4Sžfk/1/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a z členov senátu JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. (sudkyňa spravodajkyňa) a Prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha PhD. v právnej veci žalobkyne: BCI, a.s., so sídlom Mydlárska 8718/7A, 010 01 Žilina, IČO: 31617794, zast.: Karkó s.r.o., so sídlom Obchodná 8985/5A, 010 08 Žilina, IČO: 50158121, proti žalovanému (sťažovateľ): Finančné riaditeľstvo SR, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101652218/2018 z 23. augusta 2018, konajúc o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 30S/151/2018 z 8. septembra 2020, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 30S/151/ 2018 z 8. septembra 2020 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

Odôvodnenie

2. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, v rámci ktorého uviedla, že prvostupňové rozhodnutie je nezákonné a nesprávne. Poukázala na to, že uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 3R/4/2013 zo dňa 01. júla 2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 8. júla 2014 bol potvrdený jej reštrukturalizačný plán a reštrukturalizačné konanie bolo skončené. Z uvedeného vyplýva, že správca dane sa nemôže domáhať žiadnych ďalších nárokov súvisiacich s jeho pohľadávkou prihlásenou do reštrukturalizácie žalobkyne nad rámec potvrdeného reštrukturalizačného plánu, a to vrátane úrokov z omeškania. 3. Žalovaný rozhodnutím č. 101652218/2018 zo dňa 23. augusta 2018 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), postupom podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil prvostupňové rozhodnutie. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že v predmetnom prípade vyrubený úrok z omeškania je potrebné považovať za samostatnú daň (istinu), ktorá je pohľadávkou na účely zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „ZKR“). V zmysle uvedeného úrok z omeškania na účely reštrukturalizácie nie je príslušenstvom prihlásenej pohľadávky (t. j. prihlásenej dane u ktorej daňový dlžník mešká s platbou, aj keď sa z výšky nezaplatenej dane a doby omeškania príslušný úrok z omeškania počíta)

II. Konanie na správnom súde

jej uplatnenie prihláškou v reštrukturalizačnom konaní žalobkyne, a to postupom podľa ZKR, ktorý je pre správcu dane v zmysle ust. § 158 ods. 5 daňového poriadku záväzný. 6. Pohľadávka žalovaného titulom úroku z omeškania v sume 6.116,80 EUR súvisí s pohľadávkou vo výške 186.462,07 EUR, ktorá žalovanému vznikla titulom nezaplatenia dane z pridanej hodnoty vyrubenej za zdaňovacie obdobie august 2013 v zmysle daňového priznania zo dňa 25. septembra 2013 a dodatočného daňového priznania zo dňa 25. októbra 2013. Pohľadávku vo výške 186.462,07 EUR si žalovaný riadne prihlásil do reštrukturalizačného konania žalobkyne, pričom táto bola do zoznamu pohľadávok zapísaná pod por. č. 209 a zistená vo výške 182.462,07 EUR. Právnym dôvodom vzniku nároku žalovaného na úrok z omeškania nie je samotné rozhodnutie, ale skutočnosť, že došlo k porušeniu zaplatiť riadne a včas daň z pridanej hodnoty. Úroky z omeškania sú tak nesporne príslušenstvom hlavného záväzku, a tieto mali byť uplatnené prihláškou v reštrukturalizačnom konaní žalobkyne.

Postup žalovaného je nielenže nezákonný, ale najmä v rozpore s princípom právnej istoty a hospodárnosti premietnutom v § 155 ods. 2 ZKR. Žalobkyňa má za to, že závery žalovaného nielenže ignorujú platné právne predpisy a skutkový stav veci, ale postup, ktorý žalovaný pri vyrubení úroku z omeškania zvolil, považuje za absolútne v rozpore s ústavnými princípmi a zmyslom a účelom reštrukturalizácie ako takým. 8. Žalobkyňa požiadala o priznanie odkladného účinku správnej žaloby, nakoľko po nadobudnutí právoplatnosti napadnutého rozhodnutia je možné na jeho základe viesť okamžitý výkon rozhodnutia, čím by žalobkyni hrozila závažná ujma a značná hospodárska škoda. 9. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 23. apríla 2019 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, stotožňujúc sa so skutkovými a právnymi dôvodmi obsiahnutými v žalobou napadnutom rozhodnutí. Vyrubený úrok z omeškania je potrebné považovať za samostatnú daň (istinu), ktorá je na účely ZKR pohľadávkou, a teda nie je príslušenstvom

11. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania a rozsudkom č. k. 30S/151/2018 zo dňa 8. septembra 2020 podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím zrušil a vec vrátil Daňovému úradu Žilina na ďalšie

Výrok

rozhodnutia správcu dane musí jednoznačne reflektovať na predmet konania a tento vymedziť tak, aby nemohol byť zameniteľný s iným predmetom konania rovnakého účastníka. 13. Správny súd zdôraznil, že riadne formulovaný výrok pri vyrubení úroku z omeškania vyžaduje identifikáciu tohto úroku, ktorá by vylučovala jeho zameniteľnosť s inou sankciou

dane nezameniteľným spôsobom. 14. Minimum pre nezameniteľnú identifikáciu vyčíslenej sumy 6.116,80 EUR, ako úroku z omeškania (za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty vyrubenej daňovým priznaním za zdaňovacie obdobie august 2013), je potrebné posudzovať v nadväznosti na správcom dane aplikovaný § 156 ods. 2 daňového poriadku a v súvislosti s § 55 ods. 12 daňového poriadku a v daných ustanoveniach obsiahnuté relevantné termíny ako dlžná suma, úroková sadzba, deň nasledujúci po dni splatnosti, deň platby, resp. deň začatia reštrukturalizačného konania

Pokiaľ by bol žalobkyni za omeškanie za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 2013 vyrubený ďalší úrok z omeškania, tiež vyčíslený len výslednou sumou úroku, nebolo by možné zistiť, či sa jednotlivé časové obdobia omeškania neprekrývajú, t. j. či nie je žalobkyňa sankcionovaná za jedno porušenie dvoma úrokmi z omeškania.

Správny súd záverom poukázal na to, že hoci žalobkyňa v žalobe túto vadu rozhodnutí nevytkla a súd ich preskúmal nad rámec žalobných bodov, bolo nevyhnutné na túto vadu prihliadnuť, pretože predstavuje prekážku napadnuté rozhodnutia riadne preskúmať.

16. Žalovaný podal proti rozhodnutiu správneho súdu uvedeného v záhlaví kasačnú sťažnosť v zákonom stanovenej lehote, pričom žiada, aby kasačný súd predmetné rozhodnutie zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. 17. Žalovaný má za to, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 440 ods. 1 písm. g) SSP] tým, že považoval výrok rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa za nezrozumiteľný pre neurčitosť a jeho rozpor s ustanovením § 63 ods. 3 písm. d) daňového poriadku. 18. Sťažovateľ v rámci kasačnej sťažnosti uvádza, že výrok rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa obsahuje údaje podľa § 63 ods. 3 písm. c) daňového poriadku, t. j. obsahuje obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, jej identifikáciu (IČO, DIČ, IČ DPH SK), obsahuje rozhodnutie vo veci, ustanovenie právneho predpisu podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, sumu a aj číslo účtu, na ktorý má byt' vyrubená suma zaplatená. 19. Sťažovateľ sa nestotožňuje s vyjadrením správneho súdu, že vo svojom rozhodnutí neodstránil nedostatok rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, pretože nebol dôvod odstraňovať vady výroku rozhodnutia, keďže výrok preskúmavaného rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa bol (I) v súlade s dikciou § 63 ods. 3 písm. d) daňového poriadku, (II) dostatočne identifikovateľný a nezameniteľný a to i v nadväznosti na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, z ktorého je zrejmé, že celková vyrubená suma 6.116,80 EUR uvedená vo výroku rozhodnutia je totožná so sumou uvedenou v odôvodnení napadnutého rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Z odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, aká bola použitá úroková sadzba (15%), že úrok z omeškania je vypočítaný v nadväznosti na ustanovenie § 156 ods. 2 daňového poriadku a samotný výpočet úroku z omeškania je uvedený v tabuľke výpočtu, kde je uvedená dlžná suma, deň splatnosti dane, deň platby, počet dní omeškania (s platbou), úrok z omeškania a úrok z omeškania celkom, ktorého vyrubená suma po zaokrúhlení je 6.116,80 EUR a je totožná so sumou uvedenou vo výroku rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, ako i sťažovateľa. Z uvedených dôvodov sťažovateľ považuje identifikáciu predmetu konania uvedeného vo výroku rozhodnutia za dostatočnú a nezameniteľnú. 20. Žalobkyňa sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadrila.

