← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Uznesenie·21. 9. 2022

4Svk/8/2022

ECLI:SK:NSSSR:2022:8019200685.1

OdmietaZrušujeZastavuje konanieVracia na ďalšie konaniePriznáva
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Krajský súd v Prešove
Sp. zn. 1. inštancie
3S/53/2019
IČS
8019200685
Zdroj
PDF ↗

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Urbárska spoločnosť a združenie vlastníkov pôdy, pozemkové spoločenstvo Výrava so sídlom Výrava 100, 067 16 Výrava, IČO: 31303358, právne zastúpený: JUDr. Miloš Barbuš, advokát so sídlom Štúrova 13, 810 00 Bratislava, proti žalovanému: Obec Výrava so sídlom Výrava 100, 067 16 Výrava, IČO: 00323764, právne zastúpený: JUDr. Jozef Sotolář, PhD., advokát so sídlom Južná trieda 1, 040 01 Košice, za účasti: eustream, a.s. so sídlom Votrubova 11/A, 821 09 Bratislava, IČO: 35910712, v konaní o správnej žalobe opomenutého účastníka - konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove č.k. 3S/53/ 2019-240 zo dňa 23. septembra 2021, takto

rozhodol:

I. Kasačné konanie sa zastavuje. II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 3S/53/2019-240 zo dňa 23. septembra 2021 odmietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby krajský súd uložil žalovanému povinnosť doručiť žalobcovi ako opomenutému účastníkovi rozhodnutie zo dňa 07.02.2018 č. 185/2017 o vydaní súhlasu pre spoločnosť eustream, a.s. na výrub 585 ks stromov a 12447,81 m2 krovitých porastov na pracovný pruh projektu v šírke 21 - 33 m Prepojovacieho plynovodu Poľsko - Slovensko v k.ú. B.. Žalobcovi ani žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal a ďalšiemu účastníkovi konania priznal právo na náhradu iba tých trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú mu správny súd uložil s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením súdny úradník.

2. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca (ďalej len „sťažovateľ“) včas kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f), g), h), a j) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v účinnom znení (ďalej len „SSP“), ktorou žiadal, aby kasačný súd uznesenie Krajského súdu v Prešove č.k. 3S/53/2019-240 zo dňa 23. septembra 2021 zrušil v celom rozsahu a vrátil vec krajskému súdu na ďalšie konanie. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalovaný, ako aj ďalší účastník konania.

3. Späťvzatím kasačnej sťažnosti zo dňa 08.06.2022 (elektronicky doručené Krajskému súdu v Prešove dňa 10.06.2022 a následne doručené Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky dňa 10.06.2022), vzal sťažovateľ kasačnú sťažnosť v celom rozsahu späť, nakoľko medzi sťažovateľom a ďalším účastníkom konania došlo k mimosúdnemu vyriešeniu veci.

Z predmetného podania vyplýva, že sťažovateľ a ďalší účastník konania sa dohodli, „že žiadna zo strán si neuplatňuje náhradu trov konania“. V súlade s uvedeným sťažovateľ a ďalší účastník konania navrhli, aby vo veci konajúci súd konanie v celom rozsahu zastavil a žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania. Ďalší účastník konania ďalej udelil súhlas so späťvzatím kasačnej sťažnosti, ako aj s tým, aby žiadnej zo strán nebola priznaná náhrada trov konania. Uvedené späťvzatie kasačnej sťažnosti zo dňa 08.06.2022 bolo podpísané právnym zástupcom sťažovateľa, ako aj povereným zamestnancom ďalšieho účastníka konania, pričom z výsledku informatívneho overenia podpisov a pečatí v elektronickej správe vyplýva mandátny podpis výlučne právneho zástupcu sťažovateľa.

4. Podľa § 460 SSP kasačný súd uznesením zastaví konanie, ak došlo k späťvzatiu kasačnej sťažnosti. 5. Vzhľadom na to, že k späťvzatiu kasačnej sťažnosti došlo pred rozhodnutím kasačného súdu, Najvyšší správny súd Slovenskej republiky - ako súd kasačný - kasačné konanie v zmysle § 460 SSP zastavil.

6. Keďže príslušné ustanovenia SSP nevyžadujú na rozhodnutie kasačného súdu o podanom späťvzatí kasačnej sťažnosti súhlas žalovaného (ani ďalších účastníkov konania), nebol kasačný súd povinný pred rozhodnutím o zastavení konania zisťovať stanovisko žalovaného k predmetnému podaniu sťažovateľa, ako ani vyžadovať doplnenie, či osvedčenie podpisu povereného zamestnanca ďalšieho účastníka konania v späťvzatí kasačnej sťažnosti zo dňa

08.06.2022 . 7. Pozornosti kasačného súdu však neušlo, že predmetom kasačného konania je uznesenie krajského súdu o odmietnutí správnej žaloby opomenutého účastníka. Správna žaloba opomenutého účastníka predstavuje v zmysle právnej doktríny osobitný typ všeobecnej správnej žaloby, ktorej procesná úprava je v podstate plne vymedzená v § 179 SSP.

