4Sžfk/10/2021
ECLI:SK:NSSSR:2023:4019200397.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Nitre
- Sp. zn. 1. inštancie
- 11S/75/2019
- IČS
- 4019200397
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a členov senátu JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): GEOBAU, s.r.o. so sídlom Šintava 566, IČO: 36681237, zast.: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Hlavná 31, Trnava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101321384/2019 zo dňa 31. mája 2019, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/75/2019-138 zo dňa 22. júla 2020, takto
rozhodol:
I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/75/ 2019-138 zo dňa 22. júla 2020 mení tak, že rozhodnutie žalovaného č. 101321384/2019 zo dňa 31. mája 2019 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému plnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania pred správnym súdom, ako aj trov kasačného konania.
Odôvodnenie
I. Priebeh administratívneho konania
1. Žalovaný rozhodnutím č. 101321384/2019 zo dňa 31. mája 2019 potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Nitra (ďalej aj ako „správca dane“) č. 101942813/2018 zo dňa 02. októbra 2018, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (ďalej aj ako „daňový poriadok“) určil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „DPH“) za zdaňovacie obdobie august 2017 v sume nadmerného odpočtu 7.025,06 eur tým, že mu znížil nadmerný odpočet zo sumy 11.005,19 eur na sumu 3.980,13 eur. Rozhodnutia daňových orgánov oboch stupňov vychádzajú zo zistení získaných počas daňovej kontroly vykonanej u žalobcu za zdaňovacie obdobie august 2017, o výsledku ktorej správca dane vyhotovil protokol č. 101702796/2018 zo dňa 03. septembra 2018. 2. Žalovaný vychádzal z nasledovných zistení a záverov správcu dane, s ktorými sa vo svojom rozhodnutí stotožnil.
3. Žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období uplatnil právo na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry č. 2017033 zo dňa 31. augusta 2017, s predmetom fakturácie dodávka priemyselnej vody, v množstve 51.000 litrov a faktúry č. 2017034 zo dňa 31. augusta 2017, s predmetom fakturácie mulčovanie a odburinenie svahov, v množstve 6.920 m2, ktoré faktúry vystavila spoločnosť GEO INDUSTRIA, s.r.o. ako dodávateľ.
Z predložených listinných dokladov bolo zistené, že uvedenými faktúrami spoločnosť GEO INDUSTRIA, s.r.o. prefakturovala žalobcovi dodávku priemyselnej vody a dodávku prác od spoločnosti RATITAE, s.r.o. Podľa kontrolného výkazu však spoločnosť RATITAE, s.r.o. dodanie tovaru a služieb v zdaňovacom období august 2017 deklarovala iba pre spoločnosť GEO INDUSTRIA, s.r.o. a GeoRecykling, s.r.o. na základe faktúr, ktoré boli správcovi dane predložené.
Nákup tovaru a služieb deklarovala takmer výhradne od spoločnosti VEKA - PLAST, s.r.o., ktorá bola zrušená z dôvodu zlúčenia so spoločnosťou RONATAJ, s.r.o. a následne došlo k opakovanému zrušovaniu a zlučovaniu spoločností.
Na základe vykonaného dokazovania daňové orgány prijali záver, že nebolo preukázané uskutočnenie dodania tovaru (priemyselnej vody), ani dodanie služieb (mulčovanie a odburinenie) spoločnosťou RATITAE, s.r.o. spoločnosti GEO INDUSTRIA, s.r.o. a následne žalobcovi, a teda nebolo preukázané, že spoločnosti GEO INDUSTRIA, s.r.o. vznikla daňová povinnosť a následne žalobcovi právo na odpočítanie dane. 4. Ďalej si žalobca uplatnil odpočítanie dane na základe faktúry č. 2017049 zo dňa 31. augusta 2017, s predmetom fakturácie prenájom vibračného zemného valca BOMAG BW211 a faktúry č. 2017050 zo dňa 31. augusta 2017, s predmetom fakturácie predaj výkopovej zeminy, ktoré vystavila spoločnosť GeoRecykling, s.r.o. ako dodávateľ.
Správcom dane bolo zistené, že spoločnosť GeoRecykling, s.r.o. dodala tovar, resp. služby iba žalobcovi na základe uvedených faktúr a tovar, resp. služby prijala od spoločnosti RATITAE, s.r.o. na základe faktúry č. RT027082017 zo dňa 30. augusta 2017 za prenájom vozidla s hydraulickou rukou VOLVO FE 320 v rozsahu 179 hod. a prenájom pracovného stroja UNC200 v rozsahu 149 hod. a faktúry č. RT029082017 zo dňa 30. augusta 2017 za debniace dosky vrátane držiakov a spotrebný
materiál. Správcovi dane neboli predložené žiadne doklady spoločnosti GeoRecykling, s.r.o., na základe ktorých by bolo možné preveriť fakturované práce a nebolo preukázané, že tejto spoločnosti vznikla z dodania služieb a tovaru daňová povinnosť, čo znamená, že u žalobcu nebolo preukázané právo na odpočítanie dane.
II. Konanie pred správnym súdom
5. Proti rozhodnutiam daňových orgánov oboch stupňov žalobca podal všeobecnú správnu žalobu, o ktorej rozhodol Krajský súd v Nitre (ďalej aj ako „správny súd“) napadnutým rozsudkom tak, že žalobu žalobcu podľa § 190 SSP zamietol.
6. V odôvodnení rozsudku správny súd zhrnul zistenia a vykonané dokazovanie správcu dane. Vo vzťahu k žalobcom uplatnenému odpočítaniu dane z faktúr od spoločnosti GEO INDUSTRIA, s.r.o. správny súd uviedol, že ohľadom dodávky priemyselnej vody subdodávateľská spoločnosť RATITAE, s.r.o. mala vodu získať čerpaním z miestnej priehrady v katastrálnom území E. E. a ako prvotný dodávateľ ju dodať spoločnosti GEO INDUSTRIA, s.r.o. a táto následne žalobcovi. Správny súd nespochybnil potrebu vody na stavbe, ale jej získanie a dodanie takým spôsobom, ako to tvrdili zástupcovia, resp. bývalí zástupcovia zúčastnených spoločností, sa mu javilo ako nanajvýš pochybné a žiadnym relevantným dôkazom nepreukázané. Podľa správneho súdu nebolo sporné, že svedok Z. Š. bol v auguste 2017 vlastníkom nákladného motorového vozidla VOLVO FE320 s evidenčným číslom A., ale výpoveď bývalého konateľa spoločnosti RATITAE, s.r.o. F. L. (o tom, že v auguste 2017 vodu čerpal a osobne vozil na stavbu) bola spochybnená i tým, že spoločnosť RATITAE, s.r.o. vozidlo VOLVO FE320 v auguste 2017 prenajala spoločnosti GeoRecykling, s.r.o. a prenájom
jej vyfakturovala faktúrou č. RT027082017 zo dňa 30. augusta 2017 v rozsahu 179 hodín (t. j. cca 8 hodín denne pri 22 pracovných dňoch v mesiaci august 2017). Nie je potom zrejmé, ako a kedy by mal F. L. týmto vozidlom čerpať vodu z priehrady a prepraviť ju na stavbu.
7. Podľa správneho súdu dôkazom o dodaní vody v mesiaci august 2017 spoločnosťou RATITAE, s.r.o. spoločnosti GEO INDUSTRIA, s.r.o. a následne žalobcovi v množstve 51.000 litrov nie je ani výpoveď F.. S. J., zamestnanca spoločnosti TSS GRADE a. s. (ako odberateľa žalobcu), ktorý od dodávateľov preberal práce na predmetnej stavbe, kde mala byť voda dodaná.
