4Svk/9/2021

1. Mesto Nitra (ďalej aj „stavebný úrad“) dňa 07.03.2019 vydalo rozhodnutie č. 19769/ 2016-024-Re (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým zamietlo žiadosť žalobcu o zmenu doby trvania reklamnej stavby, a to 1 ks obojstrannej reklamnej stavby typu „Billboard“, umiestnenej popri Chrenovskej ulici, na pozemku parc. č. XXXX/XX. reg. C KN, katastrálne územie Z., rozmer reklamnej plochy 5,1 x 2,4 m, Identifikačné číslo: 28 (ďalej aj „reklamná stavba“). Uvedené stavebný úrad odôvodnil tak, že umiestnenie reklamnej stavby je v rozpore so záväznou časťou Územného plánu mesta Nitra vyhlásenou Všeobecne záväzným nariadením mesta Nitra č. 3/2003 zo dňa 22.05.2003 v znení neskorších dodatkov (ďalej aj „Územný plán Mesta Nitra“ alebo „Územný plán mesta“), podľa ktorej je neprípustné umiestnenie reklamných stavieb v území s plochami vymedzenými pre funkciu urbánnej a ekostabilizujúcej zelene. 2. Žalovaný rozhodnutím č. OU-NR-OVBP2-2019/027630-002 zo dňa 24.06.2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. K námietke žalobcu voči Územnému plánu Mesta Nitra uviedol, že podľa ust. § 62 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v platnom znení (ďalej len „stavebný zákon“), ak by sa uskutočnením alebo užívaním stavby mohli ohroziť verejné záujmy chránené týmto zákonom a osobitným predpismi alebo neprimerane obmedziť či ohroziť práva a oprávnené záujmy účastníkov vo väčšom rozsahu, než sa počítalo v územnom rozhodnutí, stavebný úrad žiadosť o stavebné povolenie zamietne. Podľa územného plánu Mesta Nitra, pozemok parc. č. XXXX/XX, kat. územie Z., na ktorom je predmetná stavba umiestnená, je územie s plochami vymedzenými pre funkciu urbánnej a ekostabilizujúcej zelene. Podľa Územného plánu Mesta Nitra, zmien a doplnkov č. 6, schválených uznesením č. 264/2018-MZ zo dňa 13. 09. 2018, je v bode 8.2.8. uvedené, že v území s plochami vymedzenými pre funkciu urbánnej a ekostabilizujúcej zelene je neprípustné umiestnenie reklamných stavieb. K námietke žalobcu, že regulácia umiestnenia reklamných stavieb nemôže byť obsahom regulatívu neprípustného funkčného využívania pozemkov, žalovaný poukázal na to, že reklamné stavby sú vizuálne dominantné štruktúry, ktoré atakujú vnímanie ľudí. Nadmerný počet reklamných pútačov vytvára vizuálny smog, ktorý znižuje kvalitu života v spoločnosti a zaťažuje životné prostredie.

3. Krajský súd v Nitre (ďalej len „správny súd“ alebo „krajský súd“) uznesením č. k. 11S/ 112/2019-136 zo dňa zo dňa 24. marca 2021 zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania. Uviedol, že v danom prípade neboli splnené podmienky na postup súdu podľa ust. § 100 ods. 1 písm. b/ Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), nakoľko správny súd nenadobudol pochybnosti o rozpore akejkoľvek na vec sa vzťahujúcej právnej normy nižšej právnej sily s Ústavou SR a ústavným zákonom, a preto nebol dôvod na iniciovanie konania o súlade právnych predpisov a s tým spojenej potreby prerušenia konania.

5. K námietke nesúladu časti Všeobecne záväzného nariadenia Mesta Nitra č. 3/2003 v znení jeho zmien a doplnkov s konkrétnymi článkami Ústavy SR a ustanoveniami stavebného zákona správny súd uviedol, že sa jedná o originálnu kompetenciu obce (§ 4 ods. 3 písm. j zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov ďalej len „zákon o obecnom

