4Svk/8/2025
ECLI:SK:NSSSR:2025:0924100520.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Košiciach
- Sp. zn. 1. inštancie
- 17Sa/2/2024
- IČS
- 0924100520
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov: v 1./ rade P. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XXX/XX, . L. a v 2./ rade A. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XXX/XX,. L., právne zastúpených: JUDr. Martin Kundrát, advokát, so sídlom Vajanského 47, Prešov, proti žalovanému: Obec Fintice, so sídlom Grófske nádvorie 210/ 1, Fintice, o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcov proti uzneseniu Správneho súdu v Košiciach č. k.: 17Sa/2/2024 - 47 zo dňa 27. novembra 2024, takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I. Konanie na správnom súde
1. Správny súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“) uznesením č. k.: 17Sa/2/2024 - 47 zo dňa 27. novembra 2024 (ďalej ako „napadnuté uznesenie“) podľa ust. § 248 v spojení s § 99 písm. h) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) v časti nečinnosti orgánu verejnej správy zastavil konanie, v ktorom sa žalobcovia domáhali uloženia povinnosti žalovanému bezodkladne konať a rozhodnúť o žiadosti žalobcov o vydanie stavebného povolenia pre stavbu „Oporná stena pri rodinnom dome s. č. XXX na ul. S. č. XX v obci L.“, ktorá má byť umiestnená na pozemku parc. č. KN-C XXXX/XX v katastrálnom území L., v konaní vedenom pod číslom SÚ-S/13977/144745/2022-Čj. V časti konania o žalobnom návrhu primeraného finančného zadosťučinenia správny súd uviedol, že bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím. 2. Správny súd uviedol, že žalobcovia podanie žaloby odôvodňovali tým, že dňa 20.07.2022 žalovanému ako príslušnému stavebnému úradu doručili žiadosť o vydanie stavebného povolenia podľa § 58 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) (ďalej aj „stavebný zákon“), pričom do dňa podania správnej žaloby žalovaný nerozhodol. Žalobcovia tiež zdôraznili, že listom zo dňa 27.12.2023 podali na stavebný úrad Obce Fintice, sťažnosť voči jeho nečinnosti a požiadali, aby orgán príslušný na vybavenie sťažnosti riadne prešetril konanie správneho orgánu, napravil nezákonný stav a odstránil zistené nedostatky v nezákonnom postupe správneho orgánu, najmä aby správny orgán bezodkladne pokračoval v správnom konaní a vydal stavebné povolenie. Správny orgán vo veci konať nezačal a ani neoboznámil sťažovateľov s výsledkami prešetrenia ich sťažnosti.
3. Následne správny súd poukázal na skutočnosť, že žalobcovia listom zo dňa 29.02.2024 podali na Okresnej prokuratúre Prešov, so sídlom Masarykova 16, Prešov, „Podnet na vykonanie dozoru v správnom konaní“, v ktorom žiadali, aby prokurátor príslušný na vybavenie podnetu podnet prešetril a aby podal upozornenie prokurátora podľa § 22 ods. 1 písm. b) zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre, ktorým by navrhol správnemu orgánu konať v danej veci a rozhodnúť o žiadosti žalobcov o vydanie stavebného povolenia. Na základe uvedeného prokurátor v konaní vedenom Okresnou prokuratúrou Prešov pod č. Pd 67/24/ 7707-8 zistil, že stavebný úrad po zaevidovaní námietok účastníka konania dňa 24.10.2022 vo veci ďalej nekonal a ostal dlhodobo nečinný, a vo veci nevykonal žiadny procesne relevantný úkon, a preto dňa 06.05.2024 vydal upozornenie prokurátora podľa § 28 zákona o prokuratúre, v ktorom stavebnému úradu uložil povinnosť bezodkladne postupovať podľa § 60 ods. 1 stavebného zákona, alternatívne podľa § 66 ods. 1 stavebného zákona. 