4Svk/56/2025

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD. a členov senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., LL.M. a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu (sťažovateľ): Lesoochranárske zoskupenie VLK, so sídlom Tulčík 310, IČO: 31303862, právne zastúpený advokátkou: JUDr. Iveta Rajtáková, so sídlom Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, so sídlom Dobrovičova 12, 811 09 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. spisu: 5228/2023-770, č. záznamu: 4184/2023 zo dňa 01.03.2023, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti právoplatnému rozsudku Správneho súdu v Košiciach č. k. PO-1S/23/2023-98 zo dňa 30. júla 2025, takto

rozhodol:

I. Návrh na prerušenie kasačného konania sa zamieta. II. Kasačná sťažnosť sa zamieta. III. Účastníkom sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania

3. Správny súd v Košiciach (ďalej aj ako „správny súd") rozsudkom č. k. PO- 1S/23/2023- 98 zo dňa 30. júla 2025, (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok") podľa ustanovenia § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj ako „SSP") zamietol žalobu žalobcu voči napadnutému rozhodnutiu.

Za týchto okolností je potrebné odpovedať na prvú a druhú položenú otázku tak, že článok 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru nemá priamy účinok v práve Únie." 5. Správny súd uviedol, že Aarhuský dohovor garantuje, že verejnosť sa vo verejnom záujme môže a má zapojiť do rozhodovacích procesov vo veciach životného prostredia, avšak už autoritatívne neurčuje spôsoby a rozsah, akým sa verejnosť môže do týchto rozhodovacích procesov zapojiť. Články 9 ods. 2 a 3 Aarhuského dohovoru ukladajú zmluvnému štátu iba povinnosť prijať taký regulatív, aby zástupcovia verejnosti toto právo mohli aj prakticky realizovať, a to v podobe prístupu k procesu preskúmania zákonnosti rozhodnutia majúceho dotyk s otázkou životného prostredia, a to či už v konaní pred súdom cit. „a/alebo" aj pred iným nezávislým a nestranným orgánom ustanoveným na základe zákona tak, aby zainteresovaná verejnosť, pri voľbe či už jedného [„alebo" - iba súdny prieskum alebo iba prieskum správnym orgánom] alebo druhého [„a" - súdny prieskum a kumulatívne aj prieskum správnym orgánom] Aarhuským dohovorom akceptovaného modelu ingerencie verejnosti do týchto rozhodovacích

6. Podľa správneho súdu, zákonodarca využil všetky jemu Aarhuským dohovorom dané možnosti, aby verejnosti umožnil aktívne sa angažovať nielen v procese tvorby administratívneho rozhodnutia vo veciach životného prostredia (v danom prípade pri schvaľovaní programu starostlivosti o lesy v lesnom celku), ale aj v procese súdneho prieskumu (§ 42 SSP) jeho zákonnosti, a to naviac bez ohľadu na to, či verejnosť bola alebo nebola aktívne účastnou aj v administratívnom konaní.

V tomto prvom štádiu má verejnosť absolútne neoklieštené právo plne sa zapojiť do procesu oboznamovania sa so správou o doterajšom hospodárení v lesnom celku ako s podkladom pre budúce vyhotovenie programu starostlivosti o tento lesný celok, t. j. verejnosť má zákonom zaručené právo predkladať svoje pripomienky a požiadavky na spracovanie programu starostlivosti o lesný celok riadne a včas, kedy tieto pripomienky a požiadavky majú reálne možnosť ovplyvniť a zasiahnuť do tvorby tohto programu starostlivosti o lesný celok; - (ii) etapy prerokovania správy o doterajšom hospodárení v lesnom celku a pripomienok k nej a v tej súvislosti aj o určení zásad na vyhotovenie programu starostlivosti pre príslušný lesný celok na ďalšie obdobie, ktorá etapa je zavŕšená spísaním protokolu a nevzťahuje sa na ňu správny poriadok (§ 41 ods. 9 a 19 zákona o lesoch); - (iii) etapy vypracovania návrhu programu starostlivosti o lesy v lesnom celku, ktoré štádium sa začína dňom spísania protokolu z prerokovania správy o doterajšom hospodárení v lesnom celku a pripomienok k nej, pričom na pripomienky a požiadavky uplatnené po vyhotovení

poriadku. Takže až v tomto štádiu konania o schvaľovaní návrhu programu starostlivosti o lesy, v štádiu ktorom správny orgán zisťuje či vyhotoviteľom spracovaný a jemu predložený tento návrh bol vyhotovený v súlade s pripomienkami a požiadavkami uvedenými v protokole a kedy správny orgán môže aj vrátiť vyhotoviteľovi tento návrh na jeho dopracovanie alebo odstránenie nedostatkov (§ 41 ods. 13 zákona o lesoch), nadobúda podľa správneho súdu na význame zamýšľať sa nad statusom zainteresovanej verejnosti.

