4Svk/9/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: J.. V. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. XXX, zastúpeného JUDr. Marek Polakovič, advokát, so sídlom Duchnovičovo námestie 1, Prešov, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom Tomášikova 14366/64A, Bratislava, IČO: 54669464 (do 31.12.2022 Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, so sídlom Námestie slobody 6, Bratislava, IČO: 30416094), o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 25001/ 2020/SV/80330 zo dňa 27.10.2020, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 2S/103/2020-92, zo dňa 04.11.2021, v spojení s opravným uznesením č. k. 2S/103/2020-135 zo dňa 02.06.2022, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Konanie na krajskom súde

Uvedeným rozhodnutím prvostupňový orgán na základe podnetu žalobcu preskúmal rozhodnutie obce Široké číslo SOÚ 042/1/2017-OcÚ 080/2017-ÚR zo dňa 11.12.2017 o využití územia a o umiestnení stavby navrhovateľa obce H. „Viacúčelová vodná nádrž v k. ú. H.“ v zložení stavebných objektov: SO-01 Prívodné potrubie s umiestnením na pozemku KN-C parcela číslo XXX, XXX; SO 02 - Vodná nádrž s umiestením na pozemku KN-C parc. č. XXX; SO 03 Odtokové potrubie s umiestnením na pozemku KN-C parc. č. XXX a SO 04 Spevnené plochy s umiestnením na pozemku KN-C parc. č. XXX, XXX, v mimo odvolacom konaní a toto rozhodnutie zrušil postupom podľa § 65 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „SP“). O trovách konania krajský súd rozhodol tak, že náhradu trov konania účastníkom nepriznal, keďže žalobca vo veci nemal úspech a ani na strane žalovaného nevzhliadol výnimočné dôvody na vynaložené trovy konania

V posudzovanom prípade prihliadol na to, že rozhodnutie o využití územia a rozhodnutie o umiestnení stavby je právoplatné a konanie už preto nebude pokračovať. Poukázal na podstatu námietok žalobcu, ktorá spočíva v tvrdení, že je vlastníkom rybníka na parcele KN-C č. XXX v k.ú. H. a že

3. Krajský súd ďalej dôvodil, že kľúčovou otázkou, ktorú v predmetnom konaní vyhodnotil ako spornú, bolo vlastníctvo rybníka na parcele KN C XXX, k.ú. H.. Žalobca kúpnu zmluvu zo dňa 01.02.2017, v ktorom sa ako predmet kúpy v bode I.1.A) pod položkou 22) uvádza rybník na parcele XXX, k.ú. H., predložil až v administratívnom konaní. Vo vyjadrení zo dňa 12.10.2020 obec Fričovce zdôrazňuje, že nadobudla rybník podľa ust. zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov a na podklade Delimitačného protokolu.

spor. Správny súd nie je v tomto konaní oprávnený posudzovať, komu svedčí vlastnícke právo k rybníku, a keďže žalobca počas administratívneho konania túto skutočnosť nepreukázal relevantným spôsobom, nebola dôvodná ani jeho žalobná námietka o tom, že sa s ním ako s účastníkom konania nekonalo.

4. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. g) a h) SSP a navrhol, aby kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, prípadne ho zmenil tak, že zruší rozhodnutie žalovaného a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie a tiež žalobca navrhoval, aby mu kasačný súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 5. Žalobca nesprávny právny záver krajského súdu vzhliadol v bodoch 54, 58 a 57 napadnutého rozsudku. V danej súvislosti uviedol, že vlastníkom stavby rybníka postavenej na parcele C KN č. XXX, k. ú. H., sa stal na základe kúpnej zmluvy zo dňa 01.02.2017.

Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) zmluvou. Dôvodil, že k opomenutiu žalobcu ako účastníka konania došlo v dôsledku pochybenia stavebného úradu, keď tento neskúmal, kto je vlastníkom stavby nachádzajúcej sa na pozemku C KN č. XXX, k. ú.

