4Svk/7/2024

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., LL.M. a členov senátu prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD. a JUDr. Vlastimila Pavlikovského (sudca spravodajca), v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o. z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31820174, právne zastúpeného: Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 53929691 (sťažovateľ), proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Vysokoškolákov 8556/33B, 010 08 Žilina, IČO: 00151866, za účasti ďalších účastníkov: 1/ Slovenská správa ciest, Investičná výstavba a správa ciest - Žilina, so sídlom M. Rázusa 104/A, 010 01 Žilina, a 2/ Mesto Čadca, Námestie slobody 30, 022 01 Čadca, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU- ZA-OOP3-2022/005647-002 zo dňa 26. januára 2022, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti právoplatnému rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. ZA-31S/56/2022-163 zo dňa 06. decembra 2023, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Návrh sťažovateľa na prerušenie konania sa zamieta. III. Žalovanému a ďalším účastníkom konania sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania

vypracovaný v súlade s § 22 ods. 3 a prílohy č. 9 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon EIA“) na vykonanie zisťovacieho konania.

CKN XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X . a KN-E XXXXX/X, XXXX/XXX sa nebude posudzovať podľa zákona EIA. Zároveň podľa § 29 ods. 13 zákona EIA boli určené podmienky na eliminovanie alebo zmiernenie vplyvu navrhovanej činnosti na životné prostredie, a to: 1. V prípade potreby udržiavať potrebnú vlhkosť povrchu staveniska, dopravných trás a prašných materiálov, ak nie sú zabezpečené iným spôsobom. 2.

3. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia bol podrobne opísaný charakter plánovanej stavby, predpokladané vplyvy činnosti na životné prostredie vrátane zdravia a návrh opatrení na ich zmiernenie. Ďalej poukázal na to, že v rámci zisťovacieho konania podľa § 23 ods. 4 zákona EIA boli v zákonnej lehote doručené písomné stanoviská od orgánov Slovenského vodohospodárskeho podniku, š. p., Odštepný závod Piešťany, Okresného úradu Čadca, odboru starostlivosti o životné prostredie, úseku štátnej správy ochrany ovzdušia, Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Čadci, Okresného riaditeľstva hasičského a záchranného zboru v Čadci. Tieto stanoviská boli vzaté na vedomie a vyhodnotené bez pripomienok. Po uplynutí zákonnej lehoty bolo doručené stanovisko Ministerstva dopravy a výstavby SR, sekcia cestnej dopravy a pozemných komunikácií, odbor cestnej infraštruktúry, ktoré taktiež

č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „správny poriadok“) listom č. OU-CA-OSZP-2021/008841-013, zo dňa 16. augusta 2021 oboznámil účastníkov konania s tým, že v rámci zisťovacieho konania zhromaždil rozhodujúce podklady na vydanie rozhodnutia a ako účastníci konania majú právo sa s podkladmi na vydanie rozhodnutia oboznámiť a vyjadriť pred vydaním rozhodnutia, prípadne navrhnúť ich doplnenie.

Dôvodom navrhovaných stavebných prác bol veľmi zlý stavebný stav existujúceho mosta na ceste I/11 Čadca ev. č. 206. Negatívne vplyvy mali na životné prostredie pôsobiť počas obdobia odstránenia častí starého mostu a stavebných prác pri budovaní nového mostu, pričom po skončení prác sa životné prostredie malo podľa prvostupňového orgánu vrátiť do súčasného stavu.

spracovania zámeru k navrhovanej činnosti prvostupňový správny orgán zistil, že navrhovaná činnosť neohrozuje ani neprimerane neobmedzuje práva a oprávnené záujmy subjektov konania a sú splnené podmienky podľa zákona EIA. Z vykonaného zhodnotenia predpokladaných vplyvov navrhovanej činnosti v etape vypracovania zámeru správny orgán nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by boli v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu životného prostredia, alebo ktoré by v závažnej miere ohrozovali životné prostredie a zdravie obyvateľov, ktoré by bolo potrebné ďalej posudzovať podľa zákona EIA.

