4Svk/61/2022

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy a správnym súdom

O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 a nasl. SSP tak, že účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania. 2. Žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území B., obec B., okres Y., evidovaných Okresným úradom Gelnica, katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXX ako: · stavba so súpisným č. XXX, postavená na parcele registra "C" s parcelným č. XXX, druh

4. Dňa 15.03.2021 bolo žalobkyni doručené písomné podanie žalovaného zo dňa 12.03.2021 označené ako „Odpoveď na výzvu zo dňa 15.02.2021“ (ďalej aj „oznámenie“), v ktorom žalovaný uviedol, že v predmetnej právnej veci nemôže pristúpiť k zrušeniu trvalého pobytu pána U. V., nakoľko na základe dostupných informácií a dokladov existuje dôvodná pochybnosť o tom, že vzťahy k predmetnej nehnuteľnosti nie sú usporiadané tak, ako A. uvádzate vo svojom návrhu. 5. Žalobkyňa sa správnou žalobou domáhala, aby správny súd uznesením zakázal žalovanému pokračovať v zásahu do práv žalobkyne spočívajúcom v odmietnutí zrušiť záznam o trvalom pobyte pána U. V., nar. XX.XX.XXXX, evidovaný na adrese rodinného domu so súpisným č. XXX, postaveného na parcele registra "C" s parcelným č. XXX, nachádzajúcom sa v katastrálnom území B., obec B., okres Y. a evidovanom na liste vlastníctva č. XXX, ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalobkyne.

7. Podľa žalobkyne žalovaný náležitým spôsobom neodôvodnil a nepredložil žiadne dôkazy na podporu svoju rozhodnutia. Postup žalovaného považuje žalobkyňa za flagrantné porušenie ustanovení zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 253/1998 Z. z.“) a za zásah do práva žalobkyne na ochranu vlastníctva a s ním priamo súvisiaceho práva žalobkyne ako výlučnej vlastníčky rodinného domu domáhať sa v súlade so zákonom zrušenia záznamu o trvalom pobyte U. V., ktorý nedisponuje vlastníckym, spoluvlastníckym a ani užívacím právom k tomuto rodinnému domu.

8. Správny súd v tejto súvislosti poukázal na to, že základnou úlohou súdu v konaní podľa § 252 a nasl. SSP je preveriť, či sa žalobkyňa skutočne prostredníctvom svojej žaloby domáha súdnej ochrany proti inej aktivite orgánu verejnej správy (materiálna stránka verejnej správy) a či žalobkyňou označený orgán verejnej správy skutočne takúto aktivitu vykonal (formálna stránka verejnej správy). Z citovaného ustanovenia § 252 ods. 1 SSP zároveň vyplýva, že pre poskytnutie súdnej ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy je nevyhnutné kumulatívne splnenie podmienok, a to aby išlo o zásah orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím resp. opatrením, zásah bol zameraný proti žalobkyni alebo v jeho dôsledku priamo proti nej vykonaný, zásah trvá alebo hrozí jeho opakovanie, žaloba bola podaná do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa žalobkyňa o zásahu dozvedela, a súčasne nie neskôr ako dva roky od vykonania zásahu. Na rozdiel od rozhodnutia či opatrenia orgánu verejnej správy má iný zásah orgánu verejnej správy čisto faktickú povahu, čiže neprebehlo o ňom žiadne formalizované administratívne konanie a je výsledkom okamžitého (bezprostredného)

9. Uviedol, že Správny súdny poriadok obsahuje viacero rôznych prostriedkov súdnej nápravy pochybení alebo nedostatkov verejnej správy, pričom výber konkrétneho prostriedku je ponechaný celkom na dispozičnej vôli účastníka konania. Súd konajúci v správnom súdnictve nesmie vo vzťahu k zvolenému prostriedku súdnej nápravy účastníkom, zaujať žiadne iné hodnotiace stanovisko ako iba to, či tento prostriedok bol účastníkom zvolený správne, pričom ho nesmie v konaní upozorňovať na prípadnú nevhodnosť ním zvoleného prostriedku súdnej ochrany, resp. mu radiť iný konkrétny prostriedok. 10. Vychádzajúc z obsahu spisu a žalobkyňou tvrdeného iného zásahu orgánu verejnej správy spočívajúceho v tom, že jej žalovaný správny orgán oznámil, že nemôže pristúpiť k zrušeniu trvalého pobytu pána U. V., podľa právneho názoru správneho súdu bol právny prostriedok súdnej nápravy žalobkyňou zvolený nesprávne, pretože v preskúmavanom prípade nešlo o útok orgánu verejnej moci proti subjektívnym právam žalobkyne, ktorý by bol spočíval v nezákonnom zásahu orgánu verejnej správy, v jeho úkone alebo v jeho pokyne, čím neboli naplnené zákonné predpoklady namietaného iného zásahu orgánu verejnej správy. Ak žalobkyňa namietala nesprávny procesný postup žalovaného pri nezrušení trvalého pobytu pána U. V., tak v prípade súdneho prieskumu administratívneho rozhodnutia resp. opatrenia ako výsledku tohto postupu resp. tohto konania, tak túto skutočnosť mohla namietať podaním všeobecnej správnej žaloby.

