4Svk/9/2024
ECLI:SK:NSSSR:2025:4019200432.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- NR-15S/91/2019
- IČS
- 4019200432
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., LLM. a členov senátu prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD. a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobkyne (sťažovateľky): L. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. X, XXX XX X. I. E., právne zastúpená: Nagy & Nagy s.r.o., so sídlom Kukučínova 8, 940 02 Nové Zámky, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností, so sídlom Štefánikova trieda 69, 949 01 Nitra, za účasti: 1) V.. R. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. L. XXX/XX, XXX XX M., 2) H. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. L. XXX/XX, XXX XX M., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Xo 5/2019-2/Br, OU-NR-OOP5-2019/019794-4 zo dňa 02. júla 2019, konajúc o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. NR-15S/ 91/2019-115 zo dňa 27. septembra 2023, takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Žalovanému a ďalším účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I. Konanie pred správnym súdom
1. Správny súd v Bratislave rozsudkom č. k. NR-15S/91/2019-115 zo dňa 27. septembra 2023 podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. SSP zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Xo 5/2019-2/Br, OU- NR-OOP5-2019/ 019794-4 zo dňa 02. júla 2019, ktorým žalovaný zmenil prvostupňové rozhodnutie vydané Okresným úradom Nové Zámky, katastrálny odbor č. j. X-8/2019-14 1069/2019 zo dňa 16.
apríla 2019. Žalovaný svojim rozhodnutím podľa § 59a ods. 2 č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) zamietol žiadosť žalobkyne o opravu chyby v katastrálnom operáte katastrálneho územia M. týkajúceho sa zápisu vlastníckeho práva k parcelám registra E č. XXXX - orná pôda o výmere 5737 m2, č. XXXX - lesné pozemky o výmere 4100 m2 a č. XXXX - trvalé trávne porasty o výmere 6564 m2, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, Okresný úrad Nové Zámky, katastrálny odbor.
2. V odôvodnení rozsudku správny súd s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 8Sžo/247/2010 zo dňa 20.10.2011 zdôraznil, že konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte spočíva v technickej oprave nesprávne zapísaných údajov.
Konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte tak nemá a ani nemôže mať povahu konania o určenie (ne)existencie práva k nehnuteľnosti a nenahrádza ani rozhodovanie súdu o určenie (ne)existencie práva k nehnuteľnosti. Podľa správneho súdu zmenu zápisu v katastri nehnuteľností, ako to požadovala žalobkyňa, možno dosiahnuť len určovacou žalobou, a preto správne orgány nepochybili, keď uviedli, že žiadosti nemožno vyhovieť práve z dôvodu existencie ďalšej právnej skutočnosti a zmeny, teda vlastníckeho práva ďalších účastníkov 1 a 2 a žiadosti nevyhoveli. 3. Ďalej správny súd uviedol, že oprava chyby v katastrálnom operáte upravená v § 59 ods. 2 písm. a) katastrálneho zákona sa týka takých údajov, na ktorých zápis do katastra nehnuteľností síce boli splnené podmienky, no pri ich zápise do katastra nehnuteľností došlo k prepisovej chybe zo strany orgánu katastra. Účelom opravy chyby v katastrálnom operáte podľa § 59 ods. 2 písm. a) katastrálneho zákona je zabezpečiť súlad údajov katastra nehnuteľností s dokumentáciou katastrálneho operátu. Predmetnú opravu chyby v katastrálnom operáte si
však nemožno zamieňať so skúmaním súladu zápisu v katastri nehnuteľností so skutočným stavom, pretože takéto oprávnenie prináleží jedine súdu v civilnom sporovom konaní. Inak povedané, oprava chyby v katastrálnom operáte síce predstavuje právny inštitút na dosiahnutie súladu v katastri nehnuteľností zapísaného právneho stavu so skutočným stavom, no len prostredníctvom posudzovania zhody údajov katastra nehnuteľností s listinami, ktoré boli podkladom pre ich zápis. Zisťovanie súladu daných údajov so skutočným stavom však nesie v sebe nesporný sporový moment, ktorý je neoddeliteľne spojený s rozhodovaním súdu v civilnom procese (FEČÍK, M. - JAKUBÁČ, R. Katastrálny zákon. 1. vydanie.
