4Sžfk/11/2020

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej (sudkyňa spravodajkyňa) a sudcov JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a JUDr. Juraja Vališa, LL.M., v právnej veci žalobcu: Ing. Ivan Strapko - AISA, miesto podnikania: A. Bernoláka 931/16, 962 12 Detva, zastúpený zamestnancom na základe poverenia: T.. Y. J., bytom C. XXXX/XX, XXX XX I., proti žalovanému (sťažovateľ): Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 101235690/2018 z 27. júna 2018, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S/103/2018-73 z 25. septembra 2019, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S/103/2018-73 z 25. septembra 2019 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania

2. Správca dane na ústnom pojednávaní konanom dňa 18.09.2017 informoval žalobcu o prebiehajúcej daňovej kontrole a jej predbežnom výsledku. Z obsahu zápisnice vyplýva, že správca dane kontrolou účtovných dokladov zistil porušenie zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 595/2003 Z.z.“ alebo „zákon o dani z príjmov“), konkrétne ustanovenia § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. z dôvodu, že žalobca účtoval výdavky v celkovej výške 196200,52 €, ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané.

Rovnako bolo vo vzťahu k tejto spoločnosti skonštatované, že nepodáva daňové priznanie a so správcom dane nekomunikuje. 4. Ďalej správca dane spochybnil daňové výdavky z dodávateľských faktúr od dodávateľa MAVERICK s.r.o. za práce - mechanické zbavenie korózie, odmastenie a ošetrenie antikoróznym náterom, montážne práce rozvodov v spoločných priestoroch a v inštalačných šachtách vodovodného, plynového a kanalizačného potrubia, práce na cirkulácii plynu, nátery, stavebné práce a úpravy, montáž kovových konštrukcií, presun hmôt a demontáž rozvodov, uhradené v hotovosti. Bývalým konateľom spoločnosti MAVERICK s.r.o. bol Y. X., ktorý sa na predvolanie na vypočutie svedka, nedostavil, pričom predvolanie prevzal v dňoch 27.04.2017,

Z obsahu zápisnice zo dňa 18.09.2017 tiež vyplýva, že žalobca bol poučený v zmysle § 24 ods. 1 písm. a/ 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 563/2009 Z.z.“ alebo „daňový poriadok“). Žalobca bol tiež správcom dane požiadaný o zabezpečenie výpovede svedka Y. X., keď z predložených listinných dokladov je zrejmé, že s ním komunikuje. 5. Žalobca dňa 18.09.2017 predložil správcovi dane lekársku správu o zdravotnom stave Y. X.. S poukazom na uvedené správcovi dane oznámil, že výsluch svedka Y. X. nezabezpečí. Správca dane oznámil žalobcovi, že neuzná daňové výdavky v zmysle zápisnice č. 101972606/ 2017 zo dňa 18.09.2017. Daňový subjekt k tomu uviedol, že práce boli vykonané a ním zaplatené podľa preberacích protokolov.

7. Správca dane vydal dňa 7. februára 2018 rozhodnutie číslo: 100318911/2018 (ďalej len ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 48215,23 € na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie

preukázané, že boli splnené uvedené hmotnoprávne podmienky, nepostačuje na vznik nároku na uznateľnosť výdavkov len samotná existencia dokladov, v danom prípade faktúr. 8. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnom stanovenej lehote odvolanie, ktorého dôvodnosť posudzoval žalovaný. Žalovaný dňa 27. júna 2018 rozhodnutím číslo: 101235690/2018 (ďalej aj ako len „napadnuté rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie správcu dane postupom podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil argumentujúc zákonom o dani z príjmov, z ustanovení ktorých vyplýva, že aby na daňové účely bolo možné považovať výdavok (náklad) za daňový výdavok, musí splniť základné podmienky uznateľnosti, a to: výdavok musí vynaložiť daňovník, ktorý si tento výdavok uplatňuje - podmienka príslušnosti; výdavok musí byť preukázateľne vynaložený - podmienka existencie; výdavok musí slúžiť na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov - podmienka vecnosti; výdavok musí byť zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka - podmienka evidencie; výdavok musí byť

žalovaný uzavrel, že náklady v celkovej sume 196200,52 € fakturované podnikateľom Y. X. a spoločnosťou MAVERICK s.r.o. nespĺňajú podmienku vecnosti, t. j. neslúžili na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov žalobcu a podmienku preukaznosti, t.j. opodstatnenosť ich vynaloženia nebola preukázaná a preto ich nemožno uznať za daňové

