4Svk/64/2022

1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej ako „krajský súd“ alebo „správny súd“) dňa 15.06.2018 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti opatrenia žalovaného Č.j.: ŽP. 12401/241/2017 zo dňa 16. marca 2018 (ďalej aj ako „napadnuté opatrenie“), ktorým žalovaný súhlasil s odstránením stavby - jednoduchej reklamnej tabule s oceľovým rámom, s najväčšou informačnou plochou od 3 m2 do 20 m2, postavenej pri ceste II/503 po pravej strane v smere z D1 do mesta Senec, na pozemku parcela registra C „KN“ parc. č. XXXX/X, LV XXXX, orná pôda a na pozemku parcela registra E parc. č. XXXX, LV XXXX, orná pôda v k. ú. D. (ďalej aj ako „reklamná stavba“ alebo „predmetná reklamná stavba“). Správny súd uznesením č. k. 5S/95/2018-183 zo dňa 09. augusta 2022 (ďalej ako „napadnuté uznesenie“) podľa § 98 ods. 1 písm. e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej ako „SSP“) odmietol žalobu ako podanú zjavne neoprávnenou osobou. O náhrade trov konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, nakoľko žaloba bola odmietnutá a odmietnutie žaloby procesne zavinil žalobca tým, že podal správnu žalobu, aj keď na to nebol oprávnený. Ďalšiemu účastníkovi konania krajský súd nárok na náhradu trov konania nepriznal, pretože mu v konaní nevznikli žiadne trovy konania v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú mu správny súd uložil.

II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenia

7. Sťažovateľ vo vzťahu k právnemu posúdeniu predmetnej veci krajským súdom uviedol, že ustanovenie § 178 SSP vo vzťahu k aktívnej žalobnej legitimácii uviedol dve podmienky, ktorými sú postavenie účastníka v administratívnom konaní, v ktorom bolo napadnuté opatrenie vydané a tvrdenie o ukrátení na subjektívnych právach napadnutým opatrením, pričom má za to, že z obsahu správnej žaloby a napadnutého opatrenia zjavne vyplynulo, že tieto podmienky boli splnené.

10. Sťažovateľ tiež namietal, že krajský súd to, že sťažovateľ nebol účastníkom administratívneho konania odôvodnil tým, že zistil, že žalobca nepreukázal svoje vlastnícke právo k predmetnej reklamnej stavbe. Namietal, že krajský súd mal v zmysle § 119 vychádzať zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ktorý so sťažovateľom ako s účastníkom konania konal. Uviedol, že žalovaný začal spochybňovať vlastný postup až v konaní pred správnym súdom, v ktorom tvrdil, že sťažovateľ nebol vlastníkom stavby.

veci. Hodnotenie krajského súdu považuje za svojvoľné, nakoľko sťažovateľ bol v napadnutom opatrení označený, predložil preberací protokol k stavbe a tvrdil, že bol na reklamnej stavbe aj ako vlastník označený. 13. Konanie správneho súdu bolo podľa sťažovateľa nesprávne aj v tom, že napriek tomu, že sťažovateľ žiadal o nariadenie pojednávania, krajský súd ho vyzval na predloženie dôkazu, ktorý nevykonal, pretože nenariadil konanie a rozhodol bez toho, aby dal sťažovateľovi možnosť sa vyjadriť na pojednávaní.

15. Sťažovateľ sa tiež ohradil voči výroku, ktorým ho krajský súd zaviazal na zaplatenie trov konania žalovanému. Poukázal na ustanovenie § 168 SSP, v zmysle ktorého možno žalovanému priznať náhradu trov konania, iba ak to možno spravodlivo požadovať.

16. K podanej kasačnej sťažnosti sa vyjadril ďalší účastník konania podaním zo dňa 28.10.2022, v ktorom uviedol, že napadnuté uznesenie považuje za vecne správne. Argumentáciu sťažovateľa považuje za účelovú a zavádzajúcu, pričom osobitne poukázal na to, že predmetná reklamná stavba nebola označená. Poukázal na to, že sťažovateľ vlastnícke právo k predmetnej stavbe nepreukázal. Uviedol, že podanie kasačnej sťažnosti považuje za zjavné zneužitie práva.