Bratislava: C. H. Beck, 2021, s. 827). Opravou chýb sa nemení právny vzťah k nehnuteľnosti. Právne vzťahy nemôžu byť dotknuté na základe revízie údajov katastra, opravou chýb v katastrálnom operáte ani obnovou katastrálneho operátu, pokiaľ ich zmena nie je doložená listinou.
Nie je prostriedkom k rozhodovaniu o správnosti zápisu vecného práva k nehnuteľnostiam. Opravou chýb v katastrálnom operáte sa tak nemenia právne vzťahy k nehnuteľnostiam. Okresný úrad nie je príslušný rozhodovať o vlastníckom práve k nehnuteľnostiam. Rozhodovaním v konaní o oprave chyby v katastrálnom operáte sa rieši len otázka, kto bude evidovaný ako vlastník určitých nehnuteľností v katastri. Rozhodnutie z tohto konania nemá hmotnoprávne, ale iba evidenčné účinky a nezasahuje sa ním do súkromnoprávnych vzťahov (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 9Sžrk/1/2020 zo dňa 21.04.2020).
4. Správny súd poukázal na to, že predpokladom vykonania opravy chyby v operáte katastra nehnuteľností správou katastra podľa § 59 ods. 1 katastrálneho zákona je zistenie, že údaje katastra sú v rozpore s verejnou listinou alebo s inou listinou, alebo s výsledkami prešetrovania zmien údajov katastra, alebo s výsledkami revízie údajov katastra.
Predmetom konania o oprave chyby v operáte katastra nehnuteľností správou katastra podľa § 59 ods. 1 a nasl. katastrálneho zákona nemôže byť posudzované konanie a rozhodovanie o vklade vlastníckeho práva na základe listiny a v tomto konaní nemôžu byť posudzované ani pochybenia v postupe správy katastra vo vkladovom konaní, z ktorých dôvodov predmetom konania podľa § 59 a nasl. katastrálneho zákona nie je a nemôže ani byť obnova stavu údajov katastra pred zápisom rozhodnutí o povolení návrhov na vklad vlastníckeho práva.
Pokiaľ boli v dôsledku vkladového konania a rozhodnutia o vklade vlastníctva na základe sporných listín dotknuté vlastnícke práva dotknutej osoby k nehnuteľnostiam rozhodnutiami správnych orgánov, nie je dotknuté jej právo domáhať sa ochrany svojho vlastníckeho práva v inom, a to v občiansko- právnom konaní na príslušnom súde, keďže len súd v občiansko- právnom konaní začatom na základe vlastníckej žaloby preskúmava, či právny titul, na základe ktorého bol právoplatne vykonaný zápis do katastra, bol urobený v súlade s právnymi predpismi platným v čase jeho vzniku (k tomu napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 7Sžr/71/2014 zo dňa 26.11.2015).
II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenie
5. Proti rozsudku správneho súdu podala žalobkyňa v procesnom postavení sťažovateľky (ďalej ako „sťažovateľka“) kasačnú sťažnosť, ktorú formálne odôvodnila podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP a navrhla, aby kasačný súd napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Zároveň požiadala o náhradu trov konania. 6. V kasačnej sťažnosti žalobkyňa zhrnula skutkový stav veci, priebeh administratívneho konania. Uviedla, že sporné pozemky nadobudla (stala sa ich vlastníčkou) na základe dedenia. Náhodne zistila, že k sporným pozemkom sú v katastrálnom operáte ako vlastníci vedení ďalší účastníci 1 a 2, pričom však tieto pozemky nikdy na nikoho nepreviedla. Sťažovateľka podotkla, že toho času zapísaní vlastníci nereagovali na jej výzvu o vrátenie pozemkov a nevyjadrili sa ani v konaní pred správnymi orgánmi. 7. Podľa názoru sťažovateľky správne orgány vo veci konali spôsobom porušujúcim zásadu zákonnosti, zásadu materiálnej pravdy a voľného hodnotenia dôkazov. 