo vo všetkých budovách uvedených v § 15 ods. 7, pričom toto všeobecne záväzné nariadenie musí platiť na celom území obce.

41. Podľa § 79 ods. 4 zákona o hazardných hrách, obec môže ustanoviť všeobecne záväzným nariadením, že na jej území nemožno umiestniť kasíno v budovách uvedených v § 16 ods. 5 písm. a), b) alebo písm. c) alebo v kombinácii budov v členení podľa § 16 ods. 5 písm. a), b) alebo písm. c), alebo vo všetkých budovách uvedených v § 16 ods. 5, pričom toto všeobecne záväzné nariadenie musí platiť na celom území obce. Na prevádzkovateľa hazardnej hry, ktorému bola udelená individuálna licencia na prevádzkovanie hazardnej hry pred nadobudnutím účinnosti všeobecného záväzného nariadenia, sa toto všeobecne záväzné nariadenie nevzťahuje do skončenia platnosti tejto individuálnej licencie, ak obec prijala všeobecne záväzné nariadenie podľa prvej vety, prevádzkovateľovi hazardnej hry zaniká opcia podľa §39 ods. 6 vo vzťahu k prevádzkovaniu hazardnej hry na území obce, ktorá takéto všeobecne záväzné nariadenie prijala

43. Podľa § 7 písm. a) SSP, správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená. 44.

záujmoch. 46. Podľa § 179 ods. 1 SSP, ak správnu žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom administratívneho konania malo konať (ďalej len „opomenutý účastník"), správny súd overí správnosť tohto tvrdenia a skutočnosť, či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako tri roky, a ak sú tieto podmienky splnené, uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný doručiť opomenutému účastníkovi vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie.

Podľa § 1 ods. 1 Správneho poriadku, tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

V. Práve posúdenie veci Najvyšším správnym súdom

Aj na titulnej strane žaloby sťažovateľ uviedol, že sa jedná o správnu žalobu „o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 000335/2015, číslo: URHH/003145/2025-160 zo dňa 15.07.2025". Vychádzajúc z uvedenej skutočnosti bolo potom plne dôvodné, že správny súd primárne skúmal to, či sťažovateľ vôbec spĺňa zákonné vymedzenie žalobcu podľa § 178 SSP.

Konkrétne, musí sa jednať o fyzickú osobu alebo o právnickú osobu, ktorá „o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch."

v konaní, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, sťažovateľ nemal postavenie účastníka konania, správny súd skonštatoval, že žaloba bola podaná zjavne neoprávnenou osobou, a preto ju podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP odmietol (pozn. v bode 24 napadnutého uznesenia je nesprávne uvedené „zamietol", avšak vo výroku II je úkon súdu uvedený správne - odmietol).

Správnemu súdu pritom sťažovateľ zároveň vytýkal, že odôvodnenie napadnutého uznesenia je nedostatočné, že je fakticky nepreskúmateľné a že vec správny súd posúdil celkovo nesprávne. 54. Skôr ako sa kasačný súd vyjadrí k veci podrobnejšie, poukazuje na to, že správne súdne konanie v rámci tohto typu súdneho prieskumu sa riadi zásadou koncentrácie, t. j. kvalifikované a riadne vznášanie námietok v správnej žalobe je na žalobcovi (k tomu pozri napr. § 182 ods. 1 písm. e) SSP - obligatórna náležitosť správnej žaloby: „dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len „žalobné body")", § 183 SSP - zásada koncentrácie - „Žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby").

. .", čl. II správnej žaloby - „žalobca nebol účastníkom konania", „napriek formálnej absencii účastníctva", „Podľa § 178 ods. 1 Správneho súdneho poriadku môže byť žalobcom aj osoba, ktorá síce nebola účastníkom konania.

V prípade, ak by sťažovateľ podal správnu žalobu opomenutého účastníka (t. j. tvrdil by, že s ním ako s účastníkom administratívneho konania malo byť konané, ale orgán verejnej správy s ním tak nekonal), vtedy by nepochybne bolo dôvodné od správneho súdu vyžadovať podrobnejšie odôvodnenie toho, či, resp. prečo sťažovateľ bol alebo nebol účastníkom administratívneho

postačujúce. 59. Tu kasačný súd pripomína, že sťažovateľ fakticky až v kasačnej sťažnosti začína tvrdiť, že mal byť účastníkom administratívneho konania (a to zrejme aj pod vplyvom záverov správneho súdu), keď - ako je uvedené vyššie - priamo v správnej žalobe opakovane deklaroval, že v skutočnosti účastníkom správneho konania nebol, resp. zo správnej žaloby vyplýva, že súvisiaci právny režim, ktorý mu postavenie účastníka konania nepriznáva, mu je známy (k tomu pozri bod 55 vyššie).