Sťažovateľ však na túto výzvu žiadnym spôsobom nereagoval. Podľa žalovaného aj v následnom prieskumnom súdnom konaní sťažovateľ ničím nepreukázal svoje vlastnícke právo k predmetnej reklamnej stavbe. Poukázal na to, že sťažovateľ ani na výzvu správneho súdu nepredložil relevantný dôkaz preukazujúci vlastnícke právo k predmetnej reklamnej stavbe. Podľa žalovaného sa sťažovateľ snaží svoje účastníctvo zdôvodňovať iba zmienenou výzvou žalovaného nad rámec stavebného zákona a formálnym nedostatkom v napadnutom opatrení (uvedenie žalobcu v súhlase), ktoré však boli vyvolané iba v dôsledku listu strany žalobcu, ktorý žalovaný považoval za nejasný a viac - menej výhražný.

III. Konanie na kasačnom súde

20. Prejednávaná vec bola dňa 29.11.2022 predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“) a bola náhodným výberom technickým prostriedkami schválenými Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená na rozhodnutie senátu 4S - sp. zn. 4Svk/64/2022. 21. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný preskúmal rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a) SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 a ods. 2 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.

IV. Právne predpisy, právne názory kasačného súdu

23. Podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná zjavne neoprávnenou osobou. 24. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

26. Podľa § 88 ods. 6 stavebného zákona, na odstránenie reklamnej stavby sa povolenie stavebného úradu nevyžaduje. 27. Podľa § 88 ods. 7 stavebného zákona, povolenie stavebného úradu sa nevyžaduje na odstránenie reklamnej stavby, ktorá je postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť, alebo v rozpore s ním, ak ohlásenie odstránenia stavby podal vlastník pozemku alebo stavby alebo osoba, ktorá má iné práva k pozemku alebo stavbe [§ 139 ods. 1 písm. a) až c)], a títo nedali právo inej osobe uskutočniť reklamnú stavbu na svojom pozemku alebo svojej stavbe alebo záujmové združenie vlastníkov reklamných stavieb registrované podľa tohto zákona.

Ak vlastník reklamnej stavby v určenej lehote nepreukáže, že mal oprávnenie na uskutočnenie reklamnej stavby alebo že stavba je zhotovená v súlade s podmienkami podľa tohto zákona, stavebný úrad do 30 dní odo dňa márneho uplynutia lehoty vydá osobe, ktorá podala ohlásenie odstránenia stavby súhlas s odstránením reklamnej stavby.

29. Podľa § 140 stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 30. V predmetnej veci je kľúčový výklad ustanovenia § 98 ods. 1 písm. e) SSP v zmysle ktorého správny súd odmietne správnu žalobu, ak táto bola podaná zjavne neoprávnenou

32. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti zdôraznil slovo „zjavne“, pričom argumentoval, že ak s ním žalovaný v rámci administratívneho postupu konal, nemohla byť žaloba podaná zjavne neoprávnenou osobou. 33. Obdobný výklad pojmu „zjavne neoprávnená osoba“ vyplýva aj z komentára k správnemu súdnemu poriadku, v zmysle ktorého „Dôvodom pre odmietnutie žaloby v zmysle § 98 ods. 1 písm. e) však bude len jej podanie „zjavne“ neoprávnenou osobou. Slovo „zjavne“ treba vykladať tak, že neoprávnenosť bude zrejmá okamžite, nesporne, bez ďalšieho, resp. nutnosti meritórne vec skúmať. Za zjavne neoprávnenú osobu možno preto považovať prvostupňový orgán verejnej správy, dotknutý orgán v konaniach upravených StavZ, niekoho, kto nebol účastníkom administratívneho konania s normatívne ustanoveným účastníctvom a pritom sa nejedná o žalobu opomenutého účastníka konania, toho, kto podal žalobu za aktívne žalobne legitimovanú osobu, no bez príslušného hmotnoprávneho alebo procesného oprávnenia atď. Ak však žalobca bude spĺňať, čo sa týka subjektu, podmienku aktívnej žalobnej legitimácie, bude namieste zo strany správneho súdu s ním ďalej konať.

Bratislava: C. H. Beck, 2018, s. 535-536). 34. Kasačný súd sa stotožňuje s tým, že z gramatického aj teleologického výkladu ustanovenia § 98 ods. 1 písm. e) SSP vyplýva, že toto musí byť vykladaní reštriktívne, čo vyplýva z gramatickej formulácie „zjavne“, ako aj z ústavného princípu na prístup k súdu.