4. Správny súd ďalej uviedol, že žalovaný sa vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 09.09.2024 poukázal na to, že s Mestom Prešov, ktoré ako stavebný úrad zabezpečuje stavebné konania a prípravu rozhodnutí v stavebných konaniach, má uzatvorenú Zmluvu o zriadení spoločného obecného úradu, pretože obec nemá na Obecnom úrade zamestnané osoby, ktoré by boli odborne spôsobilé na vedenie územných a stavebných konaní. Žalovaný rovnako uviedol, že Mesto Prešov bolo v predmetnom stavebnom konaní dlhodobo nečinné, a to aj po podanej sťažnosti žalobcami zo dňa 27.12.2023, a rovnako aj po upozornení prokurátora Okresnej prokuratúry v Prešove, no medzičasom došlo k vydaniu stavebného povolenia (rozhodnutie č. SÚ-S/13673/103521/2024-Čj) v prospech žalobcov, a to dňa 03.09.2024. 5. Podľa správneho súdu odstránenie nezákonnosti, v danom prípade nečinnosti, má byť v prvom rade odstraňované v rámci administratívneho konania všetkými dostupnými prostriedkami administratívneho práva. Predložením oznámenia alebo vybavenia podnetu žalobca preukazuje splnenie podmienky ustanovenej v § 246 ods. 2 SP, a teda, že vyčerpal osobitné postupy ustanovené zákonom, ktoré sú nevyhnutným predpokladom pred obrátením sa na správny súd. Nakoľko podľa správneho súdu žalovaný vydaním stavebného povolenia zo dňa 03.09.2024 odstránil svoju nečinnosť, následkom je rozhodnutie súdu o zastavení konania.
II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenia
6. Proti právoplatnému uzneseniu správneho súdu podali žalobcovia v procesnom postavení sťažovateľov (ďalej ako „sťažovatelia“) kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP a navrhli, aby kasačný súd napadnuté uznesenie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň navrhli, aby im kasačný súd priznal nárok na náhradu trov konania.
7. Sťažovatelia v kasačnej sťažnosti uviedli, že žalovaný ako dôkaz odstránenie nečinnosti predložili vydané stavebné povolenie pod číslom SÚ-S/13673/103521/2024-Čj, hoci stavebné povolenie, v súvislosti s ktorým sťažovatelia napádajú nečinnosť žalovaného je vedené pod číslom SÚ- S/13977/144745/2022-Čj. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia nie je podľa sťažovateľov zrejmé na základe čoho správny súd vyhodnotil, že sa jedná o stavebné povolenie v konaní v súvislosti s ktorým sťažovatelia napádajú nečinnosť žalovanej.
8. Sťažovatelia ďalej uviedli, že žalovaný pokračuje aj naďalej v nečinnosti keď po vydaní stavebného povolenia pod číslom SÚ-S/13673/103521/2024-Čj a uplynutí lehoty na podanie odvolania, boli osobne v sídle žalovaného požiadať o vyznačenie doložky právoplatnosti a vykonateľnosti, ale žalovaný odmietol že vydané stavebné povolenie bolo napadnuté odvolaním niektorého z účastníka konania. Na základe toho sťažovatelia písomne požiadali žalovaného o konanie vo veci a až následne dňa 16.12.2024 žalovaný doručil sťažovateľom upovedomenie o podaní odvolania, teda viac ako tri mesiace od vydania stavebného povolenia pod číslom SÚ-S/13673/103521/2024-Čj.
9. Podľa sťažovateľov samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne a vydaním rozhodnutia sa právna neistota osoby neodstránila. Ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa naplní zásadne až právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáhala odstránenia právnej neistoty ohľadom svojich práv.