Poukázal v tejto súvislosti na ust. § 34 ods. 2 stavebného zákona a na ustálenú judikatúru NS SR (najmä R 73/2014), podľa ktorej použitie verejnej vyhlášky v zmysle § 42 ods. 2 v spojení s § 36 ods. 4 stavebného zákona v územnom konaní o využívaní územia sa musí týkať rozsiahleho územia, pričom rozsiahlosť územia treba skúmať vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu. V posudzovanom prípade sa nejedná o veľký počet účastníkov konania ani o rozsiahle územie, ktoré by odôvodňovali doručovanie verejnou vyhláškou. Žalobca podotkol, že v rámci administratívneho konania stavebný úrad konal so Slovenským pozemkovým fondom (ďalej len „SPF“) ako vtedajším správcom dotknutých pozemkov a na rozdiel od žalobcu ho aj vyzval na udelenie súhlasu s vydaním územného rozhodnutia. Podľa žalobcu krajský súd v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov konania dospel k právne neudržateľnému záveru o tom, že v danom prípade nielenže nebolo potrebné vyžiadať si súhlas žalobcu s využitím dotknutého územia a stavby na ňom sa nachádzajúcej, ale ani inak so žalobcom konať, dokonca ani preskúmavať, či sa na dotknutých pozemkoch nachádzajú

podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP zdôraznil, že na základe územného rozhodnutia, ktoré je výsledkom územného konania ako návrhového konania, sa samotná stavba ešte nerealizuje, nemôže preto dôjsť k bezprostrednému porušeniu vlastníckeho práva. Zároveň platí, že účelom územného konania nie je riešenie vlastníckych sporov. Poukázal na obdobný právny názor NS SR vyjadrený v rozsudku sp. zn. 5Sžp/9/2013 zo dňa 30.04.2014 a stotožnil sa s právnym posúdením krajského súdu v bodoch 53 - 57 napadnutého rozsudku.

V zmysle zásady vigilantibus iura scripta sunt sa žalobca mohol s obsahom písomností oboznámiť z úradnej tabule, resp. na webovom sídle obce. 9. K námietke porušenia zásady materiálnej pravdy podľa § 32 SP v súvislosti s kasačnou bodom podľa § 440 ods. 1 písm. h) SSP žalovaný dôvodil, že uvedená zásada nevyžaduje povinnosť zistenia úplnej pravdy, ale zistenia skutkového stavu, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti a je kompromisom medzi striktným chápaním absolútnej pravdy a ďalšími zásadami, ktoré má správny orgán dodržiavať. V danej súvislosti poukázal na odbornú spisbu a tiež na rozsudok NS SR sp. zn. 10Sžo/84/2014 zo dňa 03.11.2015.

III. Konanie na kasačnom súde

10. Prejednávaná vec bola dňa 24.02.2022 predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky, ako súdu príslušnému na konanie a?rozhodnutie, podľa právnej úpravy účinnej k?danému dňu. Na kasačnom súde bola vec náhodným výberom pridelená na rozhodnutie senátu 4S pod sp. zn.: 4Svk/9/2022. Následne na základe § 27b rozvrhu práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na rok 2024 v?znení jeho opatrenia č. 5 bola vec prerozdelená do senátu 6S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o?nej rozhodol v?zložení uvedenom v?záhlaví tohto rozsudku pod pôvodnou spisovou značkou. 11. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v?postavení kasačného súdu (§ 11 písm. h/ v spojení s § 438 ods. 2 SSP) (ďalej aj „najvyšší správny súd“ alebo ?„kasačný súd“) preskúmal

rozsudok

krajského súdu z?dôvodov a v rozsahu uvedenom v?podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP, §?441?SSP a?§ 453 SSP). S?ohľadom na?§?455 SSP nepovažoval za?potrebné nariadiť vo?veci pojednávanie a?rozhodol o?kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v?súlade s § 137 ods. 4 SSP. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a?včas. Súdny poplatok za?podanú kasačnú sťažnosť žalobcu bol?uhradený.