Tento uviedol, že sa mohlo jednať o polievanie hydroosevu alebo betónu. Taktiež predložil fotokópiu snímky zo staveniska, na ktorej je jedna prepravka s vodou, pričom potvrdil, že spoločnosť RATITAE, s.r.o. bola jedným z poddodávateľov, ktorá realizovala časť
prác. 8. Fakturáciu vody dodanú žalobcovi na stavbu v období od 14. augusta 2017 do 31. augusta 2017 podľa názoru správneho súdu spochybňuje i fakturácia prác vykonaných na stavbách, na ktoré mala byť voda dodaná a použitá v mesiaci august 2017. Jedná sa o faktúry, ktoré vystavil žalobca ako dodávateľ prác pre odberateľa, t. j. spoločnosť TSS GRADE, a.s. pod č. 2017020 a č. 2017021, obe zo dňa 31. augusta 2017, pričom obe boli vystavené s prenosom daňovej povinnosti na odberateľa. Konateľ žalobcu tvrdil, že vodu svojmu odoberateľovi neprefakturoval, ale táto spadá do kalkulovaných jednotkových cien, na základe ktorých naceňovali celé dielo. Podľa správneho súdu je zrejmé, že dodávka vody nemohla byť zahrnutá vo faktúrach žalobcu pre spoločnosť TSS GRADE, a.s. a iné faktúry žalobca neoznačil ani nepredložil. 9.
V súvislosti s fakturáciou mulčovania a odburinenia svahov správny súd uviedol, že spoločnosť RATITAE, s.r.o. ako dodávateľ fakturovala spoločnosti GEO INDUSTRIA, s.r.o. ako odberateľovi vykonanie týchto prác v množstve 6.920 m2 a následne spoločnosť GEO INDUSTRIA, s.r.o. ako dodávateľ vyfakturovala žalobcovi ako odberateľovi ich dodanie v rovnakom množstve spornou faktúrou č. 2017034 zo dňa 31. augusta 2017, pričom ani v jednom prípade nebol predložený relevantný doklad preukazujúci skutočnú výmeru týchto
prác. Následne ale žalobca ako dodávateľ fakturoval svojmu odberateľovi TSS GRADE, a. s. faktúrou č. 2017021 zo dňa 31. augusta 2017 práce podľa súpisu vykonaných prác za obdobie august 2017. V tomto súpise je uvedená výmera 6.920 m2 ako ocenený výkaz výmer, doteraz odsúhlasené množstvo 5.500 m2 a množstvo za aktuálne obdobie 1.420 m2.
Uvedené podľa správneho súdu znamená, že žalobca ako dodávateľ fakturoval za mesiac august 2017 svojmu odberateľovi vykonanie týchto prác vo výmere 1.420 m2 podľa súpisu vykonaných prác. Konateľ žalobcu tento rozdiel v množstve fakturovaných prác vo svojej výpovedi dostatočne a jednoznačne nevysvetlil, resp. jeho vysvetlenie nie je v súlade s predloženým súpisom vykonaných prác. Svedok F.. S. J. sa v tejto súvislosti vyjadril, že práce boli vykonané v období júl a august 2017, čomu nasvedčuje i predmetný súpis prác, z ktorého vyplýva, že doteraz (teda za predchádzajúce obdobie) bola odsúhlasená výmera 5.500 m2 a aktuálne za august 2017 je odsúhlasená výmera 1.420 m2. Uvedené zistenie spolu s výpoveďou F.. J. podľa správneho súdu spochybnili dôvodnosť fakturácie prác v množstve 6.920 m2 za august 2017.
10. Správny súd spochybnil aj spôsob úhrady dodávateľských faktúr č. 2017033 a č. 201734. Poukázal na to, že konateľ žalobcu X.Š_ Š. započítal pohľadávky spoločnosti GEOBAU, s.r.o. s pohľadávkami spoločnosti GEO INDUSTRIA, s.r.o. voči žalobcovi na základe faktúr č. 2017033 a č. 2017034.
Správny súd mal za to, že žalobca ako odberateľ predmetné dodávateľské faktúry neuhradil svojmu dodávateľovi, ale konateľ žalobcu, ktorý je zároveň konateľom spoločnosti GEO INDUSTRIA, s.r.o., na základe jednostranného právneho úkonu uplatnil vzájomné pohľadávky týchto spoločností na započítanie.
11. Správny súd v tejto súvislosti uzavrel, že v prípade žalobcom tvrdených dodávok priemyselnej vody, mulčovania rastlín a odburinenia svahov žalobca nepreukázal relevantnými dôkaznými prostriedkami, že zdaniteľné plnenia, pri ktorých si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty, vykonal a jemu dodal ním deklarovaný dodávateľ, resp. iný subjekt ako subdodávateľ, v dôsledku čoho nebolo preukázané, že tomuto vznikla daňová povinnosť a žalobcovi ako odberateľovi právo na odpočítanie dane. Správca dane nespochybnil dodanie vody a vykonanie prác na stavbe, ale bolo potrebné jednoznačne identifikovať, označiť a uviesť, kto a akým spôsobom priemyselnú vodu dodal a prevzal, aké práce boli na stavbe vykonané, akým spôsobom, v akom rozsahu, kto ich vykonal a prevzal. Žalobca toto neurobil, v dôsledku čoho sa dostal do dôkaznej núdze, čo správcu dane oprávnene viedlo k tomu, že mu nepriznal odpočítanie dane z pridanej hodnoty na základe dvoch faktúr od spoločnosti GEO INDUSTRIA, s.r.o. 12. Ďalej správny súd vo vzťahu k žalobcom uplatnenému odpočítaniu dane z faktúr od spoločnosti GeoRecykling, s.r.o. poukázal na výpoveď bývalej konateľky spoločnosti
GeoRecykling, s.r.o. Z. Š., ktorá potvrdila vystavenie faktúry č. 2017049 pre spoločnosť žalobcu ako odberateľa za prenájom vibračného valca BOMAG BW211. Valec bol vo vlastníctve spoločnosti GeoRecykling, s.r.o., ktorá ho na 15 dní v mesiaci august 2017 prenajala žalobcovi, ktorému bol odovzdaný na stavbe podľa protokolu.
Do 31. októbra 2017 žalobca faktúru neuhradil. Taktiež potvrdila vystavenie faktúry č. 2017050 a dodanie zeminy v mesiaci august 2017 pre žalobcu ako odberateľa, pričom zeminu „vyzískali“ počas výkopových a odkopových prác pri mostných pilieroch pri stavbe trate, túto priamo na stavbe preskladňovali a potom ju predali žalobcovi na stavbu v Hornom Hričove, stavebný objekt
52.38.03. Zemina nebola prepravovaná, ale bola „vyzískaná“ priamo na stavbe pri prácach a počas ich vykonávania sa nahromadila. Faktúra za zeminu bola žalobcom uhradená. 13. V tejto súvislosti správny súd uviedol, že spoločnosť GeoRecykling, s.r.o. ako dodávateľ fakturovala žalobcovi ako odberateľovi v zdaňovacom období august 2017 prenájom viacerých
vozidiel. Konateľ žalobcu X. Š. (ktorý je v príbuzenskom pomere k Z. Š. - bývalej konateľke spoločnosti GeoRecykling, s.r.o.) sa k prenájmu vibračného valca (ktorý podľa zistení správcu dane nebol uvedený v stavebnom denníku) a k dodávke zeminy vyjadril tak, že vibračný valec bol objednaný na stavebný objekt 52.38.03.01, čiže na rúrový priepust. K fakturácii výkopovej zeminy uviedol, že zemina bola zahrnutá v položke rozprestretie ornice v rovine a plošná úprava terénu pri nerovnostiach potrebných na 6.920 m2 a bola fakturovaná odberateľovi v predmetnom období.