Zmyslom každého správneho konania je vydanie právoplatného rozhodnutia. Preto vydaním stavebného povolenia sa neodstránila nečinnosť žalovaného, ak ten aj po vydaní stavebného povolenia pokračuje v porušovaní právnych predpisov a to najmä tým, že v lehote stanovenej zákonom neupovedomil účastníkov konania o obsahu podaného odvolania a nepredložil podané odvolania spolu so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu. Vzhľadom na uvedené, sťažovatelia mali za to, že nebola splnená podmienka na zastavenie súdneho konania v časti nečinnosti orgánu verejnej správy, keďže žalovaný nepreukázal, že došlo k odstránenie jej nečinnosti v stavebnom konaní vedenom pod číslom SÚ-S/13977/144745/2022-Čj. 10. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril podaním zo dňa 31.01.2025, v ktorom uviedol, že sa s právnym a skutkovým záverom správneho súdu stotožňuje, považuje ho za správne právne posúdenie veci ako aj správne posúdenie skutkových zistení. K námietke sťažovateľov, že nie je zrejmé na základe čoho správny súd vyhodnotil, že stavebné povolenie predložené žalobcom je stavebným povolením súvisiacim s nečinnosťou žalovaného uviedol, že došlo k
odstráneniu nečinnosti orgánu verejnej správy vydaním stavebného povolenia, ktoré sa týkalo žiadosti sťažovateľov o vydanie stavebného povolenia, nešlo o vydanie stavebného povolenia na základe inej ich žiadosti ani vo vzťahu k inej nehnuteľnosti, ale k nehnuteľnosti a na základe žiadosti týkajúcej sa predmetu žaloby.
11. K ďalšej námietke sťažovateľov uviedol, že nedošlo ani k nečinnosti orgánu verejnej správy ani k zbytočných prieťahom, nakoľko je legitímnym právom orgánu verejnej moci nevyznačiť právoplatnosť na rozhodnutí, ak je proti rozhodnutiu podané odvolanie.
V tomto prípade odvolanie proti rozhodnutiu orgánu verejnej moci bolo podané a preto orgán verejnej moci správne nemohol sťažovateľom vyznačiť právoplatnosť na tomto rozhodnutí. Uviedol, že kým došlo k doručeniu tohto stavebného povolenia ako rozhodnutia orgánu verejnej moci všetkým účastníkom stavebného konania, kým rozhodnutie prevzali, kým im uplynula lehota na podanie odvolania a kým bolo podané odvolanie, uplynula doba, ktorú v žiadnom prípade nemožno považovať za zbytočné prieťahy vo veci. Preto považuje námietku sťažovateľov o doručení podaného odvolania až po 3 mesiacoch za nedôvodnú, obzvlášť po zohľadnení plynutia lehôt, ktoré mal žalovaný na doručenie predmetných rozhodnutí.
12. Záverom dodal, že podstatou žaloby bolo odstránenie nečinnosti orgánom verejnej moci, ku ktorému došlo podľa neho vydaním stavebného povolenia. Rozhodujúci je stav v čase vyhlásenia rozsudku alebo vyhlásenia uznesenia. Kasačná sťažnosť preto podľa žalovaného nemôže smerovať proti stavu v čase po vynesení rozsudku alebo vyhlásení uznesenia, resp. po vydaní stavebného povolenia, ktorého vydaním došlo k odstráneniu nečinnosti. Keďže kasačná sťažnosť podľa žalovaného obsahuje námietky voči konaniu, resp. nekonaniu žalovaného po vydaní stavebného povolenia, čo nebolo predmetom žaloby ani predmetom súdneho konania na správnom súde prvého stupňa, sú tieto kasačné námietky ako novoty a nové skutočnosti v kasačnom konaní neprípustné a nezákonné, a to s poukazom na ust. § 441 SSP.
Navrhol preto, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.