21. Dňa 1. januára 2021 nadobudla účinnosť novela Ústavy Slovenskej republiky, ústavný zákon č. 422/2020 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorou bol zriadený Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (čl. 143 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). K 1. augustu 2021 prevzal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“) kasačnú agendu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v správnom súdnictve, vrátane prerokúvanej veci (čl. 154g ods. 4, 5 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 1 a 2 a § 8a ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

22. Najvyšší správny súd konajúci ako súd kasačný, po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), má predpísané náležitosti (§ 57 SSP a § 445 SSP) a smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná, dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.

24. Daňový poriadok stanovuje, že ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené v súlade s jeho ustanoveniami [najmä § 30 a nasl. daňového poriadku], ak nie je ustanovené inak. Rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní. V danom prípade je potrebné tiež zdôrazniť, že pri rozhodovaní v daňovom konaní príslušný orgán nie je povinný vychádzať zo skutočného stavu veci, ale len zo skutkového stavu veci.

Z osobitnej časti dôvodovej správy k § 156 daňového poriadku však vyplýva, že postup výpočtu úroku z omeškania sa uplatní na všetky druhy daní, ak daňový subjekt nezaplatí daň alebo rozdiel dane v lehote a vo výške podľa osobitného predpisu alebo v lehote a vo výške určenej správcom dane v rozhodnutí.

27. V danom prípade je potrebné konštatovať, že kasačná sťažnosť žalovaného je dôvodná. Kasačný súd sa stotožňuje s názorom žalovaného, že výrok rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa spĺňa všetky atribúty § 63 ods. 3 písm. d) daňového poriadku, a teda je dostatočne identifikovateľný a nezameniteľný, je z neho zrejmé, že celková vyrubená suma úrokov z omeškania 6.116,80 EUR je vyrubená s poukazom na § 156 ods. 1 písm. a) daňového poriadku za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty vyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie august 2013 v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške.

29. Vzhľadom na dôvodnosť podanej kasačnej sťažnosti Najvyšší správny súd rozsudok krajského súdu v súlade s § 462 ods. 1 SSP z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

31. V ďalšom konaní teda správny súd vec opätovne prejedná, pričom bude jeho povinnosťou zaoberať sa meritórnymi námietkami žalobkyne, v súvislosti s ktorými dáva kasačný súd do pozornosti rozhodnutie veľkého senátu NS SR v právnej veci č. k. 1 Vs 3/2020 zo dňa 27. januára 2021, ktoré sa týka možnosti správcu dane vyrubiť ďalšie úroky z omeškania po začatí reštrukturalizačného konania.

podnikateľského subjektu neprihliada. Je teda vylúčené, aby po ukončení reštrukturalizácie dlžníka zaťažovali záväzky majúce pôvod v období spred vyhlásenia reštrukturalizácie, pretože tie boli bez výnimky transformované do reštrukturalizačného plánu a nahradili dovtedy existujúce záväzky.

34. Správny súd je preto povinný vysporiadať sa s tým, či uvedené závery rozhodnutia veľkého senátu týkajúce sa vzniku pohľadávky na úrokoch z omeškania, povahy a deklaratórnych účinkov rozhodnutia o vyrubení úrokov z omeškania, či jej možnosti prihlásenia sú aplikovateľné aj na prejednávaný prípad žalobkyne. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutí v obdobných veciach (napr. rozsudok NS SR z 6. júla 2021 sp. zn. 8 Sžfk 52/2021, rozsudok NS SR z 30. júna 2021 sp. zn. 8 Sžfk 46/2021, rozsudok NS SR z 30. júna 2021 sp. zn. 5 Sžfk 3/2021).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.