4Sžfk/11/2020
ECLI:SK:NSSSR:2022:6018200606.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Banskej Bystrici
- Sp. zn. 1. inštancie
- 23S/103/2018
- IČS
- 6018200606
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej (sudkyňa spravodajkyňa) a sudcov JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a JUDr. Juraja Vališa, LL.M., v právnej veci žalobcu: Ing. Ivan Strapko - AISA, miesto podnikania: A. Bernoláka 931/16, 962 12 Detva, zastúpený zamestnancom na základe poverenia: T.. Y. J., bytom C. XXXX/XX, XXX XX I., proti žalovanému (sťažovateľ): Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 101235690/2018 z 27. júna 2018, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S/103/2018-73 z 25. septembra 2019, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S/103/2018-73 z 25. septembra 2019 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
I. Priebeh administratívneho konania
1. Daňový úrad Banská Bystrica, pobočka Zvolen (ďalej len ako „správca dane“) začal dňa 5. decembra 2016 u žalobcu daňovú kontrolu na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2013. Žalobca dňa 5. decembra 2016 na ústnom pojednávaní predložil správcovi dane listiny špecifikované v Zápisnici o ústnom pojednávaní.
2. Správca dane na ústnom pojednávaní konanom dňa 18.09.2017 informoval žalobcu o prebiehajúcej daňovej kontrole a jej predbežnom výsledku. Z obsahu zápisnice vyplýva, že správca dane kontrolou účtovných dokladov zistil porušenie zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 595/2003 Z.z.“ alebo „zákon o dani z príjmov“), konkrétne ustanovenia § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. z dôvodu, že žalobca účtoval výdavky v celkovej výške 196200,52 €, ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané.
3. Konkrétne spochybnil daňové výdavky vo vzťahu k dodávateľským faktúram od dodávateľa - Y. X. za práce - mechanické zbavenie korózie, odmastenie a ošetrenie antikoróznym náterom, nátery a montáž reklamných konštrukcií, stavebné práce, čistiace a upratovacie práce uhradené v hotovosti - základ dane 121364,60 €, DPH 24272,94 €, celkom 145637,50 €. Tieto práce boli pre dodávateľa vykonané v subdodávkach spoločnosťou J+D Recykling, s.r.o., pričom pán O. K. bol od 16.03.2013 likvidátorom spoločnosti a preto výkon ekonomickej činnosti tejto spoločnosti pre daňový subjekt - Y. X. bolo v rozpore s ustanovením § 72 Obchodného zákonníka.
Rovnako bolo vo vzťahu k tejto spoločnosti skonštatované, že nepodáva daňové priznanie a so správcom dane nekomunikuje. 4. Ďalej správca dane spochybnil daňové výdavky z dodávateľských faktúr od dodávateľa MAVERICK s.r.o. za práce - mechanické zbavenie korózie, odmastenie a ošetrenie antikoróznym náterom, montážne práce rozvodov v spoločných priestoroch a v inštalačných šachtách vodovodného, plynového a kanalizačného potrubia, práce na cirkulácii plynu, nátery, stavebné práce a úpravy, montáž kovových konštrukcií, presun hmôt a demontáž rozvodov, uhradené v hotovosti. Bývalým konateľom spoločnosti MAVERICK s.r.o. bol Y. X., ktorý sa na predvolanie na vypočutie svedka, nedostavil, pričom predvolanie prevzal v dňoch 27.04.2017,
05.06.2017. Prostredníctvom Okresného oddelenia PZ SR Zvolen sa nepodarilo predviesť Y. X. dňa 07.08.2017 z dôvodu, že nebol zastihnutý v mieste bydliska. Žalobca dňa 26.06.2017 predložil správcovi dane opis notárskej zápisnice a protokol o prevzatí dokladov spoločnosti MAVERICK s.r.o. o zlúčení so spoločnosťou ANTRIM s.r.o.
Z obsahu zápisnice zo dňa 18.09.2017 tiež vyplýva, že žalobca bol poučený v zmysle § 24 ods. 1 písm. a/ 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 563/2009 Z.z.“ alebo „daňový poriadok“). Žalobca bol tiež správcom dane požiadaný o zabezpečenie výpovede svedka Y. X., keď z predložených listinných dokladov je zrejmé, že s ním komunikuje. 5. Žalobca dňa 18.09.2017 predložil správcovi dane lekársku správu o zdravotnom stave Y. X.. S poukazom na uvedené správcovi dane oznámil, že výsluch svedka Y. X. nezabezpečí. Správca dane oznámil žalobcovi, že neuzná daňové výdavky v zmysle zápisnice č. 101972606/ 2017 zo dňa 18.09.2017. Daňový subjekt k tomu uviedol, že práce boli vykonané a ním zaplatené podľa preberacích protokolov.
6. Správca dane dňa 26.09.2017 vyhotovil protokol z daňovej kontroly, ktorý žalobca spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole osobne prevzal dňa 06.10.2017. V protokole spochybnil výdavky v celkovej sume 196200,52 € z dôvodov uvedených v bodoch 3 a 4 tohto rozsudku.