14. K práci vozidiel na stavbe sa vyjadril svedok F.. S. J., zamestnanec spoločnosti TSS GRADE, a. s., ktorý od dodávateľov prebral práce na predmetnej stavbe a uviedol, že na stavbe pracovala TATRA 8x8 a rýpadlo LIEBHERR. Valec bol odstavený na stavbe, rovnako ako ostatná mechanizácia na stavebnom dvore, či robil nevedel, ale mohol byť použitý.
K dodávke zeminy sa vyjadril tak, že bola dodaná na vegetačné úpravy, resp. na dvory (čo ale nesúviselo s telesom stavby, a preto to nebolo zaznamenané) v mesiacoch júl a august 2017. K získaniu zeminy pri výkopových a odkopových prácach uviedol, že pri odkope zeminu nechali
na mieste. 15. Správny súd sa stotožnil s názorom daňových orgánov, že vo vzťahu k fakturovanému prenájmu vibračného valca žiadnym spôsobom nebolo preukázané jeho využitie na stavbe v kontrolovanom zdaňovacom období. Podľa názoru správneho súdu by uznanie odpočítania dane v súvislosti s touto dodávkou bolo v rozpore s § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „zákon o DPH“). Správcovi dane nebol predložený žiadny dôkaz o tom, že predmetný stroj žalobca použil na dodávku svojich služieb pre iného platiteľa tejto dane a toto nepotvrdila ani Z. Š. ako bývalá konateľka spoločnosti GeoRecykling, s.r.o., ani X. Š. ako konateľ žalobcu a ani svedok F.. J., ktorý mal za spoločnosť TSS Grade, a. s. prebrať od žalobcu práce na stavbe.
16. K fakturácii dodania výkopovej zeminy správny súd uviedol, že spôsob, akým spoločnosť GeoRecykling, s.r.o. mala podľa tvrdenia jej bývalej konateľky nadobudnúť túto zeminu („vyzískaním“ a preskladnením na stavbe) nezakladá vznik daňovej povinnosti, nakoľko neexistuje žiadny dodávateľ, ktorý jej mal túto zeminu dodať a u ktorého by z tohto titulu mala vzniknúť daňová povinnosť a následne právo odberateľa na uplatnenie si odpočítania
dane z pridanej hodnoty. Nie je potom zrejmé, na základe čoho si spoločnosť GeoRecykling, s.r.o. „prisvojila“ zeminu na stavbe a ako dodávateľ ju „predala“ žalobcovi s daňou z pridanej hodnoty v zmysle vyššie uvedenej faktúry, na základe ktorej si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane. V tejto súvislosti správny súd poukázal na vyjadrenie Železníc Slovenskej republiky ako konečného odberateľa vykonaných prác.
Bolo by absurdné, ak by konečný odberateľ musel zaplatiť i za „dodanie zeminy“ na stavbu, ktorú dodávateľ „vyzískal“ na jeho pozemkoch. Správny súd zastával názor, že spoločnosť GeoRecykling, s.r.o. nebola oprávnená s „vyzískanou“ zeminou obchodovať takým spôsobom, ako to urobila a túto zeminu „predať“ žalobcovi, ktorý ju následne ako súčasť iných dodaných tovarov a služieb v rámci realizácie stavby dodal spoločnosti TSS GRADE, a. s. a táto následne ako zhotoviteľ Železniciam Slovenskej republiky ako konečnému odberateľovi. Nemožno spochybniť existenciu zeminy na pozemkoch, na ktorých sa stavba realizovala a potrebu manipulácie s ňou, ale jej získanie a dodanie takým spôsobom, ako to tvrdili zástupcovia, resp. bývalí zástupcovia zúčastnených spoločností sa javí ako nanajvýš pochybné a žiadnym relevantným dôkazom nepreukázané. Dodávateľ zeminy (GeoRecykling, s.r.o.) a ani žalobca ako jej odberateľ žiadnym spôsobom nepreukázali jej dodanie na predmetnú stavbu v množstve 1.530 t a so zeminou, ktorá sa nachádzala na stavebných pozemkoch podľa názoru súdu nebolo možné obchodovať tak, ako to vyplýva z deklarovanej faktúry č. 201750.
17. Vzhľadom na vyššie uvedené zistenia v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania sa správny súd stotožnil so závermi správca dane, podľa ktorých žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane z faktúry č. 2017049 (prenájom vibračného zemného valca), keďže využitie valca na predmetnej stavbe na dodávku služieb zo strany žalobcu nebolo preukázané žiadnymi dôkaznými prostriedkami.
Rovnako správca dane správne postupoval i v prípade neuznania odpočítania dane na základe faktúry č. 2017050 (predaj výkopovej zeminy), nakoľko existencia dodávateľsko-odberateľského vzťahu, dodanie zeminy na stavbu v množstve 1.530 t a vznik daňovej povinnosti na strane deklarovaného dodávateľa v tomto prípade nebola žiadnym spôsobom preukázaná. Žalobca sa podľa názoru správneho súdu i v týchto prípadoch dostal do dôkaznej núdze, čo správcu dane oprávnene viedlo k tomu, že mu nepriznal odpočítanie dane z pridanej hodnoty na základe uvedených dvoch faktúr od spoločnosti GeoRecykling, s.r.o.
18. Správny súd bol toho názoru, že pokiaľ si žalobca uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri dodávkach tovarov a služieb od vyššie označených dodávateľov v mesiaci august 2017, bol povinný preukázať ich skutočnú realizáciu uvedenými spoločnosťami.
Tieto okolnosti musí preukazovať žalobca, ktorý si uplatnil nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty a musí teda preukázať dôvodnosť tohto uplatnenia a reálnosť dodávok tovarov a služieb zo strany deklarovaných dodávateľov a ich využitie na svoje podnikateľské účely.
V tejto súvislosti uviedol, že žalobcom predložené doklady a správcom dane vykonané dôkazy nepreukazujú reálnosť dodávok tovaru a služieb spoločnosťou GEO INDUSTRIA, s.r.o. (resp. dodávateľom tejto spoločnosti) pre žalobcu. Taktiež nebolo dostatočne a jednoznačne preukázané dodanie služieb (prenájom zemného valca) žalobcovi spoločnosťou GeoRecykling, s.r.o. ako dodávateľom a ich použitie žalobcom na jeho podnikateľské účely, teda ďalšie dodávky (čo je nevyhnutnou podmienkou odpočítania dane) a rovnako tak nebola preukázaná ani dôvodnosť fakturácie dodania tovaru - zeminy, nakoľko predloženie faktúr nemožno považovať za dôkaz dodania.
19. Za danej dôkaznej situácie treba podľa názoru správneho súdu prisvedčiť zisteniu správcu dane a žalovaného, že žalobca nepreukázal ním tvrdené obchodné transakcie (dodanie tovarov a služieb od spoločnosti GEO INDUSTRIA, s.r.o. a od spoločnosti GeoRecykling, s.r.o.). S poukazom na výsledky dokazovania vykonaného správcom dane bol i správny súd toho názoru, že dodávateľom žalobcu v zmysle predložených faktúr nemohla vzniknúť daňová povinnosť na dani z pridanej hodnoty z titulu deklarovaného, ale nepreukázaného dodania tovarov a služieb žalobcovi, a preto nemohlo ani žalobcovi vzniknúť právo na odpočítanie tejto dane. Bolo povinnosťou žalobcu v prípade, ak si uplatnil pri tovaroch a službách, ktoré mu mala dodať spoločnosť GEO INDUSTRIA, s.r.o. a GeoRecykling, s.r.o. ako dodávateľ, aby preukázal nielen existenciu zdaniteľného plnenia, ale aj jeho skutočné dodanie zo strany uvedených dodávateľov, resp. konkrétneho subdodávateľa.