rozhodnutí poukázal na piatu a šiestu časť zákona o hazardných hrách, z ktorých vyvodil, že účastníkom správneho konania je v takýchto prípadoch len samotný žiadateľ, resp. prevádzkovateľ hazardnej hry. Na strane druhej, odôvodnil aj to, prečo sťažovateľ (ako jednotka územnej samosprávy) má v predmetnom konaní skôr postavenie dotknutého orgánu, čo je však iné procesné postavenie ako účastník administratívneho konania, keď poukázal na ustanovenie § 60 ods. 1 písm. i) zákona o hazardných hrách a na ustanovenie § 4 ods. 3 písm. d) zákona o obecnom zriadení.

Ak takéto postavenie mal mať, avšak správne orgány s ním nekonali, prichádza do úvahy správna žaloba opomenutého účastníka, čo však v podmienkach súdenej veci splnené nie je (sťažovateľ takúto žalobu nepodal). 62. Berúc totiž do úvahy okolnosti súdenej veci, aj keby súd odhliadol od vlastného označenia správnej žaloby, ktorú sťažovateľ podal (priamo na jej titulnej strane je uvedené, že táto smeruje k preskúmaniu zákonnosti napadnutého rozhodnutia), ani z obsahového hľadiska, t. j. ani pri materiálnom hodnotení obsahu žaloby sťažovateľa nie je možné dospieť k záveru, že by sa malo jednať o žalobu opomenutého účastníka (§ 179 ods. 1 SSP), v ktorej by sťažovateľ (ako žalobca) tvrdil, že mal mať postavenie účastníka administratívneho konania, v ktorom bolo napadnuté rozhodnutie vydané a že sa s ním v rozpore so zákonom - ako s účastníkom správneho konania - nekonalo. Petitom podanej správnej žaloby sa sťažovateľ najmä nedomáhal doručenia predmetného rozhodnutia (ako opomenutý účastník administratívneho konania), ale priamo jeho zrušenia.

Jej znenie je fakticky v príkrom rozpore s tým, čo žaloba opomenutého účastníka sleduje a za akých procesných podmienok, keď sám sťažovateľ (žalobca) v texte správnej žalobe opakovane akceptoval, resp. nerozporoval, že nebol účastníkom administratívneho konania, v ktorom bolo napadnuté rozhodnutie vydané a nedomáhal sa jeho doručenia, pretože ako sám uviedol v správnej žalobe, napadnuté rozhodnutie žalovaného mu bolo riadne doručené (k tomu pozri ďalej bod 77 tohto uznesenia).

Správny súd však napriek tomu v uvedenej veci postupoval extenzívne a aj bez toho, aby sťažovateľ tvrdil, že sa s ním ako s účastníkom správneho konania konať malo (ale žalovaný s ním nekonal), niekoľko bodov odôvodnenia v napadnutom uznesení venoval vymedzeniu okruhu účastníkov administratívneho konania v konaní, v ktorom bolo napadnuté rozhodnutie vydané, a to v rámci verifikácie toho, či bol sťažovateľ účastníkom konania - ako podmienky pre aktívnu legitimáciu v súdnom konaní. Dospel pritom k záveru, že zákon o hazaradných hrách „pozná" len jednu kategóriu účastníka konania (žiadateľa/prevádzkovateľa). Subsidiárnej aplikácii Správneho poriadku na súdenú vec (čo naznačuje sťažovateľ aj v kasačnej sťažnosti) sa správny súd v napadnutom rozhodnutí detailnejšie nevenoval, keď implicitne z uznesenia vyplýva, že úpravu zákona o hazardných hrách považuje vo vzťahu k Správnemu poriadku za lex specialis s úplným vymedzením účastníctva konania.

