4Svk/9/2023
ECLI:SK:NSSSR:2024:4007200420.3
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Nitre
- Sp. zn. 1. inštancie
- 13Sp/20/2007
- IČS
- 4007200420
- Citované
- 1× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., LL.M., a členov senátu JUDr. Juraja Vališa, LL.M., a prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD., v právnej veci navrhovateľ: H. Q., XXXX G.. XX G.. X., X., V., XXXXX, O., právne zastúpená JUDr. Miroslavom Muzikom, advokátom, Farská 39, Nitra, proti odporcovi: Okresný úrad Topoľčany, pozemkový a lesný odbor, Nám. Ľ. Štúra č. 1738, Topoľčany, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. OPÚ 2004/00419-Gn/1, OPÚ 2004/00420-Gn/1, OPÚ 2004/00421-Gn/1 zo dňa 09. februára 2007, konajúc o odvolaní proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 13Sp/20/2007 - 369 zo 17. októbra 2022, takto
rozhodol:
I. Odvolanie sa zamieta. II. Účastníkom sa náhrada trov odvolacieho konania nerpiznáva.
Odôvodnenie
I.
1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Nitre rozhodol tak, že potvrdil rozhodnutie odporcu č. OPÚ 2004/00419-Gn/1, OPÚ 2004/00420-Gn/1, OPÚ 2004/00421-Gn/1 zo dňa 09.02.2007. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový súd uviedol, že rozhodnutím č. OPÚ 2004/00419-Gn/ 1, OPÚ 2004/00420-Gn/1, OPÚ 2004/00421-Gn/1 zo dňa 09.02.2007 odporca podľa § 5 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov rozhodol tak, že navrhovateľkám v 1. až 3. rade nenavrátil vlastníctvo a nepriznal im ani právo na náhradu za pozemky v k. ú. I. S., zapísané v pozemno-knižnej vložke č. XXX ako parc. č. XXX/X, XXX, XXX, XXX, XXX,
XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, (XXX/X, X, X) z dôvodu, že navrhovateľky v 1. a 3. rade v čase uplatnenia reštitučného nároku neboli štátnymi občiankami Slovenskej republiky, a preto nespĺňajú podmienku uvedenú v § 2 ods. 2 citovaného zákona. 2.
V konaní podľa zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov možno uplatňovať navrátenie vlastníckeho práva len k pozemkom, ktoré tvoria poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria alebo k pozemkom, ktoré tvoria lesný pôdny fond.
Z ustanovenia § 2 ods. 1, 2 citovaného zákona vyplýva, že právo na navrátenie vlastníctva môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je štátnym občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jej území a ktorej majetok prešiel v rozhodujúcom období na štát alebo inú právnickú osobu. V prípade, že takáto osoba zomrela, tak oprávnenými osobami sú osoby uvedené v ustanovení § 2 ods. 2 písm. a) až e) tohto zákona, vždy však musí ísť o štátneho občana
Slovenskej republiky. Oprávnené osoby si mohli uplatniť právo do 31.12.2004, inak ich právo zaniklo. Z uvedeného vyplýva, že za oprávnenú osobu bolo možné považovať iba štátneho občana Slovenskej republiky, teda osobu, ktorá toto štátne občianstvo mala v čase uplatnenia reštitučného nároku.
3. Krajský súd ďalej uviedol, že otázky nadobúdania štátneho občianstva Slovenskej republiky upravuje zákon č. 40/1993 Z. z. o nadobúdaní štátneho občianstva Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, pričom z jeho znenia platného v čase rozhodovania odporcu jednoznačne vyplýva, že štátne občianstvo Slovenskej republiky sa nadobúda až prevzatím listiny o udelení štátneho občianstva, čo v prípade navrhovateľky bolo dňa
04.01.2006. Uvedené znamená, že navrhovateľka nadobudla štátne občianstvo Slovenskej republiky dňa 04.01.2006, a teda v čase uplatnenia reštitučného nároku nebola štátnou občiankou Slovenskej republiky, a preto ju nebolo možné považovať za oprávnenú osobu v zmysle ustanovenia § 2 ods. 2 písm. c.) zák. č. 503/2003 Z. z.
4. K tvrdeniu navrhovateľky ohľadne neprimeranej dlhej lehoty, v ktorej príslušný správny orgán rozhodol o jej žiadosti o udelenie štátneho občianstva, krajský súd uviedol, že nie je v kompetencii odporcu posudzovať otázku tejto lehoty. Pre odporcu a pre jeho rozhodovanie o uplatnenom reštitučnom nároku bolo podstatné zistenie, že navrhovateľka ako aj jej nebohé sestry v 2. a 3. rade preukázateľne neboli v čase uplatnenia tohto nároku štátnymi občanmi Slovenskej republiky, a teda neboli oprávnenými osobami na uplatnenie reštitučného nároku. Túto skutočnosť, teda, že v čase uplatnenia reštitučného nároku navrhovateľky v 1. až 3. rade neboli štátnymi občanmi Slovenskej republiky nespochybnili navrhovateľky ani v priebehu správneho konania pred odporcom a ani v podanom opravnom prostriedku proti rozhodnutiu
odporcu. 5. Z uvedených dôvodov bol súd toho názoru, že odporca postupoval správne a v súlade so zákonom, keď o reštitučnom nároku navrhovateliek v 1. až 3. rade rozhodol tak, že im nenavrátil vlastníctvo k pozemkom v k. ú. I. S. zapísaným v pozemno-knižnej vložke č. XXX a nepriznal im ani právo na náhradu za predmetné pozemky.