7. Správca dane vydal dňa 7. februára 2018 rozhodnutie číslo: 100318911/2018 (ďalej len ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 48215,23 € na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie
rok 2013. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že žalobca síce deklaroval v zdaňovacom období roku 2013 vykonanie stavebných prác, ale v priebehu kontroly a následne vo vyrubovacom konaní sa nepreukázali také skutočnosti a nepredložili také dôkazy, ktoré by potvrdzovali reálne uskutočnenie uvedených činností dodávateľmi uvedenými na faktúrach a uznanie týchto nákladov do daňových výdavkov. Správca dane mal za to, že žalobca nepredložil také dôkazy, ktoré by preukazovali, že ním deklarované skutočnosti sú v súlade so skutkovým stavom veci. Na základe výsledkov rozsiahleho preverovania správca dane vyhodnotil všetky skutočnosti, ktoré vyšli najavo a zotrval na tom, že nebol predložený relevantný dôkaz o tom, že fakturované služby boli vykonané dodávateľmi kontrolovaného daňového subjektu, čím nebola splnená podmienka preukázania výdavkov v zmysle zákona č. 595/2003 Z.z. Správca dane dôvodil, že na to, aby mohol byť výdavok uznateľný za daňový výdavok musí byť splnená okrem podmienky zaúčtovania v účtovníctve aj podmienka preukázateľnosti stanovená v § 2 písm. i/ zákona o dani z príjmov dodajúc, že pokiaľ nie je
preukázané, že boli splnené uvedené hmotnoprávne podmienky, nepostačuje na vznik nároku na uznateľnosť výdavkov len samotná existencia dokladov, v danom prípade faktúr. 8. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnom stanovenej lehote odvolanie, ktorého dôvodnosť posudzoval žalovaný. Žalovaný dňa 27. júna 2018 rozhodnutím číslo: 101235690/2018 (ďalej aj ako len „napadnuté rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie správcu dane postupom podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil argumentujúc zákonom o dani z príjmov, z ustanovení ktorých vyplýva, že aby na daňové účely bolo možné považovať výdavok (náklad) za daňový výdavok, musí splniť základné podmienky uznateľnosti, a to: výdavok musí vynaložiť daňovník, ktorý si tento výdavok uplatňuje - podmienka príslušnosti; výdavok musí byť preukázateľne vynaložený - podmienka existencie; výdavok musí slúžiť na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov - podmienka vecnosti; výdavok musí byť zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka - podmienka evidencie; výdavok musí byť
preukázaný - podmienka preukaznosti; podmienka rozsahu (ak je jeho výška limitovaná). V tejto súvislosti žalovaný dôvodil, že uplatnenie nákladov v daňových výdavkov je viazané na kumulatívne splnenie všetkých stanovených podmienok, pričom už nesplnenie jednej z nich vylučuje opodstatnenosť zahrnutia nákladov do daňových výdavkov. Vychádzajúc z uvedeného
žalovaný uzavrel, že náklady v celkovej sume 196200,52 € fakturované podnikateľom Y. X. a spoločnosťou MAVERICK s.r.o. nespĺňajú podmienku vecnosti, t. j. neslúžili na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov žalobcu a podmienku preukaznosti, t.j. opodstatnenosť ich vynaloženia nebola preukázaná a preto ich nemožno uznať za daňové
výdavky.
II. Priebeh správneho súdneho konania
9. Proti napadnutému rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu, ktorou sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného vrátane prvostupňového rozhodnutia správcu dane. Žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie je vydané v rozpore s ustanovením § 68 ods. 3
daňového poriadku. Poukázal na to, že správca dane na jeho návrh na doplnenie dokazovania vo vyrubovacom konaní, bez zákonného dôvodu a riadneho odôvodnenia nevykonal výsluch svedka Y. X., ktorý dňa XX.XX.XXXX zomrel a teda už nie je možné tento dôkaz vykonať. Žalobca mal za to, že týmto postupom správca dane výrazne poškodil jeho práva a právom chránené záujmy. Namietal ďalej doručenie protokolu spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným protokole. Ďalej namietal porušenie ustanovenia § 46 ods. 5 a § 47 písm. i) daňového poriadku a skutočnosť, že správca dane mu pričítal existenciu dôkaznej núdze ohľadne skutočností, ktoré netvorili jeho dôkazné bremeno, pričom v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15.03.2011.
10. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len ako „správny súd“ alebo „krajský súd“) vyhodnotil správnu žalobu za dôvodnú a postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c), d) a e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Správny súdny poriadok“ alebo „SSP“) zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a rovnako tiež prvostupňové rozhodnutie správcu dane.
11. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že správny súd nezohľadnil námietku týkajúcu sa doručenia protokolu z daňovej kontroly a výzvy na vyjadrenie a to s poukazom na ustanovenia § 30 ods. 1 a § 46 ods. 8 daňového poriadku, ktoré nevylučujú aj osobné doručovanie protokolu dodajúc, že z úradného záznamu č. 102090623/2017 zo dňa 03.10.2017 vyplýva, že takýto postup bol so žalobcom priamo dohodnutý a zo strany žalobcu nebol namietaný.
12. Vo vzťahu k ďalším žalobným námietkam mal správny súd za to, že z vykonaného dokazovania nevyplýva akým spôsobom správny orgán žalobcovi preukázal, že k dodaniu predmetných služieb nedošlo. Uviedol, že je pravdou, že orgán verejnej správy správne zistil skutočnosť, že osoba Y. X. nespolupracuje s orgánmi pri vykonaní daňovej kontroly, avšak takáto skutočnosť a teda konanie svedka Y. X., ktoré sa môže javiť ako účelové, nemôže byť samo osebe základným dôkazným prostriedkom pre neuznanie výdavkov v zmysle zákona o dani z príjmov.
13. Správny súd poukázal na to, že v prípade, ak sa správny orgán odvoláva na podmienku vecnosti, teda že výdavky musia byť vynaložené na dosiahnutie a zabezpečenie udržania príjmov, tak z napadnutého rozhodnutia žalovaného takáto skutočnosť nevyplýva napriek tomu, že opakovane boli tieto skutočnosti namietané v odvolaní v administratívnom konaní. Tiež mal za to, že žalovaný nevyhodnotil prečo považuje tieto výdavky na nevynaložené na dosiahnutie a zabezpečenie a udržanie príjmov.
14. Zároveň mal správny súd za to, že podmienka preukázateľnosti bola zo strany žalobcu pri takto zistenom skutkovom stave preukázaná dodajúc, že skutočnosť, že správca dane nedokázal zabezpečiť výpoveď svedka v administratívnom konaní, nemôže byť v plnom rozsahu kladená za vinu žalobcovi, resp. táto skutočnosť sama o sebe nemôže byť vyhodnotená len v neprospech žalobcu. V tejto súvislosti ďalej uviedol, že tým, že žalobca označil dôkaz, ktorý žiada vykonať a opakovane vyzýval správny orgán, aby tento dôkaz vykonal a správny orgán v rámci administratívneho konania nebol spôsobilý tento dôkaz vykonať, je nutné, aby žalovaný využil a vyhodnotil iné dôkazné prostriedky zabezpečené v rámci administratívneho konania spôsobom, z ktorého je zrejmé, že tento dôkaz nie je potrebné vykonať a je možné preukázať tvrdené skutočnosti aj z už zabezpečených dôkazných prostriedkov.
15. K tvrdeniu daňových orgánov, že žalobca nepreukázal dodanie služieb dodávateľmi, tak ako boli fakturované uviedol, že toto nemôže byť kladené za vinu len daňovému subjektu. Poukázal na repliku, z ktorej vyplýva, že svedok Y. X. bol v čase predvolávania na svedeckú výpoveď a v čase jeho predvedenia orgánmi OR PZ Zvolen hospitalizovaný v nemocnici a teda sa objektívne nemohol dostaviť na predvolanie.
16. Správny súd v bode 41 napadnutého rozsudku skonštatoval, že táto skutočnosť mohla byť žalovanému zrejmá, resp. žalovaný sa opätovne musí s touto skutočnosťou vysporiadať, nakoľko v prípade, ak sa preukáže, že svedok, ktorého nedostavenie sa na základe predvolaní bolo vyhodnotené ako vyhýbanie sa a nespolupracovanie v rámci daňovej kontroly, nebude môcť byť bez ďalšieho vyhodnotená ako nepreukázanie, nesplnenie dôkaznej povinnosti na strane žalobcu dodajúc, že v takomto prípade musí žalovaný vychádzať z iných vykonaných dôkazov preukazujúcich skutočnosť, že výdavok skutočne vznikol, resp. nevznikol.
III. Kasačná sťažnosť žalovaného, vyjadrenie žalobcu
17. Proti rozsudku správneho súdu podal v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť žalovaný (sťažovateľ) navrhujúc kasačnému súdu, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. 18.
Sťažovateľ sa nestotožnil so závermi správneho súdu uvedenými v bodoch 37 až 42 napadnutého rozsudku majúc za to, že v danom prípade nebolo preukázané poskytnutie služieb žalobcovi dodávateľmi - Y. X. a spoločnosťou MAVERICK s.r.o. Poukázal na to, že daňovou kontrolou bolo zistené, že žalobca v zdaňovacom období 2013 zaúčtoval do nákladov a zahrnul do daňových výdavkov, na základe dodávateľských faktúr od dodávateľa Y. X., náklady za mechanické zbavenie korózie, odmastenie a ošetrenie antikoróznym náterom, nátery a montáž reklamných konštrukcií, stavebné práce, čistiace a upratovacie práce v celkovej sume 121364 € a na základe dodávateľských faktúr od dodávateľa MAVERICK s.r.o., ktorej jediným konateľom v roku 2013 bol Y. X., náklady za takmer identické služby, a to na mechanické zbavenie korózie, odmastenie a ošetrenie antikoróznym náterom, nátery a montáž reklamných konštrukcií a stavebné práce v celkovej sume 74835,92 €.
19. Poukázal na to, že správca dane za účelom preverenia opodstatnenosti uplatnenia vyššie uvedených nákladov v daňových výdavkoch vykonal v priebehu daňovej kontroly dokazovanie, z ktorého vyplynulo nasledovné : Podnikateľ Y. X., podľa zistení kontroly dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2013 u tohto podnikateľa, nedisponoval materiálno-technickými ani ľudskými zdrojmi na zabezpečenie fakturovaných prác.