6. Žalobca podal proti rozhodnutiu žalovaného č. OU-ZA-OOP3-2022/005647-002 zo dňa 26. januára 2022 správnu žalobu o preskúmanie jeho zákonnosti. Žalobné dôvody vymedzil nesprávnym právnym posúdením veci, nepreskúmateľnosťou rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, rozporom medzi administratívnymi spismi, skutkovým stavom a podstatným porušením ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo

8. Správny súd pri otázke námietky nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôkazov uviedol povinnosť existencie takého odôvodnenia pri rozhodnutí prejednávanej veci, ktorým je zrejmé, že sa príslušný orgán verejnej správy vysporiadal aj s podstatnými námietkami účastníka konania vo veci, keďže právo účastníka konania na riadne odôvodnenie rozhodnutia je jedným zo záruk spravodlivého procesu a zachovaním princípov právneho štátu.

S touto žalobnou námietkou súvisí aj námietka rozporu administratívnych spisov so skutkovým stavom, keďže aj v tomto prípade majú žalobcove námietky len všeobecný charakter. 10. Podľa správneho súdu odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia dostatočne reagovalo na všetky námietky uvedené v odvolaní žalobcu, pričom žalobca len všeobecne uviedol, že napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci s tým, že je nedostatočne odôvodnené a absentuje v ňom správna úvaha ako sa žalovaný vysporiadal s pripomienkami žalobcu k navrhovanej činnosti, pričom však žalobca neuviedol akým spôsobom došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej, resp. v čom spočíva nesprávnosť právneho posúdenia žalovaného uvedeného v napadnutom

žalovaného. 12. Správny súd námietku žalobcu, že napadnuté rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené, nakoľko neobsahuje vyhodnotenie stanovísk podľa § 29 ods. 13 zákona EIA vyhodnotil ako neopodstatnenú. Podľa § 29 ods. 3 zákona EIA, ak sa rozhoduje o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena bude posudzovať podľa tohto zákona, použijú sa primerane pre zisťovacie konanie kritériá, ktoré sú obsiahnuté v prílohe č. 10 citovaného zákona, pričom príslušný orgán prihliada aj na stanoviská dotknutých orgánov podľa § 23 ods. 4 citovaného

13. Správny súd uviedol, že z obsahu jednotlivých pripomienok, ktoré vzniesol žalobca v rámci podaného odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu nevyplývajú žiadne konkrétne negatívne vplyvy, ktoré by vznikli v procese navrhovanej činnosti pri rekonštrukcii mosta, a teda žalobca v konaní neuviedol žiadne konkrétne dôvody, z ktorých by vyplývalo, že navrhovaná činnosť, ktorú chce uskutočniť navrhovateľ predloženého zámeru, negatívne ovplyvní životné prostredie v danej lokalite. 14. Správny súd poznamenal, že námietka o podstatnom porušení ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktorá by mohla viesť k nezákonnému rozhodnutiu, je nedôvodná. Podľa súdu prvostupňový orgán aj žalovaný postupovali v súlade so zákonom EIA. Z výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že navrhovaná činnosť sa nebude posudzovať podľa zákona EIA. Výroková časť tiež obsahuje podmienky, ktoré musí navrhovateľ rešpektovať pri spracovaní ďalších dokumentov, a v ďalšom procese. 15. Správny súd dospel k záveru, že správne orgány neporušili zákon č. 43/2006 Z. z. (Aarhuský dohovor), keď sprístupnili verejnosti informácie o životnom prostredí a zámer navrhovanej činnosti. Tieto informácie boli zverejnené štandardným spôsobom, a to na webovej stránke prvostupňového orgánu alebo Ministerstva životného prostredia SR. Žalobcom uvedené všeobecné tvrdenia o nesúlade napadnutého rozhodnutia alebo predchádzajúceho postupu s účelom Aarhuského dohovoru, ako aj tvrdenia o porušení zásad správneho konania (§ 3 ods. 4 správneho poriadku) a o podstatnom porušení ustanovení správneho konania, ktoré mohli viesť k nezákonnosti rozhodnutia, neboli konkretizované. Chýbala im jasná väzba na konkrétne dopady na práva žalobcu alebo na verejný záujem v oblasti životného prostredia. Takéto nekonkrétne a všeobecné námietky, založené len na úvahách a záveroch žalobcu, nie sú dostatočné na to, aby správny súd mohol vecne preskúmať zákonnosť rozhodnutia. Správny súd pritom nemôže za žalobcu dopĺňať alebo vyhľadávať konkrétne dôvody nezákonnosti. 16. Správny súd nezistil také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali podanie návrhu na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom EÚ, ako to navrhoval žalobca, keďže návrh na začatie prejudiciálneho konania sa zakladá na dialógu medzi súdmi a jeho začiatok závisí výlučne od toho, ako vnútroštátny súd posúdi relevantnosť a potrebu takéhoto návrhu (rozsudky zo 16.12.2008, Cartesio, C-210/06, Zb. s. I-9641, bod 91, a z 09.11.2010, VB Pénzügyi Lízing, C-137/08, Zb. s. I-10847, bod 29), a preto tomuto návrhu nevyhovel. 17. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy a konania, ktoré mu predchádzalo, z dôvodov uvedených v žalobe, dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná a rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie sú v súlade so zákonom, a preto s poukazom na § 190 zákona č. 160/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj ako „SSP“) žalobu zamietol.

19. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti tvrdil, že došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu vyhodnotenia správneho orgánu o neexistencii akéhokoľvek zhoršenia stavu životného prostredia zámerom, keďže takéto tvrdenie nie je podložené administratívnym spisom a ani z neho nevyplýva. 20.

21. Sťažovateľ tvrdil, že jeho pripomienky aj odvolacie námietky boli relevantné a zároveň korektné. Jednou z týchto pripomienok bolo aj podľa § 12 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí (ďalej aj ako „zákon o životnom prostredí“) aplikovanie konkrétnych kritérií pri posudzovaní či neposudzovaní vplyvov na životné prostredie a používanie hmotnoprávnych noriem osobitných zákonov pri vyhodnocovaní týchto vplyvov na životné prostredie.

22. Správnym súdom v zmysle tvrdenia sťažovateľa neboli uplatnené v konaní zásady vyhodnotenia prípustnosti kumulatívnych a synergických vplyvov v kontexte navrhované zámeru podľa zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

Tým sa dopustil podľa sťažovateľa porušenia čl. 3 ods. 2 až ods. 4 Aarhuského dohovoru, keďže nesprávne vykladal zákon EIA, konkrétne jeho účel a postavenie verejnosti v konaniach podľa zákona EIA. 24.

Sťažovateľ tvrdí, že správne orgány uplatnili iba gramatický výklad bez použitia iných druhov právneho výkladu. Podľa neho takýto prístup neprispieva k budovaniu materiálneho právneho štátu. V tejto súvislosti odkazuje na rozsudok NS SR sp. zn. 7Sžk/15/2017.

26. Podľa sťažovateľa má Najvyšší správny súd Slovenskej republiky povinnosť v prípade nejasností pri aplikácii práva Európskej únie podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie požiadať Súdny dvor Európskej únie o vydanie predbežného nálezu v otázkach, ktoré sa týkajú výkladu zmlúv. Preto v kasačnej sťažnosti sťažovateľ dáva žiadosť z dôvodu absencie eurokonformného výkladu aplikácie práva v oblasti posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa zákona EIA, Smernice EIA a Aarhuského dohovoru.

27. Podľa čl. 44 ods. 1 a 2 Ústavy SR každý má právo na priaznivé životné prostredie. Každý je povinný chrániť a zveľaďovať životné prostredie a kultúrne dedičstvo. 28. Podľa § 22 ods. 1 zákona EIA ak ma´ bytˇ predmetom posudzovania vplyvov navrhovana´ cˇinnostˇ alebo jej zmena, navrhovatelˇ je povinny´ pred zacˇati´m povolˇovacieho konania k navrhovanej cˇinnosti alebo jej zmene dorucˇitˇ pri´slusˇne´mu orga´nu za´mer s na´lezˇitostˇami podlˇa odsekov 3 azˇ 5; za´mer je navrhovatelˇ povinny´ dorucˇitˇ pi´somne a elektronicky a za´rovenˇ vopred dohodnu´tˇ s pri´slusˇny´m orga´nom potrebny´ pocˇet pi´somny´ch vyhotoveni´ pre dotknute´ obce. Tu´to povinnostˇ navrhovatelˇ nema´, ak dorucˇil k navrhovanej cˇinnosti alebo jej zmene za´mer v priebehu zistˇovacieho konania podlˇa § 29.

ak ide o činnosť už posúdenú, povolenú, realizovanú alebo v štádiu realizácie, ak to vyplýva z rozhodnutia, ktoré je výsledkom zisťovacieho konania o posudzovaní jej vplyvov, f) zmena navrhovanej činnosti uvedenej v prílohe č. 8 časti B, ak ide o činnosť už posúdenú, povolenú, realizovanú alebo v štádiu realizácie a ide o zmenu, ktorá môže mať významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie, ak to vyplýva z rozhodnutia, ktoré je výsledkom zisťovacieho konania,