8. Žalovaný vo vyjadrení u kasačnej sťažnosti, ktorú doručil správnemu súdu dňa 18.03.2024 uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s rozsudkom správneho súdu a navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť. 9. Poukázal na tú skutočnosť, že v prípade následnej právnej zmeny ohľadom predmetných nehnuteľností a právnych vzťahov k nim okresný úrad, katastrálny odbor nemôže vykonať opravu, pretože nemôže byť chybou správneho orgánu dotknuté právne postavenie nadobúdateľa nehnuteľnosti. Konanie o oprave chyby je nesporové konanie a pokiaľ je medzi osobou dotknutou chybou okresného úradu, katastrálneho odboru a osobou, v prospech ktorej svedčí ďalší zápis vlastníckeho práva, vznikol spor, tento spor sa môže riešiť jedine súdnou cestou. Súdnou cestou sa myslí konanie o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, nie správna žaloba voči rozhodnutiu správneho orgánu. Uvedené je ustálené aj judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
III. Relevantná právna úprava
10. Podľa § 59 ods. 1 katastrálneho zákona kataster obsahuje tieto údaje: a) geometrické určenie a polohové určenie nehnuteľností a katastrálnych území, b) parcelné čísla, údaje o parcelách registra „C“ evidovaných na katastrálnej mape, údaje o parcelách registra „E“ evidovaných na mape určeného operátu, druhy a výmery pozemkov, súpisné čísla stavieb, údaje o príslušnosti pozemkov k zastavanému územiu obce,2 ) údaje o druhoch chránených nehnuteľností, o cene nehnuteľnosti a údaje o využívaní nehnuteľností, vybrané údaje na začlenenie pozemkov do poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo do lesného pôdneho fondu, údaje o bonitovaných pôdnoekologických jednotkách, vybrané údaje na tvorbu a ochranu životného prostredia a vybrané údaje pre iné informačné systémy o nehnuteľnostiach, c) údaje o právach k nehnuteľnostiam, údaje o vlastníkovi nehnuteľnosti (ďalej len „vlastník“) a o inej oprávnenej osobe, ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, a ak ide o cudzinca, iný identifikátor a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo, ako aj údaje o skutočnostiach súvisiacich s právami k nehnuteľnostiam, d) údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach alebo údaje o bodových poliach, 162/1995 Z. z. Zbierka zákonov Slovenskej republiky Strana 5 e) sídelné a nesídelné geografické názvy. 11. Podľa § 59 ods. 1 katastrálneho zákona konanie o oprave chyby je konanie, v ktorom okresný úrad opravuje chybné údaje katastra, ktoré vznikli jeho vlastnou činnosťou alebo činnosťou iných štátnych orgánov, notárov alebo iných osôb na základe chybných podkladov okresného úradu. Oprava chyby sa vykoná zápisom do katastra na základe rozhodnutia o oprave chyby alebo protokolu o oprave chyby. 12. Podľa § 59 ods. 2 písm. a) katastrálneho zákona okresný úrad opraví údaje katastra uvedené v § 7, ak sú v rozpore s rozhodnutím o povolení vkladu, verejnou listinou alebo s inou listinou, na základe ktorej bolo vykonaný zápis do katastra; to neplatí, ak boli údaje zapísané podľa § 42 ods. 6. 13. Podľa § 59 ods. 2 písm. c) katastrálneho zákona okresný úrad opraví údaj o viacnásobnom vlastníctve, ak s tým súhlasia všetky osoby zapísané v katastri ako vlastníci a iné osoby, ktorým svedčí vlastnícke právo k tej istej nehnuteľnosti podľa verejnej listiny alebo podľa inej listiny, a nie sú zapísaní v katastri ako vlastníci tejto nehnuteľnosti, a nejde o opravu uvedenú v písmene a). 14. Podľa § 59a ods. 2 katastrálneho zákona ak nie sú podmienky na opravu chyby podľa § 59 ods. 2 splnené, okresný úrad návrh na opravu chyby rozhodnutím zamietne alebo oznámi navrhovateľovi dôvod nevykonania opravy chyby.
IV. Konanie na kasačnom súde
15. Prejednávaná vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky ako súdu príslušnému na konanie a rozhodnutie. Najvyšší správny súd preskúmal rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a) SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 a ods. 2 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je nedôvodná. 16.
Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP.
17. Predmetom kasačného konania bol rozsudok Správneho súdu v Bratislave č. k. NR- 15S/ 91/2019-115 zo dňa 27. septembra 2023, ktorým súd žalobu žalobkyne zamietol. 18. Z obsahu administratívneho spisu kasačný súd mal za preukázané, že sťažovateľka podaním doručeným prvostupňovému správnemu orgánu dňa 21.07.2019 požiadala o opravu chýb v katastrálnom operáte. V konaní pred správnymi orgánmi sťažovateľka tvrdila, že kúpnou zmluvou zo dňa 20.03.1995 previedla vlastnícke právo k parcele registra E č. XXXX/ X, k. ú. M. na kupujúcich Y. J. a W. J., avšak Správa katastra Nové Zámky v prospech kupujúcich zapísala vlastnícke právo aj k ostatným (v ods. 1 odôvodnenia tohto rozhodnutia opísaným) sporným pozemkom.
19. Z administratívneho spisu ďalej vyplýva, že sťažovateľka sa obrátila na katastrálny odbor podaním doručeným dňa 30.08.2016, 26.09.2016 so žiadosťou o prešetrenie nesprávneho zápisu v katastrálnom operáte. Správny orgán sťažovateľke odpovedal, že na liste vlastníctva č. XXXX zapísaní vlastníci Y. J. a W. J. kúpnou zmluvou zo dňa 16.04.2005 sporné nehnuteľnosti previedli na kupujúcich (ďalší účastníci 1 a 2). Vlastnícke právo ďalším účastníkom 1 a 2 vzniklo na základe právoplatného rozhodnutia Správy katastra Nové zámky č. V 2482/05 zo dňa 11.07.2005 o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.
Správny orgán sťažovateľke argumentoval, že toto právoplatné rozhodnutie nemôže zrušiť a odporučil jej vec riešiť dohodou alebo cestou súdu. 20. Z kasačnej sťažnosti je tak zrejmé, že z podstatnej časti opakovala argumentáciu zo správnej žaloby. V tomto kontexte Najvyšší správny súd poukazuje na podstatu kasačného konania, ktorého účelom je primárne posúdenie zákonnosti postupu a rozsudku správneho súdu, nie v druhom stupni súdnictva od úplného začiatku preskúmavať postup a rozhodnutia správnych orgánov. Kasačná sťažnosť by preto mala obsahovať čo najpresnejšie pomenovanie adresne a pomenúvať nedostatky v konaní a v právnych úvahách správneho súdu, tieto zrozumiteľne a v konkrétnej rovine konfrontovať s pozitívnoprávnou úpravou, resp. ustálenou rozhodovacou praxou kasačného súdu, formulovať alternatívny právny výklad (ak sa nestotožnil s právnymi závermi správneho súdu), resp. čo najpresvedčivejšie prezentovať Najvyššiemu správnemu súdu argumentáciu v prospech správnosti ním prezentovaného názoru. 21.
Kasačný súd vo vzťahu k všeobecne formulovaným tvrdeniam podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP uvedených v kasačnej sťažnosti poukazuje na povinnosť ustanovenú na § 440 ods. 2 SSP. Kasačná sťažnosť sťažovateľky tieto podmienky a predpoklady spĺňala len čiastočne. Kasačný súd nie je povinný nahrádzať povinnosť účastníka súdneho konania a vyhľadávať argumenty alebo dôkazy, ktoré potvrdzujú účastníkom tvrdené avšak ničím nepreukázané skutočnosti. Napriek uvedenému nedostatku kasačný súd podrobil hodnoteniu právne posúdenie veci (postupu a rozhodnutia žalovaného) správnym súdom a vyjadrenia jeho právnych úvah v odôvodnení kasačnou sťažnosťou napadnutého rozhodnutia.