Dobu trvania reklamnej stavby nemožno predĺžiť, ak jej ďalšia existencia v danom území odporuje verejným záujmom chráneným stavebným zákonom, a to konkrétne cieľom a zámerom územného plánovania. Uviedol, že Územným plánom Mesta Nitra a Zmenami a doplnkami územného plánu Mesta Nitra č. 5 schválenými Mestským zastupiteľstvom v Nitre uznesením č. 195/2015- MZ zo dňa 11. 06. 2015 a dodatkom č. 5 k VZN Mesta Nitra č. 3/2003, bola vyhlásená záväzná časť Územného plánu Mesta Nitra prijatým uznesením č. 196/2015 zo dňa 11. 06. 2015, kapitola I. bod 8.2 Regulatívy pre umiestnenie reklamných stavieb vo vymedzených územiach. Reklamná stavba je umiestnená v území s plochami vymedzenými pre funkciu urbánnej a ekostabilizujúcej zelene, na ktorej ploche je neprípustné umiestnenie reklamných stavieb - billboardov. 7.

uprednostniť. V tejto súvislosti správny súd poukázal i na právny názor vyslovený Najvyšším súdom Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 8Sžk/45/2020. 9. K námietke žalobcu, že stavebný úrad inicioval obchodných partnerov žalobcu na účel vypovedania nájomných zmlúv so žalobcom, krajský súd skonštatoval, že listy adresované obchodným partnerom žalobcu, ktoré žalobca ako prílohy k žalobe súdu predložil, sa netýkajú tohto konania ani ďalšieho účastníka administratívneho konania - prenajímateľa pozemku, na ktorom je reklamná stavba postavená (Rímskokatolícka cirkev, Biskupstvo Nitra), a preto sa touto námietkou nebol dôvod zaoberať.

Zákonnosť Územného plánu mesta Nitra, resp. súlad všeobecne záväzného nariadenia so zákonom možno preskúmať len v osobitnom konaní iniciovanom prokurátorom a ústavnosť len v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky. Pokiaľ takýmto postupom nebol vyslovený nesúlad

Upustenie od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania považoval správny súd za súladné s § 61 ods. 2 stavebného zákona.

12. Proti napadnutému rozsudku podal v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť žalobca (ďalej len „sťažovateľ“) z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f/, g/ a h/ SSP. Sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že zruší napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a vec vráti prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je podľa neho zrejmé, ktoré konkrétne ustanovenie a akého znenia má umožňovať obmedzenie umiestňovania reklamných stavieb určitých typov a rozmerov na určitom území v územnom pláne. V súlade s čl. 2 ods. 2 a 3 Ústavy SR je sťažovateľ toho názoru, že takéto obmedzenie nemôže byť Územným plánom mesta Nitra uložené (takúto úpravu by mohol prijať len zákonodarca).

15. Sťažovateľ ďalej namietal, že verejný záujem kreovaný v obci nemôže byť v rozpore s verejným záujmom na dodržiavaní zákonov a Ústavy SR. V rámci ústavnej roviny predmetnej problematiky argumentoval tým, že plošný zákaz umiestňovania konkrétne typovo a rozmerovo určených reklamných stavieb obsiahnutý v Územnom pláne mesta Nitra je rozporný s Ústavou SR. Konkrétne namietal porušenie svojho práva na podnikanie (čl. 35 ods. 1 v spojení s čl. 2 ods. 3 Ústavy SR). Rovnako tvrdil, že v predmetnej veci došlo k nútenému obmedzeniu vlastníckeho práva nespĺňajúce požiadavku zákonnosti a primeranej náhrady (čl. 20 ods. 1 a 4 Ústavy SR) a tiež k narušeniu jeho legitímnych očakávaní spadajúcich pod ochranu majetku (keďže sťažovateľ už v minulosti povolenia na reklamné stavby získal). Žalovaný teda vzhľadom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 16/99 z 30.3.1999 postupoval nezákonne a neústavne.

18. Porušenie práva na spravodlivý súdny proces spojil sťažovateľ v rámci sťažnostných bodov s argumentáciou týkajúcou sa nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozsudku.

22. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej len „kasačný súd“) preskúmal rozsudok správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. Jeho právomoc a príslušnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení a § 11 písm. h) SSP. 23. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP. 24. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a) SSP kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a včas. Súdny poplatok za podanú kasačnú sťažnosť bol uhradený. 25. Po preskúmaní napadnutého rozsudku správneho súdu a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.

V. Vybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal

VI. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti

33. Navyše zákonodarca v § 62 ods. 1 Stavebného zákona jasne stanovuje podmienky, ktoré musí v každom stavebnom konaní stavebný úrad pred vydaním stavebného povolenia zohľadniť, pričom medzi ne podľa písm. b) patrí aj to, či „dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi“. Následne sa povinnosť súladu s verejnými záujmami v stavebnom konaní podľa § 62 ods. 4 Stavebného zákona prejavuje až do tej miery, že „ak by sa uskutočnením alebo užívaním stavby mohli ohroziť verejné záujmy chránené týmto zákonom a osobitnými predpismi alebo neprimerane obmedziť či ohroziť práva a oprávnené záujmy účastníkov vo väčšom rozsahu, než sa počítalo v územnom rozhodnutí, stavebný úrad žiadosť o stavebné povolenie zamietne.“ [.

niektorých stavieb z rozhodovania o umiestnení stavby práve naopak, podľa kasačného súdu, prenáša povinnosť zohľadnenia územného plánu (ktorá primárne patrí územnému konaniu) priamo do stavebného konania. 43. Doteraz uvedené úvahy vedú kasačný súd k záveru, že nič nebráni stavebnému úradu, aby za predpokladu že (i) stavba nepodlieha samostatnému územnému konaniu, avšak (ii) ju možno realizovať len na základe stavebného povolenia, posudzoval súlad tejto stavby s územným plánom obce v intenciách § 62 ods. 4 Stavebného zákona priamo v stavebnom

44. Na záveroch kasačného súdu v zásade nič nemení ani sťažovateľkou zdôrazňovaná skutočnosť, že časť reklamných stavieb (reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha je menšia ako 3 m2 - § 55 ods. 2 písm. h) Stavebného zákona) sa považuje za drobné stavby, ktoré je možné uskutočniť na základe ohlásenia stavebnému úradu ako ani to, že pre uskutočnenie ďalšej časti reklamných stavieb sa nevyžaduje ani stavebné povolenie ani ohlásenie. Skutočnosť, že zákonodarca na základe rozsahu reklamných stavieb a intenzity ich zásahu do územia, v ktorom majú byť uskutočnené, rozlišuje rôzne režimy ich uskutočňovania bez ďalšieho nemôže znamenať, že v prípade procesných postupov stavebného konania vo veciach reklamných stavieb stráca územnoplánovacia dokumentácia svoj zmysel.

. .]

46. Druhá zásadná právna otázka, ktorú sťažovateľka nastolila svojou kasačnou sťažnosťou je, či územný plán obce môže obsahovať záväzný regulatív spočívajúci v úprave podmienok a limitov (prípadných zákazov) umiestňovania reklamných stavieb v závislosti od ich typu či rozmerov. [. . .] 49.

Tomuto záveru nevyhnutne nasvedčuje aj § 2 ods. 1 písm. a) a f) Stavebného zákona, podľa ktorých územné plánovanie určuje regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využitia územia a rieši aj umiestňovanie stavieb na určitom území. Aj reklamné stavby sa pritom považujú za stavby v zmysle § 43 ods. 2 Stavebného zákona.

51. Na druhej strane je však potrebné brať do úvahy aj skutočnosť, že reklamná činnosť môže so sebou prinášať špecifický typ imisií - tzv. vizuálny smog. Ten je sprievodným javom najmä takej reklamnej činnosti, ktorá je zjavne neprimeraná, resp. neprispôsobená (veľkosťou, odstupom či inými svojimi podstatnými prvkami) svojmu okoliu. Neregulované umiestňovanie reklamných stavieb môže podstatne meniť podobu územia obce či mesta, znižovať kultúrno-historickú a architektonickú hodnotu územia, znižovať kvalitu životného prostredia či kvalitu života v obci. Činnosť spočívajúca v umiestňovaní reklamných stavieb v obci preto nepochybne musí mať svoje rámce, aby bola v súlade (vyvážená) s ďalšími funkciami a účelmi, ktoré má územie obce plniť. Zákonodarca pritom podľa § 1 ods. 2 Stavebného zákona zveruje určovanie takýchto rámcov územnému plánovaniu. [.