30. Podľa § 20a zákona EIA rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní a záverečné stanovisko okrem všeobecných náležitostí rozhodnutia obsahuje a) odôvodnenie rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní podľa § 29 ods. 13 alebo b) odôvodnenie záverečného stanoviska vrátane toho, ako sa príslušný orgán vysporiadal s jednotlivými stanoviskami doručenými v priebehu posudzovania vplyvov, ako aj s odborným posudkom podľa § 36 a dôvody odsúhlasenia alebo neodsúhlasenia realizácie navrhovanej činnosti podľa § 37 ods. 4 a prílohy č. 12 časti VII a c) ďalšie údaje uvedené v prílohe č. 12.

Podľa § 23 ods. 3 zákona EIA dotknuta´ obec do troch pracovny´ch dni´ od dorucˇenia za´meru alebo ozna´menia podlˇa odseku 2 informuje o nˇom verejnostˇ na u´radnej tabuli obce a za´rovenˇ ozna´mi, kde a kedy mozˇno do za´meru nahliadnutˇ, v akej lehote mo^zˇe verejnostˇ poda´vatˇ pripomienky a miesto, kde sa mo^zˇu pripomienky poda´vatˇ. Za´mer musi´ bytˇ verejnosti spri´stupneny´ najmenej po dobu 21 dni´ od zverejnenia informa´cie o jeho dorucˇeni´.

prihliadnuť. Dotknutý orgán je oprávnený uplatňovať pripomienky len v rozsahu svojej pôsobnosti a písomné stanovisko odôvodniť. 34. Podľa § 24 ods. 1 zákona EIA príslušný orgán informuje bezodkladne verejnosť na svojom webovom sídle, prípadne aj na svojej úradnej tabuli o a) tom, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena podlieha zisťovaciemu konaniu, posudzovaniu vplyvov, konaniu podľa § 19 a o skutočnosti, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena podlieha posudzovaniu vplyvov presahujúcich štátne hranice, ak ide o tento prípad, b) svojej právomoci na vydanie rozhodnutia k navrhovanej činnosti alebo jej zmene v zisťovacom konaní alebo v posudzovaní jej vplyvov a o povoľujúcom orgáne, c) tom, že od povoľujúceho orgánu a príslušného orgánu možno získať informácie o navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ktorá je predmetom konania, d) povoleniach potrebných na realizáciu navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, e) odbornom stanovisku podľa § 18 ods. 1 písm. g), zámere podľa § 22 a 23, rozsahu hodnotenia podľa § 30 a správe o hodnotení činnosti podľa § 31, f) čase, mieste a spôsobe, ktorým sa relevantné informácie sprístupnia verejnosti vrátane informácie o konaní verejného prerokovania,

35. Podľa § 24 ods. 2 zákona EIA dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach uvedených v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva z osobitného predpisu. Na odôvodnené písomné stanoviská a pripomienky podané v konaní podľa tretej časti tohto zákona o ktorých už bolo rozhodnuté, sa nemusí prihliadať v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti.

36. Podľa § 24 ods. 3 zákona EIA verejnosť prejaví záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene a na konaní o jej povolení podaním a) odôvodneného písomného stanoviska k zámeru podľa § 23 ods. 4, b) odôvodnených pripomienok k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny podľa § 30 ods. 8, c) odôvodneného písomného stanoviska k správe o hodnotení činnosti podľa § 35 ods. 2, d) odôvodneného písomného stanoviska k oznámeniu o zmene podľa § 29 ods. 9.

Za deň doručenia rozhodnutia sa pri podaní takého odvolania považuje pätnásty deň zverejnenia rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní podľa § 29 ods. 15 alebo záverečného stanoviska príslušným orgánom podľa § 37 ods. 6.

39. Podľa § 29 ods. 2 zákona EIA príslušný orgán na základe zámeru alebo oznámenia o zmene navrhovanej činnosti vykoná zisťovacie konanie o posudzovaní navrhovanej činnosti k zámeru alebo k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti a rozhodne, či sa predmet zisťovacieho konania bude posudzovať podľa tohto zákona.