II.
6. Proti tomuto rozsudku podala navrhovateľka dňa 12.12.2022 odvolanie prostredníctvom svojho právneho zástupcu, v ktorom uviedla, že s napadnutým rozhodnutím súdu prvého stupňa sa nestotožňuje, nakoľko preskúmavané rozhodnutie Okresného pozemkového úradu považuje za nezákonné a má za to, že toto vychádza z nedostatočne zisteného skutkového ako aj právneho stavu. Navrhovateľka namieta, že súd postupoval nezákonne v jej neprítomnosti ako aj jej právneho zástupcu, keď vo veci konal a rozhodol napriek ospravedlneniu účastníkov konania. Navrhovateľka má za to, že v danom prípade mal súd pojednávanie odročiť. Navrhovateľka upozorňuje, že už v minulosti krajský súd svojím postupom odňal navrhovateľkám možnosť konať pred súdom, keď si nemohli uplatniť svoje procesné práva, ktoré im poskytuje Občiansky súdny poriadok na ochranu ich práv. 7. Navrhovateľka zdôraznila, že v danej veci Krajský súd v Nitre nevykonal vo veci žiadne dokazovanie, len opakovane rozhodol tak, ako už dvakrát pred tým a síce, že potvrdil rozhodnutie odporcu napriek tomu, že jeho predchádzajúce rozsudky už boli zrušené z dôvodu, že navrhovateľkám nebolo umožnené pred súdom uplatňovať svoje procesné práva. 8. Navrhovateľka mala za to, že Krajský súd v Nitre opakovane nerešpektoval právny názor odvolacieho súdu a vo veci rozhodol znovu bez prítomnosti účastníkov konania. 9. Z vyššie uvedených dôvodov navrhovateľka žiadala, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) OSP zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. 10. Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu ,ktoré Krajskému súdu v Nitre doručil dňa 17.01.2023 uviedol, že navrhovateľky mali dostatok času na preukázanie dôkazov aj prostredníctvom svojho právneho zástupcu a taktiež na získanie štátneho občianstva, keďže reštitučný zákon, podľa ktorého bolo podanie uplatnené nadobudol účinnosť 01.01.2004. Upozorňuje na ust. § 2 ods. 1, 2 zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom, podľa ktorého právo na vrátenie vlastníctva k pozemku podľa tohto zákona môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom SR s trvalým pobytom na jej území, a ktorej pozemok prešiel na štát alebo inú právnickú osobu v období od 25.02.1948 do 01.01.1990 spôsobom uvedeným v ust. § 3 citovaného zákona. Ak osoba, ktorej vlastníctvo k pozemku prešlo v rozhodujúcom období do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v § 3 zákona, zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v ust. § 5 zákona alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami štátni občania Slovenskej republiky. 11. V danom prípade odporca uviedol, že Listina o udelení štátneho občianstva SR bola žalobkyniam vyhotovená dňa 23.11.2005 a následne zaslaná na Generálny konzulát v New Yorku na doručenie. Štátnoobčiansky sľub žalobkyne zložili a listinu prevzali 04.01.2006, kedy sa stali štátnymi občanmi Slovenskej republiky. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľky preukázateľne neboli v čase uplatnenia nároku štátnymi občanmi Slovenskej republiky. Túto skutočnosť navrhovateľky nespochybnili ani v priebehu správneho konania ani v podanom opravnom prostriedku proti rozhodnutiu pozemkového úradu. Z uvedeného dôvodu žalovaný navrhuje, aby odvolací súd potvrdil rozsudok Krajského súdu v Nitre.
III.
12. Podľa ust. § 492 ods. 1 SSP konania podľa Tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. 13. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia odvolacie konania podľa Piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
14. V prejednávanej veci je nesporné, že navrhovateľky v 1. až 3. rade prevzali dňa 01.03.2007 rozhodnutie odporcu, voči ktorému podali opravný prostriedok dňa 20.03.2007, ktorý bol následne postúpený Krajskému súdu v Nitre podaním zo dňa 19.06.2007.
O podanom odvolaní navrhovateliek v 1. až 3. rade rozhodol Krajský súd v Nitre rozsudkom č. k. 13Sp/20/ 2007 - 39 zo dňa 05.09.2008 tak, že rozhodnutia odporcu zo dňa 09.02.2007 potvrdil ako vecne správne.