9. Podľa správneho súdu, verejnosť mala možnosť zapojiť sa do tohto rozhodovacieho procesu, a to už v jeho prvej etape - konkrétne vznášaním pripomienok k správe o doterajšom hospodárení v dotknutom lesnom celku Nižná Jablonka. Takto mohol žalobca v podstate ovplyvniť aj ďalšie dve etapy tohto procesu, pretože práve vznesené námietky by boli prerokované a zachytené v príslušnom protokole. Otáznym bolo len to, či sa verejnosť mala možnosť zapojiť aj do poslednej - štvrtej - etapy tohto konania, t. j. do schvaľovania návrhu programu starostlivosti o lesy, resp. v akom procesnom postavení (účastník konania alebo zúčastnená osoba) a s akými „právomocami" tak mohla verejnosť učiniť.

11. Správny súd aj pre prípad aplikácie všeobecnej definície účastníctva podľa § 14 ods. 1 za bodkočiarkou správneho poriadku (t. j. že účastníkom konania je aj subjekt, ktorý tvrdí, že je nositeľom práv a povinností, ktoré môžu byť rozhodnutím dotknuté) navyše uviedol, že v tomto prípade žalobca svoju žiadosť z 24.01.2023 odôvodnil iba prehláseniami, že je subjektom angažujúcim sa na úseku ochrany prírody, najmä lesného ekosystému, avšak už bez konkretizácie práva na zdravé životné prostredie v interakcii s konkrétnym schvaľovaným návrhom programu starostlivosti o lesy v lesnom celku Nižná Jablonka. Žalobca vo svojej žiadosti nekonkretizoval ani to, v ktorom konkrétnom atribúte (napr. ochrana konkrétneho živočícha, či ochrana čistoty vody a pod.) by malo byť porušené jeho právo na zdravé životné

12. Správny súd tiež podotkol, že žalobca mal možnosť dozvedieť sa o správe o dovtedajšom hospodárení v lesnom celku Nižná Jablonka; túto správu pripomienkovať a byť tak účastným aj na etape konania o prerokovaní pripomienok, kde sa kreovali aj požiadavky na tvorbu nového projektu starostlivosti o tento dotknutý lesný celok.

konania. Správny súd tiež skonštatoval, že žalobca napokon ani nepodal správnu žalobu voči meritórnemu rozhodnutiu okresného úradu č. OU-PO-OOP4-2023/001442-044 zo dňa 13.03.2023, ktorým tento vyhlásil lesy v lesnom celku Nižná Jablonka za ochranné lesy a schválil pre tento lesný celok návrh programu starostlivosti o lesy na dobu 2022 - 2031.

V tomto smere by - podľa správneho súdu - neobstála ani argumentácia, že žalobca tak činí z dôvodu právnej istoty zabezpečiť sebe, ako aj prípadne iným predstaviteľom verejnosti paušálne status účastníka konania v administratívnych správnych konaniach vo veci životného prostredia do budúcna.

15. Ako nedôvodný vyhodnotil správny súd aj argument žalobcu o potrebe zohľadnenia projektu Natura 2000, čo je európska sústava chránených vtačích území a území európskeho významu, do zoznamu ktorých lesný celok Nižná Jablonka nie je zaradený.

III. Kasačná sťažnosť žalobcu, vyjadrenie žalovaného k nej

18. Sťažovateľ tvrdil, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplývajú závery, ktoré sú identické so závermi Najvyššieho správneho súdu vo veci sp. zn. 2Svk/2/2023. Deklaroval, že sa dlhodobo zúčastňuje na konaniach o schválenie programu starostlivosti o lesy a nemá vedomosť o tom, že by v uvedenej právnej otázke existovala ustálená rozhodovacia prax Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší správny súd" alebo „kasačný súd"). 19.