20. Podľa názoru správneho súdu neboli porušené ani procesné práva žalobcu, čo namietal v podanej žalobe, nakoľko výsluch svedka F.. S. J. bol preukázateľne vykonaný na pojednávaní dňa 31. mája 2018 za prítomnosti konateľa žalobcu, o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní. Uvedená skutočnosť musí byť žalobcovi, resp. jeho konateľovi známa a nie je potom zrejmý dôvod namietania porušenia jeho procesných práv. Daňové orgány pri svojom
rozhodovaní vychádzali i z výpovede F.. S. J. na pojednávaní a nie z jeho vyjadrenia pri miestnom zisťovaní dňa 10. apríla 2018, ktoré sa konalo v priestoroch spoločnosti TSS GRADE, a. s. Práve na základe námietky, že F.. J. sa vyjadroval k obchodovaniu so žalobcom v neprítomnosti žalobcu, správca dane pristúpil k výsluchu F.. J. ako svedka za prítomnosti konateľa žalobcu, a to dňa 31. mája 2018. Žalobca mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým zisteniam správcu dane a zaujať k nim stanovisko, čo i využil a na svojich procesných právach nebol žiadnym spôsobom poškodený.
21. Za nedôvodnú považoval správny súd i námietku žalobcu spočívajúcu v tom, že výrok rozhodnutia daňových orgánov v zmysle ust. 63 ods. 3 písm. d) daňového poriadku neobsahuje rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní podľa § 12 tohto zákona. Absencia tohto výroku žiadnym spôsobom nepoškodzuje žalobcu ako daňový subjekt a nespôsobuje ani nepreskúmateľnosť a nezákonnosť rozhodnutí daňových orgánov. Náklady, ktoré vzniknú pri správe daní, uhrádza príslušný správca dane okrem nákladov, ktoré vznikli daňovému subjektu. Ani jeden z vypočutých svedkov si u správcu dane v zákonom stanovenej lehote neuplatnil náhradu hotových výdavkov a ušlého zárobku; a teda ich nárok zanikol v zmysle § 12 ods. 2 písm. b) daňového poriadku.
22. Správny súd mal tiež za to, že žalovaný mu predložil úplný administratívny spis, ktorý obsahuje všetky podklady k tomu, aby bolo možné pristúpiť k súdnemu prieskumu rozhodnutia. Skutočnosť, že niektoré listiny sa v spise nenachádzajú v origináli, ale vo fotokópii (takto boli správcovi dane predložené), napr. potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti svedka, notárske zápisnice, započítanie pohľadávok, zmenka a pod., nespôsobuje takú vadu konania, ktorá by v tomto prípade bola dôvodom na zrušenie rozhodnutia žalovaného. Všetky rozhodujúce listinné doklady, z ktorých daňové orgány vychádzali, sa v spise nachádzajú v originálnom vyhotovení. 23. K námietke žalobcu spočívajúcej v tom, že na základe daňových kontrol dane z pridanej hodnoty a dane z príjmov právnickej osoby v spoločnosti GEO INDUSTRIA, s.r.o. (ktorá bola dodávateľom žalobcu v zdaňovacom období august 2017) za zdaňovacie obdobie rokov 2016 a 2017 nebolo zistené porušenie zákona o dani z pridanej hodnoty, ani zákona o dani z príjmov, správny súd uviedol, že túto námietku žalobca uplatnil po uplynutí lehoty na podanie žaloby, v ktorej lehote zároveň možno meniť rozsah a dôvody žaloby. Skutočnosť, že táto námietka nebola obsahom žaloby bola dôvodom, pre ktorý sa k nej správny súd nevyjadril. 24. Správny súd dodal, že rozhodnutia daňových orgánov boli primárne postavené na záveroch, že žalobca nesplnil kumulatívne podmienky, ktoré sú stanovené pre nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty (nepreukázanie dodania tovarov a služieb deklarovanými dodávateľmi a v prípade deklarovaného prenájmu valca i nepreukázanie jeho využitia pre vlastné dodávky), čo z týchto rozhodnutí jednoznačne vyplýva a žalobcovi v prejednávanej veci nebolo preukazované zneužívajúce konanie a nebola mu preukazovaná ani účasť na daňovom podvode. 25. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech, nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, vychádzajúc z toho, že žalovaný v zásade nemá právo na náhradu trov konania a túto mu možno priznať len vo výnimočných prípadoch.
III. Priebeh kasačného konania
26. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. g) a h) SSP, v ktorej navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok správneho súdu podľa § 462 ods. 2 SSP zmenil, zrušil rozhodnutia daňových orgánov oboch stupňov a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie. Alternatívne, aby kasačný súd postupom podľa § 462 ods. 1 SSP napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
27. V úvode kasačnej sťažnosti žalobca namietal nesprávne vyhodnotenie jeho námietky týkajúcej sa výroku napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorý neobsahuje náležitosti podľa § 63 ods. 3 písm. d) v spojení s § 12 daňového poriadku.
Rovnako opakovane namietal nepredloženie úplného a žurnalizovaného administratívneho spisu zo strany žalovaného a nerešpektovanie výsledkov daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty a dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobia rokov 2016 a 2017. 28. Ďalej poukázal na podstatné otázky, ktorými sú v tomto prípade posúdenie miery zaťaženia žalobcu dôkazným bremenom a dôvody neuznania odpočítania dane.
V tejto súvislosti s odkazom na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (ďalej aj ako „SD EÚ“) dôvodil, že právo na odpočítanie dane je možné odmietnuť len v prípade, ak sa preukáže jeho uplatňovanie podvodným alebo zneužívajúcim spôsobom. Namietal, že správny súd odôvodnil nepriznanie práva na odpočítanie dane len nesplnením hmotnoprávnych podmienok podľa zákona o DPH. Správca dane pritom svoje závery odôvodňoval jednak porušením hmotnoprávnych podmienok a jednak uvádzal viaceré rozhodnutia SD EÚ týkajúce sa zneužitia práva a podvodného konania. Mal za to, že správca dane neprípustne spája zneužitie práva a daňový podvod, ku ktorým pripája ako dôvod neuznania odpočítania dane aj nesplnenie hmotnoprávnych podmienok. Týmto spôsobom preto podľa názoru žalobcu došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, a to z hľadiska zaťaženia dôkazným bremenom medzi žalobcom a správcom dane. Mal za to, že v jeho prípade došlo k reálnemu uskutočneniu zdaniteľných obchodov, ktoré v konaní pred správcom dane preukázal. Naopak, správca dane podľa žalobcu neuniesol svoje dôkazné bremeno a bez akýchkoľvek pochybností nepreukázal,
že žalobca sa zúčastňoval podvodného alebo právo zneužívajúceho konania. 29. Namietal, že právo na odpočítanie dane z faktúr od spoločnosti GEO INDUSTRIA, s.r.o. mu bolo zamietnuté na základe zistení týkajúcich sa nie jeho priameho dodávateľa, ale subdodávateľskej spoločnosti RATITAE, s.r.o. Vo vzťahu k dodaniu priemyselnej vody na základe faktúry č. 2017033 uviedol, že predmetný tovar bol dodaný spoločnosťou RATITAE, s.r.o., ktorá mala aj materiálno-technické vybavenie k dodaniu, dodanie potvrdila a svedok L. veľmi podrobne popísal celý proces od kalkulovania ceny, cez zazmluvnenie, dodanie až po úhradu fakturácie. Žalobca mal za to, že tieto skutočnosti neboli žiadnym spôsobom vylúčené ani spochybnené.
Rovnako zástupca odberateľskej spoločnosti TSS GRADE, a. s. toto dodanie nespochybnil, keď uviedol, že voda mohla byť dodaná na polievanie hydroosevu a mohla byť potrebná aj pri realizácii v rámci niektorej inej položky nachádzajúcej sa vo výkaze výmer projektovej dokumentácie predmetného diela. V tejto súvislosti žalobca dodal, že napriek nutnosti priemyselnej vody na stavbe táto nebola spoločnosti TSS GRADE, a. s. fakturovaná ako samostatná položka, keďže pri cenotvorbe každej položky je nutné kalkulovať so všetkými faktormi, teda aj tými, ktoré nie sú v položke priamo uvádzané, avšak nevyhnutne s realizáciou súvisia. Žalobca zdôraznil, že reálnosť dodania tovaru vyplýva z dokumentácie stavby, je súčasťou viacerých položiek odsúhlaseného súpisu vykonaných prác, ktorý je prílohou faktúr vystavených pre spoločnosť TSS GRADE, a. s. Mal za to, že tovar bol dodaný dodávateľovi žalobcu, ktorý ho následne dodal žalobcovi a žalobca ho použil na dodávky služieb ako
platiteľ. 30. Vo vzťahu k dodaniu služby (mulčovanie rastlín) na základe faktúry č. 2017034 žalobca uviedol, že predmetné práce vykonal osobne p. F. L., ktorý to potvrdil vo svojej výpovedi. Daňové orgány videli rozpor v množstve vykonaných prác podľa vyjadrenia p. L., ktorý deklaroval vykonanie prác na ploche 6.920 m2, a výpoveďou zástupcu spoločnosti TSS GRADE, a. s., ktorý potvrdil vykonanie prác len na ploche 1.420 m2. Žalobca v tejto súvislosti namietal, že správca dane neviedol dokazovanie s cieľom odstrániť zistený rozpor a žalovaný sa touto námietkou žalobcu nevysporiadal. Žalobca mal za to, že daňové orgány nespochybnili vykonanie prác ako mulčovanie a odburinenie svahu, čo je vykázané aj v súpise vykonaných prác, aj v stavebnom denníku. Spochybnili ich dodanie spoločnosťou RATITAE, a. s.
Na základe zistených skutočností však podľa žalobcu nie je možné prijať záver, že predmetné služby neboli vykonané vôbec. Aj v tomto prípade reálnosť dodania predmetných prác bola potvrdená všetkými obchodnými partnermi, ich vykonanie je zachytené v dokumentácii stavby (položka vo výkaze výmer: mulčovanie rastlín je vedená v celkovej výmere 6920 m2) a sú súčasťou odsúhlaseného súpisu vykonaných prác, ktorý je prílohou faktúry vystavenej pre spoločnosť TSS GRADE, a. s. Žalobca zastával názor, že zistenia poukazujú len na zdanlivý rozpor spočívajúci v obdobiach, v ktorých boli práce dodané, keďže podľa prílohy k faktúre vystavenej pre spoločnosť TSS GRADE, a. s. boli rozdelené na dodanie 5.500 m2 a 1.420 m2.
Uvedený rozpor je podľa žalobcu len technickou prekážkou a je nutné ho objasniť, avšak nie je dôvodom na nepriznanie práva na odpočítanie dane. 31. Žalobca ďalej k opodstatnenosti prenájmu vibračného valca uviedol, že jeho využitie v skorších obdobiach vyplýva zo súpisu vykonaných prác, ktorý je prílohou k faktúre č. 2017020 vystavenej pre spoločnosť TSS GRADE, a. s. Podľa žalobcu skutočnosť, že v auguste 2017 nebola táto položka priamo fakturovaná spoločnosti TSS GRADE, a. s. nezakladá dôvod na nepriznanie práva na odpočítanie dane z prenájmu zariadenia. Vibračný valec bol riadne prenajatý, čo bolo preukázané, pričom prenájom prebiehal v období, v ktorom žalobca predpokladal potrebu jeho využitia na stavbe. Dokazovaním vykonaným správcom dane sa preukázalo, že stroj bol prítomný na stavbe a v období pred augustom 2017 bol tiež predmetom fakturácie na základe toho istého zmluvného vzťahu. Žalobca poukázal na to, že na dodanie predmetnej služby mala spoločnosť GeoRecykling, s.r.o. materiálne vybavenie, čo bolo preukázané aj kartou majetku spoločnosti, ktorá dokazovala vlastníctvo stroja spoločnosťou GeoRecykling, s.r.o. Zastával preto názor, že mu vzniklo právo na odpočítanie dane z faktúry č. 2017049, keďže platiteľovi, ktorý dodal službu (spoločnosti GeRecykling, s.r.o.) vznikla daňová povinnosť a tiež žalobca použil, resp. mienil použiť obstaranú službu na vlastné dodania. V tejto súvislosti uviedol, že zákon o DPH priznáva právo na odpočítanie dane aj v prípade, ak platiteľ len mieni (plánuje) obstarané zdaniteľné plnenia použiť na vlastné zdaniteľné obchody. Preto nemusí byť hneď v tom istom zdaňovacom období odberateľskou faktúrou preukázané, že obstaraná služba bola ďalej použitá na zdaniteľné dodania. 32. K dodaniu výkopovej zeminy žalobca uviedol, že dokazovaním vedeným správcom dane sa preukázal pôvod dodávaného tovaru, jeho uskladnenie aj použitie. Rozporoval záver správcu dane o tom, že dodávaný tovar nebol vo vlastníctve spoločnosti GeoRecykling, s.r.o., keďže táto spoločnosť nebola vlastníkom pozemkov, z ktorých sa výkopová zemina získala. V tejto súvislosti tiež nepovažoval za relevantnú informáciu od Železníc Slovenskej republiky a namietal, že Železnice Slovenskej republiky žiadnym dôkazom nepreukázali svoje tvrdenie o uložení zeminy na skládke odpadu. Na tomto mieste tiež poukázal na judikatúru SD EÚ týkajúcu sa definície pojmu „nakladať s hmotným majetkom ako vlastník.“ Považoval za nesporné, že v prípade dodania získanej zeminy mala spoločnosť GeoRecykling, s.r.o. dispozičné právo nad tovarom, ktorý sama získala výkopovými prácami, o čom okrem iného svedčí aj správcovi dane predložená fotodokumentácia. Zdôraznil, že k dodaniu tovaru prišlo, čo bolo potvrdené dodávateľom a odberateľom (TSS GRADE, a. s.) a jedná sa o záležitosť dohodnutého momentu dodania medzi obchodnými spoločnosťami. Reálne dodanie tovaru bolo ukončené v mesiaci august 2017, pričom na tomto mieste žalobca rozanalyzoval položku rozprestretia ornice, s čím sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí nemal riadne vysporiadať. 33. Záverom kasačnej sťažnosti žalobca nesúhlasil s posúdením správneho súdu vo vzťahu k namietanému nevysporiadaniu sa s odvolacími námietkami. 34. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu nevyjadril.
IV. Posúdenie kasačného súdu
35. S účinnosťou od 01. januára 2021 bola ústavným zákonom č. 422/2020 Z. z. doplnená Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorou bol zriadený Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (čl. 143 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). K 01. augustu 2021 prevzal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky agendu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v správnom súdnictve, vrátane prerokúvanej veci (čl. 154g ods. 4, 5 a 6 ústavy v spojení s § 101e ods. 1 a 2 a § 8a ods. 1 zákona č. 757/2004
Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). V súlade s rozvrhom práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na rok 2021 bola prejednávaná vec pridelená náhodným výberom na rozhodnutie senátu 3S a v kasačnom konaní je naďalej vedená pod pôvodnou spisovou značkou.
36. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný podľa § 21 písm. a) SSP v spojení s § 438 ods. 2 SSP, po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou na podanie kasačnej sťažnosti (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 SSP), kasačná sťažnosť má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie z dôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti podľa § 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP a postupom podľa § 455 SSP bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu je dôvodná.
37. Podľa § 19 ods. 1 prvá a druhá veta zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. 38. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
39. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 40. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovaru a služieb, ktorú použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
41. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
42. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pri tom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
43. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.
44. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa
osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencie a záznamov, ktoré je povinný viesť. 45. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
46. V prejednávanej veci boli predmetom súdneho prieskumu rozhodnutia správcu dane a žalovaného o určení rozdielu DPH žalobcovi za zdaňovacie obdobie august 2017, ktoré boli postavené predovšetkým na závere o nesplnení materiálnych podmienok odpočítania dane z faktúr prijatých od dodávateľov GEO INDUSTRIA, s.r.o. a GeoRecykling, s.r.o.
Správny súd sa s týmto ťažiskovým záverom prezentovaným v rozhodnutiach daňových orgánov stotožnil. Preto bolo úlohou kasačného súdu s ohľadom na vymedzenie sťažnostných bodov posúdiť, či správny súd správne vyhodnotil otázku dôkazného bremena žalobcu na preukázanie skutočností, ktoré žalobca tvrdil a deklaroval v súvislosti s dodávkami tovaru a služieb uvedenými dodávateľmi.
47. Správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie na preverenie posudzovaných obchodov, pričom nevychádzal len z dokladov predložených žalobcom. 48. Vo vzťahu k deklarovaným obchodom so spoločnosťou GEO INDUSTRIA, s.r.o. daňové orgány oboch stupňov pri svojom rozhodovaní nespochybnili existenciu materiálneho plnenia, t. j. skutočné nadobudnutie tovaru (priemyselnej vody) a služieb (mulčovanie a odburinenie svahov) žalobcom. Túto skutočnosť potvrdil aj správny súd, ktorý konštatoval, že správca dane nespochybnil dodanie vody a vykonanie prác na stavbe, ale bolo potrebné jednoznačne identifikovať, označiť a uviesť, kto a akým spôsobom priemyselnú vodu dodal a prevzal, aké práce boli na stavbe vykonané, akým spôsobom, v akom rozsahu, kto ich vykonal a prevzal.
49. Záver o nesplnení podmienok na odpočet dane z faktúr od dodávateľa GEO INDUSTRIA, s.r.o. bol teda postavený na nepreukázaní skutočnosti, že predmetný tovar a služby dodal žalobcovi práve dodávateľ uvedený na predložených faktúrach. Tento záver bol opretý o zistenia týkajúce sa jednak deklarovanej dodávateľskej spoločnosti a jednak o zistenia týkajúce sa subdodávateľskej spoločnosti RATITAE, s.r.o. Žalobca podľa daňových orgánov, rovnako aj podľa správneho súdu, neuniesol dôkazné bremeno plynúce mu z ustanovenia § 24 ods. 1 daňového poriadku na preukázanie svojich tvrdení o prijatí tovaru od deklarovaného dodávateľa.
50. Kasačný súd v prvom rade pripomína, že v daňovom konaní nesie daňový subjekt dôkazné bremeno ku skutočnostiam, ktoré sám tvrdí a deklaruje. Preukazuje okolnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, a ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov; zodpovedá za vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť (§ 24 ods. 1 písm. a), c) daňového poriadku). Dokazovanie v daňovom konaní vedie správca dane, ktorý je oprávnený ako dôkaz použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi (§ 24 ods. 2, 4 daňového poriadku).
Ak daňový subjekt preukáže uskutočnenie zdaniteľného obchodu tak, ako ho deklaruje, môžu mu daňové orgány neuznať právo na odpočítanie dane len z dôvodu splnenia podmienok preukazujúcich zneužitie práva alebo účasť na daňovom podvode. Iba toto v zmysle judikatúry SD EÚ prelamuje zásadu neutrality dane, podľa ktorej má byť zdaniteľná osoba (platiteľ dane) plne zbavená ťarchy DPH zaplatenej v cene tovarov a služieb, ak tieto použila na uskutočnenie ekonomických činností podliehajúcich spoločnému režimu DPH.
51. Zatiaľ čo v prípade preukazovania vzniku práva na odpočítanie dane zaťažuje dôkazné bremeno v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku zásadne daňový subjekt, ktorý si uvedené právo uplatnil, v prípade preukazovania zneužitia práva alebo účasti na daňovom podvode (najmä § 3 ods. 6 daňového poriadku) je dôkazné bremeno len na správcovi dane. K podvodnému konaniu pritom dochádza vtedy, keď jeden z účastníkov transakcie neodvedie štátu daň a ďalší účastník si ju odpočíta za účelom získania neoprávneného daňového zvýhodnenia. 52.
Skutočnosti, o ktoré žalovaný opiera pochybnosti správcu dane o pravdivosti a hodnovernosti predložených dokladov, sa vo vzťahu k dodávkam tovaru a služieb spoločnosťou GEO INDUSTRIA, s.r.o. netýkajú dodávok medzi žalobcom a touto spoločnosťou, ale predovšetkým predchádzajúceho stupňa dodávateľského reťazca, teda obchodov medzi dodávateľom GEO INDUSTRIA, s.r.o. a subdodávateľom RATITAE, s.r.o.
53. Tu treba uznať, že pochybnosti správcu dane v naznačenom smere, ako aj ich príčiny, boli jasne pomenované a doložené skutkovými zisteniami. Zistenia o subdodávateľovi a okolnostiach, za ktorých mal predmetné dodávky uskutočniť, však nepredstavujú dostatočne zrozumiteľný podklad pre pochybnosti o dodaní tovaru od dodávateľa GEO INDUSTRIA, s.r.o. k žalobcovi. Správca dane totiž okrem personálnej prepojenosti dodávateľa GEO INDUSTRIA, s.r.o. so žalobcom neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti na strane tohto dodávateľa, ktoré by realizáciu dodávok na základe faktúr č. 2017033 (dodávka priemyselnej vody) a č. 2017034 (mulčovanie a odburinenie svahov) tak, ako sú zaznamenané v žalobcom predložených dokladoch, robili v čase deklarovaných obchodov nemožnými, nepravdepodobnými či nepreukázanými.
54. Možno predpokladať, že hlavnou motiváciou správcu dane k preverovaniu obchodov žalobcu s personálne prepojeným dodávateľom GEO INDUSTRIA, s.r.o. bola skutočnosť, že tento dodávateľ alebo subdodávateľ RATITAE, s.r.o. nepriznali alebo neodviedli daň a nasledujúci obchodný článok si túto daň uplatnil, pričom existovali podozrenia z účasti žalobcu na takomto nedovolenom daňovom úniku. Daňové orgány však žiadny nedovolený daňový únik v konaní netvrdili a ani nepreukazovali účasť žalobcu na takomto konaní.
55. Pokiaľ by aj na strane žalobcovho dodávateľa alebo subdodávateľa došlo k nedovolenému daňovému úniku (daňovému podvodu), nemá to bez ďalšieho za následok, že žalobcovi nepatrí právo na odpočítanie dane z predmetných dodávok, ktorých prijatie od deklarovaného dodávateľa doložil hodnovernými dokladmi a ktoré použil na ďalšie zdaniteľné plnenia. Oprávnenie odpočítať daň z tovarov a služieb určených alebo použitých na dodávky tovarov a služieb, predpísaným spôsobom uplatnenú dodávateľom, by bolo s ohľadom na zásadu neutrality DPH možné žalobcovi odoprieť v zmysle ustálenej judikatúry SD EÚ len v prípade, ak by sa žalobca vedome zúčastnil na takomto nedovolenom konaní alebo by ho svojou nedbalosťou pri uskutočnení obchodov umožnil. Dôkazné bremeno, že žalobca vedel alebo mal vedieť, že prijaté zdaniteľné plnenia zakladajúce nárok na odpočet dane sú súčasťou daňového podvodu zo strany subjektov zúčastnených v dodávateľskom reťazci, je na strane orgánov daňovej správy.