67. Podľa § 97 ods. 1 zákona o hazardných hrách, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje správny poriadok, ak odsek 2 neustanovuje inak. Zmena individuálnej licencie (predmet prieskumu v tomto konaní) vo výnimkách § 97 ods. 2 citovaného zákona uvedená nie je. Zo záhlavia napadnutého rozhodnutie vyplýva, že toto bolo vydané aj podľa § 46 Správneho

poriadku. Naopak, v správnej žalobe uznáva, že postavenie účastníka správneho konania v predmetnom konaní nemal (k tomu pozri bod 55 tohto uznesenia vyššie). 69. Uvedené kvalifikovaným spôsobom začína sťažovateľ žalovanému vytýkať až v kasačnej sťažnosti, čo je však - v zmysle § 439 ods. 3 písm. b) SSP - neprípustné („(3) Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak - b) sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol"). Ak mal totiž sťažovateľ za to, že sa s ním ako s účastníkom správneho konania konať malo (ale žalovaný konal nezákonne, ak tak nepostupoval), potom mal podať správnu žalobu opomenutého účastníka konania a nie domáhať sa zrušenia napadnutého rozhodnutia.

71. Z podanej kasačnej sťažnosti vyplýva, že - podľa názoru sťažovateľa - toto postavenie mal mať v nadväznosti na tú časť ustanovenia § 14 ods. 1 Správneho poriadku, z ktorej vyplýva, že účastníkom správneho konania je aj ten, kto tvrdí, že jeho práva, právom chránené záujmy a povinnosti môžu byť dotknuté, a to až do času, kým sa preukáže opak (k tomu pozri napr. body 15, 21, 22 a 31 tohto odôvodnenia vyššie).

73. V tomto kontexte kasačný súd dopĺňa, že vyjadrenia sťažovateľa k veci samej podľa § 60 ods. 1 zákona o hazardných hrách (nesúhlasné vyjadrenie zo dňa 27.03.2025 na č. l. 24 súdneho spisu, vyjadrenie zo dňa 18.11.2024 na č. l. 27 súdneho spisu, nesúhlasné vyjadrenie zo dňa 23.09.2024 na č. l. 33 súdneho spisu) nie je možné považovať za úkon prihlásenia sa do konania pre účely ustanovenia § 14 ods. 1 Správneho poriadku („(1) Účastníkom konania je [. .

74. Navyše, ak by sťažovateľovi malo byť priznané postavenie účastníka podľa tzv. druhého vymedzenia účastníctva v správnom konaní (§ 14 ods. 1 Správneho poriadku - „(„(1) Účastníkom konania je ten [. . .] koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté [.

keď žiadnu takúto subjektívnu dotknutosť sťažovateľ v priebehu konania netvrdil, ani neosvedčil. Výkon samosprávy (do ktorej sa údajne podľa sťažovateľa napadnutým rozhodnutím žalovaného malo zasiahnuť) nie je subjektívnym právom mesta Šaľa.

súdneho prieskumu. Zamietnutie kasačnej sťažnosti žalobcu v súdenej veci týmto uznesením preto automaticky neznamená zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného v merite, a to vrátane otázok, ktoré sťažovateľ prezentoval v priebehu tohto súdneho konania - ako napr. nedostatočné odôvodnenie súladu, resp. rozporu licencie s verejným záujmom, nedostatočné vysporiadanie sa s nesúhlasným vyjadrením sťažovateľa produkovaným pre účely správneho konania a pod. Predmetné meritórne otázky v tomto konaní tak správny súd, ako ani kasačný súd však skúmať nemohli, a to z dôvodu absencie aktívnej legitimácie sťažovateľa na podanie všeobecnej správnej žaloby vo veci.

Naviac, sťažovateľ otázku účastníctva začal kvalifikovane riešiť až v rámci konania pred kasačným súdom, t. j. predmetná námietka je vo svojej podstate mimo rámca súdneho prieskumu v kontexte tzv. koncentračnej zásady a sťažovateľ vo veci ani nepodával žalobu opomenutého účastníka konania, ale správnu žalobu, ktorou sa domáhal zrušenia napadnutého

Podľa § 7 písm. a) SSP pritom správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis [.

78. Kasačný súd nemohol ako dôvodné vyhodnotiť ani tie námietky sťažovateľa, ktoré smerovali k tomu, že sa správny súd nedostatočne zaoberal ďalšími otázkami, ktoré s vecou súvisia, a to najmä povahou a významom nesúhlasného vyjadrenia sťažovateľa, otázkou (ne)viazanosti žalovaného predmetným vyjadrením sťažovateľa, ďalej s údajne nedostatočným odôvodnením neexistencie rozporu s verejným záujmom v súvislosti s predmetom licencie, nedodržaním zásady materiálnej pravdy v konaní (osobitne s prihliadnutím na to, že údajné nesúhlasné vyjadrenie sťažovateľa nemal žalovaný akceptovať pre nedostatok dôvodov, resp. s prieskumom podmienok umiestnenia a prevádzky povoľovaných činností a pod.).