Navrhované znenie umožňuje odstrániť nepovolenú reklamnú stavbu neznámeho vlastníka aj na základe ohlásenia. . . Stavebný úrad v stanovenej lehote oznámi osobe, ktorá podala ohlásenie, že k odstráneniu reklamnej stavby nemá námietky. Takáto reklamná stavba môže byť odstránená až po doručení oznámenia stavebného úradu. Ohlásenie odstránenie stavby môže podať aj záujmové združenie vlastníkov reklamných stavieb, keďže sa novelou zavádza forma koregulácie prostredia vonkajšej reklamy. Zároveň sa upravuje možnosť odstrániť reklamnú stavbu na základe ohlásenia v prípade, ak je vlastník takejto stavby známy. Ide o prípad, keď vlastník pozemku alebo osoba, ktorá má iné práva k pozemku alebo stavbe podľa § 139 ods. 1 písm. a) až c), na ktorom je umiestnená takáto reklamná stavba a k uskutočneniu ktorej nedal právo inej osobe alebo záujmové združenie, ohlási stavebnému úradu jej odstránenie. Pri známom vlastníkovi stavebný úrad vyzve vlastníka reklamnej stavby, aby v lehote do 15 dní preukázal, že mal právo uskutočniť reklamnú stavbu na pozemku alebo stavbe a že bola uskutočnená v súlade s platnými predpismi. Ak v stanovenej lehote vlastník reklamnej stavby

36. Z gramatického a teleologického výkladu ustanovenia § 88 ods. 7 stavebného zákona vyplýva, že: (i) sa jedná o osobitný skrátený administratívnoprávny postup, (ii) výsledkom tohto postupu je vydanie opatrenia orgánu verejnej správy (k tomu pozri bližšie napr. uznesenie najvyššieho správneho súdu sp. zn. 2Sžk/24/2020 zo dňa 15. decembra 2021), (iii) tento postup má dva režimy, v závislosti od toho, či vlastník reklamnej stavby je alebo nie je známy - t.j. postup podľa § 88 ods. 7 písm. a) stavebného zákona - ak vlastník reklamnej stavby nie je známy a postup podľa § 88 ods. 7 písm. b) stavebného zákona - ak vlastník reklamnej stavby je známy.

38. V predmetnej veci považuje kasačný súd za dôležité poukázať na to, v akom režime prebiehal postup, ktorý vydaniu napadnutého opatrenia predchádzal. Z ohlásenia ďalšieho účastníka konania zo dňa 18.04.2017 vyplýva, že tento ako záujmové združenie vlastníkov reklamných stavieb uviedol, že „vlastník nie je verejne identifikovateľný a podľa našich vedomostí nie je známy.“ Po vykonaní miestneho šetrenia dňa 12.06.2017 žalovaný dňa 20.06.2017 prostredníctvom výzvy zo dňa 20.06.2017 zverejnenej verejnou vyhláškou vyzval neznámeho vlastníka, aby v lehote do 15 dní od doručenia tejto výzvy žalovanému preukázal oprávnenie k uskutočneniu predmetnej reklamnej stavby. Z uvedeného vyplýva, že predmetné administratívne konanie pôvodne začalo ako postup podľa § 88 ods. 7 písm. a) stavebného zákona. 39.

40. Následne žalovaný prostredníctvom výzvy zo dňa 04.12.2017 adresovanej sťažovateľovi a ďalšiemu účastníkovi konania poukázal na ustanovenie § 88 ods. 7 písm. b) stavebného zákona a vyzval vlastníka reklamnej stavby, aby v lehote do 15 dní od doručenia tejto výzvy žalovanému preukázal oprávnenie k uskutočneniu predmetnej reklamnej stavby a že je zhotovená v súlade s podmienkami podľa stavebného zákona.

zistení . . .vyzval vlastníka reklamnej stavby DUO CENTER Slovakia s.r.o., aby . . .preukázal oprávnenie na uskutočnenie tejto stavby“ a že „vlastník stavby nepreukázal oprávnenie na jej uskutočnenie“. Žalovaný na záver uviedol, že vzhľadom k vyššie uvedenému a v súlade s § 88 ods. 7 písm. a) stavebného zákona vydáva ďalšiemu účastníkovi konania ako ohlasovateľovi súhlas s odstránením predmetnej reklamnej stavby. Napadnuté opatrenie bolo podľa rozdeľovníka a pripojených doručeniek doručené ďalšiemu účastníkovi konania, sťažovateľovi (konkrétne konateľke sťažovateľa dňa 18.04.2018) a spoločnosti Mesaroli Transports, a.s.