III. Konanie na kasačnom súde
13. Prejednávaná vec bola dňa 03.03.2025 predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej ako „kasačný súd“ alebo „Najvyšší správny súd“), ako súdu príslušnému na konanie a rozhodnutie, podľa právnej úpravy účinnej k danému dňu. Na kasačnom súde bola vec náhodným výberom pridelená na rozhodnutie senátu 4S sp. zn. 4Svk/ 8/2025. 14. Predmetom prieskumu pred kasačným súdom bolo uznesenie Správneho súdu v Košiciach, ktorý napadnutým uznesením č. k.: 17Sa/2/2024 - 47 zo dňa 27. novembra 2024 podľa ust. § 248 v spojení s § 99 písm. h) SSP zastavil konanie, ktorým sa sťažovatelia domáhali uloženia povinnosti žalovanému bezodkladne konať a rozhodnúť o ich žiadosti o vydanie stavebného povolenia pre stavbu „Oporná stena pri rodinnom dome s. č. XXX na ul. S. č. XX v obci L.“, ktorá má byť umiestnená na pozemku parc. č. KN-C XXXX/XX v katastrálnom území L., v konaní vedenom pod číslom SÚ-S/13977/144745/2022-Čj. Zároveň sa sťažovatelia domáhali voči žalovanému zaplatiť sťažovateľom spoločne a nerozdielne z titulu primeraného finančného zadosťučinenia sumu vo výške 5000 eur, o ktorej však správny súd rozhodne samostatným rozhodnutím. 15. Kasačný súd z administratívneho spisu zistil, že sťažovatelia dňa 20.07.2022 žalovanému ako príslušnému stavebnému úradu doručili žiadosť o vydanie stavebného povolenia podľa § 58 stavebného zákona. Žalovaný listom zo dňa 14.09.2022 označeným ako „Oznámenie o začatí stavebného konania a nariadenie ústneho pojednávania“ oznámil začatie stavebného konania a nariadil ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním na deň 19.10.2022 a to v zmysle § 61 ods. 1 stavebného zákona. Dňa 24.10.2022 boli na stavebný úrad doručené námietky zo strany účastníka stavebného konania, na ktoré sa však podľa § 61 ods. 1 neprihliadalo. Z dôvodu následnej nečinnosti žalovaného sťažovatelia listom zo dňa 18.09.2023 označeným ako „Žiadosť o konanie vo veci“ požiadali žalovaného, aby bezodkladne začal konať a vydal stavebné povolenie. Žalovaný na uvedenú žiadosť nereagoval. 16. Sťažovatelia následne listom zo dňa 27.12.2023 podali na stavebný úrad Obce Fintice sťažnosť voči jeho nečinnosti a požiadali, aby orgán príslušný na vybavenie sťažnosti riadne prešetril konanie správneho orgánu, napravil nezákonný stav a odstránil zistené nedostatky v nezákonnom postupe správneho orgánu, najmä aby správny orgán bezodkladne pokračoval v správnom konaní a vydal stavebné povolenie. Správny orgán vo veci konať nezačal a ani neoboznámil sťažovateľov s výsledkami prešetrenia ich sťažnosti. 17. Ďalej tak sťažovatelia listom zo dňa 29.02.2024 podali na Okresnej prokuratúre Prešov „Podnet na vykonanie dozoru v správnom konaní“, ktorá v konaní vedenom pod č. Pd 67/24/ 7707-8 zistila, že stavebný úrad po zaevidovaní námietok účastníka konania dňa 24.10.2022 vo veci ostal dlhodobo nečinný, a vo veci nevykonal žiadny procesne relevantný úkon, a preto dňa 06.05.2024 vydal upozornenie prokurátora podľa § 28 zákona o prokuratúre, v ktorom stavebnému úradu uložil povinnosť bezodkladne postupovať podľa § 60 ods. 1 stavebného zákona, alternatívne podľa § 66 ods. 1 stavebného zákona.
IV. Právne predpisy a právne názory kasačného súdu
18. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný podľa § 21 písm. a) SSP v spojení s § 438 ods. 2 SSP, po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou na podanie kasačnej sťažnosti (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 SSP), kasačná sťažnosť má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnuté uznesenie z dôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti podľa § 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP a postupom podľa § 455 SSP bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa nie je dôvodná.
19. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
20. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
21. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) SSP, na účely tohto zákona rozumie administratívnym konaním postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov.
22. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) SSP, na účely tohto zákona rozumie nečinnosťou orgánu verejnej správy stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie; nečinnosťou orgánu verejnej správy nie je stav, keď z rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy vyplýva, prečo orgán verejnej správy v administratívnom konaní nekoná a po vydaní rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy nedošlo k podstatnej zmene okolností.
23. Podľa § 242 ods. 1 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní. 24. Podľa § 244 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ako účastník administratívneho konania namietajúci nečinnosť orgánu verejnej správy neúspešne vyčerpala sťažnosť podľa osobitného predpisu alebo podnet na prokuratúre.
25. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému uzneseniu správneho súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov, ktoré spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého uznesenia, vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku uznesenia. S týmito sa kasačný súd stotožňuje v celom rozsahu.
26. K pojmu nečinnosť orgánu verejnej správy kasačný súd v prvom rade poukazuje na ustálenú rozhodovaciu činnosť k danej problematike: „Nečinnosť správneho orgánu ako nezákonný a negatívny jav nastáva vtedy, keď správny orgán vo veci nekoná, je pasívny, aj keď podľa zákona je povinný konať. V prípadoch, keď obsahom príslušnej právnej normy je povinnosť správneho orgánu konať, je nečinnosť nezákonná a protiprávna; je v hrubom rozpore so zásadou zákonnosti vo verejnej správe. Nečinnosť môže spočívať v opomenutí správneho orgánu vykonať predpísaný úkon alebo v zbytočných prieťahoch v jeho postupe, ale môže spočívať aj v tom, že namiesto rozhodnutia správny orgán tvrdí nedostatok svojej právomoci a vec vybaví iba listom alebo informáciou, prípadne záznamom v spise. Nekonanie musí byť v rozpore s konkrétnym zákonným ustanovením, ktoré obsahuje príkaz pre správny orgán postupovať, konať, vykonávať určité procesné úkony a rozhodovať (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 225/08, III. ÚS 282/08, III. ÚS 70/02)“ (napr.
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžnč/3/2011, 2Sžnz/4/2015). 27. Vychádzajúc z horeuvedenej právnej kategorizácie možných foriem nečinnosti orgánu verejnej správy kasačný súd uvádza, že predpokladom nečinnosti je vždy jej protiprávnosť znamenajúca, že pasivita orgánu verejnej správy je v rozpore s normatívne ustanovenou povinnosťou správneho orgánu vo veci konať. Takáto povinnosť musí vyplývať z konkrétneho zákonného ustanovenia, pretože pôsobnosť orgánov verejnej správy vrátane lehôt, v rámci ktorých sa má táto realizovať, je v zásade upravená v zákonnej forme. To znamená, že v zmysle § 3 písm. d) SSP možno nečinnosť správneho orgánu považovať za nezákonnú a protiprávnu len v takých prípadoch, keď obsahom príslušnej právnej normy je povinnosť správneho orgánu konať a rozhodnúť.
28. Kasačný súd podotýka, že v danom prípade podľa sťažovateľov spočívala nečinnosť v nepokračovaní administratívneho konania, resp. nevydaní stavebného povolenia podľa § 66 ods. 1 stavebného zákona na základe žiadosti sťažovateľov. V priebehu konania na správnom súde však žalovaný predložil k prejednávanej veci vydané stavebné povolenie zo dňa
03.09.2024. K námietkam sťažovateľov, že stavebné konanie, v ktorom namietali nečinnosť bolo vedené pod iným číslom konania a preto nie je zrejmé, na základe čoho správny súd vyhodnotil, že sa jedná o stavebné povolenie v súvislosti s týmto konaním, považuje kasačný súd za nedôvodné. Kasačný súd uvádza, že z predloženého administratívneho spisu ako aj zo samotného rozhodnutia, resp. vydaného stavebného povolenia č. SÚ-S/13673/103521/2024-Čj zo dňa 03.09.2024 je zrejmé, že bolo vydané žalovaným na základe žiadosti sťažovateľov zo dňa 21.07.2022 pre stavbu „Oporná stena pri rodinnom dome s. č. XXX na ul. S. č. XX v obci L.“, ktorá má byť umiestnená na pozemku parc. č. KN-C XXXX/XX v katastrálnom území L., pričom samotné rozhodnutie sa vo svojom odôvodnení odvoláva na pôvodné konanie vedené pod č. SÚ-S/13977/144745/2022-Čj. Zmena čísla, pod ktorým je konanie vedené tak nespôsobuje nespreskúmateľnosť alebo nezákonnosť rozhodnutia, obzvlášť pokiaľ je z jeho obsahu jednoznačne zrejmé a nespochybniteľné, že sa týka účastníkov konania v prejednávanej
veci. Uvedenú skutočnosť navyše samotní sťažovatelia ani nenamietali a ani netvrdili, že by sa uvedené rozhodnutie malo týkať akéhokoľvek iného administratívneho konania. V tomto smere tak kasačný súd uvádza, že považuje za preukázané, že vydané stavebné povolenie č. SÚ-S/13673/103521/2024-Čj zo dňa 03.09.2024 je rozhodnutím, ktorého vydania sa sťažovatelia v prejednávanej veci aj správnou žalobou dožadovali.