H.]; žalobca dňa 05.02.2020 doručil na Okresný úrad Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky, sťažnosť smerujúcu proti rozhodnutiu obce Široké, ktorú odôvodnil tým, že obec Fričovce nezákonne požiadala o vydanie rozhodnutia o využití územia a rozhodnutia o umiestnení stavby zo dňa 11.12.2017, keďže žalobca je vlastníkom stavby rybníka nachádzajúcej sa na parc. č. XXX, k.ú. H., od 01.02.2007 na základe kúpnej zmluvy č. 2/01/2007, uzatvorenej medzi W. M. ako predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim; Okresný úrad Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutím č. OU-PO-OVBP2-2020/ 016991/68911/ŠSS-ČD zo dňa 25.06.2020 v mimo odvolacom konaní zrušil právoplatné rozhodnutie obce Široké, č. SOÚ 042/1/2017-OcÚ 080/2017-ÚR zo dňa 11.12.2017 postupom podľa § 65 ods. 2 SP [uvedené rozhodnutie stavebného úradu nezodpovedá najmä ust. § 34, § 39b a § 38 stavebného zákona a súčasne došlo aj k porušeniu ust. § 46 SP, keďže nevychádza

zákona (iii.) predložená kúpna zmluva č. 2/01/2007, uzatvorená podľa prísl. ust. Občianskeho zákonníka, nie je všeobecne známou skutočnosťou a možno ju považovať za skutočnosť, ktorou sa dodatočne zmenili skutkové okolnosti, z ktorých pôvodné, podnetom napadnuté, rozhodnutie vychádzalo (iv.) posúdenie vlastníckych práv nie je v kompetencii žalovaného a doklady predložené obcou Fričovce dňa 19.10.2020 v doplnení odvolania, týkajúce sa jej majetkovoprávnych nárokov, o. i. aj na pozemok KN-C parc. č. XXX v k. ú. H. a na rybník umiestnený na tomto pozemku, sú taktiež dodatočne zmenenými skutkovými okolnosťami, na ktoré žalovaný v zmysle § 65 ods. 3 SP nie je oprávnený prihliadať].

Slovenskej republiky.

14. Najvyšší správny súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti žalobcu vo?vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu po tom, ako sa oboznámil s?obsahom súdneho a administratívneho spisu a s prihliadnutím na § 461 SSP dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

Uvedeným rozhodnutím prvostupňový orgán na základe podnetu žalobcu v mimo odvolacom konaní postupom podľa § 65 ods. 2 SP zrušil rozhodnutie obce Široké, č. SOÚ 042/1/2017-OcÚ 080/ 2017-ÚR zo dňa 11.12.2017 o využití územia a o umiestnení stavby „Viacúčelová vodná nádrž v k. ú. H.“. 16.

17. Podstatou sporu medzi žalobcom a žalovaným je otázka, či obec Široké ako stavebný úrad v konaní o využití územia a umiestnenia stavby „Viacúčelová vodná nádrž v k. ú. H.“ na pozemkoch KN-C parc. č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX v obci H., k. ú. H., mal alebo nemal so žalobcom konať ako s účastníkom konania so zreteľom na jeho údajné vlastníctvo k stavbe rybníka nachádzajúcej sa na parcele číslo KN-C XXX, k. ú. H.. Ďalší okruh súvisiacich kasačných námietok sa týkal nezákonného postupu stavebného úradu, ktorý mal v rozpore so základnými zásadami správneho poriadku opomenúť žalobcu pri priamom doručovaní oznámenia o začatí územného konania a územného rozhodnutia.