42_ 59. Podľa § 29 ods. 6 zákona EIA príslušný orgán oznámenie o zmene navrhovanej činnosti, ktoré je v súlade s odsekom 1 písm. b), do troch pracovných dní po doručení a) zašle povoľujúcemu orgánu, dotknutému orgánu a dotknutej obci, b) zverejní na svojom webovom

Ak ide o rozhodnutie, v ktorom sa určilo, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena nepodlieha posudzovaniu podľa tohto zákona, výroková časť rozhodnutia obsahuje aj podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné prostredie.

46. Podľa § 63 ods. 1 až 3 zákona EIA príslušný orgán pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov alebo navrhovaných činností alebo ich zmien zabezpečí vykonanie konzultácií s povoľujúcim orgánom alebo schvaľujúcim orgánom, rezortným orgánom, dotknutým orgánom, dotknutou obcou a dotknutou verejnosťou, ktorá má možnosť zúčastniť sa konzultácií počas celého procesu posudzovania vplyvov. Obsahom konzultácií medzi navrhovateľom, obstarávateľom a ostatnými subjektmi procesu posudzovania vrátane verejnosti môžu byť najmä a) doplňujúce informácie o strategickom dokumente a navrhovanej činnosti, b) informácie o možných vplyvoch strategického dokumentu a navrhovanej činnosti na životné prostredie vrátane zdravia, c) vzájomné oboznámenie sa so stanoviskami, d) doplnenie alebo upresnenie navrhovaných opatrení, e) obsah a rozsah poprojektovej analýzy. Príslušný orgán uvedie výsledky konzultácií v odôvodnení rozhodnutia zo zisťovacieho konania podľa § 7 a 29, a v záverečnom stanovisku podľa § 14 a 37.

48. Podľa § 65g ods. 1 zákona EIA počas mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 v konaniach, v ktorých sa vyžaduje vykonanie prerokovania alebo konzultácie, alebo ich vykonanie žiada účastník konania, rezortný orgán, povoľujúci orgán, dotknutý orgán alebo dotknutá obec, sa tieto úkony vykonajú písomne v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe; príslušný orgán upovedomí navrhovateľa, povoľujúci orgán, rezortný orgán, dotknutý orgán, dotknutú obec a ostatných účastníkov konania o tom, v akej lehote je možné podávať pripomienky k dokumentácii alebo k určenému rozsahu hodnotenia.

50. Podľa § 12 ods. 2 zákona č. 17/1992 Zb. medzné hodnoty sa musia určiť s prihliadnutím na možné kumulatívne pôsobenie alebo spolupôsobenie znečisťujúcich látok a činností.

51. Úlohou kasačného súdu bolo v zmysle dôvodov kasačnej sťažnosti subsumovaných pod ustanovenie § 440 ods. 1 písm. g) SSP podrobiť hodnoteniu právne posúdenie veci rozsudku správneho súdu opísaného v časti II odôvodnenia tohto rozhodnutia.

CKN XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X . a KN-E XXXXX/X, XXXX/XXX sa nebude posudzovať podľa zákona EIA a určil podmienky na eliminovanie alebo zmiernenie vplyvu navrhovanej činnosti na životné prostredie. 53. Žalobca postavil svoju kasačnú sťažnosť na tvrdení, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia medzi účastníkmi spornej otázky aplikácie zákona EIA.

55. Kasačná sťažnosť sťažovateľa bola do podstatnej miery formulovaná vo všeobecnej rovine, pričom jej značná časť nesmerovala adresne voči napadnutému rozsudku alebo preskúmavaným rozhodnutiam orgánov verejnej správy a súvis týchto námietok s predmetnou vecou nebol sťažovateľom kvalifikovane špecifikovaný.

Sťažovateľ vymenoval, čo správnemu súdu vytýka z hľadiska právneho posúdenia veci, konštatoval svoj nesúhlas s takýmto posúdením, avšak neuviedol žiadnu právne relevantnú argumentáciu, ktorou by dal právne posúdenie jednotlivých namietaných záverov napadnutých správnych rozhodnutí na pravú mieru obsahovo uchopiteľným spôsobom, aby z kasačnej sťažnosti bolo zrejmé, aké právne posúdenie veci bolo podľa jeho názoru v súlade so zákonom. Vlastný výklad príslušnej právnej úpravy sťažovateľ do kasačnej sťažnosti nezahrnul. Kasačný