II. Priebeh správneho súdneho konania

daňového poriadku. Poukázal na to, že správca dane na jeho návrh na doplnenie dokazovania vo vyrubovacom konaní, bez zákonného dôvodu a riadneho odôvodnenia nevykonal výsluch svedka Y. X., ktorý dňa XX.XX.XXXX zomrel a teda už nie je možné tento dôkaz vykonať. Žalobca mal za to, že týmto postupom správca dane výrazne poškodil jeho práva a právom chránené záujmy. Namietal ďalej doručenie protokolu spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným protokole. Ďalej namietal porušenie ustanovenia § 46 ods. 5 a § 47 písm. i) daňového poriadku a skutočnosť, že správca dane mu pričítal existenciu dôkaznej núdze ohľadne skutočností, ktoré netvorili jeho dôkazné bremeno, pričom v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15.03.2011.

11. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že správny súd nezohľadnil námietku týkajúcu sa doručenia protokolu z daňovej kontroly a výzvy na vyjadrenie a to s poukazom na ustanovenia § 30 ods. 1 a § 46 ods. 8 daňového poriadku, ktoré nevylučujú aj osobné doručovanie protokolu dodajúc, že z úradného záznamu č. 102090623/2017 zo dňa 03.10.2017 vyplýva, že takýto postup bol so žalobcom priamo dohodnutý a zo strany žalobcu nebol namietaný.

13. Správny súd poukázal na to, že v prípade, ak sa správny orgán odvoláva na podmienku vecnosti, teda že výdavky musia byť vynaložené na dosiahnutie a zabezpečenie udržania príjmov, tak z napadnutého rozhodnutia žalovaného takáto skutočnosť nevyplýva napriek tomu, že opakovane boli tieto skutočnosti namietané v odvolaní v administratívnom konaní. Tiež mal za to, že žalovaný nevyhodnotil prečo považuje tieto výdavky na nevynaložené na dosiahnutie a zabezpečenie a udržanie príjmov.

15. K tvrdeniu daňových orgánov, že žalobca nepreukázal dodanie služieb dodávateľmi, tak ako boli fakturované uviedol, že toto nemôže byť kladené za vinu len daňovému subjektu. Poukázal na repliku, z ktorej vyplýva, že svedok Y. X. bol v čase predvolávania na svedeckú výpoveď a v čase jeho predvedenia orgánmi OR PZ Zvolen hospitalizovaný v nemocnici a teda sa objektívne nemohol dostaviť na predvolanie.

III. Kasačná sťažnosť žalovaného, vyjadrenie žalobcu

Sťažovateľ sa nestotožnil so závermi správneho súdu uvedenými v bodoch 37 až 42 napadnutého rozsudku majúc za to, že v danom prípade nebolo preukázané poskytnutie služieb žalobcovi dodávateľmi - Y. X. a spoločnosťou MAVERICK s.r.o. Poukázal na to, že daňovou kontrolou bolo zistené, že žalobca v zdaňovacom období 2013 zaúčtoval do nákladov a zahrnul do daňových výdavkov, na základe dodávateľských faktúr od dodávateľa Y. X., náklady za mechanické zbavenie korózie, odmastenie a ošetrenie antikoróznym náterom, nátery a montáž reklamných konštrukcií, stavebné práce, čistiace a upratovacie práce v celkovej sume 121364 € a na základe dodávateľských faktúr od dodávateľa MAVERICK s.r.o., ktorej jediným konateľom v roku 2013 bol Y. X., náklady za takmer identické služby, a to na mechanické zbavenie korózie, odmastenie a ošetrenie antikoróznym náterom, nátery a montáž reklamných konštrukcií a stavebné práce v celkovej sume 74835,92 €.