Na základe odvolania navrhovateliek v 1. a 3. Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní pod sp. zn. 8Sžo/285/2008 zo dňa 30.06.2009 rozsudok Krajského súdu v Nitre zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a to z dôvodu, že súd prvého stupňa svojím postupom odňal navrhovateľkám možnosť konať pred súdom a tieto tak nemohli uplatniť svoje procesné práva, ktoré im poskytuje Občiansky zákonník.
15. Následne bolo vedené ďalšie konanie na Krajskom súde v Nitre tak, že na 16.11.2009 bolo nariadené v predmetnej veci pojednávanie, pričom navrhovateľky v 1. až 3. rade mali doručený termín predvolania na pojednanie vykázaný v auguste 2009, ich právny zástupca dňom 15.07.2009. Navrhovateľka v 3. rade požiadala o odročenie pojednávania, ktoré bolo určené na deň 16.11.2009 a to až na prvú polovicu mesiaca apríl 2010 z dôvodu, že svojmu pôvodnému právnemu zástupcovi (Miroslav Muzika) vypovedala plnú moc a o zastupovanie v tejto veci chce požiadať Verejného ochrancu práv Slovenskej republiky.
16. Rovnako svoju neúčasť na vytýčenom termíne pojednávania ospravedlnil právny zástupca JUDr. Muzika, ktorý oznámil, že mu bolo doručené faxové vypovedanie plnej moci navrhovateľkou v 3. rade a súčasne ospravedlnil svoju neúčasť aj ako neúčasť navrhovateliek v 1. až 2. rade a žiadal pojednávanie odročiť na apríl 2010. Žiadosti právneho zástupcu navrhovateliek v 1. až 2. rade odročenie pojednávania nebolo vyhovené a vec bola prejednaná na pojednávaní dňa 16.11.2009 v ich neprítomnosti a to z toho dôvodu, že Krajský súd v Nitre uviedol, že navrhovateľky mali doručené predvolania na termín 16.11.2009 dostatočne s
dlhým časovým predstihom. Všetci účastníci žiadali o odročenie termínu pojednávania, pričom uviedli, že im ale nevyhovuje mesiac apríl 2008. 17. Dňa 04.09.2008 právny zástupca Miroslav Muzika súdu zaslal splnomocnenie na zastupovanie navrhovateliek znova v 1. až 3. rade. Požiadal však o odročenie pojednávania, pričom neuviedol žiaden konkrétny dôvod. Krajský súd v Nitre tak neakceptoval ospravedlnenie advokáta a vec prejednal na pojednávaní dňa 16.11.2009 v neprítomnosti právneho zástupcu navrhovateliek v 1. a 2. rade ako aj v neprítomnosti navrhovateľky v 3. rade s poukazom na ustanovenie § 101 ods. 2 OSP. Bol toho názoru, že navrhovateľkám nebola odňatá možnosť konať pred súdom a realizovať tie procesné práva, ktorým Občiansky súdny poriadok za účelom ich ochrany priznáva, pričom sa sami o túto možnosť prejavili. Krajský súd ďalej uviedol, že termín pojednávania zásadne určuje súd, pričom v konkrétnom prípade opakovane vyhovel žiadosti navrhovateliek, resp. ich právneho zástupcu o odročenie pojednávania, aj jeho nový termín stanovil aj s ohľadom na miesto ich pobytu.
Napriek tomu sa navrhovateľky pojednávania 16.11.2009 nezúčastnili a faxovú žiadosť navrhovateľky v 3. rade doručenú dňa 09.11.2009, ale ani žiadosť právneho zástupcu nebolo možné považovať za riadne odôvodnenú ani včasnú. S poukazom na tieto skutočnosti Krajský súd v Nitre na pojednávaní dňa 16.11.2009 preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu dôvodov uvedených v opravnom prostriedku a v neprítomnosti navrhovateliek, ako aj v neprítomnosti právneho zástupcu vec prejednal a rozhodol.
18. Navrhovateľky v 1. a 2. rade podali odvolanie voči rozsudku krajského súdu prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 22.12.2009. O tomto bolo rozhodnuté uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/180/2010 - 127 zo dňa 28.04.2011, ktorý opakovane zrušil rozsudok Krajského súdu v Nitre a v odôvodnení konštatoval, že dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania pred súdom je aj žiadosť účastníka byť osobitne vypočutý na pojednávaní, ak o to požiada a predkladá dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Keďže prvostupňový súd aj napriek žiadosti o odročenie prejednávania vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti účastníka, účastníkom konania odňal možnosť konať pred súdom. Týmto odňatím sa rozumie taký postup súdu, ktorý účastníkovi odníma možnosť zrealizovať tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva a tým je aj právo účastníka, aby vec bola prejednaná v jeho neprítomnosti. Neznamená to však, že nemohol prejednať vec v jeho neprítomnosti, avšak je povinný vždy umožniť účastníkovi konania možnosť, aby vec bola prejednávaná v jeho prítomnosti.
