4Svk/55/2025
ECLI:SK:NSSSR:2026:0825100535.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Banskej Bystrici
- Sp. zn. 1. inštancie
- 6Sps/1/2025
- IČS
- 0825100535
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Y.. T. J., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom U. XXXX/XX, XXX XX X., proti žalovanému: mesto Brezno, so sídlom Námestie gen. M. R. Štefánika 1/1, 977 01 Brezno, v konaní o žalobe vo veciach zhromažďovania občanov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MsÚ-2025/6987-13 zo dňa 25. júna 2025, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. 6Sps/1/2025 - 85 zo dňa 14. júla 2025 takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I. Konanie pred správnym súdom
1. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) uznesením č. k. 6Sps/1/2025 - 85 zo dňa 14. júla 2025 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) podľa § 410 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MsÚ-2025/6987-13 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým podľa § 10 ods. 2 písm. c) a § 11 ods. 1 zákona č. 84/1990 Zb. o zhromažďovacom práve v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o zhromažďovacom práve“) a podľa § 46 a § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) zakázal verejné zhromaždenie pod názvom „Aj Brezno je Európa“, riadne oznámené dňa 22.06.2025 e-mailom žalobcom, s dátumom konania 27.06.2025 od 19:00 hod. s predpokladaným ukončením 20:30 hod. na Námestí gen. M. R. Štefánika v Brezne (priestor pred tribúnou námestia gen. M. R. Štefánika v Brezne).
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 2. Správny súd v napadnutom uznesení zhrnul skutkový stav veci a uviedol, že žalobca platne oznámil zhromaždenie, ktoré sa malo uskutočniť dňa 27.06.2025 od 19:00 hod. na námestí
gen. M. R. Štefánika v Brezne (priestor pred tribúnou). Správny súd preskúmal dôvodnosť zákonného rámca obmedzenia tohto ústavného práva žalobcu rozhodnutím žalovaného v zmysle ustanovení zákona o zhromažďovacom práve a konštatoval, že podľa § 16 zákona o zhromažďovacom práve sa konanie považuje za začaté dňom, keď obec dostala oznámenie. Toto zákonné ustanovenie podľa správneho súdu teda vylučuje žalobcovu teóriu, že jeho druhé oznámenie o zhromaždení „Aj Brezno je Európa“ s dátumom začatia 27.06.2025 o 19:00 hod. je pokračovaním prvého konania iniciovaného z jeho strany prvým oznámením o totožnom zhromaždení s dátumom začatia dňa 27.06.2025 o 18:00 hod. Lehota na prijatie návrhu obce, aby sa zhromaždenie konalo na inom mieste alebo v iný čas, než je uvedené v oznámení, končí súčasne s uplynutím lehoty, v ktorej možno zhromaždenie zakázať podľa § 11 zákona o zhromažďovacom práve (t. j. najneskôr uplynutím troch dní od okamihu, keď obec dostala platné oznámenie), resp. vydaním rozhodnutia obcou o zákaze zhromaždenia pred uplynutím tejto lehoty. 3.
Správny súd uviedol, že žalobca v konaní iniciovanom z jeho strany prvým oznámením o zhromaždení „Aj Brezno je Európa“ s dátumom začatia 27.06.2025 o 18:00 hod. neprijal návrh mesta na konanie zhromaždenia na inom mieste ako je Námestie gen. M. R. Štefánika
v Brezne ani v inom čase, teda v iný deň ako 27.06.2025 a vydaním rozhodnutia o zákaze tohto oznámeného zhromaždenia návrh mesta podľa § 8 ods. 1 zákona o zhromažďovacom práve stratil účinnosť. Následne žalobca (v reakcii na neúspešnosť jeho žaloby o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. MsÚ-2025/6987-07 zo dňa 04.06.2025 o zákaze prvotne oznámeného zhromaždenia so začiatkom o 18:00 hod.) oznámil e-mailom zo dňa 19.06.2025 žalovanému zhromaždenie pod názvom „Aj Brezno je Európa“, ktoré sa malo uskutočniť dňa 27.06.2025 od 19:00 hod. na Námestí gen. M. R. Štefánika v Brezne (priestor pred tribúnou). Okamihom ako žalovaný dostal e-mail žalobcu zo dňa 19.06.2025, začalo sa nové konanie, odlišné od konania ukončeného rozhodnutím žalovaného zo dňa 04.06.2025.