Vo vzťahu k skutkovým zisteniam sa kasačný súd obmedzuje na overenie, či správnymi orgánmi a správnym súdom zistený skutkový stav zodpovedá obsahu spisu (vykonanému dokazovaniu) a či preskúmavané rozhodnutia obsahujú dostatok skutkových dôvodov vo vzťahu k vyvodeným právnym záverom. Vo vzťahu k týmto námietkam kasačný súd poukazuje na to, že súd nie je povinný domýšľať dôvody miesto účastníka, ktorý sám je povinný preukázať svoje tvrdenia dôveryhodným spôsobom. Súd nie je povinný ani nahrádzať povinnosť účastníka súdneho konania a vyhľadávať argumenty alebo dôkazy, ktoré potvrdzujú účastníkom tvrdené avšak ničím nepreukázané skutočnosti. Doplnenie chýbajúcej argumentácie alebo benevolencia uvedeného nedostatku by zo strany kasačného súdu znamenala porušenie princípu rovnosti účastníkov konania (§ 5 ods. 9 SSP).

Bolo by preto podľa názoru kasačného súdu nad rámec potrebného odôvodnenia zaoberať sa podrobnejšie námietkami sťažovateľa k vadám vymenovaným v kasačnej sťažnosti (ako je vyššie uvedené) bez potrebného obsahu.

V kasačnom konaní by preto mal sťažovateľ adresne a čo najpresnejšie pomenúvať nedostatky v konaní a v právnych úvahách správneho súdu, tieto zrozumiteľne a v konkrétnej rovine konfrontovať s pozitívnoprávnou úpravou, resp. ustálenou rozhodovacou praxou kasačného súdu, formulovať alternatívny právny výklad (ak sa nestotožnil s právnymi závermi správneho súdu), resp. čo najpresvedčivejšie prezentovať najvyššiemu správnemu súdu argumentáciu v prospech správnosti ním prezentovaného názoru. Kasačná sťažnosť žalobcu tieto podmienky a predpoklady spĺňa len v minimálnej miere. 60. Účelom zákona EIA je najmä včasne a účinne zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia a prispieť k integrácii environmentálnych aspektov do prípravy a schvaľovania strategických dokumentov so zreteľom na podporu trvalo udržateľného rozvoja, zistiť, opísať a vyhodnotiť priame a nepriame vplyvy navrhovaného strategického dokumentu a navrhovanej činnosti na životné prostredie, určiť opatrenia, ktoré zabránia znečisťovaniu životného prostredia, zmiernia znečisťovanie životného prostredia alebo zabránia poškodzovaniu životného prostredia, získať odborný podklad na schválenie strategického

Posudzovanie vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny je postup, v priebehu ktorého sa hodnotia pravdepodobné vplyvy navrhovanej činnosti alebo jej zmeny na životné prostredie vrátane vplyvov na zdravie ľudí. 62. Sťažovateľ bol v predmetnom administratívnom konaní v postavení účastníka z titulu jeho statusu dotknutej verejnosti a už vyššie spomenutého práva (dotknutej) verejnosti na priaznivé životné prostredie. Ako vyplýva z administratívneho spisu, v konaní boli správnym v prvom stupni konajúcim správnym orgánom verejnosti štandardným spôsobom sprístupnené relevantné informácie o zámere predmetnej navrhovanej činnosti. Sťažovateľ svoje právo ako účastník uplatnil v konaní pred prvostupňovým správnym orgánom, keď doručil stanovisko k

Možno preto zhrnúť, že žalobcovi v intenciách hore uvedeného nebolo upreté žiadne z jeho procesných oprávnení ako účastníka konania, jeho kritika, že správne orgány zľahčovali jeho úlohu reprezentanta dotknutej verejnosti a z toho vyplývajúce postavenie účastníka konania o posudzovaní nebola opodstatnená.

Tieto svoje tvrdenia sťažovateľ dostatočne nekonkretizoval, zostali bez materiálnej argumentácie, ktorá by pôsobila proti logickým záverom rozsudku napadnutého kasačnou sťažnosťou. Všeobecné a nekonkrétne frázy uvedená v kasačnej sťažnosti (opísané najmä v ods. 19, 20, 22 a 23 odôvodnenia tohto rozhodnutia) nepostačujú na konštatovanie nesprávnosti právnych záverov správneho súdu.