19. Po zrušení veci určil Krajský súd v Nitre ďalší termín pojednávania na deň 30.09.2011, ktoré sa neuskutočnilo z dôvodu, že navrhovateľka v 2. rade zomrela, tak súd pojednávanie odročil na 13.07.2012, kedy vypočul právneho zástupcu ako aj navrhovateľku v 1. rade, ktorá sa pojednávania zúčastnila, vo veci nerozhodol, toto pojednávanie odročil za účelom doručenia dedičských rozhodnutí po nebohých sestrách I. W. a S. W.. Následne Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 13.07.2012 konanie vo veci prerušil až do právoplatnosti osvedčenia o dedičstve.
20. Krajský súd v Nitre zistil, že dedičské konanie je vedené na Okresnom súde v Topoľčanoch pod sp. zn. 2D/153/2013, ako jediná dedička zostala navrhovateľka v 1. rade H. Q.. Následne súd dňa 26.02.2020 vytýčil pojednávanie, ktorého termín stanovil na 21.09.2020, aby navrhovateľka mala dostatok času pripraviť sa na cestu na Slovensko a pojednávania sa zúčastniť. Navrhovateľka požiadala o odročenie tohto pojednávania s tým, že sa nezúčastní z dôvodu situácie s ochorením COVID-19 a požiadala o odročenie pojednávania.
21. Krajský súd v Nitre stanovil ďalší termín pojednávania na 17.05.2021, kedy navrhovateľka opakovane požiadala o odročenie pojednávania. Tejto žiadosti bolo vyhovené a pojednávanie bolo odročené na 20.09.2021, ktorého sa opakovane navrhovateľka nezúčastnila. Následne Krajský súd v Nitre stanovil termín pojednávania na 30.05.2022, avšak navrhovateľka opakovane požiadala o odročenia pojednávania a požiadala toto pojednávanie odročiť na október, resp. november 2022.
22. Ako je z obsahu spisu zrejmé krajský súd vyhovel žiadosti navrhovateľky a stanovil termín na 17.10.2022. Navrhovateľka tento termín opakovane žiadala odročiť a žiadala, aby sa pojednávania nezúčastnil ani právny zástupca a ani aby nebol vypočutý bez jej prítomnosti. Krajský súd v Nitre konal v neprítomnosti navrhovateľky a jej právneho zástupcu, nakoľko išlo o vec reštančnú, ktorá súdu napadla ešte dňa 19.06.2007, a preto považoval možnosť vydania rozhodnutia v neprítomnosti navrhovateľky, ktorá už na súde vypočutá bola, za reálny.
23. Následne Krajský súd v Nitre po preskúmaní rozhodnutia odporcu v rozsahu dôvodov uvedených v opravnom prostriedku vec opakovane prejednal a dospel k záveru, že rozhodnutie odporcu je zákonné, a preto ho rozsudkom č. k. 13Sp/20/2007 - 369 zo dňa 17.10.2022 potvrdil. Navrhovateľke nepriznal právo na náhradu trov konania.
24. Tento rozsudok je predmetom odvolania.
IV.
25. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom právo na vrátenie vlastníctva k pozemku podľa tohto zákona môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jej území, ktorej pozemok prešiel na štát alebo na inú právnickú osobou v období od 25. februára 1948 do 01. januára 1990 (ďalej len „rozhodujúce obdobie“) spôsobom uvedeným v ust. § 3. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak osoba, ktorej vlastníctvo k pozemku prešlo v rozhodujúcom období do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v ust. § 3, zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v ust. 5 alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami štátni občania Slovenskej republiky fyzické osoby v tomto
poradí: a) dedič zo závetu, ktorý bol predložený v konaní o dedičstve, ktorý nadobudol celé dedičstvo, b) dedič zo závetu, ktorý nadobudol dedičstvo, ale len v miere zodpovedajúcej dedičskému podielu; to neplatí, ak dedičovi podľa závetu pripadli len jednotlivé veci alebo práva; ak bol dedič závetom ustanovený len v určitej časti pozemku, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vydania, je oprávnený len k tejto časti pozemku, c) deti a manžel osoby uvedenej v ods. 1, všetci rovným dielom, ak dieťa zomrelo pred uplynutím lehoty uvedenej v ust. § 5, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti a ak niektoré z nich zomrelo, jeho deti, d) rodičia osoby uvedenej v ods. 1, e) súrodenci osoby uvedenej v ods. 1 a ak niektorý z nich zomrel, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti. V prípadoch uvedených v ust. § 3 ods. 1 sú oprávnenými osobami osoby tam uvedené.