Nemožno preto súhlasiť s argumentáciou žalobcu, že zmenou času začatia zhromaždenia z 18:00 hod. na 19:00 hod. prijal návrh žalovaného podľa § 8 ods. 1 zákona o zhromažďovacom práve, a preto žalovaný postupoval v rozpore s § 10 ods. 4 zákona o zhromažďovacom práve, keď napadnutým rozhodnutím oznámené zhromaždenie zakázal, nakoľko išlo o dve rôzne konania.
4. Podľa správneho súdu žalovaný navrhoval žalobcovi možnosť zvoliť iný termín a miesto konania zhromaždenia, čím si splnil povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia § 8 ods. 1 zákona o zhromažďovacom práve. Ako vyplýva z e-mailovej komunikácie žalobcu a žalovaného, vzhľadom na konanie dvoch už vopred pripravovaných a organizačne zabezpečovaných kultúrnych podujatí v uvedený deň, žalovaný navrhol žalobcovi s dostatočným časovým predstihom aj iné miesto konania verejného zhromaždenia v rámci mesta (napr. park na ul. Švermova, Margitin park, park na ul. Hradby), pokiaľ by pre žalobcu nebolo prijateľné organizovať zhromaždenie v inom termíne. Teda bolo umožnené nájsť pre žalobcu riešenie, aby nedochádzalo ku kolízii miesta a času s kultúrnymi podujatiami uskutočnenými na rovnakom mieste a v rovnakom čase a žalovaný nepristúpil ihneď a bez ďalšieho k zákazu ohláseného zhromaždenia žalobcu pre kolíziu miesta a času.
Bolo už na vôli žalobcu, aby zachoval konkrétny termín, na ktorý mal pozvaných hostí, a v rámci mesta zvolil iné vhodnejšie miesto, na ktorom by sa mohlo verejné zhromaždenie uskutočniť tak, aby nedochádzalo ku kolízii s inými podujatiami. 5. Žalobca vyjadril presvedčenie, že dve verejné podujatia sa na predmetnom námestí o 19:00 hod. mohli konať aj súbežne, respektíve by vzájomne nekolidovali, pričom k správnej žalobe pripojil ako dôkaz fotografiu, ktorá podľa žalobcu bola vyhotovená dňa 27.06.2025 o 18:33 hod. a mala zachytávať prázdne miesto oznámeného zhromaždenia. Žalovaný k svojmu vyjadreniu pripojil fotografie z kamerových záznamov s časovou pečiatkou 27.06.2025 o 18:35 hod., 19:00 hod. a 19:32 hod., ktoré mali dokumentovať uvedené námestie pred tribúnou v rôznych časoch dňa 27.06.2025. Z týchto účastníkmi konania predložených fotografií správny súd overil tvrdenie žalovaného, že na predmetnom námestí v uvedených časoch (18:35 hod., 19:00 hod. a 19:32 hod.) prebiehali práce spojené s ukončením kultúrneho podujatia Župné trhy. Na fotografiách, ktoré zachytávajú aj časť námestia pred tribúnou aj širšie okolie tejto
časti námestia, bolo zreteľne vidieť, že sú tam prítomné nákladné motorové vozidlá a že prebieha demontáž a odvoz stánkov. Fotografia predložená žalobcom zachytávala len výrez z námestia tesne pred tribúnou, pričom nedokumentuje práce prebiehajúce v tesnej blízkosti tohto miesta, mimo záberu fotografie (hoci v ľavej časti fotografie je aj jedno z nákladných motorových vozidiel, ktoré je vidieť aj na fotografiách predložených žalovaným). 6. Žalobca relevantne nespochybnil argumentáciu žalovaného uvedenú v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, založenú na vyjadrení Technických služieb Brezno, o plánovanom potrebnom čase na demontáž a odvoz stánkov a upratanie námestia, ani argumentáciu žalovaného o potrebe vykonať demontáž stánkov hneď po skončení Župných trhov kvôli ochrane majetku, na základe skúseností z minulých rokov (vandalizmus, poškodenie vplyvom poveternostných podmienok).
Podľa správneho súdu bola logická úvaha žalovaného, že nie je možné žalobcovi zaručiť nerušené a pokojné konanie jeho ohláseného verejného zhromaždenia so začiatkom po predpokladanom ukončení Župných trhov - teda od 19:00 hod. a taktiež nebolo možné vylúčiť ohrozenie zdravia a bezpečnosti účastníkov zhromaždenia počas činností vykonávaných Technickými službami Brezno.
