4Svk/6/2022

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Topoľčany dňa 29.12.2011 a následne doplnenou dňa 06.02.2012 domáhal - okrem iného - toho, aby Okresný súd v Topoľčanoch zrušil „stavebné povolenie Okresného stavebného úradu v Topoľčanoch zo dňa 8.11.2011 pod č. 210/Výst. 10509-Čť z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok [...]“. V podaní doručeným uvedenému civilnému súdu dňa 24.09.2012 označeným ako „doplnenie informácie k súdnemu pojednávaniu zo dňa 14.9.2012 č. k. 6C/213/2011-96“ žalobca uviedol, že „Ak súd dospeje k záveru, že on nie je vecne príslušný zrušiť stavebné povolenie Okresného stavebného úradu v Topoľčanoch č. k. 2010/Výst. 10509-Čť. zo dňa 8.11.2011, nech toto potom postúpi s jeho stanoviskom...“. V tomto podaní tiež uviedol, že žiada, aby o tejto časti jeho veci rozhodol súd s príslušnou právomocou - podľa vecnej príslušnosti. 2. Okresný súdu Topoľčany rozsudkom č.k. 6C/213/2011-280 zo dňa 13. marca 2013, ktorý sa podľa doložky právoplatnosti a vykonateľnosti stal právoplatným dňa 3. marca 2014, rozhodol o tom (tretí výrok), že vec v časti petitu týkajúceho sa zrušenia vydaného stavebného povolenia podľa bodu 1 tohto uznesenia, postúpil Krajskému súdu v Nitre ako súdu vecne a miestne príslušnému na konanie. Vec bola na Krajskom súde v Nitre zapísaná dňa 16.03.2016 do súdneho registra pod sp. zn. 11S/56/2016 (č.l. 432). 3. Žalobca zároveň žalobou zo dňa 08.04.2012 doručenou Krajskému súdu v Nitre dňa 12.04.2012 (č.l. 440 spisu predloženého kasačnému súdu) označenou ako „Návrh na súdne konanie /preskúmanie zákonnosti orgánu štátnej správy/“ požiadal krajský súd o to, aby tento zrušil „stanovisko listu zo dňa 16.1.2012 Krajského stavebného úradu Nitra pod č. KSÚNR -2012-18-007 v plnom rozsahu a konanie Okresného stavebného úradu v Topoľčanoch č.

Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky - sp. zn. 5Sžo/167/2015 (zo dňa 28. januára 2016) bolo rozhodnutie krajského súdu podľa predchádzajúcej vety zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie, keď Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že k úhrade súdneho poplatku za podanú žalobu došlo.

Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky - sp. zn. 5Sžo/6/2017 zo dňa 29. júna 2017 bolo toto rozhodnutie krajského súdu potvrdené. 4. Krajský súd v Nitre konajúci o žalobe žalobcu zo dňa 29.12.2011 v znení jej doplnenia zo dňa 06.02.2012 v časti súdneho prieskumu napadnutých správnych aktov doručil žalobcovi dňa 30.06.2017 výzvu (č.k. 11S/56/2016-469 zo dňa 01.06.2017), ktorou žalobcu vyzval k úhrade súdneho poplatku v sume 66 Eur, a to v lehote 10 dní odo dňa doručenia predmetnej výzvy

6. Proti uzneseniu podľa bodu 5 tohto rozhodnutia podal žalobca sťažnosť (doručená krajskému súdu dňa 04.04.2018) primárne tvrdiac, že súdny poplatok vo veci zaplatil a je evidovaný pod číslom listu 44, resp. že bol oslobodený od súdneho poplatku. Žalobca naviac prezentoval námietky k činnosti súdu (prieťahy v konaní), poukazoval na úkony realizované v rámci Policajného zboru, Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, uvádzal okolnosti týkajúce sa veci samej a pod.

8. Proti rozhodnutiu predsedníčky senátu, ktorým došlo k zamietnutiu sťažnosti žalobcu (k tomu pozri bod 7) podal žalobca (ďalej aj ako „sťažovateľ“) podanie označené ako „dovolanie k číslu 11S/56/2016-499 IČS: 4016200240 zo dňa 26.4.2018“. Predmetné podanie žalobcu bolo krajským súdom vyhodnotené ako kasačná sťažnosť a vec bola postúpená na rozhodnutie Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ako súdu kasačnému).

9. Skôr ako kasačný súd pristúpil ku skúmaniu dôvodnosti meritórnych námietok podanej kasačnej sťažnosti, musel preskúmať, či kasačná sťažnosť smeruje proti rozhodnutiu, ktoré je preskúmateľné v kasačnom konaní.

12. Uvedené bez ďalšieho znamená, že najvyšší správny súd nemôže meritórne prejednať kasačnú sťažnosť sťažovateľa, keďže na takýto úkon nemá zákonné splnomocnenie. Naopak, vzhľadom na to, že kasačná sťažnosť sťažovateľa smeruje proti „rozhodnutiu o sťažnosti“ (ako to predpokladá § 162 SSP), kasačný súd by prekročil rozsah jemu zverených právomocí, ak by vo veci rozhodoval meritórne.

v Nitre. Prvé z týchto konaní je vedené pod sp. zn. 11S/56/2016 (a to na základe postúpenia príslušnej časti žaloby z Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre - k tomu pozri body 1 a 2 tohto uznesenia) a druhé súdne konanie bolo vedené pod sp. zn. 26S/10/2012 (a to na základe samostatnej žaloby žalobcu). Žaloba, ktorá bola podaná neskôr (26S), bola odmietnutá, keďže krajský súd zistil, že sa o totožnej veci na uvedenom súde už koná (11S). Ak žalobca v kasačnej sťažnosti uviedol, že súdny poplatok za žalobu zaplatil, tak to bol súdny poplatok za žalobu, ktorá bola odmietnutá (26S), čo nepochybne vyplýva aj zo spisu tak, ako to kasačný súd zosumarizoval v bode 3 tohto uznesenia. V konečnom dôsledku to v kasačnej sťažnosti („dovolaní“) explicitne uviedol aj sám sťažovateľ („Vzhľadom na takéto konania bola podaná žaloba na preskúmanie rozhodnutia povolenia Krajského stavebného úradu samostatne s poplatkom 66 Eur cez bankový účet k písomnosti evidovanej pod číslom 26S-10-2012 a číslo listu č. 44.“). Úhrada súdneho poplatku za jednu správnu žalobu (26S)

14. O trovách kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 170 písm. a/ SSP, t.j. tak, že žiadnemu účastníkovi konania právo na náhradu trov konania nepriznal, keď zistil, že odmietnutie kasačnej sťažnosti síce spôsobil sťažovateľ (tým, že kasačnou sťažnosťou napadol rozhodnutie, proti ktorému kasačná sťažnosť prípustná nie je), avšak žalovaným zároveň žiadne trovy kasačného konania nevznikli, keď títo v kasačnom konaní neuskutočnili žiadny úkon, a teda nebolo dôvodné vo veci aplikovať ustanovenie § 168