56. Ak teda nie je sporné, že tovar a služby uvedené na faktúrach boli žalobcovi dodané, dodávky sú doložené obvyklými dokladmi a žalobca vystavené faktúry uhradil (je pritom nepodstatný spôsob úhrady, napr. započítaním pohľadávky), nie sú zistenia správcu dane ohľadom pohybu tovaru a služieb medzi dodávateľom a subdodávateľom dostatočným podkladom zakladajúcim objektívne pochybnosti o uskutočnení posudzovaných dodávok tak, ako boli deklarované. Za daných okolností by bolo možné žalobcovi odoprieť právo na odpočítanie dane z takýchto dodávok len za predpokladu preukázania, že došlo v dodávateľskom reťazci u niektorých z jeho účastníkov k nedovolenému daňovému úniku, ktorý bol dôsledkom podvodného alebo iného zneužívajúceho konania, pričom posudzované zdaniteľné obchody boli s týmto konaním spojené a žalobca o tom vedel alebo mohol a mal vedieť, bez ohľadu na to, či mal z takéhoto konania prospech.
57. Kasačný súd dodáva, že ustálená rozhodovacia činnosť kasačného súdu ako aj SD EÚ identifikovala rad okolností, ktoré samy o sebe (bez ďalších okolností) nie sú spôsobilé vyvolať dôvodnú pochybnosť správcu dane o preukázaní splnenia materiálnych podmienok pre priznanie práva na odpočet DPH (osobitne ak nie je sporná existencia dodaného tovaru). Ide napríklad o (i) nekontaktnosť dodávateľa či subdodávateľov ako výlučnú okolnosť (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžfk/44/2020 zo dňa 25. mája 2021), (ii) nedostatok potrebných materiálnych a ľudských zdrojov pre vyrobenie alebo dodanie tovaru na strane dodávateľa či subdodávateľov (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 03. septembra 2020, bod 47, vo veci Maks Pen EOOD, C-18/13 zo dňa 13. februára 2014, body 31, 32; vo veci Gábor Tóth, C-324/ 11 zo dňa 06. septembra 2012, bod 49), (iii) pochybnosti na subdodávateľských stupňoch obchodného reťazca (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Vikingo Fővállalkozó
Kft., C-610/19 zo dňa 03. septembra 2020, bod 64; obdobne vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012, bod 50). 58. Aj keď požiadavka primeranej obozretnosti podnikateľského subjektu je v súlade s právom Európskej únie a daňový subjekt je povinný prijať všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne (spravodlivo) požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci SC Paper Consult SRL, C-101/16 zo dňa 19. októbra 2017, bod 52; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 03. septembra 2020, body 54, 55; vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012, bod 54). Vymedzenie takýchto opatrení, ktoré je možné spravodlivo od daňového subjektu požadovať, je individuálne a závislé od okolností konkrétneho prípadu (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012, bod 59). Ani pri tejto požiadavke však nemožno
zájsť až tak ďaleko, že daňovému subjektu bude de facto uložená povinnosť uskutočniť komplexné a hĺbkové preskúmanie týkajúce sa jeho dodávateľa a tým na neho fakticky preniesť kontrolné činnosti, ktoré patria správcovi dane (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci SC Paper Consult SRL, C-101/16 zo dňa 19. októbra 2017, bod 51; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 03. septembra 2020, bod 56; vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012, bod 57). Na druhej strane je potrebné dodať, že vyžadovanie a zohľadňovanie primeranej obozretnosti podnikateľského subjektu vo vzťahu k požiadavke prijímať rozumne očakávateľné opatrenia na predchádzanie účasti na daňovom podvode je typické práve pre dokazovanie daňového podvodu, resp. skutočnosť, či daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa zúčastňuje na daňovom podvode (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, body 53, 54, 56 a 58).
59. V tejto súvislosti kasačný súd zdôrazňuje, že vo všeobecnosti je potrebné rozlišovať medzi preukazovaním splnenia hmotnoprávnych podmienok priznania práva na odpočet dane a dokazovaním daňového podvodu alebo účasti daňového subjektu na ňom (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, bod 41; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 09. decembra 2021, bod 36).
Opakovane pritom platí, že právo na odpočet možno odmietnuť priznať vtedy, ak sa nepreukáže splnenie jeho materiálnych podmienok, ale aj vtedy ak sa preukáže (je nesporné) splnenie hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet dane, a súčasne sa na základe objektívnych skutočností preukáže, že zdaniteľná osoba sa priamo podieľa, resp. vedela alebo mala vedieť, že sa dotknutým plnením podieľa na daňovom podvode deklarovaného dodávateľa alebo iného subjektu v reťazci dodaní (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, body 45 - 49).
Jedným zo znakov účasti alebo vedomosti daňového subjektu o účasti na daňovom podvode pritom môže byť aj vedomé vystavenie faktúry s uvedením fiktívneho dodávateľa (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, bod 53).
Zatiaľ čo dôkazné bremeno na preukázaní splnenia hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet ťaží primárne daňový subjekt, resp. zdaniteľnú osobu uplatňujúcu si toto právo (vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 09. decembra 2021, bod 34), v prípade preukazovania daňového podvodu je dôkazné bremeno prenesené najmä na daňový orgán, ktorý existenciu takéhoto konania musí dostatočne preukázať inak než len na základe domnienok (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, bod 54; vo veci Crewprint Kft, C-611/19 zo dňa 03. septembra 2020, body 37, 43).
60. Z uvedených dôvodov dospel kasačný súd k presvedčeniu, že právne závery žalovaného, potvrdené správnym súdom, o nesplnení podmienok na odpočet dane z faktúr vystavených dodávateľom GEO INDUSTRIA, s.r.o., sú predčasné a nekorešpondujú s vyššie uvedenou ustálenou judikatúrou SD EÚ. Vzhľadom na skutkové okolnosti danej veci vychádzajúce z rozsiahleho dokazovania správcu dane by v tomto prípade bolo možné zabrániť priznaniu práva na odpočítanie dane z faktúr vystavených dodávateľom GEO INDUSTRIA, s.r.o. len z dôvodu účasti žalobcu na daňovom podvode zo strany subjektov zúčastnených v dodávateľskom reťazci.
Pokiaľ mal správca dane v úmysle odoprieť žalobcovi právo na odpočítanie dane, musel by preukázať jeho účasť na podvodnom alebo zneužívajúcom konaní, čo však daňové orgány v konaní ani netvrdili. 61. Vo vzťahu k deklarovaným obchodom so spoločnosťou GeoRecykling, s.r.o. bolo daňovými orgánmi konštatované, že žalobca nepreukázal vznik daňovej povinnosti z dodania služieb (prenájom vibračného valca) a tovaru (dodanie výkopovej zeminy) na strane dodávateľa, a teda žalobcovi preto nemohlo vzniknúť právo na odpočítanie dane z takého
dodania. Tento záver správny súd vo vzťahu k fakturovanému prenájmu vibračného valca podporil konštatovaním, že žiadnym spôsobom nebolo preukázané jeho využitie na stavbe v kontrolovanom zdaňovacom období, a preto by uznanie odpočítania dane v súvislosti s touto dodávkou bolo v rozpore s § 49 ods. 2 zákona o DPH. Pri deklarovanom dodaní výkopovej zeminy správny súd spochybnil spôsob, akým spoločnosť GeoRecykling, s.r.o. mala podľa tvrdenia jej bývalej konateľky nadobudnúť túto zeminu. Deklarovaný spôsob nadobudnutia tovaru podľa názoru správneho súdu nezakladá vznik daňovej povinnosti, keďže neexistuje žiadny dodávateľ, ktorý jej mal túto zeminu dodať a u ktorého by z tohto titulu mala vzniknúť daňová povinnosť a následne právo odberateľa na uplatnenie si odpočítania dane z pridanej
hodnoty. Správny súd síce nespochybnil existenciu zeminy na pozemkoch, na ktorých sa stavba realizovala a potrebu manipulácie s ňou, ale za nepreukázaný považoval spôsob jej získania a dodania žalobcovi. 62. Kasačný súd sa s touto argumentáciou správneho súdu nestotožňuje.