7. Zásadná podľa správneho súdu bola aj skutočnosť, že sa v danom termíne na danom mieste konalo aj iné kultúrne podujatie - „Otvorenie Breznianskeho kultúrneho leta“, a to práve aj v časovom rozpätí kolidujúcom so zhromaždením žalobcu. 8. Žalobca v správnej žalobe uviedol všeobecnú a nekonkrétnu argumentáciu o možnosti bezproblémového súbežného konania zhromaždenia, ktorého je zvolávateľom a súbežne „Otvorenia kultúrneho leta“, vzhľadom na veľkosť námestia, pričom neprezentoval žiadne konkrétne opatrenia na zamedzenie vzájomného rušivého vplyvu kultúrneho podujatia a zhromaždenia. Žalobca zároveň žiadal vykonať dokazovanie v tom smere, aby žalovaný predložil nákres námestia s jeho rozmermi, so zakreslením statických objektov a pozemných
komunikácií. 9. Správny súd dokazovanie navrhnuté žalobcom nevykonal, nakoľko dospel k záveru, že takýto nákres uvedeného námestia nie je spôsobilý vyvrátiť logickú argumentáciu žalovaného o konaní kultúrneho podujatia - „Otvorenie Breznianskeho kultúrneho leta“ na uvedenom námestí s programom, ktorý sa s programom žalobcom oznámeného zhromaždenia bude zvukovo prekrývať a rušiť.
10. Podľa správneho súdu tieto podujatia by sa nedali súbežne, nerušene a do seba vzájomne nezasahujúco uskutočniť, pričom celkom zjavne by tieto dve udalosti vzájomne časovo kolidovali (kultúrne podujatie so začiatkom od 17:00 hod. do predpokladaného ukončenia 21:00 hod. a verejné zhromaždenie so začiatkom od 19:00 hod. s predpokladaným ukončením o 20:30 hod.). Práve nevyhnutná požiadavka zachovať vzájomné nerušené podujatia, ako aj nutnosť zabezpečiť ochranu zdravia, majetku a verejného poriadku v praktickej rovine vylučuje možnosť konania uvedeného kultúrneho podujatia s predpokladanou účasťou rodín s deťmi a žalobcom organizovaného zhromaždenia tak, aby nedochádzalo k vzájomnému
rušeniu. 11. Podľa správneho súdu by ani žalobcovi nebolo možné zabezpečiť očakávaný komfortný priebeh zhromaždenia, konkrétne pokojný a nerušený priebeh verejného zhromaždenia, ak by sa konalo v prakticky rovnakom mieste ako sa koná podujatie určené prioritne pre deti a spojené s oslavou konca školského roka. V tejto súvislosti správny súd už len okrajovo poznamenal, že nemá dôvod spochybňovať organizačnú aj logistickú kompetenciu žalobcu ako zvolávateľa verejného zhromaždenia, a to zabezpečiť pokojné a nerušené zhromaždenie, avšak práve predpokladaná účasť maloletých detí na podujatí, ktoré sa konalo na mieste, na ktorom žalobca ohlásil konanie zhromaždenia, si nevyhnutne vyžaduje zvýšenú mieru obozretnosti. Na žalobcovu námietku ohľadom porušenia zásady podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku, bez akejkoľvek konkretizácie priliehajúcej k prejednávanej veci, správny súd neprihliadal.
12. K fotografii priloženej žalobcom a ním organizovaného podujatia z februára 2025, správny súd uviedol, že tento dôkaz nevykonal, nakoľko vo vzťahu k zákazu zhromaždenia napadnutým rozhodnutím a argumentom, na ktorých bol zákaz založený, nemá relevanciu skutočnosť, ako sa uskutočnilo žalobcom skôr oznámené verejné zhromaždenie.
Správny súd nepovažoval za potrebné ani vykonanie listinných dôkazov predložených žalovaným, dokumentujúcich iné oznámené verejné zhromaždenia, keďže žalobca nenamietal, že by sa kultúrne podujatia uvádzané v rozhodnutí žalovaného nekonali. Pokiaľ ide o žalovaným
predložené zoznamy oznámených kultúrnych podujatí za roky 2023, 2024 a 2025, tie nemali relevanciu vo vzťahu k preskúmavanému rozhodnutiu a dôvodom zákazu žalobcom oznámeného rozhodnutia. 13. Záverom správny súd uviedol, že žalobca neosvedčil, že neexistovali zákonné dôvody podľa § 10 ods. 2 písm. c) zákona o zhromažďovacom práve, v dôsledku čoho by bolo zakázanie ohláseného verejného zhromaždenia rozhodnutím žalovaného porušením ústavného práva žalobcu garantovaného článkom 28 Ústavy Slovenskej republiky a súčasne aj rozporné so zákonnou úpravou zákona o zhromažďovacom práve.
