4Sžfk/13/2020

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a členiek senátu Mgr. Kristíny Babiakovej a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD., v právnej veci žalobcu: OOV Zempol - družstvo, so sídlom Námestie mieru 1, 075 01 Trebišov, zast.: advokátska kancelária Advokát Pirč, s.r.o., so sídlom kpt. Nálepku 17, 040 01 Košice, proti žalovanému (sťažovateľovi): Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1659777/2015 zo dňa 11. novembra 2015, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 8S/1/2016-54 zo dňa 5. septembra 2019, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 8S/1/2016-54 zo dňa 5. septembra 2019 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I. Administratívne a súdne konanie

Kft., tak ako je to deklarované uvedenými faktúrami. Po preverení skutočností uvedených na predložených faktúrach, týkajúcich sa obchodných vzťahov žalobcu s maďarským daňovým subjektom TORAGRO Kft. správca dane na základe vlastných zistení dospel k záveru, že kontrolovaným daňovým subjektom (žalobcom) nebola splnená podmienka oslobodenia od

3. Správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 1659777/ 2015 zo dňa 11. novembra 2015, ktorým žalovaný rozhodol o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu Daňového úradu Košice (ďalej len „správca dane“) č. 1274683/ 2015 zo dňa 10. augusta 2015, ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (ďalej len „daňový poriadok“) vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2011 v sume 26.846,25 eur tak, že potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane. Žalobca v podanej žalobe poukázal na skutočnosť, že prvostupňové rozhodnutie správcu dane č. 1274683/2015 zo dňa 10. augusta 2015 bolo vydané na základe predchádzajúceho rozhodnutia žalovaného č. 1100303/1/69386-475318/2013/4897 zo dňa 03. novembra 2013, ktorým žalovaný zrušil pôvodné rozhodnutie správcu dane č. 9813401/5/ 2990061/2013 zo dňa 24. júna 2013.

rozdiel dane z pridanej hodnoty za rovnaké zdaňovacie obdobie (august 2011) v sume 42.420,32 eur. 4. Žalobca uviedol žalobné námietky dotýkajúce sa jednak spochybňovania správnosti a dôvodnosti procesného postupu daňových orgánov oboch stupňov pri aplikácii zákona č. 511/ 1992 Zb. v znení neskorších predpisov a daňového poriadku, ako aj dôkazného stavu veci - dôkazných postupov správcu dane a v nadväznosti na ne aj skutkovej a právnej argumentácie správcu dane a žalovaného v rozhodnutiach z 10. augusta 2015 a 11. novembra 2015.

6. V odôvodnení rozsudku sa správny súd vysporiadal v prvom rade s tou časťou procesnoprávnej argumentácie žalobcu, ktorá sa týkala výkladu ustanovení § 165 a § 165b daňového poriadku, pričom uviedol, že správca dane ako aj žalovaný postupovali správne, keď vo vyrubovacom konaní postupovali procesne podľa § 165 ods. 5 daňového poriadku a pôvodné rozhodnutie správcu dane č. 9813401/5/2990061/2013 zo dňa 24. júna 2013 bolo vydané podľa zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

poriadku. Správny súd uviedol, že žalovaný v odvolacom konaní o odvolaní žalobcu proti uvedenému dodatočnému platobnému výmeru správcu dane zo dňa 24. júna 2013, ako aj v následnom konaní (v ktorom vydal správca dane prvostupňové rozhodnutie č. 1274683/2015 zo dňa 10. augusta 2015) a žalovaný preskúmavané rozhodnutie č. 1659777/2015 zo dňa 11. novembra 2015 postupoval (rovnako ako správca dane) procesným postupom podľa daňového poriadku § 165b ods. 1 daňového poriadku. Správny súd teda žalobnú námietku týkajúcu sa aplikácie ustanovení § 165 a § 165b daňového poriadku spôsobom presadzovaným žalobcom

8. Z obsahu administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že správca dane a žalovaný neuznali žalobcovi v súvislosti s intrakomunitárnym dodaním do Maďarska ním deklarované obchody faktúrami č. 10110141, č. 10110142, č. 10110143 a č.10110146 pre spoločnosť TORAGRO Kft. Správca dane a rovnako aj žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí zo dňa 11. novembra 2015 dospeli k záveru, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno týkajúce sa predmetného intrakomunitárneho dodania tovaru - repky do Maďarskej republiky maďarskými prepravcami tovaru pre spoločnosť TORAGRO Kft., pričom sa zároveň opreli o výsledky zistené na základe medzinárodnej výmeny informácií (žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií č. 9813401/5/5493001/2013/Zan), predmetom ktorej bolo preverenie prepravy tovaru, ktorú mali vykonať maďarskí prepravcovia pre spoločnosť TORAGRO Kft. Daňové orgány v tejto súvislosti argumentovali predovšetkým obsahom „konečnej odpovede“ na uvedenú žiadosť.