Vzhľadom na osobitnú procesnú úpravu konania o žalobe opomenutého účastníka sa preto na ňu neaplikujú ustanovenia týkajúce sa účastníkov konania a osoby zúčastnenej na konaní podľa § 32 až § 41 SSP. Otázka posúdenia toho, či žalobcovi svedčí postavenie opomenutého účastníka totiž sama osebe nemôže mať vplyv na práva a právom chránené záujmy iných účastníkov administratívneho konania, ktorým by inak patrilo postavenie účastníka konania podľa § 32 ods. 3 písm. a) SSP. Z uvedeného vyplýva, že „nie je možné konštatovať, že by rozhodnutím správneho súdu v konaní o správnej žalobe opomenutého účastníka mohli byť dotknuté práva ďalšieho účastníka, keďže absentuje existencia skutočností, ktoré by prípadne odôvodňovali záver o tom, že rozhodnutie súdu o správnej žalobe opomenutého účastníka, ktoré v zmysle Správneho súdneho poriadku prichádza do úvahy, zasiahne do sféry práv a povinností ďalšieho účastníka. V konaní o správnej žalobe opomenutého účastníka ide o posudzovanie procesného postavenia žalobcu, a nie o samotné preskúmavanie zákonnosti rozhodnutia alebo opatrenia

orgánu verejnej správy“ (Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 255/2019 zo dňa 11.06.2019). Nakoľko však krajský súd s ďalším účastníkom konania konal, tohto pribral do konania a doručil mu na vyjadrenie aj kasačnú sťažnosť, kasačný súd ho nemohol v kasačnom konaní opomenúť.

8. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že v zmysle § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168, § 169 a § 170 písm. b/ SSP žiadnemu z účastníkov konania, (vrátane ďalšieho účastníka konania) nepriznal náhradu trov kasačného konania. Sťažovateľ, ako aj ďalší účastník konania sa nároku na náhradu trov kasačného konania (vychádzajúc zo späťvzatia kasačnej sťažnosti) vzdali. Ďalšiemu účastníkovi konania navyše žiadne trovy právneho zastúpenia v rámci kasačného konania nevznikli, pretože tento konal prostredníctvom povereného zamestnanca. Rovnako bolo potrebné zohľadniť, že predmetom kasačného konania bola správna žaloba opomenutého účastníka konania, pri ktorej - ako to vyplýva z tohto odôvodnenia - príslušná právna úprava ani nepredpokladá osobitné účastníctvo (k tomu pozri aj bod 7 tohto odôvodnenia). Na strane druhej, hoci žalovanému vznikli trovy kasačného konania spočívajúce vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti, kasačný súd má za to, že nebol naplnený dôvod podľa § 168 SSP pre priznanie ich náhrady, podľa ktorého ustanovenia

žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči sťažovateľovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba v prípade, ak to možno spravodlivo požadovať; orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len

výnimočne. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na to, že predmetom súdneho konania bola žaloba opomenutého účastníka konania o doručenie rozhodnutia na úseku výrubu drevín, kde žalovaný vykonáva právomoc v rámci preneseného výkonu štátnej správy.

Od sťažovateľa nemožno spravodlivo žiadať (§ 168 prvá veta SSP), aby nahradil trovy vzniknuté žalovanému tým, že tento udelil plnú moc advokátovi, keďže obhajovať na správnom súde ním vydané rozhodnutia predstavuje integrálnu súčasť povinností súvisiacich s vlastným výkonom verejnej správy na zverenom úseku. Navyše, primeranú odbornú kvalifikovanosť na preukázanie zákonnosti postupu, resp. rozhodnutia žalovaného - a to bez potreby zastúpenia advokátom - je možné u orgánov verejnej správy - vo všeobecnosti - predpokladať aj vzhľadom na nevyhnutnosť odborných vedomostí spojených s výkonom rozhodovacej praxe na tom-ktorom úseku verejnej správy. Podľa názoru kasačného súdu, ani vlastná kasačná sťažnosť, resp. predmet kasačného konania (ak by aj kasačné konanie materiálne prebehlo), nevykazuje takú mieru odbornej náročnosti, ktorá by odôvodňovala hodnotiť predmetnú vec ako „výnimočnú“ (pre účely § 168 SSP). Z okolností prípadu zároveň nevyplýva, že by sa jednalo o šikanózne podanú kasačnú sťažnosť.

9. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky rozhodol vo veci pomerom hlasov 3:0, t.j. jednomyseľne (§ 463 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP a § 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 21. septembra 2022

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Uznesenie 4Svk/8/2022 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik