4Svk/7/2021

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v právnej veci žalobcov (sťažovateľov): 1/ K. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XX, XXX XX K. - N., 2/ S. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XX, XXX XX K. - N., obaja právne zastúpení: AKSK, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 15, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36859711, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Vysokoškolákov 8556/33B, 010 08 Žilina, o preskúmanie opatrenia Okresného úradu Žilina, č.j. OU-ZA-OVBP-2020/034408-003 zo dňa 17.08.2020, o kasačnej sťažnosti proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline sp.zn. 31S/125/2020 zo dňa 25.05.2021, takto

rozhodol:

Kasačná sťažnosť sa zamieta . Účastníkom sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .

Odôvodnenie

I. Konanie pred správnym súdom

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia správny súd konštatoval, že žalovaný odpoveďou zo dňa 17.08.2020, ktorou reagoval na žiadosť - návrh žalobcov na zmenu určenia príslušného stavebného úradu v podstate len nevyhovel požiadavke žalobcov určiť iný príslušný stavebný úrad než aký bol vo veci vydania územného rozhodnutia na predmetnú stavbu určený.

Toto opatrenie (odpoveď zo 17.08.2020) nemá za následok vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu, ani ním nemohli byť práva, právom chránené záujmy, alebo povinnosti žalobcov priamo dotknuté a preto ním zjavne nemohli byť ukrátení na svojich právach, alebo právom chránených záujmoch tak, ako to predpokladá § 178 ods. 1 SSP <https://www.aspi.sk/products/lawText/4/ 3860752/1/ASPI%253A/162/2015 Z.z.%2523178.1>. Vydaním predmetného opatrenia ostali práva i povinnosti žalobcov identické ako pred jeho vyhotovením.

dodržiavať. Vyššie opísané imanentné znaky predmetného opatrenia mu dávajú jednoznačne charakter opatrenia procesnej povahy. Z týchto dôvodov správny súd sumárne konštatoval, že napadnutým opatrením nebolo žiadnym spôsobom zasiahnuté do subjektívnych práv žalobcov.

II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenie

4. Proti uzneseniu krajského súdu podali sťažovatelia 1/ a 2/ v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť, ktorou sa domáhali, aby kasačný súd podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil právoplatné

uznesenie

Krajského súdu v Žiline a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Kasačnú sťažnosť odôvodnil podľa § 440 ods. 1 písm. f/, g/, j/ SSP. 5. Podľa názoru sťažovateľov je napadnuté uznesenie arbitrárne, a preto nepreskúmateľné. Sťažovatelia vo svojej žalobe predložili podrobné, relevantné, pre vec podstatné a dostatočne jasne a presne formulované argumenty na podporu ich právneho názoru, že napadnutým rozhodnutím boli ukrátení na ich subjektívnom práve na spravodlivý proces a mohli tiež byť ukrátení na ich vlastníckych právach a práve na súkromný život. Napadnuté uznesenie sa argumentom sťažovateľov a ich právnou analýzou, výkladom a aplikáciou ustanovenia § 119 ods. 1 a 3 stavebného zákona v kontexte čl. 1 ods. 1 vety prvej a čl. 46 ods. 1 a ods. 2 Ústavy SR ani čl. 6 ods. 1 Dohovoru vôbec nezaoberal, resp. zaoberal len formálne. 6. Sťažovatelia považovali napadnuté rozhodnutie správneho súdu aj za nezrozumiteľné a nepresvedčivé, z čoho vyplýva jeho nepreskúmateľnosť. Z tohto rozhodnutia nevyplýva, prečo ním sťažovatelia nie sú ukrátení na svojom práve na spravodlivý proces a vlastníckych právach. Napadnuté uznesenie je vo svojej podstatnej časti plné všeobecných konštatovaní, pričom vynecháva podstatu. Správny súd dochádza k právnym záverom, ktoré sú z pohľadu sťažovateľov nepochopiteľné. 7. Sťažovatelia tiež namietali procesnú vadu spočívajúcu v nezaslaní repliky žalovaného sťažovateľom, ktorá mala za následok porušenie práva na spravodlivý proces. 8. K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci uviedli, že podľa názoru žalovaného pri rozhodovaní o určení príslušného stavebného úradu podľa § 119 ods. 1 v spojení s ods. 3 stavebného zákona nie je obmedzený žiadnymi hľadiskami nestrannosti a nezávislosti príslušného správneho orgánu, pretože sa na tento postup nevzťahuje Správny poriadok.

9. Prejednávaná vec bola dňa 10.09.2021 predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky. Vec bola náhodným výberom pridelená na rozhodnutie senátu 4S - sp. zn. 4Svk/7/2021. 10. Najvyšší správny súd ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnuté uznesenie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 11. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky z obsahu administratívneho spisu zistil, že žalobcovia v 1/ a 2/ rade svojim návrhom zo dňa 20.07.2020 žiadali Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky podľa § 119 ods. 1 stavebného zákona, aby <https://www.aspi.sk/ products/lawText/4/3860752/1/ASPI%253A/50/1976 Zb.%2523119.1>určil inú obec namiesto obce Strečno ako príslušný stavebný úrad vo veci vydania územného rozhodnutia na stavbu: „Žilina - Vrútky - Martin, úsek Strečno - Lipovec, Vrútky, Vrútky - Martin mimo cestného telesa 1/18 (cyklodopravná trasa)“, ktorá bude umiestnená v katastrálnych územiach okresov Žilina a Martin, t. j. v územnom obvode viacerých stavebných úradov. Žalovaný odpoveďou č. OU-ZA-OVBP-2020/034408-003 zo dňa 17.08.2020 ich žiadosti o zmenu stavebného úradu nevyhovel. S poukazom na ustanovenia § 117 ods. 1, § 119 ods. 1 až 4 uviedol, že určenie príslušnosti stavebného úradu na konanie nemá formu rozhodnutia a nevzťahuje sa naň správny poriadok. Uvedený postup žalovaného napadli žalobcovia 1/ a 2/ správnou žalobou.