Z odpovede Sociálnej poisťovne, pobočky Zvolen vyplynulo, že Y. X. nebol v roku 2013 registrovaný v Sociálnej poisťovni, nemal prihlásených poistencov, nebol platiteľom nemocenského, starobného, invalidného, úrazového a garančného poistenia ani poistenia v nezamestnanosti a ani neplatil do rezervného fondu. Práce deklarované na dodávateľských faktúrach mali byť, podľa zistení správcu dane, zrealizované v subdodávkach spoločnosťou J+D Recykling, s.r.o. Táto spoločnosť sa na adrese sídla reálne nenachádza, chýba jej označenie a na uvedenej adrese bývajú fyzické osoby, ktoré nemajú žiadny vzťah k tejto
spoločnosti. Podľa výpisu z obchodného registra, konateľ spoločnosti O. K. je od 16.03.2013 aj likvidátorom spoločnosti. Podľa ustanovenia § 72 Obchodného zákonníka likvidátor robí v mene spoločnosti len úkony smerujúce k likvidácii spoločnosti. Pri výkone tejto pôsobnosti
plní záväzky spoločnosti, uplatňuje pohľadávky a prijíma plnenia, zastupuje spoločnosť pred súdmi a inými orgánmi, uzaviera zmiery a dohody o zmene a zániku práv a záväzkov. Nové zmluvy môže uzatvárať len v súvislosti s ukončením nevybavených obchodov.
Z uvedeného vyplýva, že spoločnosť J+D Recykling, s.r.o. nemohla vykonávať ekonomickú činnosť, a teda nemohla vykonať pre Y. X. deklarované práce. 20. Vo vzťahu k spoločnosti MAVERICK s.r.o. uviedol, že táto zanikla dňa 10.12.2015 v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou ANTRIM s.r.o. Dožiadaním u miestne príslušného správcu dane bolo zistené, že na adrese sídla sa táto spoločnosť reálne nenachádza. Výzva zaslaná tejto spoločnosti, ktorej jediným konateľom je občan Rumunska, dňa 06.03.2017 bola vrátená na adresu správcu dane dňa 09.03.2017 s poznámkou „adresát neznámy“. V roku 2013 spoločnosť MAVERICK s.r.o. nebola u miestne príslušného správcu dane registrovaná ako platca dane zo závislej spoločnosti (správne malo byť uvedené „činnosti“ - poznámka kasačného súdu). Z odpovede Sociálnej poisťovne, pobočky Zvolene vyplynulo, že táto spoločnosť nemala prihlásených poistencov, nebola platiteľom poistného z čoho vyplýva, že táto spoločnosť v roku 2013 nedisponovala ľudskými zdrojmi a teda nemala ako práce deklarované na dodávateľských faktúrach pre žalobcu vykonať.
21. Tiež poukázal na to, že vzhľadom na to, že v roku 2013 bol jediným konateľom spoločnosti MAVERICK s.r.o. Y. X., správca dane zaslal na adresu jeho trvalého pobytu predvolanie (na deň 29.05.2017) a opakované predvolanie (na deň 26.06.2017) s povinnosťou predloženia daňových a účtovných dokladov spoločnosti za rok 2013. Y. X. predvolania na výsluch svedka prevzal, avšak sa na výsluch nedostavil, ani svoju neúčasť neospravedlnil. Žalobca sa k výsluchu svedka dostavil a dňa 26.06.2017 predložil správcovi dane Notársku zápisnicu zo dňa 10.12.2015 o zlúčení spoločnosti MAVERICK s.r.o. a ANTRIM s.r.o. a protokol o odovzdaní a prevzatí účtovníctva a dokladov spoločnosti MAVERICK s.r.o. spoločnosti ANTRIM s.r.o. (tieto prevzal P. W.). Keďže sa Y. X. na výsluch svedka nedostavil, správca dane požiadal Okresné oddelenie PZ SR Zvolen o predvedenie menovaného správcovi dane dňa 07.08.2017, pričom svedok v určený deň nebol predvedený z dôvodu nezastihnutia v mieste trvalého bydliska s tým, že bolo zistené, že sa v mieste trvalého bydliska zdržiava.
Z dôvodu, že Y. X. komunikoval so žalobcom, správca dane požiadal žalobcu pri ústnom pojednávaní dňa 18.09.2017 v súlade s § 24 ods. 1 písm. a/ daňového poriadku o zabezpečenie výsluchu svedka Y. X., pričom s uvedenou požiadavkou žalobca súhlasil.
V ten istý deň sa však žalobca opätovne dostavil k správcovi dane a oznámil mu, že nezabezpečí svedka k výpovedi a súčasne predložil kópiu lekárskej správy Y. X.H_ zo dňa 26.06.2017, podľa ktorej bola mobilita pacienta obmedzená na pohyb doma. S poukazom na uvedené sťažovateľ skonštatoval, že správca dane vyvinul maximálne úsilie, aby uskutočnil výsluch svedka Y. X..