Z odpovede Sociálnej poisťovne, pobočky Zvolen vyplynulo, že Y. X. nebol v roku 2013 registrovaný v Sociálnej poisťovni, nemal prihlásených poistencov, nebol platiteľom nemocenského, starobného, invalidného, úrazového a garančného poistenia ani poistenia v nezamestnanosti a ani neplatil do rezervného fondu. Práce deklarované na dodávateľských faktúrach mali byť, podľa zistení správcu dane, zrealizované v subdodávkach spoločnosťou J+D Recykling, s.r.o. Táto spoločnosť sa na adrese sídla reálne nenachádza, chýba jej označenie a na uvedenej adrese bývajú fyzické osoby, ktoré nemajú žiadny vzťah k tejto

plní záväzky spoločnosti, uplatňuje pohľadávky a prijíma plnenia, zastupuje spoločnosť pred súdmi a inými orgánmi, uzaviera zmiery a dohody o zmene a zániku práv a záväzkov. Nové zmluvy môže uzatvárať len v súvislosti s ukončením nevybavených obchodov.

21. Tiež poukázal na to, že vzhľadom na to, že v roku 2013 bol jediným konateľom spoločnosti MAVERICK s.r.o. Y. X., správca dane zaslal na adresu jeho trvalého pobytu predvolanie (na deň 29.05.2017) a opakované predvolanie (na deň 26.06.2017) s povinnosťou predloženia daňových a účtovných dokladov spoločnosti za rok 2013. Y. X. predvolania na výsluch svedka prevzal, avšak sa na výsluch nedostavil, ani svoju neúčasť neospravedlnil. Žalobca sa k výsluchu svedka dostavil a dňa 26.06.2017 predložil správcovi dane Notársku zápisnicu zo dňa 10.12.2015 o zlúčení spoločnosti MAVERICK s.r.o. a ANTRIM s.r.o. a protokol o odovzdaní a prevzatí účtovníctva a dokladov spoločnosti MAVERICK s.r.o. spoločnosti ANTRIM s.r.o. (tieto prevzal P. W.). Keďže sa Y. X. na výsluch svedka nedostavil, správca dane požiadal Okresné oddelenie PZ SR Zvolen o predvedenie menovaného správcovi dane dňa 07.08.2017, pričom svedok v určený deň nebol predvedený z dôvodu nezastihnutia v mieste trvalého bydliska s tým, že bolo zistené, že sa v mieste trvalého bydliska zdržiava.

V ten istý deň sa však žalobca opätovne dostavil k správcovi dane a oznámil mu, že nezabezpečí svedka k výpovedi a súčasne predložil kópiu lekárskej správy Y. X.H_ zo dňa 26.06.2017, podľa ktorej bola mobilita pacienta obmedzená na pohyb doma. S poukazom na uvedené sťažovateľ skonštatoval, že správca dane vyvinul maximálne úsilie, aby uskutočnil výsluch svedka Y. X..

č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, ktorý sa však na daňové konanie nevzťahuje (§ 163 daňového poriadku) a preto je predloženie čestných vyhlásení v daňovom konaní irelevantné. Uvedené vyplýva z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Sžf/40/2011 z 18. apríla 2012.

24. Vychádzajúc z uvedeného sťažovateľ uzavrel, že pri svojom závere o nesplnení podmienky vecnosti a preukázateľnosti nákladov v celkovej sume 196200,52 € nevychádzal iba zo skutočnosti, že nebol uskutočnený výsluch svedka Y. X., ale vychádzal aj z ďalších dôkazných prostriedkov zabezpečených v priebehu daňovej kontroly a preto nesúhlasí s tvrdením správneho súdu, že nevyhodnotil, prečo považuje tieto výdavky na nevynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov.

akom rozsahu a z akých dôvodov sa podľa § 440 SSP podáva. Žalobca mal za to, že zo znenia kasačnej sťažnosti je zrejmé, že smeruje len proti dôvodom vydania rozhodnutia konajúcim správnym súdom a preto je kasačná sťažnosti neprípustná. Súčasne navrhol kasačnému súdu, aby kasačnú sťažnosť postupom podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.

27. 1. augusta 2021 začal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší správny súd“) činnosť a začal konať vo všetkých veciach, v ktorých do 31. júla 2021 konal Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd“) v správnom kolégiu (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy SR v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

28. Najvyšší správny súd konajúci ako súd kasačný, po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP) a má predpísané náležitosti (§ 57 SSP a § 445 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podanej kasačnej sťažnosti (§ 453 ods. 1 a 2 SSP) rozhodujúc bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu, pričom dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.