Rozsudok

Najvyššieho správneho súdu vo veci sp. zn. 2Svk/2/2023, na ktorý poukázal správny súd, sa však zaoberal v podstatnej časti právom na prístup k spravodlivosti zainteresovanej verejnosti, keď otázke súladu postupu orgánov verejnej správy s čl. 6 Aarhuského dohovoru sa venoval len okrajovo, a to v bodoch 25 až 27 uvedeného rozhodnutia. 20. Ďalej sťažovateľ poukázal na to, že súčasťou predmetného územia sú územia sústavy Natura 2000. Podľa názoru sťažovateľa je teda nesporné, že sa na uvedenú vec vzťahuje tak čl. 6 ods. 3 Smernice o biotopoch (pozn.: Smernica Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín), ako aj čl. 6 Aarhuského

22. Podľa názoru sťažovateľa správny súd vo svojom rozhodnutí vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, ak postavenie zúčastnenej osoby v konaní o schválenie programu starostlivosti o les považuje za zodpovedajúce požiadavkám na včasnú a efektívnu účasť zainteresovanej verejnosti na rozhodovacom procese.

24. Za podstatnú pre rozhodnutie vo veci označil sťažovateľ otázku, či postavenie zúčastnenej osoby umožňuje sťažovateľovi - ako organizácii na ochranu životného prostredia - takú účasť na konaní o vyhotovenie programu starostlivosti o lesy, ktorá je v súlade s cieľmi zabezpečenia vysokej úrovne ochrany životného prostredia ako hlavného cieľa konania uvedeného v čl. 6 ods. 3 Smernice o biotopoch a v súlade s čl. 6 ods. 1 písm. b), ods. 2 a ods. 3 Aarhuského dohovoru, podľa ktorého procesy účasti verejnosti majú zahŕňať primeraný časový rámec pre jednotlivé fázy zabezpečujúce možnosť verejnosti pripraviť sa a účinne sa zúčastňovať na rozhodovacom procese o životnom prostredí, resp. v súlade s ods. 4, podľa ktorého je každá strana povinná umožniť včasnú účasť verejnosti v čase, keď sú ešte otvorené všetky možnosti a účasť verejnosti sa môže uskutočniť efektívne a v súlade s ods. 8 Aarhuského dohovoru, podľa ktorého každá strana zabezpečí, aby pri rozhodovaní boli náležite zohľadnené výsledky účasti verejnosti.

osôb. Ustanovenia správneho poriadku podľa sťažovateľa diskvalifikujú zúčastnenú osobu z možnosti účinne ovplyvniť rozhodovací proces. Ako to vyplýva z ustanovenia § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia je správny orgán povinný uviesť ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom

26. Sťažovateľ ďalej uviedol, že účastníkovi konania je správny orgán povinný doručiť rozhodnutie, zatiaľ čo vo vzťahu k zúčastnenej osobe túto povinnosť nemá. Taktiež poukázal na to, že zúčastnená osoba nemá právo na podanie odvolania proti rozhodnutiu a nemá právo byť oboznámená s obsahom odvolania účastníka. Uvedené nedostatky možnosti podieľať sa na rozhodovacom procese nemôže zhojiť ani možnosť sťažovateľa ako zainteresovanej verejnosti podať správnu žalobu. Podanie žaloby na jednej strane nemá vplyv na právoplatnosť rozhodnutia o schválení programu starostlivosti o lesy a na druhej strane neumožňuje namietať skutkové okolnosti, keďže správny súd je viazaný skutkovým stavom, ktorý bol zistený orgánom verejnej správy.

účinne sa zúčastňovať na rozhodovacom procese o životnom prostredí a v rozsahu, ktorý podľa jeho čl. 6 ods. 4 zabezpečuje právu verejnosti na včasnú účasť v čase, keď sú ešte otvorené všetky možnosti a účasť verejnosti sa môže uskutočniť efektívne a v rozsahu v akom majú byť podľa jeho čl. 6 ods. 7 a 8 náležite zohľadnené výsledky účasti verejnosti taký výklad vnútroštátneho práva, podľa ktorého tieto ciele zabezpečí v konaní o vyhotovenie programu starostlivosti o lesy pre územie, na ktorom a nachádza lokalita NATURA 2000, ak organizácia na ochranu životného prostredia má v takomto konaní postavenie zúčastnenej osoby a to napriek tomu, že postavenie zúčastnenej osoby nezabezpečuje podľa vnútroštátnych predpisov, že v rozhodovacom procese je konajúci orgán povinný zobrať do úvahy návrhy a pripomienky zúčastnenej osoby, nie je povinný sa vo svojom rozhodnutí vysporiadať s návrhmi a pripomienkami zúčastnenej osoby, zúčastnená osoba nemá právo na podanie odvolania proti rozhodnutiu vydanému v takomto konaní, nemá právo na podanie odvolania proti rozhodnutiu vydanému v konaní a nemá právo ani na vyjadrenie k odvolaniam účastníkov takéhoto konania

29. Pokiaľ sa jedná o sťažovateľom predloženú prejudiciálnu otázku, žalovaný je toho názoru, že je orientovaná na postavenie zúčastnenej osoby v konaní, ktorej ale prípadné vyriešenie by si vyžadovalo ďalšie legislatívne zmeny a zmeny vo vnútroštátnej právnej úprave.