63. Vibračný valec, ktorý bol predmetom fakturácie spoločnosťou GeoRecykling, s.r.o. (faktúra č. 2017049) sa v dotknutom zdaňovacom období august 2017 preukázateľne nachádzal na mieste, kde žalobca dodával tovary a služby svojmu odberateľovi TSS GRADE, a. s., čo potvrdil aj zástupca odberateľa. To, že použitie vibračného valca nebolo v rovnakom zdaňovacom období predmetom fakturácie žalobcom jeho odberateľovi ešte nevyhnutne neznamená, že nebola splnená materiálna podmienka odpočítania dane podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH, t. j. použitie dodanej služby na vlastné dodávky tovarov a služieb. Je nepochybné, že vibračný valec bol na stavbe použitý v iných zdaňovacích obdobiach, čo vyplýva zo súpisu vykonaných prác predložených žalobcom. Kasačný súd v absencii následnej fakturácie odberateľovi v tom istom zdaňovacom období nevidí prekážku uplatnenia práva na odpočítanie dane z dodaného prenájmu vibračného valca, ktorého obstaraním si žalobca, ako dodávateľ služieb pre spoločnosť TSS GRADE, a. s., vytváral materiálne podmienky na realizáciu pravidelných dodávok tovaru a služieb. Vibračný valec bol preukázateľne riadne
prenajatý od dodávateľskej spoločnosti GeoRecykling, s.r.o., ktorá mala tento stroj evidovaný na karte majetku. Kasačný súd z hľadiska opodstatnenosti nároku na odpočítanie dane nepopiera nutnosť splnenia podmienky použitia dodaného tovaru alebo služby na ďalšie dodávky tovarov a služieb podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH. Žalovaný a následne správny súd však spochybnili splnenie tejto podmienky v zásade len na základe záveru o nevyužití vibračného valca na stavbe v kontrolovanom zdaňovacom období. Kasačnému súdu sa v tomto kontexte javí potrené zohľadnenie a vyhodnotenie toho, či je možné v prípade prenájmu stavebnej mechanizácie, dôvodnosť a potreba použitia ktorej v konkrétnom časovom úseku môže ale nemusí byť jednoznačne určiteľná, vyvodiť z jej nepoužitia záver o de facto nedôvodnosti jej prenájmu ako predpokladu pre uplatnenie nárokov na odpočet DPH.
Samotné konštatovanie o nepoužití prenajatého vibračného valca bez zohľadnenia uvedených okolností pre záver o neuznaní nároku žalobcu na odpočítanie dane z faktúry vystavenej dodávateľom GeoRecykling, s.r.o. za prenájom vibračného valca kasačný súd nepovažuje za dostatočné.
64. Rovnako nie je dostatočne odôvodnený ani záver žalovaného o nesplnení materiálnej podmienky pre vznik daňovej povinnosti z dodania výkopovej zeminy dodávateľom GeoRecykling, s.r.o. deklarovaného faktúrou č. 201750. Nie je možné sa stotožniť ani s názorom správneho súdu o neexistencii žiadneho dodávateľa, ktorý mohol zeminu dodať spoločnosti GeoRecykling, s.r.o. ktorá by ju mohla dodať následne žalobcovi.
Skutočnosť, že deklarovaný dodávateľ GeoRecykling, s.r.o. nebol vlastníkom pozemkov, z ktorých sa mala zemina získať, automaticky neznamená, že táto spoločnosť nemohla zeminu obstarať vlastnou činnosťou, alebo prostredníctvom subdodávateľa a následne, nakladajúc s ňou ako vlastník
túto dodať. Reálnosť dodania tovaru (výkopovej zeminy), ktorou disponovala spoločnosť GeoRecykling, s.r.o. podporujú aj zistenia správcu dane, podľa ktorých spoločnosť GeoRecykling, s.r.o. v dotknutom zdaňovacom období prijala služby od spoločnosti RATITAE, s.r.o. na základe faktúry č. RT027082017 za prenájom vozidla s hydraulickou rukou VOLVO FE 320 v rozsahu 179 hod. a prenájom pracovného stroja UNC200 v rozsahu 149 hod. a faktúry č. RT029082017 za debniace dosky vrátane držiakov a spotrebný materiál.
Tieto zistenia preukazujú obstarávanie materiálneho vybavenia spoločnosťou GeoRecykling, s.r.o., ktoré mohlo byť použité aj pri získavaní výkopovej zeminy. 65. Existencia materiálneho plnenia ani v tomto prípade daňovými orgánmi spochybnená nebola, čo potvrdil aj správny súd. Vo vzťahu k faktúre č. 201750 za dodávku výkopovej zeminy treba zohľadniť, že v zmysle ustálenej judikatúry, pokiaľ nebola spochybnená existencia materiálneho plnenia od konkrétneho dodávateľa ktorý je platiteľom dane, odoprieť právo na odpočítanie dane možno len za predpokladu preukázania daňového úniku v dôsledku podvodného alebo iného zneužívajúceho konania, o ktorom žalobca vedel alebo mohol a
mal vedieť. S týmito skutočnosťami, ako podmienkami pre prípadné odmietnutie nároku na vrátenie DPH je povinný dôsledne sa vysporiadať správca dane.
V. Záver
66. S odkazom na vyššie konštatované závery kasačný súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovaného podľa § 462 ods. 2 SSP, z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia záveru o nesplnení podmienok odpočítania DPH z faktúr vystavených žalobcovi dodávateľmi GEO INDUSTRIA, s.r.o. a GeoRecykling, s.r.o. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného, viazaného právnym názorom kasačného súdu, opätovne posúdiť podmienky odpočtu dane so zohľadnením toho, že v prípade skonštatovania naplnenia hmotnoprávnych podmienok je možné odpočet DPH nepriznať jedine v prípade, ak by bolo v konaní preukázané, že žalobca sa podieľal na daňovom podvode alebo vedel, či vedieť mal, že sa zúčastňuje na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom. 67. Čo sa týka namietanej absencie náležitosti výroku rozhodnutia žalovaného podľa § 63 ods. 3 písm. d) v spojení s § 12 daňového poriadku, kasačný súd sa stotožňuje s názorom správneho súdu, že ide o nedôvodnú námietku žalobcu. Výrok rozhodnutia bez rozhodnutia o náhrade nákladov správy daní podľa § 12 daňového poriadku je zrozumiteľný a ani absencia takého rozhodnutia v tomto prípade nespôsobuje jeho nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť vo vzťahu k právnemu postaveniu žalobcu, prípadne k jeho procesným právam v daňovom konaní. Kasačný súd sa rovnako stotožňuje so správnym súdom v tom, že administratívny spis predložený žalovaným je úplný a obsahuje všetky podklady k tomu, aby bolo možné pristúpiť k súdnemu prieskumu rozhodnutia. K námietke žalobcu, ktorou poukazoval na výsledky daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty a dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobia rokov 2016 a 2017 sa kasačný súd nevyjadruje z rovnakých dôvodov ako správny súd, nakoľko ide o námietku, ktorá bola uplatnená po uplynutí lehoty na podanie žaloby. 68. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd v zmysle § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi voči žalovanému priznal právo na náhradu trov konania pred správnym súdom a kasačného konania, pričom o výške náhrady bude rozhodnuté v zmysle § 175 ods. 2 SSP. 69. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s ust. § 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 24. augusta 2023