Zároveň, z tých istých dôvodov a prihliadajúc na to, že sťažovateľom podaná žaloba nie je žalobou opomenutého účastníka konania (§ 179 SSP) - k tomu pozri toto odôvodnenie vyššie - nebolo právne dôvodné zaoberať sa ďalšou argumentáciou sťažovateľa, a to vrátane tej, ktorá sa týkala údajne nesprávneho právneho posúdenia toho, či vo veci boli splnené podmienky pre priznanie odkladného účinku podanej správnej žalobe, ako aj nedostatočného odôvodnenia toho, prečo bol tento návrh sťažovateľa správnym súdom zamietnutý.

vzťahu k tým námietkam sťažovateľa, ktoré smerovali proti nedostatočnému odôvodneniu správneho súdu vo vzťahu k jeho výroku o zamietnutí návrhu na priznanie odkladného účinku jeho správnej žalobe. 80. Irelevantný je bez ďalšieho aj kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. j) SSP uplatnený sťažovateľom v jeho kasačnej sťažnosti, keďže tento v podmienkach súdenej veci ani neprichádza do úvahy. Napadnutým uznesením totiž nedošlo k odmietnutiu podania sťažovateľa, ale k odmietnutiu jeho riadnej správnej žaloby. Ustanovenie § 440 ods. 1 písm. j) SSP sa uplatňuje v prípadoch, kedy správny súd odmieta podanie na základe toho, že jeho podávateľ nevyhovel výzve súdu na odstránenie jeho vád, čo však nie je súdený prípad („Dôvod kasačnej sťažnosti vymedzený v § 440 ods. 1 písm. j) dopadá na prípady, keď žalobca (sťažovateľ) nesúhlasí s procesným rozhodnutím krajského súdu, ktorým odmietol jeho podanie, ktoré sťažovateľ ako podávateľ v správnym súdom stanovenej lehote neopravil

[. . .]" - BAJÁNKOVÁ, Jana, BARICOVÁ, Jana, GEŠKOVÁ, Katarínou, MESIARKINOVÁ, Soňa. § 440 [Zákonné dôvody kasačnej sťažnosti]. In: BARICOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián,

82. V súvislosti s návrhom sťažovateľa na priznanie odkladného účinku jeho kasačnej sťažnosti Najvyšší správny súd uvádza, že odmietnutím správnej žaloby sťažovateľa sa právny stav vyvolaný vo veci (právoplatným) rozhodnutím žalovaného (rozumej: napadnutým rozhodnutím) nezmenil, t. j. ani prípadné vyhovenie predmetnému návrhu sťažovateľa by fakticky nemalo žiadny dopad na právnu situáciu, ktorá vo veci existuje (aj po uznesení správneho súdu). Naviac, nie je možné opomenúť, že predmetný inštitút (odkladný účinok kasačnej sťažnosti) je podľa § 447 SSP uplatniteľný ako právny nástroj relevantný v prípadoch vyvolávajúcich potrebu dočasného riešenia vzniknutého právneho stavu.

83. O trovách kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 a nasl. SSP. Sťažovateľ - žalobca bol v kasačnom konaní neúspešný, a preto mu náhrada trov kasačného konania nepatrí. Žalovanému - hoci bol v kasačnom konaní úspešný - náhrada trov kasačného konania nepatrí, keď na takýto postup neboli splnené osobitné zákonné podmienky (§ 168 SSP). V súvislosti s ďalším účastníkom konania kasačný súd uvádza, že z výzvy správneho súdu na vyjadrenie k podanej kasačnej sťažnosti žalobcu (č. l. 61) vyplýva, že prípadné nevyjadrenie sa k nej nie je prekážkou ďalšieho konania vo veci, keď správny súd zároveň odkázal na ustanovenie § 450 ods. 3 SSP. Predmetná výzva na vyjadrenie nemala povahu procesného uznesenia správneho súdu a nebola ani koncipovaná s hrozbou následku poriadkovej pokuty. Išlo o formálne upovedomenie ďalšieho účastníka konania o tom, že vo veci bola podaná žalobcom kasačná sťažnosť, aby tak ďalší účastník konania mohol realizovať svoje práva, resp. tieto účinne brániť - napr. aj zaslaním vyjadrenia, ak to považuje za relevantné.

84. Toto rozhodnutie bolo prijaté kasačným senátom Najvyššieho správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne) - (§ 463, § 139 ods. 4, § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.