II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenia

12. Sťažovateľka sa nestotožnila s právnym názorom správneho súdu, podľa ktorého ak namietala nesprávny procesný postup žalovaného, mala predmetnú skutočnosť namietať podaním všeobecnej správnej žaloby a preto bol právny prostriedok nápravy zvolený zo strany sťažovateľky nesprávne. Poukázala na ust. § 178 ods. 1 SSP, týkajúce sa aktívnej legitimácie osoby v prípade podania všeobecnej správnej žaloby, konkrétne na podmienky postavenia účastníka v administratívnom konaní, v ktorom bolo žalované rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy vydané a súčasne ukrátenie na subjektívnych právach spojené s vydaním žalovaného rozhodnutia alebo opatrenia. Podotkla, že na rozdiel od rozhodnutia alebo opatrenia má iný zásah orgánu verejnej správy čisto faktickú povahu, čiže neprebehlo pri ňom žiadne formalizované administratívne konanie a je výsledkom okamžitého (bezprostredného) uplatnenia oprávnenia orgánu verejnej správy na mieste samom.

13. V tejto súvislosti poukázala aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 178/04 zo dňa 20.10.2004, v ktorom ten uviedol, že „Postup obecného zastupiteľstva, ktoré odmietlo zaregistrovať sťažovateľku k trvalému pobytu v obci, nie je možné považovať za rozhodnutie, ale iba za odmietnutie vykonať akt majúci evidenčný charakter.

15. Záverom sťažovateľka poukázala na zmenu právnej úpravy, kedy za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016 (ďalej len „OSP“) bola ochrana pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy upravená v § 250v OSP.

narušiť vlastnícke alebo akékoľvek iné právo sťažovateľky. Zároveň tvrdil, že iný zásah orgánu verejnej správy je definovaný aj prostredníctvom svojho obsahu a právnych účinkov. Obsahom iného zásahu orgánu verejnej správy je faktický postup vykonaný plnením úloh v oblasti verejnej správy. Takýto iný zásah orgánu verejnej správy sa musí prejaviť navonok, a to priamym dotykom na právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej, resp. právnickej osoby. Sťažovateľka však podľa žalovaného nijako nepreukázala, že jeho konaním bola dotknutá na svojich právach, právom chránených záujmoch a nepreukázala ani následok, ktorý by mohol byť spojený s prípadnou náhradou škody alebo inou ochranou práv sťažovateľky. 17.

Navrhol aby z vyššie uvedených dôvodov, kasačný súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol a priznal žalovanému náhradu trov kasačného konania.

20. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

22. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 23. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je suplovať činnosť správnych orgánov, ale preskúmať zákonnosti postupov a rozhodnutí a teda to, či vecne funkčne alebo miestne príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok správneho práva rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy.

25. Rovnako aj z vyššie citovaného ust. § 3 ods. 1 písm. e) SSP vyplýva, že účelom konania o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy je poskytnutie súdnej ochrany fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím

27. Kasačný súd v preskúmavanej veci posúdil, či došlo k naplneniu jednotlivých znakov, ktorým je nezákonný zásah vymedzený vo vyššie citovanom ustanovení § 252 SSP, teda či ide o návrh, v ktorom fyzická, resp. právnická osoba (sťažovateľ) mohol byť ukrátený na svojich právach, resp. právom chránených záujmov, či ide o nezákonný zásah orgánu verejnej správy, či tento zásah nie je rozhodnutím, či tento zásah bol zameraný priamo proti fyzickej, či právnickej osobe, či dôsledky trvajú, resp. či hrozí ich opakovanie a či sťažovateľ vyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis a či návrh bol podaný v zákonnej

Príkladom možno uviesť postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitných predpisov. Za iný zásah však možno považovať aj výkon takého oprávnenia orgánom verejnej správy, ktoré sa síce nenazýva kontrola alebo inšpekcia, ale obsahovo im zodpovedá (napr. štátny stavebný dohľad). Ak však aj v rámci takejto kontroly či inšpekcie došlo zo strany orgánu verejnej správy k vydaniu rozhodnutia alebo opatrenia, bude jeho zákonnosť preskúmavaná samostatne najmä v rámci všeobecnej správnej žaloby alebo správnej žaloby vo veciach správneho trestania. Jednalo by sa totiž už o individuálny správny akt vydaný orgánom verejnej správy ako výsledok administratívneho konania bez ohľadu na jeho formálne označenie (list, opatrenie, rozhodnutie, oznámenie).