26. Predpokladom navrátenia vlastníctva k pozemkom alebo priznania náhrady za nehnuteľnosti, ktoré nie je možné vydať podľa reštitučného zákona bolo, aby si oprávnená osoba uplatnila reštitučný nárok na pozemkovom úrade v zmysle ust. § 5 ods. 1 uvedeného zákona a súčasne preukázal splnenie zákonných podmienok oprávnenej osoby ustanovených v § 2 ods. 1, 2, 3, ako aj že žiadané nehnuteľnosti prešli v zákonnej dobe (od 25.02.1948 do 01.01.1990) na štát alebo inú právnickú osobu v dôsledku skutočností taxatívne ustanovených v § 3 ods. 1, 2, 3, právo na vrátenie vlastníctva alebo priznanie náhrady si oprávnená osoba uplatnila v lehote ustanovenej v § 5 ods. 1 (do 31.12.2004) a žiadané pozemky mali charakter pôdy podľa § 1 ods. 1 ako aj, že žiadané nehnuteľnosti neboli vydané podľa zákona o pôde (zákon č. 229/1991 Z. z.).
27. Na konanie o nárokoch oprávnených osôb v zmysle zákona o pôde sú príslušné pozemkové úrady podľa ust. § 5 reštitučného zákona v spojení s ust. § 32 ods. 1 písm. c) zákona č. 330/1991 Z. z. o pozemkových úpravách, o usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách.
28. Pre konanie pozemkového úradu o navrátení pozemkového vlastníctva k pozemku alebo rozhodnutie o priznaní práva na náhradu podľa § 6 ods. 2 a 3 reštitučného zákona platia všeobecné predpisy o správnom konaní, teda ustanovenia zákona č. 71/1967 Z. z . v platnom znení o správnom konaní podľa § 5 ods. 3 reštitučného zákona.
29. Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie (§ 32 SP).
30. Správny orgán podľa názoru odvolacieho súdu v danej veci postupoval v intenciách citovaných právnych noriem, pre svoje rozhodnutie si zadovážil dostatok skutkových podkladov vo veci, zistil skutočný stav a jeho právny názor bol skutkovo a právne správny, z ktorých dôvodov boli v danej veci splnené zákonné podmienky pre potvrdenie jeho rozhodnutia súdom prvého stupňa podľa ust. § 250q ods. 2 OSP.
V.
31. Z administratívneho spisového materiálu v predmetnej veci vyplýva, že navrhovateľky v 1. až 3. rade ako oprávnené osoby si v decembri 2004 uplatnili nárok na vrátenie vlastníctva k pozemkom v k. ú. I. S. po pôvodných vlastníkoch D. W. a C. W., ktoré im boli odňaté rozhodnutím odboru pôdohospodárstva ONV v Topoľčanoch pod č. P. 1494/1960 zo dňa 31.03.1960. Rozhodnutím žalovaného č. OPÚ 2004/00419-Gn/1, OPÚ 2004/00420-Gn/1, OPÚ 2004/00421-Gn/1 zo dňa 09.02.2007. Odporca podľa ust. § 5 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z. rozhodol tak, že navrhovateľkám v 1. až 3. rade nenavrátil vlastníctvo a nepriznal im ani právo na náhradu na pozemku v k. ú. I. S. zapísané v pozemno-knižnej vložke č. XXX ako parc. č. XXX/X, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX (XXX/,X,X,X) z dôvodu, že tieto v čase podania žiadosti neboli štátnymi občiankami SR a preto nespĺňajú podmienky uvedené v § 2 ods. 2 citovaného zákona. 32. Z obsahu administratívneho spisu mal odvolací súd ďalej za preukázané, že navrhovateľky v 1. až 3. rade stratili československé štátne občianstvo podľa zmluvy o naturalizácii uzatvorenej medzi Československou republikou a Spojenými štátmi americkými 16.07.1928 nadobudnutím štátneho občianstva USA. Ministerstvo vnútra SR vydalo dňa 23.11.2005 listiny o udelení štátneho občianstva SR pre navrhovateľky v 1. až 3. rade, ktoré zložili sľub a listiny prevzali 04.01.2006, kedy sa stali štátnymi občanmi SR s poukazom na ust. § 8a ods. 7 zákona č. 40/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov. 33. Navrhovateľky v 1. až 3. rade teda v čase uplatnenia reštitučného nároku nespĺňali podmienky podľa ust. § 2 ods. 2 citovaného zákona. 34. O opravnom prostriedku navrhovateliek v 1. až 3. rade bolo rozhodnuté opakovane Krajským súdom v Nitre (rozsudkom sp. zn. 13SP/20/2007 zo dňa 05.09.2008 a 16.11.2009). Oba rozsudky krajského súdu boli zrušené z dôvodu porušenia procesných práv účastníkov konania a to z toho dôvodu, že napriek tomu, že účastníčky konania požiadali o odročenie pojednávania a o vypočutie na pojednávaní, Krajský súd v Nitre konal a rozhodol v ich neprítomnosti. Tretíkrát v danej veci rozhodol Krajský súd v Nitre preskúmavaným rozhodnutím (13SP/20/2007 zo dňa 17.10.2022) spôsobom, že potvrdil preskúmavané rozhodnutie žalovaného. 35. Z obsahu súdneho spisu je nesporné, že tento súd opätovne konal v neprítomnosti navrhovateľky v 1. rade (navrhovateľky v 2. a 3. rade v priebehu konania zomreli). 36. Odvolateľka v odvolaní namietala existenciu procesných vád konania, keď Krajskému súdu v Nitre vyčítala nesprávny procesný postup spočívajúci v tom, že vec prejednal a rozhodol na pojednávaní dňa 17.10.2022 v jej neprítomnosti, hoci neboli splnené podmienky vyplývajúce z ust. § 101 ods. 2 OSP, pretože navrhovateľka svoju neúčasť ako aj neúčasť svojho právneho zástupcu riadne a včas ospravedlnila. Požiadala o odročenie pojednávania na iný termín a uviedla, že má záujem sa zúčastniť pojednávania a trvá na osobnej účasti svojho zástupcu. S týmto jej názorom sa kasačný súd nestotožnil.