IV. Konanie pred Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky

30. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu preskúmal

rozsudok

správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. Jeho právomoc a príslušnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení a § 11 písm. h) SSP. 31. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP. 32. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 SSP kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a včas. 33. Po preskúmaní napadnutého rozsudku správneho súdu a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.

V. Vybraná súvisiaca právna úprava, právne posúdenie veci kasačným súdom

36. Podľa § 41 ods. 18 zákona o lesoch, účastníkom konania o schválení programu starostlivosti je vlastník, správca a obhospodarovateľ lesa v lesnom celku, pre ktorý sa program starostlivosti vyhotovuje. 37. Podľa § 67 ods. 1, 4 a 6 zákona o lesoch, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. (4) Ak združenie s právnou subjektivitou nie je účastníkom správneho konania, je zúčastnenou osobou, ak predmet jeho činnosti súvisí s využívaním a ochranou lesného majetku a ak písomne oznámi svoju účasť v konaní najneskôr do 7 dní od upovedomenia o začatom konaní podľa odseku 5. (6) Orgán štátnej správy lesného hospodárstva, ktorému žiadosť podľa odseku 5 bola doručená, je povinný upovedomiť združenie podľa odseku 4 o začatých správnych konaniach, v ktorých môžu byť dotknuté jeho záujmy, a to najneskôr do siedmich dní odo dňa začatia konania alebo odo dňa doručenia žiadosti, ak sa konanie už začalo.

39. Kasačný súd na úvod poukazuje na to, že kvalita kasačnej sťažnosti, resp. detailnosť námietok v nej uvedených, do značnej miery predurčuje obsah rozhodnutia kasačného súdu. Strohá a všeobecná kasačná (žalobná) argumentácia vedie k vybaveniu kasačnej sťažnosti (žaloby) iba v zodpovedajúcej - nízkej - miere detailov (k tomu porovnaj napr. aj nasledovné rozhodnutia kasačného súdu - sp. zn. 1Svk/18/2022 zo dňa 28. marca 2024, sp. zn. 4Sfk/ 44/2022 zo dňa 27. júla 2023 a i., príp. analogicky rozsudky Najvyššieho správneho súdu Českej republiky č. k. 1 AS 132/2021- 30 zo dňa 15.07.2021, č. k 1 Afs 163/2021-52 zo dňa 12.10.2021 a č. k. 3 Afs 284/2022-99 zo dňa 14.04.2023), k čomu musel kasačný súd pristúpiť vo vzťahu k niektorým sťažnostným námietkam aj v tejto veci. Súčasne Najvyšší správny súd pripomína, že v konaní o kasačnej sťažnosti vystupuje ako inštancia kasačná.

. .)". 41. Sťažovateľ napr. v kasačnej sťažnosti nijako neargumentoval voči tvrdeniu správneho súdu v bode 50. napadnutého rozhodnutia, že do zoznamu európska sústava chránených vtačích území a území európskeho významu (projekt Natura 2000) lesný celok Nižná Jablonka nie je

42. Podstatnou otázkou v predmetnej veci bolo teda to, či postavenie zúčastnenej osoby v konaní schválenia návrhu programu starostlivosti o lesy je dostatočné s ohľadom na práva podľa čl. 6 Aarhuského dohovoru. 43. Kasačný súd poukazuje na to, že záver o tom, že zainteresovanej verejnosti v správnom konaní vo veci vyhotovenia programu starostlivosti o lesy prislúcha procesné postavenie zúčastnenej osoby (t.j. nie účastníka konania) a že toto je v súlade s právom EÚ, je ustálená a vyplýva z rozsudkov Najvyššieho správneho súdu - sp. zn. 8Svk/17/2024 zo dňa 27. novembra 2024, sp. zn. 2Svk/2/2023 zo dňa 20. decembra 2024, ako aj sp. zn. 1Svk/21/2025 zo dňa 29. januára 2026. 44.