Zároveň zdôraznil špecifickosť tohto konania zo svojej podstaty priorizuje záujem žalobcu na zabezpečenie včasnej súdnej ochrany jeho Ústavou Slovenskej republiky garantovaného práva na slobodné zhromažďovanie, ktoré má prioritu pred zabezpečením procesných práv účastníkov súdneho procesu v plnej miere tak, ako by vyplývali z procesných ustanovení Správneho súdneho poriadku v štandardnom súdnom konaní o správnej žalobe.
14. Správny súd bol limitovaný vo svojom postupe zákonnou lehotou vyplývajúcou z ustanovenia § 409 SSP, podľa ktorej správny súd rozhodne o žalobe podľa § 402 ods. 1 SSP do troch dní od jej doručenia správnemu súdu príslušnému vo veci konať a rozhodnúť.
Uvedenú zákonnú lehotu troch dní na rozhodnutie od podania správnej žaloby je pritom správny súd povinný bezpodmienečne dodržať, čomu je aj povinný prispôsobiť svoj procesný postup. Tento záver jednoznačne vyplýva z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 348/2009 zo dňa 16.02.2010, ktorým ústavný súd konštatoval porušenie základného práva fyzickej osoby pokojne sa zhromažďovať zaručeného v čl. 28 Ústavy Slovenskej republiky práve postupom správneho súdu konajúceho o žalobe vo veci zhromažďovania občanov, ktorý nerozhodol v
tejto lehote.
II. Kasačná sťažnosť
15. Voči napadnutému uzneseniu správneho súdu podal žalobca v procesnom postavení sťažovateľa (ďalej ako „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP, v ktorej navrhol, aby kasačný súd napadnuté uznesenie správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň navrhol, aby mu kasačný súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
16. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti uviedol, že sa nestotožnil s právnym posúdením správneho súdu, považoval ho za nesprávne, arbitrárne a šikanózne. Správny súd si podľa neho osvojil argumentáciu žalovaného bez toho, aby vykonal ním predložené dôkazy.
Poukázal na to, že žalovaný organizuje „Dni mesta Brezna“, kedy sa v priestore predmetného námestia v rovnakom čase koná množstvo odlišných podujatí ako sú trhy, kolotoče, vystúpenia hudobných telies, varenie guľášu a iné. Taktiež podľa neho neexistuje dôkaz o tvrdení správneho súdu a žalovaného, že by sa sťažovateľom zvolané zhromaždenie rušilo s podujatím, ktoré organizoval žalovaný. 17.
V ďalšom uviedol, že žalovaný argumentoval nutnosťou upratovania priestoru námestia po ukončení župných trhov po ich ukončení o 18.00 hod., pričom z fotografií predložených žalovaným ako aj sťažovateľom bolo zrejmé, že priestor námestia nebol znečistený nad bežnú
mieru. Poukázal na čl. 28 Ústavy SR a uviedol, že rovnaké zhromaždenie s identickým názvom na totožnom mieste organizoval vo februári 2025, pričom na ňom boli prítomné aj deti a nevznikol na ňom jediný incident. 18. Sťažovateľ namietal aj poukázanie správneho súdu na rozsudok správneho súdu sp. zn.: 3Sps/1/2025. V danom prípade nebol podľa názoru sťažovateľa splnený ani jeden legitímny cieľ pre obmedzenie základného práva pokojne sa zhromažďovať, na ktorý sa žalovaný a správny súd v citovanom rozhodnutí odvolávajú. V opačnom prípade mal žalovaný aj správny súd konkrétne zadefinovať a uviesť, ktorý z týchto cieľov sledoval a svojim rozhodnutím bol splnený. Navyše obmedziť právo na pokojné zhromažďovanie je možné len na základe zákona v nevyhnutných prípadoch, pričom mal za to, že v danom prípade nešlo o nevyhnutný prípad ako si to subjektívne vyložil žalovaný.
19. V závere zdôraznil, že z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok vo veci Vona proti Maďarsku zo dňa 09.07.2013, číslo sťažnosti 35943/10), na ktoré sa správny súd aj žalovaný odvolávajú, jasne vyplýva, že na to, aby mohlo byť legitímne obmedzené ústavou garantované právo pokojne sa zhromažďovať, musí byť splnená podmienka nevyhnutnosti k zaisteniu verejného poriadku či ochrany práv a slobôd iných a podmienka, že so zvolávateľom nedošlo k dohode na úprave miesta či času konania zhromaždenia.