37. Odňatím možnosti pred súdom je potrebné rozumieť taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva za účelom zabezpečenia účelnej obrany jeho práv. 38. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených týmto zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
39. Podľa čl. 48 ods. 2 vety prvej Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
40. Podľa č. 6 ods. 1 Dohovoru, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
41. Obsah práva na súdnu ochranu čl. 46 ods. 1 ústavy, nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je zákonom ustanovené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu (nález Ústavného súdu SR I.26/94). K odňatiu práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy preto dochádza aj vtedy, ak sa niekto domáha svojho práva na súde, ale súdna ochrana tomuto právu nie je priznaná, alebo nemôže byť priznaná v dôsledku konania súdu, ktoré je v rozpore so zákonom (porovnaj III. ÚS/08).
42. Právo na spravodlivé prejednanie veci zahŕňa v sebe najmä princíp „rovnosti zbraní“, princíp kontradiktórnosti konania, právo byť prítomný na pojednávaní, právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia a ďalšie požiadavky spravodlivého súdneho konania.
43. Konaním súdu sa rozumie jeho procesný postup. Konanie súdu v súlade so zákonom musí vykazovať určitú kvalitu v materiálnom ponímaní zabezpečovať tak právo na súdnu ochranu. Procesný postup súdu pri konštituovaní rozhodnutia, ktorý nenachádza oporu v zákone je preto možné považovať za závažnú vadu napĺňajúcu materiálnu stránku práva na súdnu ochranu, práva na spravodlivý proces, ktorá v konečnom dôsledku objektívne bráni riadnemu, účinnému a efektívnemu uplatneniu dôležitých procesných práv účastníkov konania, ktoré slúžia na ochranu ich práv a oprávnených záujmov v občianskom súdnom konaní.
44. Nemožno opomenúť, že procesný úkon účastníka súdneho konania, ktorý má podstatný vplyv na ďalšie súdne konanie je možné považovať za súčasť základného práva na súdnu ochranu. Ak je účastník konania z uplatnenia tohto procesného úkonu vylúčený alebo v značnej miere obmedzený pri jeho uplatnení v dôsledku nesprávneho postupu súdu, dochádza v takomto prípade k stavu, kedy sa mu postupom súdu odníma možnosť konať pred súdom, porušuje ústavné právo na súdnu ochranu a spravodlivý proces.
45. Základným právom účastníka je, aby jeho vec bola prejednaná v jeho prítomnosti (čl. 38 ods. 2 ústavného zákona), ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd, obdobne čl. 48 ods. 2 Ústavy. Občiansky súdny poriadok zabezpečoval toto právo vo vytvorenom zákonnom rámci tak, že ukladal súdu (ak zákon neustanovoval inak), aby nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých účasť je potrebná, pričom predvolanie musí byť účastníkom doručené tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej 5 dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať (§ 115 ods. 2 OSP).
46. Je potom na účastníkovi, či svoje právo využije alebo nie. Podľa ust. § 101 ods. 2
OSP, pokračuje súd v konaní i keď sú účastníci nečinní. Ak sa nedostaví riadne predvolaný účastník na pojednávanie bez toho, aby požiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd prejednať vec v jeho neprítomnosti. Ustanovenie § 102 OSP určovalo dve podmienky, ktoré musia byť súčasne splnené, aby súd mohol prejednať vec v neprítomnosti účastníka konania, a to riadne predvolanie a absencia žiadosti o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu. Napokon je potrebné uviesť, že v zmysle § 101 ods. 2 OSP súd mohol pokračovať v konaní aj keď sú účastníci konania nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník konania nedostaví na pojednávanie, ani nepožiada z dôležitého dôvodu o jeho odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka, pričom prihliadne na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
47. Dôležitosť dôvodu, ktorým je odôvodňovaná žiadosť neprítomného účastníka o odročenie posudzuje súd podľa konkrétnych okolností. Existenciu dôležitého dôvodu môže preveriť len zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase posudzovania žiadosti účastníka o odročenie pojednávania. Jej dôvodnosť skúma predovšetkým z hľadiska preukázania skutočností, z ktorých žiadateľ vyvodzuje existenciu ním tvrdeného dôležitého dôvodu.