IV. I K článku 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru

S uvedeným záverom správneho súdu sa nemožno stotožniť, a to hneď z viacerých dôvodov. 21. Prvým dôvodom je jazykový výklad čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru, ktorý neustanovuje povinnosť zmluvným stranám dohovoru zabezpečiť verejnosti prístup k správnemu a súdnemu konaniu, ako tvrdí správny súd, ale normuje: Strana zabezpečí, ak sú splnené podmienky uvedené v jej vnútroštátnom práve, ak sú nejaké, aby členovia verejnosti mali prístup k správnemu alebo súdnemu konaniu umožňujúcemu napadnutie úkonov a opomenutí súkromných osôb a orgánov verejnej moci, ktoré sú v rozpore s jej vnútroštátnym právom v oblasti životného prostredia. Aarhuský dohovor v čl. 9 ods. 3 zaväzuje zmluvné strany zabezpečiť verejnosti prístup k spravodlivosti, ale ponecháva na ich diskrécii, či tento prístup zabezpečia prostredníctvom administratívneho alebo súdneho konania.

Na uvedené nesprávne právne posúdenie naopak celkom správne poukázal v kasačnej sťažnosti žalovaný a kasačný súd sa s ním stotožňuje. [. . .] 27. Kasačný súd dospel k právnemu záveru, že čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru zaväzuje zmluvné strany dohovoru prijať takú legislatívu, v zmysle ktorej bude mať verejnosť prístup k spravodlivosti prostredníctvom účasti v administratívnom alebo súdnom konaní, pričom postačuje jedna z uvedených alternatív. Zároveň kasačný súd dospel k záveru, že v prejednávanom prípade je záväzok Slovenskej republiky splnený, nakoľko ustanovenie § 42 SSP priznáva žalobcovi ako zainteresovanej verejnosti právo účinne brániť práva spojené s ochranou životného prostredia na súde, a to priznaním aktívnej vecnej legitimácie.

29. Rovnako sa kasačný súd stotožnil s tvrdením žalovaného, že judikatúra citovaná správnym súdom ako aj žalobcom je na prejednávaný prípad neaplikovateľná, nakoľko ide o rozhodnutia týkajúce sa staršej právnej úpravy zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v účinnom znení (ďalej len „OSP"), ktorý zainteresovanej verejnosti nepriznával aktívnu vecnú legitimáciu na podanie správnej žaloby, nakoľko nebola účastníkom správneho konania. Príkladmo žalobcom uvádzaný rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžo/1/2017 z 28. marca 2018, odôvodňuje povinnosť priznať žalobcovi postavenie účastníka konania v konaní o schválení PSL tým, že je to potrebné, aby mohol následne podať správnu žalobu, aby boli zaručené jeho práva vyplývajúce z čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru.

31. Neaplikovateľný je taktiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžo/ 19/2016 z 26. februára 2018, ktorého predmet prieskumu tvorila námietka žalobcu, že zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na posúdenie veci a nie otázka účastníctva.

IV. II K článku 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru

33. Kasačný súd sa stotožnil so žalobcom, že s ohľadom na nezanedbateľný význam rozhodnutia o schválení PSL, je uvedené rozhodnutie možné považovať za „rozhodnutie o navrhovaných činnostiach neuvedených v Prílohe I, ktoré môžu mať významný vplyv na životné prostredie" podľa čl. 6 ods. 1 písm. b) Aarhuského dohovoru. „Významný vplyv na životné prostredie" kasačný súd vzhliadol najmä v tom, že PSL je dôležitý nástroj na plánovanie a riadenie hospodárenia v lesoch, ktorého cieľom je zabezpečiť ich trvalo udržateľný rozvoj, trvalo udržateľné využívanie v nadväznosti na ťažbu, ochranu biodiverzity, ochranu a podporu druhovej rozmanitosti fauny a flóry, ochranu biotopov, a to všetko s následkami na ochranu vodných zdrojov, čistotu ovzdušia, prevenciu erózie či iné spoločenské záujmy a životné prostredie v celosti.

35. Ako ďalej tvrdí žalobca, že pokiaľ je schvaľovanie PSL subsumovateľné pod čl. 6 ods. 1 písm. b) Aarhuského dohovoru, aplikuje sa súčasne čl. 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru, aj s takýmto výkladom sa kasačný súd v plnom rozsahu stotožnil. Tento záver vyplýva zo samotného znenia čl. 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru, ktorý zabezpečuje možnosť: napadnúť vecnú a procesnú zákonnosť akéhokoľvek rozhodnutia, úkonu alebo opomenutia podliehajúcemu článku 6.