22. Sťažovateľ poukázal na to, že žalobca predložil ako dôkaz o vykonaní prác fakturovaných spoločnosťou MAVERICK s.r.o. čestné prehlásenie Y. X., ktoré však nemožno považovať v daňovom konaní za dôkaz. V tejto súvislosti poukázal tiež na to, že aj keď v ustanovení § 24 ods. 4 daňového poriadku ide o demonštratívny výpočet dôkazných prostriedkov, z vymenovaných dôkazných prostriedkov vyplýva, že musí ísť o listinné dôkazy a výpovede svedkov založené na overiteľných skutočnostiach. Čestné prehlásenie predstavuje jednostranný úkon, ktorý nemôže nahrádzať dôkaz, pretože to daňový poriadok v spojení s článkom 2 ods. 2 Ústavy SR nedovoľuje. Čestné vyhlásenie môže nahradiť dôkaz len za výnimočnej procesnej situácie a za splnenia striktných podmienok, ktoré sú upravené v zákone
č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, ktorý sa však na daňové konanie nevzťahuje (§ 163 daňového poriadku) a preto je predloženie čestných vyhlásení v daňovom konaní irelevantné. Uvedené vyplýva z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Sžf/40/2011 z 18. apríla 2012.
23. S poukazom na uvedené dospel sťažovateľ k záveru, že v priebehu daňovej kontroly ani vyrubovacieho konania nebolo preukázané, že práce deklarované na dodávateľských faktúrach od podnikateľa Y. X. a spoločnosti MAVERICK s.r.o. boli pre žalobcu vykonané, resp. subdodávateľsky zabezpečené týmito subjektmi, a tým nebola preukázaná opodstatnenosť uplatnenia fakturovaných nákladov v celkovej sume 196200,52 € v daňových výdavkoch. Sťažovateľ preto uzavrel, že náklady v sume 196200,52 € nespĺňajú jednak podmienku vecnosti, t.j. neslúžili na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov žalobcu a jednak podmienku preukaznosti t.j. opodstatnenosť ich vynaloženia nebola preukázaná a preto tieto náklady nemožno uznať za daňový výdavky. Zahrnutím týchto nákladov do daňových výdavkov žalobca porušil § 2 písm. e/ a § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov a preto mu bol opodstatnene podľa § 17 ods. 2 písm. a/ zákona o dani z príjmov zvýšený výsledok hospodárenia za rok 2013.
24. Vychádzajúc z uvedeného sťažovateľ uzavrel, že pri svojom závere o nesplnení podmienky vecnosti a preukázateľnosti nákladov v celkovej sume 196200,52 € nevychádzal iba zo skutočnosti, že nebol uskutočnený výsluch svedka Y. X., ale vychádzal aj z ďalších dôkazných prostriedkov zabezpečených v priebehu daňovej kontroly a preto nesúhlasí s tvrdením správneho súdu, že nevyhodnotil, prečo považuje tieto výdavky na nevynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov.
25. Rovnako poukázal na to, že správny súd sa v rozsudku zaoberá iba nevykonaným dôkazom - výsluchom svedka Y. X., pričom k ďalším zabezpečeným dôkazným prostriedkom, ktorými odôvodnil neuznanie nákladov v sume 196200,52 € v daňových výdavkoch v rozsudku nezaujal stanovisko. Poukázal tiež na to, že správny súd v bode 39 napadnutého rozsudku uviedol, že má za to, že podmienka preukázateľnosti bola zo strany žalobcu pri takto zistenom skutkovom stave preukázaná, avšak ďalej nekonkretizoval, na základe akých skutočností dospel k tomuto záveru. 26. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti namietal, že táto je nedôvodná a nespĺňa zákonné predpoklady na jej podanie v zmysle ustanovenia § 440 Správneho súdneho poriadku, nakoľko v zaslanom znení kasačnej sťažnosti absentuje akékoľvek právne posúdenie veci, ktoré by žalovaný považoval za nesprávne. Súčasne namietal, že zaslané znenie kasačnej sťažnosti nespĺňa ani náležitosti v zmysle znenia § 455 ods. 1 písm. c/ Správneho súdneho poriadku, nakoľko v ňom absentuje aj opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v
akom rozsahu a z akých dôvodov sa podľa § 440 SSP podáva. Žalobca mal za to, že zo znenia kasačnej sťažnosti je zrejmé, že smeruje len proti dôvodom vydania rozhodnutia konajúcim správnym súdom a preto je kasačná sťažnosti neprípustná. Súčasne navrhol kasačnému súdu, aby kasačnú sťažnosť postupom podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.
IV. Argumentácia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
27. 1. augusta 2021 začal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší správny súd“) činnosť a začal konať vo všetkých veciach, v ktorých do 31. júla 2021 konal Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd“) v správnom kolégiu (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy SR v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Predmetná kasačná sťažnosť bola predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky 17.02.2020 a zaregistrovaná v jeho správnom kolégiu pod sp.zn. 4Sžfk/11/2020. Od 1. augusta 2021 je teda na konanie o nej príslušný Najvyšší správny súd. Vec bola náhodným spôsobom pridelená do piateho senátu Najvyššieho správneho súdu, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozsudku pod pôvodnou spisovou značkou.