Predmetná žiadosť bola zameraná aj na získanie informácií od prepravných spoločností uvedených v predložených prepravných dokladoch (CMR), pričom prepravu mali vykonať spoločnosti G+G Trans Bt. a HUNOGRAIN Kft. Podľa obsahu preskúmavaného rozhodnutia žalovaného

obchodovala s obilím, nemala potrebné personálne, ani materiálne podmienky na vykonávanie tejto činnosti a spoločnosť manažoval on sám. Obilie kúpil na Slovensku, ale nespomína si od ktorých spoločností. Vo vzťahu k uvedenému správny súd uviedol, že z predmetnej konečnej odpovede maďarskej daňovej správy vyplýva neurčitá konštatácia o „manažéroch“ spoločností, ktoré vykonávali prepravu, pričom uvedené nemenované osoby s veľkým odstupom času od žalobcom deklarovaných obchodoch tvrdili skutočnosti, ktoré podľa názoru žalovaného mali zohrať zásadný právny význam pri hodnotení dôkazného stavu veci ohľadom žalobcom deklarovaného a vo všeobecnosti preukázaného vývozu tovaru - repky patriacej žalobcovi do Maďarskej republiky.

11. Správny súd v súvislosti so žalobnou námietkou týkajúcou sa nemožnosti použitia inštitútu prerušenia daňovej kontroly v právnej nadväznosti na podanie žiadosti o MVI odkázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, konkrétne na rozhodnutie sp. zn. 5Sžf/ 68/2012 zo 17. decembra 2013, v zmysle ktorého „pokiaľ ide o prerušenie konania v zmysle ust. § 25a zákona o správe daní, podľa názoru najvyššieho súdu neboli splnené podmienky na prerušenie daňovej kontroly z dôvodu, že sa nezačalo konanie o žiadnej predbežnej otázke, a ani konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia. Žiadosť správcu dane o medzinárodnú výmenu informácií nie je konaním v zmysle ustanovení zákona o správe daní, ale iba výkonom dôkazného prostriedku, a preto z tohto dôvodu nemohla byť kontrola prerušená na dobu viac ako tri roky“. Vzhľadom na uvedené správny súd dospel k záveru, že konanie pred správcom dane a žalovaným v preskúmavanej právnej veci je zaťažené vadou súvisiacou s dĺžkou daňovej kontroly pri jej prerušení postupom podľa § 25a ods. 1 zákona

12. V závere svojho odôvodnenia správny súd poukázal na to, že nevyhnutnosť premietnutia právnych záverov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky obsiahnutých v rozsudku NS SR č. k. 1Sžf/1/2016 z 30. mája 2017 a ďalšej judikatúry NS SR a ÚS SR v ňom citovanej priamo vyplýva z obsahu administratívneho spisu správcu dane v preskúmavanej právnej veci.

Správca dane obdržal odpovede na základe žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií v dňoch 05. marca 2012 a 23. marca 2012. Ďalším procesným krokom Daňového úradu Košice - Trebišov v preskúmavanej právnej veci bolo po uplynutí takmer jedného roka od obdŕžania správy z Finančného riaditeľstva SR, odboru boja proti podvodom z 23. marca 2012 oznámenie zo 14. marca 2013 adresované žalobcovi ako daňovému subjektu. Podľa jeho obsahu mali dňom 13. marca 2013 pominúť prekážky, pre ktoré sa daňová kontrola u žalobcu prerušila.

13. Uvedené právne závery vo vzťahu k ďalším dôvodom rozhodnutia označil správny súd za dominantné a majúce zásadný právny význam pre prípadné ďalšie administratívne konanie v danej veci. Na záver uviedol, že v ďalšom konaní bude úlohou prvostupňového správneho orgánu v súlade s ust. §191 ods. 6 SSP vziať na zreteľ obsahovú, skutkovú a právnu argumentáciu uvedenú predovšetkým v bode 36. a nasl. odôvodnenia jeho rozsudku (prípustnosť použitia inštitútu prerušenia daňovej kontroly z dôvodu žiadosti o MVI a jeho trvanie takmer 40 mesiacov) posúdiť danú právnu vec z pohľadu možnosti, resp. nemožnosti vyrubenia rozdielu dane z pridanej hodnoty za príslušné obdobie žalobcovi.