56. Podľa § 11 ods. 5 písm. a) a b) Stavebného zákona zásady a regulatívy priestorového a funkčného využívania územia obce upravuje práve územný plán obce a podľa § 13 ods. 3 písm. b) Stavebného zákona sa tieto zásady a regulatívy schvaľujú v záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie. Takýto regulatív pritom podľa § 139a ods. 2 Stavebného zákona môže mať aj charakter zákazov či obmedzení vo vzťahu k priestorovému usporiadaniu a funkčnému využívaniu územia. Inými slovami zásady a regulatívy priestorového a funkčného územia obce obsiahnuté v záväznej časti územného plánu obce môžu podľa právneho názoru kasačného súdu zahŕňať aj podmienky, zákazy a obmedzenia umiestňovania reklamných stavieb v určitej oblasti územia obce v závislosti od ich typu či rozmerov s ohľadom na funkciu tohto územia. Relevantná úprava obsiahnutá v Územnom pláne mesta Nitra preto má zákonný základ. 57.

58. Pokiaľ sa sťažovateľka dovoláva neprípustného odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu prezentovanej rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Svzn 2/2013 zo dňa 18. júna 2014, ani táto námietka z dôvodu odlišnosti skutkového stavu neobstojí. V danom prípade sa obec totiž rozhodla (nad rámec zákonných splnomocnení) regulovať umiestňovanie reklamných stavieb samostatným všeobecne záväzným nariadením s odkazom na jej samosprávnu pôsobnosť, čo nie je prípad Územného plánu mesta Nitra. [...]

IV. C Odôvodnenie napádaného rozsudku a žiadosť o iniciovanie konania o súlade právnych predpisov

Na druhej strane však zdôrazňuje, že „ak však účastník konania odôvodneným spôsobom podnieti, aby všeobecný súd podal návrh ústavnému súdu na preskúmanie súladu aplikovanej normy s Ústavou Slovenskej republiky.

. . rozumieť úplne voľnú úvahu súdu“ (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 269/09 zo dňa 7. júla 2009, publikované v ZNaUÚS pod č. 101/2009). [. . .] 67. Na zdôraznenie správnosti záverov správneho súdu je na mieste dodať, že sťažovateľkou namietaný Územný plán mesta Nitra kasačný súd nepovažuje ani za rozporný s právom sťažovateľky na podnikanie (čl. 35 ods. 1 Ústavy) a ani s jej právom na majetok (čl. 20 ods. 1 Ústavy). 68.

Stavebný zákon a v ňom obsiahnutá úprava územného plánovania, ktorá sa v súlade s § 11 ods. 5 písm. a ) a b) v spojení s § 13 ods. 3 písm. b) Stavebného zákona premieta do územného plánu obce, môže predstavovať práve takéto nastavenie zákonných rámcov práva na podnikanie v oblasti týkajúcej sa umiestňovania, uskutočňovania a užívania reklamných stavieb.

69. Pokiaľ sťažovateľka argumentovala porušením jej práva na majetok podľa čl. 20 ods. 1 a 4 Ústavy, kasačný súd zastáva názor, že nastavovanie limitov a usmernení pre umiestňovanie reklamných stavieb v regulatívoch Územného plánu mesta Nitra nedosahuje intenzitu potrebnú pre jeho vnímanie ako núteného obmedzenia vlastníckeho práva (teda de facto vyvlastnenie). Ide tu o nastavenie podmienok výkonu vlastníckeho práva k pozemkom s ohľadom na limity vychádzajúce zo všeobecných záujmov vyplývajúcich z funkcií určitého územia v obci, ktoré sú chránené zákonom a obec má na nich zákonné splnomocnenie. Kasačný súd preto zastáva názor, že regulatívy obsiahnuté v Územnom pláne mesta Nitra sú úpravou spadajúcou pod čl. 20 ods. 3 Ústavy (porovnaj MOLEK, P.: Základní práva. Svazek druhý - Svoboda.

70. Nemožno sa stotožniť ani s tvrdením sťažovateľky, že predchádzajúce povolenie reklamných stavieb jej založilo legitímne očakávanie na ich ďalšie nerušené užívanie bez časového obmedzenia. V tomto smere kasačný súd opätovne zdôrazňuje, že reklamné stavby boli v tomto prípade povolené len na určitý čas (bod 1). Sťažovateľka preto nemohla nadobudnúť legitímne očakávanie, že bude môcť reklamné stavby bez ďalšieho uskutočňovať a užívať aj po skončení platnosti predmetných povolení, resp. že jej bude doba trvania reklamnej stavby bez ďalšieho predĺžená (porovnaj tiež rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky č. k. 6 As 276/2019-48 zo dňa 30. júla 2020, bod 28).“ 29. Čo sa týka odôvodnenia uznesenia správneho súdu č. k. 11S/112/2019-136 zo dňa 24. marca 2021 (bod 3 tohto rozsudku), toto obsahuje náležité odôvodnenie postupu správneho súdu, prečo sa rozhodol neobrátiť na Ústavný súd Slovenskej republiky.