účastníkom konania ten, o?koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a?to až do času, kým sa preukáže opak. Podľa citovaného § 140 stavebného zákona by sa tak toto ustanovenie malo v?zásade vzťahovať aj na určenie okruhu účastníkov v?konaniach podľa tohto zákona. Okruh účastníkov v?územnom konaní však výslovne upravuje citovaný zákon v § 34. Preto judikatúra k?týmto ustanoveniam už vyslovila, že stavebný zákon výslovne pomenúva účastníkov každého konania osobitne a?odlišne, jeho ustanovenie § 140 vylučuje aplikáciu správneho poriadku vo vzťahu k?účastníkom konania (porov. rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 4 Sžk 23/2017 alebo jeho uznesenie sp.?zn.?8?Sžk?15/2018).

20. V tu prerokúvanej veci žalobca teda tvrdí, že mal byť účastníkom územného konania z prvého uvedeného dôvodu, a to, že mal vlastnícke alebo iné právo k pozemkom a stavbám na nich. Konkrétne vlastnícke právo žalobcovi svedčalo, resp. svedčí, k stavbe rybníka nachádzajúcom sa na pozemku parc. reg. C, č. XXX, ktorý bol predmetom územného

Kasačný súd považoval práve túto skutkovú okolnosť za kľúčovú pre právne posúdenie veci. Žalobca svoje vlastníctvo k stavbe rybníka nachádzajúcej sa na predmetnej parcele preukazoval až po právoplatnosti územného rozhodnutia na základe podnetu v mimo odvolacom konaní, ktorého súčasťou bola kúpna zmluva zo dňa 01.02.2007. Táto skutočnosť medzi účastníkmi nebola sporná. 21.

Tento záver si kasačný súd v zhode s krajským súdom osvojil s prihliadnutím na to, že v čase vydania územného rozhodnutia bol pozemok na parcele registra C-KN č. XXX, k. ú. H., vo vlastníctve štátu, ktorú skutočnosť mal stavebný úrad za preukázanú z dostupných registrov. Za stavu, keď stavebnému úradu bol v súlade s § 38 stavebného zákona doručený súhlas SPF ako vtedajšieho správcu predmetného pozemku s vydaním územného rozhodnutia, a to bez pre vec relevantných podmienok, kasačný súd v zhode s krajským súdom ustálil, že stavebný úrad nemal dôvod v danom konaní pochybovať o správnosti zápisu vlastníckeho práva k pozemku na parcele č. XXX, k. ú. H., resp. k stavbe na ňom

dotknuté orgány. Podľa § 36 ods. 4 začatie územného konania o umiestnení líniovej stavby alebo v odôvodnených prípadoch aj zvlášť rozsiahlej stavby, stavby s veľkým počtom účastníkov konania, ako aj územného konania o využití územia, ak sa týka rozsiahleho územia, oznámi stavebný úrad účastníkom územného konania verejnou vyhláškou. Stavebný úrad

vlastnú pasivitu žalobcu v uplatňovaní svojich práv vykladať jednostranne, v jeho prospech. Za vyššie uvedených okolností potom nemožno stavebnému úradu vyčítať, že žalobcu ako potenciálneho vlastníka rybníka nezistil, a teda s ním v procese oznamovania začatia územného konania ako so zisteným (rozumej „jemu známym“) účastníkom nekonal.

Keďže kasačný súd vo vzťahu k žalobcovi nevzhliadol pochybenie stavebného úradu v procese identifikácie okruhu účastníkov konania, nepovažoval za potrebné sa ďalej zaoberať otázkou (ne)splnenia podmienok pre tento spôsob doručovania územného rozhodnutia. Rovnako aj v tomto prípade možno so žalovaným iba súhlasiť, že žalobcovi nebola odňatá možnosť vstúpiť do konania, oboznámiť sa s predmetnou vecou a navrhnúť dôkazy, či uplatniť svoje námietky v prípadnom odvolacom konaní. Zákonný postup oznámenia uvedených písomností bol vo vzťahu k žalobcovi zachovaný.

24. O?nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že žalobcovi, keďže v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v?spojení s § 167 ods. 1 SSP) a žalovanému ich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP v?spojení s § 168 SSP).

V Bratislave dňa 30. septembra 2024