. . . Zainteresovaná verejnosť je pojem legálne definovaný v čl. 2 ods. 5 Aarhuského dohovoru ako: „zainteresovaná verejnosť" znamená verejnosť, ktorá je alebo by mohla byť ovplyvnená rozhodovacím procesom týkajúcim sa životného prostredia alebo sa o tento proces zaujíma; pre potreby tejto definície sa mimovládne organizácie podporujúce ochranu životného prostredia a spĺňajúce všetky požiadavky vnútroštátneho práva považujú za zaujímajúce sa o rozhodovací

38. Pokiaľ však žalobca ďalej tvrdí, že aplikáciou čl. 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru malo byť žalobcovi priznané účastníctvo v konaní pred prvostupňovým orgánom, s takýmto výkladom sa nie je možné stotožniť.

. . mali prístup k procesu preskúmania pred súdom a/alebo iným nezávislým a nestranným orgánom ustanoveným na základe zákona na účely napadnúť vecnú a procesnú zákonnosť akéhokoľvek rozhodnutia, úkonu alebo opomenutia podliehajúcemu článku 6. Aby nedošlo k chybe vo výklade v dôsledku textácie slovenskej verzie Aarhuského dohovoru, kasačný súd dodáva, že rovnako formulujú predmetný článok anglická aj francúzska verzia dohovoru.

41. Za súd a/alebo iný nezávislý a nestranný orgán ustanovený na základe zákona nemožno považovať správne orgány, ani orgán štátnej správy lesného hospodárstva v zmysle § 56 zákona o lesoch, ktorý podľa § 41 ods. 13 zákona o lesoch rozhodnutím schvaľuje návrh PSL.

[. . .] 46. Aj z uvedeného dôvodu je žalobcov výklad, že z čl. 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru mu vyplýva právo byť účastníkom konania pred prvostupňovým orgánom nesprávny. Článok 9 Aarhuského dohovoru predstavuje takzvaný tretí pilier, ktorý upravuje prístup k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia a vytvára garancie pre každého, koho environmentálne práva boli porušené, aby mal možnosť spravodlivého posúdenia nezávislými orgánmi, napríklad súdmi. Ani z článku 9 ods. 2 ani z článku 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru, však nevyplýva záväzok zmluvnej strany zabezpečiť zainteresovanej verejnosti možnosť byť účastníkom správneho konania s možnosťou podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu v správnom konaní tak, ako uvedený článok vykladá žalobca. Článok 9 Aarhuského dohovoru zaväzuje zmluvné strany zabezpečiť prístup zainteresovanej verejnosti k spravodlivosti prostredníctvom napríklad prístupu k súdu, čo je tak podľa ods. 2 ako aj ods. 3 dostačujúce. Uvedený záväzok je naplnený ustanovením § 42 SSP, ktorý žalobcovi ako

IV. III K článku 6 Aarhuského dohovoru

47. V nadväznosti na čl. 6 Aarhuského dohovoru, z ktorého sa žalobca taktiež pokúšal vyvodiť svoje právo byť účastníkom konania pred prvostupňovým orgánom za účelom podania opravného prostriedku proti rozhodnutiu o schválení PSL, kasačný súd uvádza, že uvedený článok predstavuje takzvaný druhý pilier Aarhuského dohovoru, ktorého úlohou je zabezpečiť účasť verejnosti (aj zainteresovanej verejnosti) na rozhodovacích procesoch, nie právo iniciovať prieskum rozhodnutí (inak povedané právo na prístup k spravodlivosti upravené tretím pilierom Aarhuského dohovoru). Podľa čl. 6 Aarhuského dohovoru má mať žalobca zabezpečenú účasť na rozhodovacom procese, nie zabezpečenú takú účasť na rozhodovacom procese, ktorá ho oprávni na podanie opravného prostriedku, tak ako to žalobca vykladá. 48. Kasačný súd v nadväznosti na uvedené opäť poukazuje na rozhodovaciu činnosť výboru, ktorý v rozhodnutí Litva ACCC/2006/16; ECE/MP.PP/2008/5/Add.6, 4. apríl 2008, bod 71.