V danom prípade síce žalovaný argumentuje navrhnutím iného nerovnocenného miesta konania zhromaždenia, avšak nebola súčasne splnená aj prvá podmienka, a to nevyhnutnosť k zaisteniu verejného poriadku či ochrany práv a slobôd iných, nakoľko verejný poriadok či ochrana práv a slobôd iných neboli v danom prípade narušené. Napadnutým uznesením tak došlo k porušeniu ústavnokomforného a eurokonformného princípu, najmä k porušeniu princípu materiálneho právneho štátu, k porušeniu princípu ochrany legitímnych očakávaní a k porušeniu princípu, že právo nemôže vzísť z bezprávia a nespravodlivosti. 20. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo dňa 17.09.2025 uviedol, že odmieta tvrdenie sťažovateľa, že mu bolo znemožnené uplatniť procesné práva.
V konaní pred správnym súdom mu bol poskytnutý priestor na vyjadrenie, predloženie dôkazov a bolo mu doručené aj vyjadrenie žalovaného. Správny súd rozhodoval v zákonnej lehote podľa SSP, ktorá je krátka a v rámci tejto si musel súd zadovážiť všetky podklady a dôkazy, ktoré považoval za potrebné na riadne rozhodnutie vo veci. Žalobca nenavrhol nariadenie pojednávania a ani súd toto nepovažoval za potrebné.
21. K vecným námietkam sťažovateľa uviedol, že sťažovateľom oznámené zhromaždenie sa malo konať v rovnakom čase a na rovnakom mieste, kde už bolo povolené iné kultúrne podujatie. Žalovaný mal za to, že preukázal, že v čase od 18:30 do 20:30 prebiehala demontáž stánkov a upratovanie, čo predstavovalo pokračovanie verejného podujatia.
Súčasne prebiehal koncert v mestskom parku. Tieto skutočnosti boli zdokumentované fotografiami aj kamerovými záznamami. Navyše podľa neho sťažovateľ spája do súvislostí dve nezávislé správne konania, jedno spájajúce sa s oznámením zhromaždenia pri soche gen. Štefánika o 18:00 - toto konanie bolo ukončené vydaním a zverejnením rozhodnutia o zákaze a následným preskúmaním správnym súdom (zamietnutím správnej žaloby, sp. zn. 3Sps/1/2025) a druhé konanie, ktoré bolo ukončené vydaním napadnutého rozhodnutia.
22. Uviedol, že sťažovateľ neprijal žiadny návrh obce podľa § 8 zákona o zhromaždovacom práve, hoci sa mesto opakovane snažilo ponúknuť mu iný termín alebo miesto zhromaždenia. Opakovane sa snažil nájsť kompromisné riešenie (dôkazom sú predložené mailové komunikácie). Nakoľko dohoda nebola možná, mesto požiadalo o predloženie opatrení, ktoré nepredložil, preto žalovaný nemal inú možnosť, ako oznámené zhromaždenie zakázať.
23. Záverom k sťažovateľovmu porovnávaniu ohláseného zhromaždenia a „Dní Mesta Brezno“ uviedol, že „Dni Mesta Brezno“ sú jedným kultúrnym podujatím, ktoré sa uskutočňuje na celej ploche námestia, vo všetkých jeho častiach. Argumentáciu sťažovateľa preto považoval za zavádzajúcu a nesprávne poňatú, nakoľko nejde o dva alebo viac podujatí v jednom čase, ale iba o jedno kultúrne podujatie. Z uvedených dôvodov navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol ako nedôvodnú.
III. Konanie na kasačnom súde
24. Prejednávaná vec bola dňa 29.09.2025 predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej ako „kasačný súd“ alebo „Najvyšší správny súd“), ako súdu príslušnému na konanie a rozhodnutie, podľa právnej úpravy účinnej k danému dňu. Na kasačnom súde bola vec pridelená na rozhodnutie senátu 4S a je vedená pod sp. zn. 4Svk/55/ 2025. 25. Najvyšší správny súd z obsahu administratívneho a súdneho spisu zistil, že oznámením doručeným žalovanému e-mailom dňa 19.06.2025 sťažovateľ, ako zvolávateľ verejného zhromaždenia, oznámil usporiadanie verejného zhromaždenia s označením „Aj Brezno je Európa“, s dátumom konania verejného zhromaždenia dňa 27.06.2025 od 19:00 hod., s predpokladaným ukončením o 20:30 hod. Ako miesto konania verejného zhromaždenia zvolávateľ označil Námestie gen. M. R. Štefánika v Brezne, konkrétne priestor pred tribúnou námestia M. R. Štefánika v Brezne. 26. Žalovaný následne e-mailom zo dňa 24.06.2025 oznámil sťažovateľovi, že Technické služby Brezno, ktoré technicky zabezpečujú podujatie Župné trhy, cca od 18:30 hod. začnú s demontážou predajných stánkov a ich odvozom za pomoci dodávkových vozidiel. Nakoľko predpokladaný čas ukončenia uvedených prác (demontáž a upratovanie) bolo o 20:30 hod., postupom podľa § 8 ods. 1 zákona o zhromažďovacom práve navrhol sťažovateľovi, aby sa ním oznámené zhromaždenie konalo na inom vhodnom mieste alebo v iný deň. V opačnom prípade ho požiadal o predloženie konkrétnych opatrení, týkajúcich sa organizačného zabezpečenia zhromaždenia, ktoré sú v komunikácií medzi účastníkmi konkretizované. Na uvedený e-mail žalovaného sťažovateľ nereagoval. Následne žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie, ktorým podľa § 10 ods. 2 písm. c) a § 11 ods. 1 zákona o zhromažďovacom práve a podľa § 46 a § 47 správneho poriadku zakázal verejné zhromaždenie sťažovateľa. 27. Najvyšší správny súd, ako súd kasačný podľa § 21 písm. a) SSP v spojení s § 438 ods. 2 SSP, po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou na podanie kasačnej sťažnosti (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 SSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie z dôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti podľa § 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP a postupom podľa § 455 SSP bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa nie je dôvodná.