správneho orgánu je odôvodnené riešenie určitej konkrétnej právnej situácie, ktorá spočíva napr. v zmene práva a povinnosti, odňatí oprávnenia. Uvedené platí aj v prípade samotnej sťažovateľky. Žalovaný totiž v prejednávanej veci vydal opatrenie, ktoré je nutné posudzovať ako výsledok rozhodovacej činnosti orgánu verejnej správy a ktorým (v prípade, že by to sťažovateľka preukázala) môžu by dotknuté práva alebo právom chránené záujmy sťažovateľky. Žalovaný procesným postupom autoritatívne zasiahol do právnej situácie konkrétnej fyzickej osoby (sťažovateľky) tým, že vydal rozhodnutie (označené ako „odpoveď na výzvu zo dňa 15.02.2021“) a to na základe návrhu samotnej sťažovateľky, ktoré obsahuje odôvodnenie spolu s uvedením právnej úpravy, ktorú žalovaný aplikoval na situáciu sťažovateľky. Vzhľadom k uvedenému možno konštatovať, tak ako uviedol aj správny súd v napadnutom uznesení, že opatrenie žalovaného predstavuje výsledok administratívneho konania, ktoré môže byť predmetom súdneho prieskumu v rámci podania všeobecnej správnej

30. K námietke sťažovateľky ohľadne odklonu od rozhodovacej praxe kasačný súd aj v zmysle už vyššie uvedeného konštatuje, že od 01.07.2016 nadobudol účinnosť Správny súdny poriadok, ktorý v § 3 ods. 1 písm. c) zaviedol nový pojem „opatrenie orgánu verejnej správy“

31. Správny súdny poriadok tým, že zaviedol pojem „opatrenie orgánu verejnej správy“, jednoznačne prelomil dovtedy nejednoznačnú prax súdov a vyriešil dovtedy pretrvávajúcu problematiku viacerých administratívnych konaní, ktorých výsledkom nie je rozhodnutie, ale je ním opatrenie orgánu verejnej správy. Z hľadiska procesu prijatia je opatrenie, podobne ako rozhodnutie, výsledkom administratívneho správneho konania. Predmetom prieskumu zo

Nevyhovujúce opatrenia by mali zároveň obsahovať aj odkaz na príslušné zákonné ustanovenie alebo stručné odôvodnenie, tak aby bolo možné zistiť, prečo nebolo návrhu vyhovené, pretože v opačnom prípade by sa nedalo zabrániť arbitrárnosti orgánu verejnej správy pri ich vydávaní.

Vyššie uvedené posúdenie možno aplikovať aj na prejednávanú vec sťažovateľky. Aj keď sa môže sťažovateľke javiť, že postup ako aj opatrenie žalovaného boli len faktickým úkonom a mali (aj v zmysle poukázaného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky) len evidenčný charakter, na základe už vyššie citovaných ustanovení Správneho súdneho poriadku je potrebné rozhodnutie žalovaného považovať za opatrenie orgánu verejnej správy, ktoré je výsledkom administratívneho konania a to v zmysle podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP.

33. Kasačný súd k uvedenému dopĺňa, že preskúmanie takéhoto rozhodnutia v správnom súdnictve následne závisí od splnenia ďalších zákonných požiadaviek. V správnom súdnictve je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia/opatrenia orgánu verejnej správy na základe správnej žaloby determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia, alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje.

35. Kasačný súd uzatvára, že sa stotožňuje s právnym posúdením správneho súdu a dodáva, že žalobným návrhom žalobkyňa (sťažovateľka) presne formuluje svoje požiadavky voči žalovanému a to takým spôsobom, aby v ňom súd mal jasne ohraničený predmet konania, za jeho rámec zásadne ísť nesmie. Žalobkyňa tak sama určuje predmet súdneho prieskumu ako aj prostriedok súdnej nápravy. Správny súd tak správne uviedol, že súd konajúci v správnom súdnictve nesmie vo vzťahu k zvolenému prostriedku súdnej nápravy účastníkom zaujať žiadne iné stanovisko a hodnotenie, iba to, či tento prostriedok bol účastníkom zvolený správne vzhľadom na ním sledovaný cieľ. Navyše ho za účelom zachovania postavenia nestranného súdneho orgánu (dominus litis) ani nesmie v konaní upozorňovať na nevhodnosť ním zvoleného prostriedku súdnej nápravy, poprípade sformulovať iný požadovaný petit.

37. Toto rozhodnutie prijal senát kasačného súdu pomerom hlasov 2 : 1 (§ 139 ods. 4 SSP, § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.