30. Preskúmajúc napadnutý rozsudok kasačný súd konštatuje, že správny súd sa vysporiadal so všetkými podstatnými žalobnými bodmi sťažovateľa uvedenými v správnej žalobe a poskytol na ne postačujúce odpovede. Pokiaľ sťažovateľ namietal odôvodnenie bodu 55 napadnutého rozsudku, toto odôvodnenie treba vykladať v kontexte žalobnej námietky, na ktorú správny súd reagoval (porušenie princípu súčinnosti). Vzhľadom na to kasačný súd predmetné odôvodnenie považuje za zrozumiteľné a dostatočné. Sťažovateľ namietal, že mu nie je známe, aké námietky mal v administratívnom konaní vzniesť. Úlohou správneho súdu však nie je poučovať žalobcu o tom, aké námietky má vzniesť, aby bol v konaní úspešný. Nepreskúmateľnosť rozsudku je daná v prípade, ak chýbajú zásadné vysvetlenia dôvodov rozhodnutia súdu, pričom subjektívnu nespokojnosť sťažovateľa s obsahom odôvodnenia nemožno považovať za vyhovujúcu dôvodu kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 ods. 1 písm. f/ SSP. 31.

Rozsudok

sp. zn. 5Sži/1/2009 zo dňa 03.11.2009 sa týkal veci slobodného prístupu k?informáciám (sprístupnenie kompletného originálu zmluvy o predaji akcií obchodnej spoločnosti vrátane všetkých jej príloh a dodatkov), rozsudok sp.?zn. 1Sžd/18/2011 z 13.12.2011 sa?týkal priestupku spáchaného na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej

Tak krajský súd, ako aj najvyšší správny súd v skoršom rozhodnutí v obdobnej veci (k tomu pozri bod 28 tohto rozsudku) správne ustálili, že Územným plánom mesta nedošlo k prekročeniu, príp. k vybočeniu z normotvornej právomoci mesta.

Vstup do právnej sféry fyzických osôb a právnických osôb všeobecne záväznými nariadeniami teda vylúčený nie je, musí však byť realizovaný v medziach zákona, resp. ústavy. V tomto zmysle potom nie je možné abstrahovať od toho, že predmetom ústavnej kontroly v rámci konania vo veci sp. zn. II. ÚS 16/99 bolo všeobecne záväzné nariadenie mesta, ktorým sa upravovali podmienky chovu zvierat, a ktoré vstupovali do právnej sféry adresátov predmetnej právnej úpravy napr. tým, že obmedzovali počet zvierat, ktoré mohli chovať (napr. „chov psov a mačiek je obmedzený na max. počet 1 ks“, „Je zakázané chovať viac ako 2 zvieratá rovnakého druhu v domoch s viacerými bytmi spravovanými bytovou organizáciou, resp. iným správcom obytných budov, ako aj v bytoch v osobnom vlastníctve.“ a pod.). Je nepochybné, že skutkové okolnosti veci sp. zn. II. ÚS 16/99, resp. tam preskúmavaného všeobecne záväzného nariadenia a súdenej veci sú diametrálne odlišné. Naviac, aj s touto námietkou sťažovateľa sa už kasačný súd komplexne vysporiadal (k tomu pozri bod 28 tohto rozsudku; bod 67 a nasl. citov. rozsudku).

Jedná sa o rozhodnutia vydané v kasačnom konaní týkajúce sa reklamných stavieb vo veci toho istého sťažovateľa, aký vystupuje aj v prejednávanej veci. Doteraz uvedené právne názory kasačného súdu korešpondujú aj s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v obdobných veciach, napr. rozhodnutia sp. zn. 8Sžk/45/2020 zo dňa 8. decembra 2020, sp. zn. 5Sžk/24/ 2020 zo dňa 25. januára 2021, sp. zn. 5Sžk/10/2020 zo dňa 25. januára 2021 či sp. zn. 6Sžk/1/ 2020 zo dňa 16. júna 2021.

VII. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov

34. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že námietky uvedené v kasačnej sťažnosti neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.

35. O trovách kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov kasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré okolnosti podľa obsahu súdnych spisov nenastali, preto súd účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal. 36. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 31. januára 2024