IV. Právna úprava a právne názory kasačného súdu
28. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
29. Podľa č. 28 ods. 2 Ústavy SR, podmienky výkonu tohto práva ustanoví zákon v prípadoch zhromažďovania na verejných miestach, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, ochranu verejného poriadku, zdravia a mravnosti, majetku alebo pre bezpečnosť štátu. Zhromaždenie sa nesmie podmieňovať povolením orgánu verejnej správy.
30. Podľa § 8 ods. 1 zákona o zhromažďovacom práve, obec môže s ohľadom na miestne podmienky alebo na verejný poriadok navrhnúť zvolávateľovi, aby sa zhromaždenie konalo na inom mieste alebo v iný čas. 31. Podľa § 10 ods. 2 písm. c) zákona o zhromažďovacom práve, obec zhromaždenie zakáže aj vtedy, ak sa má konať na rovnakom mieste a v rovnakom čase, kde už v zmysle platných právnych predpisov bolo povolené verejné kultúrne alebo športové podujatie.
32. Podľa § 10 ods. 4 zákona o zhromažďovacom práve, obec nemôže zhromaždenie zakázať z dôvodov uvedených v odsekoch 2 a 3, ak zvolávateľ prijal návrh obce podľa § 8. 33. Kasačný súd po vyhodnotení kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdu vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku správneho súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pri vyslovení výroku napadnutého rozsudku.
Senát kasačného súdu považuje právne posúdenie preskúmavanej veci správnym súdom za správne a súladné so zákonom. 34. Zo spisového materiálu má kasačný súd za preukázané, že sťažovateľ oznámil konanie zhromaždenia žalovanému na konkrétnom mieste v konkrétnom čase e-mailom zo dňa 19.06.2025, ktorý na základe výzva zo strany žalovaného (e-mail zo dňa 20.06.2025 a dňa 22.06.2025) dňa 22.06.2025 následne doplnil o požadované zákonné náležitosti.
V čase doručenia oznámenia sťažovateľa so všetkými zákonnými náležitosťami však už preukázateľne boli na totožnom mieste ako aj v rovnakom čase naplánované iné verejné podujatia. Uvedené nerozporuje ani sťažovateľ. Takýto stav predstavoval kolíziu, ktorú rieši vo vyššie citovanom ust. § 10 ods. 2 písm. c) zákona o zhromažďovacom práve.
35. Z dikcie tohto ustanovenia vyplýva, že obec môže zakázať oznámené zhromaždenie sťažovateľa, pokiaľ sa má konať na rovnakom mieste a v rovnakom čase, kde už v zmysle platných právnych predpisov bolo povolené verejné kultúrne alebo športové podujatie. Účelom tejto právnej úpravy je zabezpečenie pokojného a nerušeného priebehu zhromaždení, zabezpečenie verejného poriadku a zároveň umožniť výkon zhromažďovacieho práva všetkým subjektom bez toho, aby dochádzalo k vzájomnej nežiaducej kolízií a konfliktu.