22. Právny poriadok za situácie, kedy je hodnovernosť údajov o vlastníkoch a ich právach k nehnuteľnostiam na listoch vlastníctva spochybnená, dáva možnosť viacerých riešení tejto právnej neistoty. Dotknutým osobám je daná možnosť dohody, je možnosť domáhať sa určenia vlastníctva žalobou na súd a tiež je možnosť opravy nesprávneho zápisu v katastrálnom operáte, ktorej podmienky sú ustanovené v § 59 a nasl. katastrálneho zákona. Ide o konanie, ktoré správny orgán začne ex officio. Môže sa týkať aj údaju o vlastníkovi nehnuteľnosti. Oprava chyby sa vykoná zápisom do katastra na základe rozhodnutia o oprave chyby alebo protokolu o oprave chyby.
23. Viacnásobné vlastníctvo (duplicita vlastníctva) je situácia, kedy si na nehnuteľnosť uplatňuje právo viac osôb, či už smeruje tvrdenie proti výlučnému vlastníctvu alebo proti spoluvlastníctvu prípadne veľkosti spoluvlastníckeho podielu. Príčinou takéhoto stavu je zväčša chyba v činnosti správneho orgánu konajúceho vo veciach zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností, alebo chyba v činnosti iných štátnych orgánov, notárov alebo iných osôb. 24.
Ustanovenie § 59 ods. 2 písm. c) katastrálneho zákona ukladá správnemu orgánu opraviť údaj o viacnásobnom vlastníctve, pokiaľ s opravou súhlasia všetky osoby zapísané v katastri ako vlastníci a iné osoby, ktorým svedčí vlastnícke právo k tej istej nehnuteľnosti podľa verejnej listiny alebo podľa inej listiny, a nie sú zapísaní v katastri ako vlastníci tejto nehnuteľnosti. V danom prípade správny orgán vyzval osoby (ďalší účastníci 1 a 2) zapísané v katastri ako vlastníci, aby sa vyjadrili k žiadosti sťažovateľky na opravu údajov v katastrálnom operáte týkajúcej sa údaju o vlastníkovi sporných nehnuteľností listom zo dňa 04.03.2019 (doručená dňa 11.03.2019). Ďalší účastníci na výzvu nereagovali. Bolo im doručené aj rozhodnutie vydané prvostupňovým správnym orgánom, ku ktorému sa tiež nevyjadrili.
Možno preto konštatovať, že v priebehu administratívneho konania ďalší účastníci nevyslovili súhlas s opravou údaju o viacnásobnom vlastníctve. Nebola preto splnená podmienka v zmysle § 59 ods. 2 písm. c) katastrálneho zákona, čo okresnému úradu bránilo opraviť údaj o viacnásobnom vlastníctve k sporným nehnuteľnostiam, ako to žiadala sťažovateľka.
25. V danom prípade nešlo ani o situáciu, ktorú predpokladá ustanovenie § 59 ods. 2 písm. a) katastrálneho zákona, ktorého aplikácia s poukazom na znenie z dikcie § 59 ods. 2 písm. c) katastrálneho zákona má prednosť. V posudzovanom prípade totiž zápis vlastníckeho práva v prospech ďalších účastníkov 1 a 2 nebol vykonaný do katastra v rozpore listinou, keďže bol vykonaný v súlade s kúpnou zmluvou zo dňa 16.04.2005 (opísanou v ods. 18 tohto rozhodnutia).
26. Kasačný súd nezistil žiadne sťažovateľkou namietané porušenia zásad administratívneho konania, správne orgány vykonali riadne dokazovanie, v zodpovedajúcom rozsahu, náležite zistili skutkový stav veci a žalovaný v napadnutom rozhodnutí prihliadol na všetko, čo vyšlo v konaní najavo. Napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky zákonom naň kladené náležitosti a je riadne odôvodnené. Na základe uvedených zistení kasačný súd nepovažoval sťažnostné body kasačnej sťažnosti za relevantné, a preto podľa § 461 SSP kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol. 27.
O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd tak, že sťažovateľke, ktorá v tomto konaní nemala úspech, ich náhradu podľa § 167 v spojení s § 467 ods. 1 SSP nepriznal a žalovanému ich náhrada nevyplýva zo zákona. Kasačný súd nepriznal trovy konania ani ďalším účastníkom konania, keďže súdom im neboli uložené žiadne povinnosti a súd ani nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mali byť trovy konania ďalším účastníkom konania v zmysle § 169 SSP priznané.
28. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 20. marca 2025