28. Najvyšší správny súd konajúci ako súd kasačný, po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP) a má predpísané náležitosti (§ 57 SSP a § 445 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podanej kasačnej sťažnosti (§ 453 ods. 1 a 2 SSP) rozhodujúc bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu, pričom dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.
29. Na úvod Najvyšší správny súd poukazuje na samotný účel správneho súdnictva, ktorým je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy vrátane preskúmania zákonnosti postupu, ktorý predchádzal ich vydaniu v medziach a rozsahu vymedzenom žalobnými bodmi (§ 134 ods. 1 SSP). Konkrétne správny súd zisťuje, či si konajúce orgány verejnej správy zadovážili dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistili vo veci náležite skutkový stav, či konali v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie orgánu verejnej správy bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi.
30. Spornou právnou otázkou medzi účastníkmi konania bola, či žalobca v rámci daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania dostatočne preukázal opodstatnenosť uplatnenia daňových výdavkov v celkovej sume 196200,52 €, ktoré mal vynaložiť svojim deklarovaným dodávateľom, konkrétne podnikateľovi Y. X. a spoločnosti MAVERICK s.r.o. za konkrétne služby a to mechanické zbavenie korózie, odmastenie a ošetrovanie antikoróznym náterom, nátery a montáž reklamných konštrukcií, stavebné práce, čistiace a upratovacie práce a
podobne. 31. Z obsahu administratívneho spisu mal kasačný súd preukázané, že žalobca za účelom preukázania dôvodnosti uplatnených sporných daňových nákladov predložil správcovi dane doklady, konkrétne faktúry, príjmové a výdavkové pokladničné doklady, keďže faktúry boli hradené v hotovosti a k niektorým faktúram boli pripojené aj preberacie protokoly, ktoré vystavil Y. X. ako zhotoviteľ pre objednávateľa - žalobcu. 32. Ďalej mal kasačný súd preukázané, že na ústnom pojednávaní konanom dňa 18. septembra 2017 bol žalobca správcom dane oboznámený so skutočnosťou, že kontrolou účtovných dokladov tento zistil porušenie zákona o dani z príjmov, nakoľko daňový subjekt (žalobca) nepreukázal vynaloženie nákladov na zabezpečenie príjmov, čím došlo k porušeniu § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z., v zmysle ktorého daňovými výdavkami nie sú výdavky, ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky daňovník účtoval, a ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané a to v celkovej výške 196200,52 €,
konkrétne od dodávateľov - Y. X. a spoločnosti MAVERICK s.r.o., ktorej bol Y. X. konateľom. Súčasne bol žalobca oboznámený s ustanovením § 24 ods. 1 písm. a/ daňového poriadku, v zmysle ktorého daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov. Z obsahu zápisnice z daného ústneho pojednávania tiež vyplýva, že žalobca správcovi dane uviedol, že sa pokúsi skontaktovať s pánom Y. X. a termín svedeckej výpovede oznámi zamestnancom správcu dane.
Rovnako uviedol, že k obsahu zápisnice nemá čo dodať. Z uvedeného pre kasačný súd vyplýva, že žalobca nenavrhol za účelom preukázania dôvodnosti uplatnenia daňových výdavkov vo vzťahu k dodávateľom - Y. X. a spoločnosti MAVERICK s.r.o. okrem výsluchu Y. X. žiadne ďalšie dôkazy, napríklad výsluchy iných svedkov prítomných pri uskutočňovaní deklarovaných prác, prípadné stavebné denníky vo vzťahu k stavebným prácam a podobne.
33. Rovnako je namieste zdôrazniť, že vykonanie ďalších dôkazov nenavrhol žalobca ani v rámci jeho vyjadrenia k zisteniam uvedeným v protokole a ani v rámci podaného odvolania, kedy mal už vedomosť o tom, že Y. X. dňa 07.02.2018, t.j. v deň vydania prvostupňového rozhodnutia správcu dane, zomrel. Vychádzajúc z obsahu vyjadrenia k protokolu, ako aj z podaného odvolania, žalobca tvrdil, že dôkazné bremeno vo vzťahu k vynaložených výdavkom preukázal a tiež, že dôkazné bremeno, že u iného subjektu došlo k podvodnému konaniu je na správcovi dane, resp. orgánoch činných v trestnom konaní.