43. Kasačný súd je toho názoru, že predmetná vec sa javí ako vec, v rámci ktorej boli aplikované dva režimy skráteného administratívneho postupu podľa § 88 ods. 7 stavebného zákona (t. j. postup podľa § 88 ods. 7 písm. a) stavebného zákona a postup podľa § 88 ods. 7 písm. b) stavebného zákona) - v praktickej rovine uplatnené následne po, resp. popri sebe, a to vzhľadom na tvrdené vlastníctvo sťažovateľa k predmetnej stavbe.

44. Kasačný súd sa nestotožnil s vyjadrením žalovaného, v zmysle ktorého bolo uvedenie sťažovateľa v napadnutom opatrení formálnym nedostatkom. Je nesporné, že žalovaný vo finálnej fáze skráteného administratívneho postupu so sťažovateľom konal a napadnuté opatrenie mu doručil. Bolo správne a zákonné, ak žalovaný po tom, čo sťažovateľ tvrdil, že by mohol byť vlastníkom predmetnej reklamnej stavby, tomuto doručil výzvu v zmysle § 88 ods. 7 písm. b) stavebného zákona. Uvedené je v súlade so všeobecnými zásadami správneho konania, v zmysle ktorých sú správne orgány povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Sťažovateľovi, ktorý tvrdil, že je vlastníkom reklamnej stavby, bolo zo strany žalovaného umožnené, aby prípadné oprávnenie na uskutočnenie reklamnej stavby na pozemku podľa § 88 ods. 7 písm. b) stavebného zákona preukázal, na čo sťažovateľ nereagoval.

bolo formálne vydané podľa § 88 ods. 7 písm. a) stavebného zákona, z jeho obsahu je zrejmé, že žalovaný v dôsledku tvrdeného vlastníctva v niektorých častiach administratívneho konania konal so sťažovateľom ako s domnelým vlastníkom reklamnej stavby postupom podľa § 88 ods. 7 písm. b) stavebného zákona.

Bratislava: C. H. Beck, 2018, s. 877-878). 47. Vychádzajúc z ústavno-konformného výkladu, najmä s poukazom na čl. 46 ods. 2 a čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, kasačný súd pripomína, že je žiaduce, aby sa príslušný správny súd, v rámci postupu pri skúmaní procesných podmienok v pochybnostiach uprednostnil meritórny prieskum napadnutého opatrenia za účelom zabezpečenia toho, aby sťažovateľovi nebol odňatý prístup k súdu. „Je potrebné zdôrazniť, že právo na prístup k súdu patrí medzi práva garantované medzinárodnými zmluvami i slovenským ústavným právom. Právo na súdny prieskum každého rozhodnutia správneho orgánu (ibaže by bolo zákonom výslovne vylúčené), je teda jedným z verejných subjektívnych práv explicitne zaručených Ústavou Slovenskej republiky (čl. 46 ods. 1). Z ústavných interpretačných pravidiel vyplýva, že v pochybnostiach o tom, či žalobcovi patrí právo na prístup k súdu alebo nie, je nevyhnutné prikloniť sa k výkladu svedčiacemu v prospech výkonu tohto práva“ (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/61/2007 do dňa 27. februára 2008).

Je totiž nepochybné, že predmetné opatrenie sťažovateľovi (ako účastníkovi konania) doručené bolo, a preto proti nemu podal všeobecnú správnu žalobu. Z uvedeného dôvodu by potom nebola splnená základná podmienka podľa § 179 ods. 1 SSP pre podanie žaloby opomenutého účastníka konania (1. Ak správnu žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom administratívneho konania malo konať [.

50. Ak za daného stavu správny súd žalobu odmietol, neurobil tak v súlade so zákonom, čím je daný kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Kasačná sťažnosť žalobcu je teda dôvodná, a preto kasačný súd podľa § 462 ods. 1 SSP napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie.

52. Zároveň kasačný súd dopĺňa, že i keď napadnuté uznesenie vydal Krajský súd v Bratislave, vzhľadom na inštitucionálne zmeny v rámci výkonu správneho súdnictva v podmienkach Slovenskej republiky s účinnosťou od 1. júna 2023 vec vracia (po zrušení napadnutého uznesenia) na ďalšie konanie Správnemu súdu v Bratislave, na ktorý prešla rozhodovacia právomoc v súdenej veci.

súd. 55. Toto uznesenie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 (§ 463 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP a § 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.