12. Podľa § 119 stavebného zákona, (1) Ak ide o stavbu alebo opatrenie, ktoré sa má uskutočniť v územnom obvode dvoch alebo viacerých stavebných úradov, určí príslušný stavebný úrad krajský stavebný úrad. (2) Ak ide o stavbu alebo opatrenie, ktoré sa má uskutočniť v územnom obvode viacerých krajov, určí príslušný stavebný úrad ministerstvo. (3) Ak je na konanie príslušná obec ako stavebný úrad a je zároveň navrhovateľom, stavebníkom alebo vlastníkom stavby, alebo žiadateľom o povolenie terénnych úprav, prác alebo zariadení, ktoré sú predmetom konania, krajský stavebný úrad určí, ktorý stavebný úrad vykoná konanie a vydá rozhodnutie. (4) Na určenie príslušného stavebného úradu sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom

14. Rozhodujúcim kritériom pri určovaní, ktorý úrad bude príslušný vo veci konať a vydať rozhodnutie, je rozsah budúcej stavby v územnom obvode každého stavebného úradu, ako aj odborné predpoklady úradu na konanie (počet a skúsenosti zamestnancov stavebného úradu, poloha stavebného úradu v súvislosti s trasou stavby a pod.). Stavebné úrady dotknuté stavbou, ktoré neboli určené na konanie, by mali určenému stavebnému úradu poskytovať v konaní potrebnú súčinnosť.

na konanie nemá formu rozhodnutia a stavebný úrad určenú príslušnosť na konanie nemôže odmietnuť. 16. Zákonom č. 345/2012 Z.z. <https://www.aspi.sk/products/lawText/13/21000/1/ aspi%253A/345/2012 Z.z.> s účinnosťou od 1. januára 2013 prešla pôsobnosť krajských stavebných úradov na obvodné úrady v sídlach krajov. Od 1. októbra 2013 (účinnosťou zákona č. 180/2013 Z.z. <https://www.aspi.sk/products/lawText/13/21000/1/aspi%253A/180/ 2013 Z.z.>) pôsobnosť obvodných úradov v sídle kraja vykonávajú okresné úrady v sídle kraja (odbory výstavby a bytovej politiky). 17. Úprava v odseku 3 predchádza stretu záujmov obce ako stavebného úradu a obce v postavení stavebníka. Podľa zákona o obecnom zriadení starosta obce zastupuje obec a zároveň je oprávnený vykonávať správne konanie podľa stavebného zákona, preto so zreteľom na zásady správneho konania zákon vylučuje, aby vydal rozhodnutie vo veci vlastného návrhu.

Prihliadajúc na skutočnosť, že na určenie príslušného stavebného úradu sa nevzťahuje Správny poriadok, treba dbať o to, aby takýto postup neznamenal prejav svojvôle správneho orgánu. 19. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

súde. 21. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

23. Podľa § 98 ods. 1 písm. g/ SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. 24. Podľa § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná.

26. V správnom súdnictve je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe žaloby vo všeobecnosti determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 7 SSP).

Musí ísť o práva a nie o záujmy alebo oprávnené záujmy. Toto subjektívne právo sa opiera alebo vychádza zo všeobecne záväzného právneho predpisu. Vylúčenie postupu správnych orgánov, ktorým neboli priamo dotknuté práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zo súdneho prieskumu súvisí s tým, že bez priamej spojitosti by došlo k neprimeranému rozšíreniu možnosti napádať postupy správnych orgánov v správnom súdnictve. 29.

30. V zmysle § 7 ods. e/ SSP rozhodnutia predbežnej, procesnej a poriadkovej povahy nie sú v zásade samostatne spôsobilým predmetom súdneho prieskumu. Preskúmavajú sa v spojení s rozhodnutím vo veci samej a iba vtedy, ak mohli mať vplyv na zákonnosť administratívneho rozhodnutia vo veci samej.

dodržiavať. 32. K námietke nedoručenia vyjadrenia žalovaného sťažovateľom kasačný súd uvádza, že právo účastníkov konania na doručenie procesných vyjadrení ostatných účastníkov treba považovať za súčasť práva na spravodlivý proces. Nedoručenie vyjadrenia účastníka konania druhému účastníkovi konania vytvára stav nerovnosti účastníkov v konaní pred súdom, čo je v rozpore s princípom kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní ako súčasti práva na spravodlivý proces. V danom prípade je potrebné však uviesť, že prípadné ďalšie vyjadrenie sťažovateľov k veci by nijakým spôsobom nezvrátilo rozhodnutie správneho súdu.

34. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že sťažovateľom, ktorí v tomto konaní nemali úspech, nárok na ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP <aspi://module='ASPI'&link='162/2015 Z.z.%2523467'&ucin-k-dni='30.12.9999'> v spojení s § 167 ods. 1 SSP <aspi://module='ASPI'&link='162/2015 Z.z.%2523167'&ucin-k- dni='30.12.9999'>) a žalovanému ich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP <aspi://module='ASPI'&link='162/2015 Z.z.%2523467'&ucin-k- dni='30.12.9999'> v spojení s § 168 veta prvá SSP <aspi://module='ASPI'&link='162/2015 Z.z.%2523168'&ucin-k-dni='30.12.9999'>).

V Bratislave dňa 16. februára 2022