34. Z obsahu administratívneho spisu mal ďalej kasačný súd preukázané, že správca dane predvolal svedka Y. X. na deň 29.05.2017, pričom tento predvolanie prevzal 27.04.2017, pričom sa k správcovi dane v určený deň bez ospravedlnenia nedostavil, dostavil sa žalobca. Následne bol Y. X. predvolaný na deň 26.06.2017, predvolanie prevzal dňa 05.06.2017 a opäť sa bez ospravedlnenia k správcovi dane nedostavil. Dostavil sa žalobca, ktorý správcovi dane predložil Notársku zápisnicu zo dňa 10.12.2015 o zlúčení spoločnosti MAVERICK s.r.o. a ANTRIM s.r.o. a Protokol o odovzdaní a prevzatí účtovníctva a dokladov spoločnosti
MAVERICK s.r.o. konateľovi spoločnosti ANTRIM s.r.o. pánovi P. W., pričom kópie predložených dokladov boli overené dňa 26.06.2017. Následne sa správca dane rozhodol svedka predviesť prostredníctvom OR PZ vo Zvolene na deň 07.08.2017, pričom aj predvedenie bolo neúspešné z dôvodu, že menovaný nebol v danom termíne zastihnutý v mieste trvalého bydliska, súčasne bolo zistené, že sa v mieste trvalého bydliska zdržiava. Žalobca predložil správcovi dane dňa 18.09.2017 lekársku správu - nález z 26. júna 2017, podľa ktorej je pacient (Y. X.) na nepretržitej 24 hodinovej domácej oxygenoterapii, mobilita pacienta je obmedzená na pohyb doma na oxygenoterapii. Y. X. dňa XX.XX.XXXX zomrel.
35. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že konajúce daňové orgány neuznali žalobcovi výdavky, ktoré mal vynaložiť za dodanie konkrétnych služieb od dodávateľa Y. X. a spoločnosti MAVERICK s.r.o., ktorej konateľom bol práve Y. X., ktorý dňa XX.XX.XXXX zomrel a to z dôvodu, že mali o vierohodnosti a pravdivosti dokladov predložených žalobcom na preukázanie opodstatnenosti uplatnenia daňových výdavkov pochybnosti.
36. Zákon o dani z príjmov v ustanovení § 2 písm. i/ zákona č. 595/2003 Z.z. vymedzuje daňový výdavok ako výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom zaúčtovaný v účtovníctve.
Súčasne v ustanovení § 21 ods. 1 citovaného zákona vymedzuje, čo sa za daňový výdavok nepovažuje. Konkrétne ustanovuje, že daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval a rovnako výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané.
37. V súvislosti s bodom 36 zastáva kasačný súd názor, že daňovník musí v prvom rade svoje výdavky (náklady) preukázať a až následne, pri istote ich existencie, preukázať, že tieto súvisia so zdaniteľným príjmom. Premietnuc uvedené na daný prípad, žalobca mal v prvom rade povinnosť preukázať oprávnenosť vynaložených výdavkov práve prostredníctvom preukázania uskutočnenia dodaných služieb, inak povedané, preukázať ich existenciu a až následne preukázať, že tieto súvisia so zdaniteľným príjmom.
38. Vo vzťahu k preukaznosti nákladov, ktoré mal žalobca vynaložiť za poskytované služby od dodávateľa Y. X. a spoločnosti MAVERICK s.r.o. však žalobca dôkazné bremeno neuniesol. Hneď na úvod svojej argumentácie nedá kasačnému súdu neuviesť, že samotné spochybnenie dodaných služieb podporuje aj tá skutočnosť, že svojou povahou rovnaké služby mali žalobcovi dodať dodávatelia v podstate s rovnakých menovateľom v podobe osoby Y. X..
Preto sa kasačnému súdu natíska otázka, prečo deklarované služby žalobca neobjednal len u fyzickej osoby Y. X., alebo len u spoločnosti MAVERICK s.r.o. 39. K samotnému dôkaznému bremenu a jeho prenosu v rámci daňového konania kasačný súd uvádza, že judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zaoberajúca sa dôkazným bremenom v daňovom konaní, osobitne pokiaľ ide o preukazovanie uskutočňovania zdaniteľného plnenia je rozsiahla a prešla istým vývojom, ale v posledných rokoch sa jasne ustálila v závere, že na preukázanie oprávnenosti nároku na odpočet DPH (obdobne to platí aj v prípade uplatnenia daňových výdavkov) nepostačuje predložiť faktúru, zmluvu a preberací protokol, ak im nesvedčia ďalšie preukázané okolnosti (uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 705/2017, rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Sžfk/40/2017, 4Sžfk/38/2017, 1Sžfk/1/2017, 6Sžfk/43/2017, 1Sžfk/82/2016).
Rovnako Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp.zn. I. ÚS 377/2018-53 zo 14. novembra 2018 rozobral prenos dôkazného bremena v daňovom konaní nasledovne: „Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti : povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných pokladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom
dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej.“
40. Vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu musí kasačný súd konštatovať, že správca dane aplikujúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku, s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, vykonal dostatočné dokazovanie.
41. Konkrétne zistil na základe kontroly na dani z príjmov fyzickej osoby - Y. X. za zdaňovacie obdobie roku 2013, že práce deklarované na dodávateľských faktúrach mali byť realizované v subdodávkach a to daňovým subjektom J+D Recykling, s.r.o., IČO : 44311907, vo vzťahu ku ktorému zistil, že uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 5CbR 31/2012-57 zo dňa 28.01.2013 súd zrušil spoločnosť a nariadil likvidáciu, pričom likvidátorom sa stal od 16.03.2013 konateľ spoločnosti pán O. K.. V súvislosti s uvedenou spoločnosťou správca dane oprávnene uzavrel, že výkon ekonomickej činnosti pre daňový subjekt Y. X. bol v rozpore s činnosťou likvidátora, ktorý v mene spoločnosti robí len úkony smerujúce k likvidácii spoločnosti.