66. Zisťovacie konanie je konaním v rámci procesu EIA, ktorého cieľom je zistiť, či navrhovaná činnosť alebo jej zmena má alebo nemá byť predmetom posudzovania vplyvov, tzv. povinného posudzovania. Orgán príslušný konať o EIA zašle povoľujúcemu a dotknutého orgánu a dotknutej obci (v prípade zámeru aj rezortnému orgánu) a zverejní zámer/oznámenie o zmene na svojom webovom sídle v zákonom určených lehotách, pričom upozorní vyššie uvedené inštitúcie, že ide o zámer/oznámenie o zmene podliehajúce zisťovaciemu konaniu. Zároveň ich požiada o vyjadrenie, či požadujú, alebo nepožadujú posudzovať navrhovanú činnosť alebo jej zmenu podľa zákona. Pri rozhodovaní o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena bude posudzovať podľa zákona EIA, sa primerane použijú kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe č. 10 zákona EIA. Príslušný orgán prihliada na doručené stanoviská rezortného orgánu, povoľujúceho orgánu, dotknutého orgánu, dotknutej obce a verejnosti, pokiaľ zaslali odôvodnené písomné stanovisko. Ak rezortný orgán, povoľujúci orgán, dotknutý

67. Ako vyplýva z administratívneho spisu, v rámci zisťovacieho konania boli správnemu orgánu rozhodujúcemu v prvom stupni doručené písomné stanoviská od niektorých orgánov (Slovenský vodohospodársky podniku, š. p., Odštepný závod Piešťany, Okresný úrad Čadca, odbor starostlivosti o životné prostredie, úsek štátnej správy ochrany ovzdušia, Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Čadci, Okresné riaditeľstvo hasičského a záchranného zboru v Čadci), pričom tieto stanoviská boli bez pripomienok.

68. Od správneho orgánu nemožno žiadať, aby rozhodoval na základe neexistujúcich podkladov, resp. takých, ktoré z procesného hľadiska nie je možné vykonať (napr. zaslané po zákonnej lehote), alebo ktoré sú v čase rozhodovania nedostupné. Len preto, že nebolo rozhodnuté podľa predstáv sťažovateľa, nemožno hľadieť na rozhodnutia vydané na základe k navrhovanej činnosti súhlasných podkladov ako na rozhodnutie nezákonné, upierajúce právo sťažovateľom zastupovanej dotknutej verejnosti na priaznivé životné prostredie. Žalovaný ani orgán verejnej správy prvého stupňa netvrdili, že navrhovanou činnosťou nedôjde k vplyvu na životné prostredie. sa netvrdilo že žiadne vplyvy. V prvostupňovom právnom rozhodnutí

69. Navrhovaná činnosť alebo zmena navrhovanej činnosti spočíva zväčša v realizácii stavieb, iných zariadení, realizačného zámere alebo v inom zásahu do prírodného prostredia alebo do krajiny meniaci fyzické aspekty lokality. Zákon EIA vyžaduje, aby výroková časť rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, okrem náležitostí ustanovených všeobecným predpisom o správnom konaní, obsahovala určenie, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona. Ak ide o rozhodnutie, v ktorom sa určilo, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena nepodlieha posudzovaniu podľa tohto zákona, výroková časť rozhodnutia obsahuje aj podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné

70. Pokiaľ sťažovateľ poukazoval na ustanovenie § 12 zákona č. 17/1992 Zb. pri tvrdení, že sa v administratívnom spise nachádza tvrdenie o neexistencii významných vplyvov, avšak nie je podložené na celkovom zaťažení územia a vplyvoch na jednotlivé prahové hodnoty jednotlivých častí životného prostredia podľa osobitného právneho predpisu, je nutné uviesť, že sťažovateľom uvádzané zákonné ustanovenie nemá normotvornú povahu.

Kasačný súd podotýka, že orgány vymenované v ods. 3 odôvodnenia tohto rozhodnutia, ktorých úlohou je tiež venovať pozornosť aspektom životného prostredia, po oboznámení sa s predmetnou navrhovanou činnosťou nezaujali v administratívnom konaní záporné stanoviská.

Rozsudok

správneho súdu ako celok nemožno považovať za nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, jeho odôvodnenie obsahuje dostatočné odborné argumenty vysvetľujúce právny názor súdu na žalobné námietky a zároveň poskytuje dostatočný základ na jeho vecné preskúmanie v kasačnom konaní. Námietky žalobcu sú v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne opísané, pričom je zrejmé, že sa správny súd nimi zaoberal a zrozumiteľne sa s nimi vysporiadal.