30. Spornou právnou otázkou medzi účastníkmi konania bola, či žalobca v rámci daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania dostatočne preukázal opodstatnenosť uplatnenia daňových výdavkov v celkovej sume 196200,52 €, ktoré mal vynaložiť svojim deklarovaným dodávateľom, konkrétne podnikateľovi Y. X. a spoločnosti MAVERICK s.r.o. za konkrétne služby a to mechanické zbavenie korózie, odmastenie a ošetrovanie antikoróznym náterom, nátery a montáž reklamných konštrukcií, stavebné práce, čistiace a upratovacie práce a

konkrétne od dodávateľov - Y. X. a spoločnosti MAVERICK s.r.o., ktorej bol Y. X. konateľom. Súčasne bol žalobca oboznámený s ustanovením § 24 ods. 1 písm. a/ daňového poriadku, v zmysle ktorého daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov. Z obsahu zápisnice z daného ústneho pojednávania tiež vyplýva, že žalobca správcovi dane uviedol, že sa pokúsi skontaktovať s pánom Y. X. a termín svedeckej výpovede oznámi zamestnancom správcu dane.

33. Rovnako je namieste zdôrazniť, že vykonanie ďalších dôkazov nenavrhol žalobca ani v rámci jeho vyjadrenia k zisteniam uvedeným v protokole a ani v rámci podaného odvolania, kedy mal už vedomosť o tom, že Y. X. dňa 07.02.2018, t.j. v deň vydania prvostupňového rozhodnutia správcu dane, zomrel. Vychádzajúc z obsahu vyjadrenia k protokolu, ako aj z podaného odvolania, žalobca tvrdil, že dôkazné bremeno vo vzťahu k vynaložených výdavkom preukázal a tiež, že dôkazné bremeno, že u iného subjektu došlo k podvodnému konaniu je na správcovi dane, resp. orgánoch činných v trestnom konaní.

MAVERICK s.r.o. konateľovi spoločnosti ANTRIM s.r.o. pánovi P. W., pričom kópie predložených dokladov boli overené dňa 26.06.2017. Následne sa správca dane rozhodol svedka predviesť prostredníctvom OR PZ vo Zvolene na deň 07.08.2017, pričom aj predvedenie bolo neúspešné z dôvodu, že menovaný nebol v danom termíne zastihnutý v mieste trvalého bydliska, súčasne bolo zistené, že sa v mieste trvalého bydliska zdržiava. Žalobca predložil správcovi dane dňa 18.09.2017 lekársku správu - nález z 26. júna 2017, podľa ktorej je pacient (Y. X.) na nepretržitej 24 hodinovej domácej oxygenoterapii, mobilita pacienta je obmedzená na pohyb doma na oxygenoterapii. Y. X. dňa XX.XX.XXXX zomrel.

36. Zákon o dani z príjmov v ustanovení § 2 písm. i/ zákona č. 595/2003 Z.z. vymedzuje daňový výdavok ako výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom zaúčtovaný v účtovníctve.

37. V súvislosti s bodom 36 zastáva kasačný súd názor, že daňovník musí v prvom rade svoje výdavky (náklady) preukázať a až následne, pri istote ich existencie, preukázať, že tieto súvisia so zdaniteľným príjmom. Premietnuc uvedené na daný prípad, žalobca mal v prvom rade povinnosť preukázať oprávnenosť vynaložených výdavkov práve prostredníctvom preukázania uskutočnenia dodaných služieb, inak povedané, preukázať ich existenciu a až následne preukázať, že tieto súvisia so zdaniteľným príjmom.

Preto sa kasačnému súdu natíska otázka, prečo deklarované služby žalobca neobjednal len u fyzickej osoby Y. X., alebo len u spoločnosti MAVERICK s.r.o. 39. K samotnému dôkaznému bremenu a jeho prenosu v rámci daňového konania kasačný súd uvádza, že judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zaoberajúca sa dôkazným bremenom v daňovom konaní, osobitne pokiaľ ide o preukazovanie uskutočňovania zdaniteľného plnenia je rozsiahla a prešla istým vývojom, ale v posledných rokoch sa jasne ustálila v závere, že na preukázanie oprávnenosti nároku na odpočet DPH (obdobne to platí aj v prípade uplatnenia daňových výdavkov) nepostačuje predložiť faktúru, zmluvu a preberací protokol, ak im nesvedčia ďalšie preukázané okolnosti (uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 705/2017, rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Sžfk/40/2017, 4Sžfk/38/2017, 1Sžfk/1/2017, 6Sžfk/43/2017, 1Sžfk/82/2016).

dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej.“

41. Konkrétne zistil na základe kontroly na dani z príjmov fyzickej osoby - Y. X. za zdaňovacie obdobie roku 2013, že práce deklarované na dodávateľských faktúrach mali byť realizované v subdodávkach a to daňovým subjektom J+D Recykling, s.r.o., IČO : 44311907, vo vzťahu ku ktorému zistil, že uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 5CbR 31/2012-57 zo dňa 28.01.2013 súd zrušil spoločnosť a nariadil likvidáciu, pričom likvidátorom sa stal od 16.03.2013 konateľ spoločnosti pán O. K.. V súvislosti s uvedenou spoločnosťou správca dane oprávnene uzavrel, že výkon ekonomickej činnosti pre daňový subjekt Y. X. bol v rozpore s činnosťou likvidátora, ktorý v mene spoločnosti robí len úkony smerujúce k likvidácii spoločnosti.

služby. 42. Pokiaľ ide o preukázanie uskutočnenia služieb deklarovaným dodávateľom - spoločnosťou MAVERICK s.r.o., konateľa spoločnosti sa nepodarilo správcom dane vyslúchnuť z dôvodu jeho zdravotného stavu, o ktorom sa dozvedel až na základe lekárskej správy zo dňa 26.06.2017, ktorú správcovi dane predložil žalobca, keď svedok napriek tomu, že prevzal predvolanie na výsluch, správcovi dane sa neospravedlnil, ani neoznámil aktuálny

43. Vo vzťahu k spoločnosti MAVERICK s.r.o. teda správca dane nemal okrem dokladov predložených žalobcom - faktúry, preberacie protokoly, príjmové a výdavkové doklady žiadne iné dôkazy, ktoré by preukazovali, že k materiálnemu plneniu skutočne došlo.

44. Vychádzajúc z uvedeného musí preto kasačný súd súhlasiť so sťažovateľom, že v priebehu daňovej kontroly ani vyrubovacieho konania žalobca nepreukázal, že práce deklarované na dodávateľských faktúrach od Y. X. a spoločnosti MAVERICK s.r.o. boli pre žalobcu vykonané, čím dôvodne nebola preukázaná opodstatnenosť fakturovaných nákladov v celkovej výške 196200,52 € v daňových výdavkoch. 45. Rovnako musí kasačný súd súhlasiť so sťažovateľom, že správny súd sa v odôvodnení svojho rozsudku zaoberal iba nevykonanému dôkazu - výsluchu Y. X., avšak iné dôvody, ktorými sťažovateľ odôvodňoval neuznanie nákladov žalobcu v celkovej sume 196200,52 € v daňových výdavkoch nezohľadňoval. Taktiež nezdôvodnil, na základe čoho dospel k záveru, že podmienka preukázateľnosti bola zo strany žalobcu pri takto zistenom skutkovom stave preukázaná, nakoľko z odôvodnenia rozsudku nevyplýva, ktoré skutočnosti mali splnenie podmienky preukázateľnosti dokázať. 46. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností kasačný súd uzavrel, že konajúce daňové orgány rozhodli vecne správne, keď náklady v celkovej sume 196200,52 € fakturované podnikateľom Y. X. a spoločnosťou MAVERICK s.r.o. neuznali z dôvodu, že tieto nespĺňali podmienku preukaznosti, t.j. opodstatnenosť ich vynaloženia nebola preukázaná a v podstate tieto následne nemohli spĺňať ani podmienku vecnosti, t.j. neslúžili na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, nakoľko nebola preukázaná ich samotná existencia. S poukazom na tieto skutočnosti nemôžu obstáť dôvody správneho súdu na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného vrátanie prvostupňového rozhodnutia správcu dane. 47. Preto kasačný súd postupom podľa § 462 ods. 1 v spojení s § 440 ods. 1 písm. písm. g/ Správneho súdneho poriadku zrušil napadnutý rozsudok správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Úlohou správneho súdu v ďalšom konaní bude postupovať v intenciách právneho názoru kasačného súdu uvedeného bodoch 36 až 46 tohto rozsudku. Právnym názorom kasačného súdu je správny súd viazaný (§ 469 SSP). 48. O trovách kasačného konania bude rozhodnuté podľa § 467 ods. 3 SSP. 49. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.