49. Poukazujúc tiež na príručku, ktorá podporuje vyššie uvedený výklad, keď na strane 124 uvádza požiadavky vyplývajúce zmluvnej strane dohovoru z čl. 6: · Zapojiť verejnosť do rozhodovania o činnostiach s možným významným vplyvom na životné prostredie v počiatočných fázach; Oznámiť to dotknutej verejnosti; Stanoviť primerané časové rámce pre jednotlivé fázy účasti verejnosti; Poskytnúť dotknutej verejnosti všetky relevantné informácie; Umožniť verejnosti vyjadriť pripomienky; Náležite zohľadniť výsledok verejného zapojenia, Informovať verejnosť o konečnom rozhodnutí spolu s jeho odôvodnením. 50. Účasť zainteresovanej verejnosti pod ktorou sa rozumejú vyššie uvedené čiastkové záväzky zmluvnej strany a pod ktorú nespadá právo podávať opravné prostriedky, pretože to je subsumovateľné pod tretí pilier Aarhuského dohovoru - prístup k spravodlivosti, garantovaný článkom 9, má byť súčasne umožnená včas tak, aby bola efektívna (čl. 6 ods. 4 Aarhuského dohovoru).

51. Ešte pred samotným konaním o schválení PSL, ktorého sa žalobca môže zúčastniť ako zúčastnená osoba, však žalobca môže nahliadnuť do správy o doterajšom hospodárení a o určení zásad na jeho vyhotovenie, môže k správe predložiť pripomienky a požiadavky na vypracovanie pokynov na vyhotovenie PSL. Uvedené vyplýva z § 41 ods. 1 zákona o lesoch a deje sa tak na základe bezodkladného oznámenia, ktoré je spolu s výzvou na predloženie pripomienok a požiadaviek orgán štátnej správy lesného hospodárstva povinný bezodkladne oznámiť: právnickej osobe podľa § 38 ods. 2, dotknutým orgánom štátnej správy, právnickým osobám a fyzickým osobám, ktorých práva môžu byť vyhotovením programu starostlivosti

Zainteresovaná verejnosť tak môže nahliadnuť, vzniesť pripomienky k správe o hospodárení, ktoré sú následne prerokované (§ 41 ods. 8 zákona o lesoch), a ktorých prerokovanie je zachytené v protokole (§ 41 ods. 8 zákona o lesoch), ktorý je záväzným podkladom pre vyhotovenie a následné schválenie návrhu PSL (§ 41 ods. 9 zákona o lesoch). 52. Žalobca tak ako subjekt hájaci práva týkajúce sa ochrany životného prostredia môže v zmysle vyššie uvedených ustanovení (§ 41 zákona o lesoch) svojimi pripomienkami ovplyvniť obsah návrhu PSL a následne byť účastný na konaní o jeho schválení v postavení zúčastnenej osoby podľa § 67 ods. 4 zákona o lesoch. Požiadavky vyplývajúce z čl. 6 Aarhuského dohovoru aj s dôrazom na včasnosť účasti žalobcu podľa čl. 6 ods. 4 Aarhuského dohovoru považuje kasačný súd vyššie uvedeným za naplnené.

v konaní o schválenie Programu starostlivosti o lesy, je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky aj Aarhuským dohovorom. Článok 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru síce zaväzuje zmluvné strany zabezpečiť verejnosti prístup k spravodlivosti, avšak ponecháva na ich diskrécii, či tento prístup zabezpečia prostredníctvom administratívneho alebo súdneho

zúčastnenej osoby. 55. Žalobcovi je jednotlivými ustanoveniami vnútroštátneho právneho poriadku zabezpečená možnosť včasnej účasti na rozhodovacom procese (§ 41 ods. 8, § 67 ods. 4 až ods. 6 zákona o lesoch) podľa čl. 6 Aarhuského dohovoru, ako aj prístup k spravodlivosti (§ 42 SSP) podľa čl. 9 ods. 2, ods. 3 Aarhuského dohovoru. Pokiaľ ekologická organizácia má v procese schvaľovania Programu starostlivosti o lesy postavenie zúčastnenej osoby, neprichádza k porušeniu práv vyplývajúcich z čl. 9 ods. 2, 3 Aarhuského dohovoru, pretože táto organizácia má právo súdneho prieskumu ako zainteresovaná verejnosť podľa § 42 SSP. Vzhľadom na dôvody vymedzené vyššie kasačný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku."

46. Kasačný súd však musí - v kontexte tohto konania - zároveň korigovať závery správneho súdu k otázkam spojeným s aplikovateľnosťou ustanovenia § 14 ods. 1 správneho poriadku - za bodkočiarkou (t. j. že účastníkom konania je aj subjekt, ktorý tvrdí, že je nositeľom práv a povinností, ktoré môžu byť rozhodnutím dotknuté).