48. V prejednávanej veci žalobkyňu zastupoval advokát JUDr. Miroslav Muzika. 49. Z obsahu súdneho spisu mal odvolací súd za preukázané, že o návrhu navrhovateliek zo dňa 20.03.2007 bolo prvýkrát rozhodnuté rozsudkom zo dňa 05.09.2008.
Vydaniu tohto rozsudku predchádzalo vytýčené pojednávanie na deň 26.11.2007 (predvolanie realizované dňa 21.09.2007, ktorého neúčasť účastníčky konania ospravedlnili). Ďalšie pojednávanie bolo vytýčené na deň 14.04.2008 (predvolanie realizované dňa 11.02.2008, neúčasť opakovane ospravedlnené zo strany právneho zástupcu). Ďalší termín pojednávania bol vytýčený na deň 26.05.2008 (predvolanie realizované dňa 17.04.2008), účastníčky konania sa prostredníctvom právneho zástupcu ospravedlnili. Ďalší termín pojednávania bol stanovený na 05.09.2008 (predvolanie bolo realizované dňa 26.05.2008), neúčasť účastníčky opakovane ospravedlnili prostredníctvom svojho právneho zástupcu.
50. Na tomto pojednávaní (05.09.2008) bol vo veci vyhlásený rozsudok. Voči tomuto rozsudku bolo podané odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 13Sp/20/2007 - 53 zo dňa 30.06.2009 tak, že Najvyšší súd Slovenskej republiky predmetný rozsudok Krajského súdu v Nitre zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Následne bolo vo veci vytýčené ďalšie pojednávanie na deň 16.11.2009 (predvolanie bolo realizované dňa 20.07.2009). Na toto pojednávanie sa ospravedlnila navrhovateľka v 3. rade ako aj právny zástupca v mene navrhovateliek v 1. a 2. rade.
51. Následne bolo vytýčené ďalšie pojednávanie na deň 16.11.2009, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, voči ktorému podali navrhovateľky odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 13Sp/20/2007 -127 zo dňa 28.04.2011 tak, že Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmavaný rozsudok Krajského súdu v Nitre zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Následne bolo vo veci vytýčené ďalšie pojednávanie na deň 30.09.2020, na ktoré sa súdu nepodarilo doručiť predvolanie so stanoveným termínom pojednávania. Uznesením zo dňa 30.09.2011 Krajský súd v Nitre prerušil konanie a to z dôvodu úmrtia jednej z navrhovateliek. K ukončeniu dedičského konania Krajský súd v Nitre dňa 29.11.2011 vytýčil vo veci pojednávanie na 30.07.2012. Ďalšie pojednávanie vo veci bolo vytýčené vo veci na deň 22.03.2013, na ktoré sa opakovane navrhovateľka ako aj jej právny zástupca ospravedlnili. Ďalšie pojednávanie vo veci bolo vytýčené na 21.09.2020 (predvolanie bolo realizované dňa 26.02.2020). Na základe žiadosti o odročenie pojednávania zo strany
navrhovateliek bol zmenený termín pojednávania a stanovený nový na termín pojednávania na 17.05.2021, z ktorého neúčasti sa navrhovateľka a jej právny zástupca ospravedlnili a požiadali o nový termín pojednávania. Na základe tejto žiadosti Krajský súd v Nitre odročil pojednávanie na 30.05.2021 s tým, že navrhovateľka a jej právny zástupca sa rovnako zo stanoveného termínu pojednávania ospravedlnili. Následne bol stanovený ďalší termín pojednávania na deň 17.10.2022, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, ktorý je predmetom súdneho prieskumu.
52. Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že predvolanie na tento termín pojednávania mala účastníčka konania rovnako ako jej právny zástupca riadne vykázané. Právny zástupca navrhovateľky písomným podaním, ktoré doručil Krajskému súdu v Nitre dňa 10.10.2022 oznámil, že pojednávania sa nezúčastní on ani jeho klientka, pričom požiadal o odročenie pojednávania. 53.
Podľa § 119 ods. 1 OSP, pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. 54. Podľa § 119 ods. 2 OSP, účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy a o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. 55.
Podľa § 119 ods. 3 OSP, ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastník alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takého vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho právny zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania.
56. Podľa § 119 ods. 4 OSP, ak súd zistí, že existuje dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, bez zbytočného odkladu informuje tých, ktorí boli predvolaní alebo upovedomení. Súd spravidla uvedie deň, keď sa bude konať nové pojednávanie.