36. V prejednávanej veci možno konštatovať, že žalovaný postupoval v súlade so zákonom keď ohlásené zhromaždenie zakázal. Sťažovateľovi bola preukázateľne poskytnutá zo strany žalovaného alternatíva konania oznámeného zhromaždenia v súlade s § 8 zákona o zhromažďovacom práve a to v inom termíne, resp. na inom mieste, čo by umožnilo realizáciu jeho ústavného práva na zhromažďovanie bez kolízie s ďalšími vopred oznámenými podujatiami. Zároveň žalovaný sťažovateľa vyzval, aby v prípade, že nesúhlasí so zmenou miesta alebo termínu konania zhromaždenia uviedol, aké opatrenia vykoná na zabezpečenie verejného poriadku a pokojný priebeh zhromaždenia tak, aby nedošlo k ohrozeniu zdravia či bezpečnosti osôb nachádzajúcich sa na podujatiach. Sťažovateľ však túto možnosť nevyužil a na uvedenú výzvu žalovaného nereagoval.
37. Kasačný súd konštatoval, že sťažovateľ nepredložil žiadne opatrenia, ktoré by umožňovali žalovanému dospieť k záveru, že sťažovateľ zabezpečí pokojný priebeh zhromaždenia ako aj bezpečnosť a ochranu prítomných osôb v prípade konania viacerých nesúvisiacich podujatí na rovnakom mieste. Rovnako nevyužil ani možnosť vyjadriť sa k možnosti organizovať zhromaždenie v inom termíne, resp. na inom dohodnutom mieste.
38. Zároveň kasačný súd v tomto smere zdôrazňuje, že argumentácia sťažovateľa v konaní pred správnym súdom ako aj v konaní pred súdom kasačným, pôsobí ako snaha korigovať vlastnú procesnú nečinnosť v administratívnom konaní. Dodatočným predkladaním dôkazov a argumentov, akým spôsobom sa mohlo zhromaždenie uskutočniť v danom čase na danom mieste, sa sťažovateľ snažil zvrátiť dôsledky vlastnej procesnej pasivity, keď mu nič nebránilo, aby svoje námietky, prípadne návrhy a opatrenia na zabezpečenie podujatia predložil práve v komunikácií so žalovaným. V prípade, že by sťažovateľ využil svoje právo a uplatnil svoje argumenty v administratívnom konaní, resp. v komunikácii so žalovaným, uvedené mohlo dospieť k dohode o inom termíne alebo mieste uskutočnenia zhromaždenia v zmysle § 8 zákona o zhromažďovacom práve, prípadne uvedené mohlo viesť k dohode na uskutočnení oznámených podujatí súbežne za dodržania určitých opatrení na zabezpečenie verejného poriadku, ochrany zdravia prítomných osôb a majetku.
39. Ako uviedol aj správny súd, právo pokojne sa zhromažďovať patrí medzi Ústavou SR garantované základné politické práva v zmysle čl. 28 ods. 1. V zmysle tohto ustanovenia však môže byť výkon tohto práva obmedzený zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, ochranu verejného poriadku, zdravia a mravnosti, majetku alebo pre bezpečnosť štátu. Účelom zákona o zhromažďovacom práve je tak vytvoriť právny rámec, ktorý umožňuje výkon tohto práva všetkým jeho nositeľom, pričom zároveň zabezpečuje, aby výkon tohto práva jedným subjektom neznemožnil jeho pokojný a nerušený výkon aj iným osobám.
40. Kasačný súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že účelom právnej úpravy zhromažďovacieho práva tak nie je priznať jednotlivým subjektom absolútne právo na konanie zhromaždenia na presne určenom mieste a v konkrétne určenom čase bez ohľadu na práva iných osôb.
Práve naopak, uvedená právna úprava sleduje vyvážený výkon základných ľudských práv a slobôd viacerými osobami súčasne. Za danej situácie je preto potrebné považovať postup správneho orgánu, ako aj právny záver správneho súdu za zákonný a primeraný. Sťažovateľovi bola preukázateľne poskytnutá reálna možnosť uskutočniť zhromaždenie v inom termíne alebo na inom mieste, prípadne mal možnosť sa vyjadriť, aké opatrenia by prijal, aby zabezpečil nerušený výkon svojho práva v prípade, že by zhromaždenia organizoval na ním požadovanom mieste v konkrétnom čase. Sťažovateľ ani jednu z uvedených možností nevyužil.
41. Kasačný súd zároveň považuje za rozhodujúce, že rozhodnutie správneho orgánu bolo primerané (proporcionálne). Sťažovateľovi totiž v prvom rade nebolo odňaté právo uskutočniť zhromaždenie ako také, ale ako už bolo uvedené, bola mu ponúknutá alternatíva v podobe iného času a miesta konania. Takýto postup predstavuje najmenej invazívny prostriedok ochrany verejného poriadku a bezpečnosti. Až následne, po pasivite sťažovateľa, žalovaný ako správny orgán rozhodol o zákaze uskutočnenia zhromaždenia. Za takejto situácie nemožno dospieť k záveru, že by zákaz zhromaždenia predstavoval neprimeraný zásah do základného práva sťažovateľa podľa čl. 28 Ústavy SR.