72. Pokiaľ sa v kasačnej sťažnosti (rovnako ak v správnej žalobe) spomína nedostatok procesného postupu správneho orgánu nevykonaním konzultácií podľa § 63 zákona EIA, kasačný súd poukazuje na východiská uvedené v rozsudku sp. zn. 3Svk/4/2023 zo dňa 28. marca 2024, v ktorom sa uvádza, že úvodné ustanovenia novely č. 2014/52/EÚ smernice EIA, konzultácie v zisťovacom konaní len odporúčajú ako „dobrý správny postup“ (bod 29.). Vzhľadom na to, že zákon EIA a ani smernica EIA v zisťovacom konaní výslovne nepredpokladajú vykonanie konzultácií, ktoré sú až inštitútom posudzovania vplyvov na životné prostredie v prípade, že príslušný orgán tieto v zisťovacom konaní nevykonal, nemožno uvedené považovať za nezákonný postup. Konzultácie v zmysle § 63 zákona EIA sú v dispozícii konajúceho správneho orgánu, ktorý v konkrétnom prípade na základe správneho uváženia zváži vhodnosť ich vykonania. Uvedené závery z ústavnoprávneho hľadiska preskúmal aj ústavný súd (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 472/2024 zo dňa 3. októbra 2024).

Kasačný konštatoval splnenie podmienok potrebných na riadne uplatnenie práv účastníka konania. V intenciách práva účastníka sťažovateľovi bolo umožnené vyjadriť sa ku konaniu, k podkladom pre rozhodnutie, prípadne navrhnúť dôkazy. Sťažovateľovi nebolo nijako bránené konať za dotknutú verejnosť rovnoprávne s ostatnými účastníkmi administratívneho konania.

75. K návrhu sťažovateľa na prerušenie konania a položenie prejudiciálnej otázky SD EÚ: kasačný súd poukazuje na svoje nedávne rozhodnutie vo veci sp. Zn. 4Svk/60/2022 zo dňa 30. júla 2024. K požiadavke sťažovateľa na formulovanie prejudiciálnej otázky kasačný súd uvádza, že vzhľadom na skutočnosť, že proti rozhodnutiam kasačného súdu zákon nepripúšťa opravné prostriedky (okrem ústavnej sťažnosti), vzťahuje sa naň čl. 267 ods. 3 ZFEÚ, podľa ktorého ak sa otázka platnosti a výkladu aktov inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr Únie položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom, proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je tento súdny orgán povinný obrátiť sa na Súdny dvor Európskej únie. Súdny dvor však už opakovane vyslovil, že čl. 267 ods. 1 ZFEÚ mu neumožňuje uplatniť predpisy Únie na konkrétny prípad, ale môže sa iba vyjadriť k výkladu zmlúv a aktov prijatých inštitúciami Únie (napr. rozsudok z 21. júna 2017, C-621/15, W. a iní, ods. 39 a 40).

obrátenia sa na Súdny dvor Európskej únie, navyše bez špecifikácie konkrétnej vecnej prejudiciálnej otázky, kasačný súd dospel k záveru, že nie je povinný iniciovať konanie pred Súdnym dvorom EÚ. Zo strany sťažovateľa navrhovaná prejudiciálna otázka bola nekonkrétna, keďže sťažovateľ nevysvetlil, ktoré normy európskeho práva majú byť objasnené a aplikované v danej veci. Kasačný súd preto napriek snahe neidentifikoval v danom obsahu nijakú otázku, ktorej položenie Súdnemu dvoru Európskej únie by malo význam pre rozhodnutie v prejednávanej veci.

Na základe uvedených zistení kasačný súd nepovažuje sťažnostné body kasačnej sťažnosti za opodstatnené, a preto podľa § 461 SSP kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol. . 78. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd tak, že sťažovateľovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu podľa § 167 v spojení s § 467 ods. 1 SSP nepriznal a žalovanému ich náhrada nevyplýva zo zákona. Kasačný súd nepriznal trovy konania ani ďalším účastníkom konania, keďže súdom im neboli uložené žiadne povinnosti a súd ani nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mali byť trovy konania ďalším účastníkom konania v zmysle § 169 SSP priznané.

V Bratislave dňa 11. decembra 2024