47. Uvedené pravidlo, resp. jeho aplikácia vo vzťahu k účastníctvu v analogických právnych situáciách vyplýva aj z dlhodobej (a fakticky ustálenej) rozhodovacej praxe správnych súdov, ako aj samotného kasačného súdu (napr. Najvyšší súd Slovenskej republiky, sp. zn. 2Sžp/ 7/2011, 16. november 2011 - „Vzhľadom na to, že stavebný zákon výslovne pomenúva účastníkov kolaudačného konania, je preto v danej veci vylúčená aplikácia ustanovenia § 14 správneho poriadku, v ktorom je všeobecne vymedzený okruh účastníkov správneho konania.

. .] Vzhľadom na špecifiká jednotlivých konaní upravuje stavebný zákon niektoré inštitúty odlišne od správneho poriadku, ktorý ako všeobecný právny predpis nemôže obsiahnuť problematiku každého osobitného konania v štátnej správe.", príp. Správny súd v Bratislave, sp. zn. NR- 11S/149/2021, 20. júl 2022 - „Pojem účastníka konania teda definuje správny poriadok, ktorý je všeobecným predpisom o správnom konaní ako i stavebný zákon, a preto je potrebné postupovať podľa interpretačného pravidla, ktoré určí, ktorá právna norma sa má na konkrétny prípad použiť.

48. K požiadavke sťažovateľa na formulovanie prejudiciálnej otázky kasačný súd uvádza, že Súdny dvor Európskej únie už opakovane vyslovil, že čl. 267 ods. 1 ZFEÚ mu neumožňuje uplatniť predpisy Európskej únie na konkrétny prípad, ale môže sa iba vyjadriť k výkladu zmlúv a aktov prijatých inštitúciami Európskej únie (napr. rozsudok z 21.júna 2017, C-621/15, W. a iní, ods. 39 a 40) (k tomu pozri napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu - sp. zn. 7Svk/ 19/2021 z 29. marca 2023).

50. Bez ohľadu na uvedené kasačný súd v tomto kontexte napokon uvádza, že výklad práva Európskej únie je v súvislosti s relevantnou právnou úpravou v podmienkach súdenej veci tak jasný, že nie je v danom prípade priestor na pochybnosti ohľadne účastníctva sťažovateľa v predmetnom konaní, resp. o tom, že procesné postavenie účastníka administratívneho konania

má sťažovateľ nepochybne garantovaný, čím mu je poskytnutý relevantný priestor na ochranu (verejných) záujmov na úseku životného prostredia prostredníctvom na to určených právnych nástrojov. 52. Bez ohľadu na uvedené je však potrebné zopakovať, že v podmienkach súdenej veci mal sťažovateľ možnosť aktívne participovať na rozhodovacom procese už aj pred orgánmi verejnej správy (k tomu pozri tento rozsudku vyššie), mal možnosť pripomienkovať a namietať akty a pod. Ak v tejto súvislosti tvrdil, že správne orgány nemajú povinnosť prihliadať na jeho námietky, resp. tieto hodnotiť v odôvodnení rozhodnutia (resp. že túto povinnosť im správny poriadok výslovne určuje len vo vzťahu k účastníkom konania), k tomu je potrebné doplniť, že povinnosť vysporiadať sa s námietkami všetkých relevantných subjektov (vrátane zúčastnenej osoby) je možné dovodiť (aj) z iných zákonných ustanovení, resp. z rozhodovacej praxe správnych súdov odkazujúcej najmä na tzv. princípy dobrej verejnej správy ako integrálnej zložky výkonu verejnej správy v podmienkach Slovenskej republiky (napr. rozsudok

podmienkach tohto konania javí aj ako materiálne irelevantná, keďže sťažovateľ v správnej žalobe, ako ani v kasačnej sťažnosti nenamietal, že by sa správne orgány jeho námietkami vznesenými v správnom konaní nezaoberali z dôvodu, že bol len „zúčastnenou osobou" (nie účastníkom konania) - potom kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodnú.

54. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že sťažovateľovi, ktorý nemal v konaní o kasačnej sťažnosti úspech, nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal (§ 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 a contrario SSP). Žalovanému orgánu verejnej správy kasačný súd nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal, keď na takýto postup v podmienkach súdenej veci nezistil existenciu osobitných dôvodov, resp. okolností (§ 467 ods. 1 v spojení s § 168 SSP - „Žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať.

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.