29. Z vyššie uvedeného dôvodu možno konštatovať, že správny súd postupoval správne a presne v intenciách ust. § 248 v spojení s § 99 písm. h) keď zastavil konanie z dôvodu, že žalovaný odstránil svoju nečinnosť, keď v administratívnom konaní žalovaný vydal rozhodnutie, ktorého vydania sa sťažovatelia domáhali.
30. K námietke sťažovateľov, že nečinnosť žalovaného pretrváva aj po vydaní stavebného povolenia, keď upovedomenie o podaní odvolania voči uvedenému stavebnému povoleniu im bolo doručené až 16.12.2024 kasačný súd uvádza, že ju považuje za bezpredmetnú.
Ako už bolo zdôraznené, predmetom konania pred správnym súdom bola nečinnosť žalovaného spočívajúca v nepokračovaní administratívneho konania, resp. nevydaní stavebného povolenia podľa § 66 ods. 1 stavebného zákona na základe žiadosti sťažovateľov zo dňa 21.07.2022.
Túto nečinnosť aj podľa kasačného súdu žalovaný odstránil práve vydaním stavebného povolenia.
Skutočnosť, že nebolo možné na predmetnom rozhodnutí vyznačiť jeho právoplatnosť z dôvodu podania odvolania účastníkom administratívneho konania nemožno považovať za nečinnosť žalovaného. Rovnako skutočnosť, že upovedomenie o podaní odvolania bolo sťažovateľom doručené až 16.12.2024 je skutočnosťou, ktorá nastala po odstránení nečinnosti, resp. po vydaní stavebného povolenia a dokonca až po vydaní napadnutého uznesenia správneho súdu. Obe námietky sťažovateľov tak smerujú proti novým skutočnostiam, ktoré nastali ako po odstránení nečinnosti žalovaného, tak až po vydaní napadnutého uznesenia správneho súdu a tým pádom nesúvisia s predmetom súdneho prieskumu, resp. dôvodmi podanej správnej žaloby. Uvedené námietky tak možno hodnotiť ako nové okolnosti, ktoré predstavujú novoty v súdnom konaní podľa § 441 SSP a kasačný súd na ne nemôže prihliadať. Pokiaľ sa sťažovatelia domnievajú, že je žalovaný aj po vydaní stavebného povolenia opakovane nečinný, tentokrát v odvolacom administratívnom konaní, majú možnosť domáhať sa nápravy zákonnými prostriedkami, obdobne ako v prejednávanej veci. 31. V dôsledku uvedeného kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému uzneseniu správneho súdu, pričom nezistil žiaden dôvod na jeho zmenu alebo zrušenie, a preto kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 32. O trovách kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Sťažovatelia v kasačnom konaní úspech nemali a žalovanému náhrada trov kasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré podľa obsahu súdnych spisov nenastali, preto súd žalovanému právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal. 33. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s ust. § 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 1. augusta 2025