Dôvod na odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise. 57. Senát Najvyššieho správneho súdu SR konštatoval, že právo účastníka zúčastniť sa na pojednávaní je nesporné, zároveň ale zahŕňa aj jeho povinnosť dostaviť sa na súd, ak ho súd k tomuto vyzve. Podľa vyššie citovaného ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie teda môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôžu dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. V civilnom procese platí zásada, že vec sa má rozhodnúť z pravidla na jednom pojednávaní. Možnosť súdu odročiť pojednávanie je prípustná len výnimočne a zákon podmieňuje tento postup existenciou dôležitých dôvodov.
V prípade žiadosti o odročenie termínu pojednávania musí súd vyhodnocovať aj to, či sa niektorá zo sporových strán týmto postupom nepokúša napr. o procesnú obštrukciu, teda o tzv. dosiahnutie oddialenia súdneho rozhodnutia. 58.
V prejednávanej veci krajský súd posúdil konkrétne veci prípadu a konštatoval, že vo veci je začaté konanie od roku 2007, pričom v danej veci bolo vytýčených niekoľko pojednávaní, ktorých sa účastníci konania (s výnimkou jedného, kde navrhovateľka bola vypočutá) ani ich právny zástupca nezúčastnili. Skutočnosť, že navrhovateľka nežije na území Slovenskej republiky je jedna, druhou zostáva skutočnosť, že jej právny zástupca sídli v meste Nitra, tzn. v sídle krajského súdu, ktorý vec prejednával a napriek tejto skutočnosti pravidelne ospravedlňoval súdu neúčasť na vytýčenom termíne pojednávania. Navrhovateľka, i keď sa súdneho pojednávania zúčastnila počas celého obdobia len raz, produkovala do spisu niekoľkokrát svoje písomné podania, ktorých súčasťou boli pripojené písomné doklady. Všetky tieto sú súčasťou súdneho spisu a Krajský súd v Nitre pri vydávaní rozsudku tieto dostatočne zvážil a vyhodnotil, keď konštatoval, že právny nárok navrhovateľky nie je dôvodný, nakoľko nespĺňali základné predpoklady na vrátenie vlastníctva k pozemkom v k. ú. I. S. a to z toho
dôvodu, že v čase podania žiadosti neboli občanmi Slovenskej republiky. 59. Po komplexnom preskúmaní veci, najmä postupu Krajského súdu v Nitre, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku, senát najvyššieho správneho súdu dospel k záveru, že postupom Krajského súdu v Nitre nebola navrhovateľke odňatá možnosť konať pred súdom.
Z obsahu spisu nevyplýva, že by jej bolo akýmkoľvek spôsobom znemožnené uplatnenie procesných práv priznaných jej v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jej práv a právom chránených záujmov vadným procesným postupom Krajského súdu v Nitre.
60. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje aj na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu R 24/2016, z ktorého vyplýva právny názor „dôležitosť dôvodov, ktorými účastník odôvodňuje žiadosť o odročenie pojednávania ako aj včasnosť ich uplatnenia (§ 101 ods. 2, § 119 ods 1, 2 OSP), posudzuje súd podľa konkrétnych okolností prípadu a môže ich preveriť len zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase posudzovania žiadosti o odročenia pojednávania.
Aj keď účastník konania vo svojej žiadosti uvedie dôvod inak spôsobilý viesť k záveru o odročenie pojednávania, nie je súd vždy povinný takýto dôvod akceptovať, a to najmä vtedy, ak je účastníkom konania uplatnený v procesnej obštrukcii s cieľom bezdôvodného predlžovania občianskeho súdneho konania.“
61. Z obsahu súdneho spisu je nesporné, že v danej veci bolo spolu vytýčených cca 13 pojednávaní, na ktoré sa s výnimkou jedného navrhovateľka ako aj jej právny zástupca opakovane ospravedlňovali. V priebehu celého konania však obaja produkovali relatívne dostatočné množstvo listinných dôkazov, ktoré doručovali do súdneho spisu, ktoré Krajský súd v Nitre napriek skutočnosti, že sa navrhovateľka ako aj jej právny zástupca pojednávania nezúčastnili (s výnimkou jedného razu) vyhodnotil a vo veci rozhodol. Podľa názoru senátu kasačného súdu takéto konanie súdu nie je v rozpore so zákonom a nie je možné konštatovať, že v danej veci by Krajský súd v Nitre akýmkoľvek spôsobom porušil procesné práva účastníčky konania, ktorá ako je z vyššie uvedeného zrejmé ich opakovane nevyužívala. Najvyšší správny súd na základe vyššie uvedených skutočností odvolanie ako nedôvodné
zamietol. 62. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 v spojení s ust. § 140 OSP tak, že účastníkom konania náhradu trov nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 24. apríla 2024