S poukazom na uvedené realizácia deklarovaných prác bola dôvodne spochybnená. Naviac nedá opäť kasačnému súdu neupozorniť na dôležitú skutočnosť a to, že Y. X. bol konateľom spoločnosti MAVERICK s.r.o. a preto je namieste otázka, prečo ako svojho subdodávateľa nevyžil spoločnosť, v ktorej bol konateľ a ktorá súčasne tiež mala žalobcovi poskytovať v rozhodnom zdaňovacom období roku 2013 svojim obsahom totožné
služby. 42. Pokiaľ ide o preukázanie uskutočnenia služieb deklarovaným dodávateľom - spoločnosťou MAVERICK s.r.o., konateľa spoločnosti sa nepodarilo správcom dane vyslúchnuť z dôvodu jeho zdravotného stavu, o ktorom sa dozvedel až na základe lekárskej správy zo dňa 26.06.2017, ktorú správcovi dane predložil žalobca, keď svedok napriek tomu, že prevzal predvolanie na výsluch, správcovi dane sa neospravedlnil, ani neoznámil aktuálny
zdravotný stav. Y. X. dňa XX.XX.XXXX zomrel. Žalobca predložil správcovi dane čestné prehlásenie zo dňa 29. mája 2017, v ktorom Y. X. vyhlásil, že s jeho bývalou spoločnosťou MAVERICK s.r.o. vykonávali rôzne stavebné práce, pričom na podrobnosti a ani na objem prác si už presne nespomínal. Tiež vyhlásil, že kompletne všetky dokumenty ohľadom spoločnosti odovzdal pri zlúčení spoločnosti ANTRIM s.r.o. Teda aj predložené čestné prehlásenie nijakým bližším spôsobom nekonkretizuje služby, ktoré mali byť v prospech žalobcu uskutočnené.
43. Vo vzťahu k spoločnosti MAVERICK s.r.o. teda správca dane nemal okrem dokladov predložených žalobcom - faktúry, preberacie protokoly, príjmové a výdavkové doklady žiadne iné dôkazy, ktoré by preukazovali, že k materiálnemu plneniu skutočne došlo.
Ako už vyššie uviedol kasačný súd, žalobca nepredložil správcovi dane žiadne iné dôkazy, ako napríklad stavebné povolenia vo vzťahu k deklarovaným stavebným prácam, nenavrhol výsluch iných svedkov okrem Y. X., ktorí by realizáciu deklarovaných služieb potvrdili, neuviedol v prospech koho mali byť práce uskutočnené a podobne.
44. Vychádzajúc z uvedeného musí preto kasačný súd súhlasiť so sťažovateľom, že v priebehu daňovej kontroly ani vyrubovacieho konania žalobca nepreukázal, že práce deklarované na dodávateľských faktúrach od Y. X. a spoločnosti MAVERICK s.r.o. boli pre žalobcu vykonané, čím dôvodne nebola preukázaná opodstatnenosť fakturovaných nákladov v celkovej výške 196200,52 € v daňových výdavkoch. 45. Rovnako musí kasačný súd súhlasiť so sťažovateľom, že správny súd sa v odôvodnení svojho rozsudku zaoberal iba nevykonanému dôkazu - výsluchu Y. X., avšak iné dôvody, ktorými sťažovateľ odôvodňoval neuznanie nákladov žalobcu v celkovej sume 196200,52 € v daňových výdavkoch nezohľadňoval. Taktiež nezdôvodnil, na základe čoho dospel k záveru, že podmienka preukázateľnosti bola zo strany žalobcu pri takto zistenom skutkovom stave preukázaná, nakoľko z odôvodnenia rozsudku nevyplýva, ktoré skutočnosti mali splnenie podmienky preukázateľnosti dokázať. 46. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností kasačný súd uzavrel, že konajúce daňové orgány rozhodli vecne správne, keď náklady v celkovej sume 196200,52 € fakturované podnikateľom Y. X. a spoločnosťou MAVERICK s.r.o. neuznali z dôvodu, že tieto nespĺňali podmienku preukaznosti, t.j. opodstatnenosť ich vynaloženia nebola preukázaná a v podstate tieto následne nemohli spĺňať ani podmienku vecnosti, t.j. neslúžili na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, nakoľko nebola preukázaná ich samotná existencia. S poukazom na tieto skutočnosti nemôžu obstáť dôvody správneho súdu na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného vrátanie prvostupňového rozhodnutia správcu dane. 47. Preto kasačný súd postupom podľa § 462 ods. 1 v spojení s § 440 ods. 1 písm. písm. g/ Správneho súdneho poriadku zrušil napadnutý rozsudok správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Úlohou správneho súdu v ďalšom konaní bude postupovať v intenciách právneho názoru kasačného súdu uvedeného bodoch 36 až 46 tohto rozsudku. Právnym názorom kasačného súdu je správny súd viazaný (§ 469 SSP). 48. O trovách kasačného konania bude rozhodnuté podľa § 467 ods. 3 SSP. 49. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 30. júna 2022