42. Z administratívneho spisu vyplýva, že v rovnakom čase sa konalo iné vopred oznámené kultúrne podujatie. Následne dňa 22.06.2025 žalobca oznámil konanie zhromaždenia na totožnom mieste a v časovo sa prekrývajúcom intervale. Medzi účastníkmi konania nie je sporné, že oznámenie žalobcu bolo doručené neskôr. 43. Žalovaný sa v odôvodnení svojho rozhodnutia zaoberal otázkou, či je možné zabezpečiť súbežné konanie oboch zhromaždení. Pri tomto posúdení vychádzal najmä z charakteru zhromaždení, predpokladaného počtu účastníkov a priestorových možností miesta konania. Na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že súbežné konanie zhromaždení by predstavovalo reálne riziko narušenia ich pokojného priebehu.
44. Kasačný súd považuje uvedené závery žalovaného za logické, presvedčivé a dostatočne odôvodnené. Účelom § 10 ods. 2 písm. c) zákona o zhromažďovacom práve je predchádzať kolíznym situáciám pri výkone zhromažďovacieho práva, ktoré by mohli viesť k ohrozeniu verejného poriadku, bezpečnosti osôb alebo samotného výkonu tohto práva.
Zákon v tomto smere jednoznačne vychádza zo zásady priority skôr oznámeného zhromaždenia. 45. K námietke žalobcu týkajúcej sa porušenia jeho základného práva pokojne sa zhromažďovať, kasačný súd uvádza, že toto právo je garantované čl. 28 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj čl. 11 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Nejde však o právo absolútne, keďže jeho výkon môže byť predmetom zákonných obmedzení, pokiaľ sledujú legitímny cieľ a sú v demokratickej spoločnosti nevyhnutné. 46. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. vec Plattform ?rzte für das Leben v. Austria), podľa ktorej štát má nielen negatívnu povinnosť zdržať sa neprimeraných zásahov do práva na zhromažďovanie, ale aj pozitívnu povinnosť zabezpečiť jeho pokojný výkon. Táto povinnosť môže v odôvodnených prípadoch viesť aj k regulácii kolidujúcich zhromaždení.
47. V posudzovanom prípade správny súd dospel k záveru, že zásah do práva sťažovateľa vychádzal zo zákona, sledoval legitímny cieľ ochrany verejného poriadku a práv iných osôb a bol primeraný. Sťažovateľovi nebol odňaté právo zhromažďovať sa ako také, ale iba obmedzené vo vzťahu ku konkrétnemu miestu a času, pričom mu zostala zachovaná možnosť realizovať zhromažďovanie za iných podmienok. 48.
Súd preto uzatvára, že žalovaný postupoval v súlade so zákonom, riadne zistil skutkový stav a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil. Napadnuté rozhodnutie je preto zákonné. 49. Záverom tak kasačný súd uvádza, že aj vzhľadom k právnej úprave Správneho súdneho poriadku, kedy v zmysle § 409 je správny súd povinný rozhodnúť o žalobe do 3 dní od jej doručenia príslušnému súdu, bez možnosti predĺženia uvedenej lehoty si správny súd zaobstaral dostatok podkladov na rozhodnutie, pričom zistil a riadne posúdil skutkový stav
veci. Správny súd rovnako správne posúdil aj skutočnosť, že v zmysle nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 348/2009 zo dňa 16.02.2010 je potrebné lehotu na rozhodnutie správneho súdu vo veci samej bezpodmienečne dodržiavať. Skutočnosť, že sťažovateľ sa s názorom správneho súdu nestotožňuje, sama osebe nepostačuje na prijatie záveru o neakceptovateľnosti a zjavnej neodôvodnenosti rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok.
50. Do práva na spravodlivý súdny proces pritom nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda, aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi.
51. V súlade s citovanými ustanoveniami súvisiacej právnej úpravy a vyššie uvedenými právnymi názormi, dospel kasačný súd k záveru, že napadnuté uznesenie správneho súdu bolo vydané v súlade so zákonom a nezistil dôvod na jeho zrušenie alebo zmenu a kasačnú sťažnosť preto ako nedôvodnú zamietol (v zmysle ust. § 461 SSP).
52. O trovách kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov kasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré podľa obsahu súdnych spisov nenastali, preto súd žalovanému právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal. 53.
Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s ust. § 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 19. marca 2026