II. Kasačná sťažnosť

16. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžfk/46/2015 zo dňa 27. júla 2016, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky v súvislosti s námietkou ohľadom prerušenia výkonu daňovej kontroly správcom dane, v nadväznosti na prekročenie zákonnej lehoty na jej vykonanie uviedol, že keď správca dane prerušil výkon daňovej kontroly za účelom realizácie medzinárodnej výmeny informácií, nemožno mať za to, že by správca dane pokračoval vo výkone predmetnej daňovej kontroly, a preto lehota na jej vykonanie

kontroly. Naopak, vzhľadom na dôvodné podozrenie o fiktívnosti žalobcom deklarovaného intrakomunitárneho dodania do iného členského štátu Európskej únie podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH správca dane plnil svoje úlohy vyplývajúce mu zo zákona pre naplnenie účelu správy daní, t. j. využitím medzinárodnej výmeny informácií overoval podklady potrebné n správne a úplné určenie dane.

17. Sťažovateľ ďalej poukázal na to, že krajský súd v napadnutom rozsudku nesprávne uviedol, že z obsahu administratívneho spisu správcu dane nevyplýva, že by časové obdobie od 23. marca 2012 do 14. marca 2013 bolo pokryté nejakými dôkaznými, resp. procesnými aktivitami správcu dane a dátum 13. marca 2013 uvedený v oznámení správcu dane ako deň obdŕžania odpovede na žiadosť o MVI nemá oporu v administratívnom spise. Odpoveďou maďarskej daňovej správy správca dane disponoval až dňa 13. marca 2013, o čom svedčí aj dôkaz č. 10 uvedený administratívnom spise.

subjekte. Uviedol, že žalobca nepreukázal dodanie tovaru maďarskej spoločnosti TORAGRO Kft., ktorá je uvedená na predmetných faktúrach; že preprava bola realizovaná na účet účastníkov obchodného vzťahu; že dodanie tovaru bolo za protihodnotu, nakoľko nebolo preukázané tvrdenie žalobcu, že platbu poukázala maďarská spoločnosť TORAGRO Kft. 19. Žalobca aj krajský súd síce spochybnili postavenie manažérov prepravných spoločností, avšak z obsahu odpovede maďarskej daňovej správy mal správca dane za preukázané, že sa jedná o vyjadrenia osôb, ktoré mali vedomosti o činnosti spoločností a o ich obchodných

III. Právne závery kasačného súdu

K 01. augustu 2021 prevzal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky agendu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v správnom súdnictve, vrátane prerokúvanej veci (čl. 154g ods. 4, 5 a 6 ústavy v spojení s § 101e ods. 1 a 2 a § 8a ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

22. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v súvislosti s otázkou zohľadnenia konštantnej judikatúry NS SR pri svojom rozhodovaní konštatuje, že rozhodovaciu prax NS SR možno na účely zabezpečenia kontinuity rozhodovacej činnosti a zabezpečenia právnej istoty považovať za rozhodovaciu činnosť kasačného súdu. V tejto súvislosti považuje aj vo vzťahu k aplikácii § 464 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. SSP za rozhodujúce, že odo dňa 01. augusta 2021 došlo k prechodu kompetencií zo správneho kolégia NS SR na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (kompetenčná kontinuita). V súlade s princípom právnej istoty a legitímnych očakávaní založených aj na ustálenej rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít [§ 5 ods. 1 SSP v spojení s čl. 2 ods. 1 až 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov], je kasačný súd viazaný doterajšou rozhodovacou činnosťou správneho kolégia NS SR.

24. Predmetom konania pred kasačným súdom je rozhodnutie o podanej kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku krajského súdu, ktorým správny súd zrušil v úvode tohto rozsudku opísané rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho orgánu vo veci vyrubenia rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2011 v sume 26.846,25 eur.

26. Podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4 a) kópiou faktúry, b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom, c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať 1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, 2. množstvo a druh tovaru, 3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná

27. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní (ďalej len „zákona č. 511/ 1992 Zb.“) sa daňovou kontrolou zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti, a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje; pri správe daní vykonávanej daňovým úradom alebo colným úradom daňovú kontrolu vykonáva zamestnanec správcu dane podľa § 1a písm. j) prvého alebo druhého bodu na základe poverenia miestne príslušného správcu

28. Podľa § 15 ods. 16 zákona č. 511/1992 Zb. sa ustanovenia prvej časti a § 32, 34 a 41 primerane použijú aj na daňovú kontrolu. 29. Podľa § 25a ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. správca dane môže konanie prerušiť, najmä ak sa začalo konanie o predbežnej otázke (§ 26) alebo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia.

31. Podľa § 25a ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. ak je konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú. 33. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Daňový poriadok preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či si daňové subjekty splnili svoje zákonom stanovené povinnosti. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, Daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Daňové orgány však nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov.

daňovej správe prerušená rozhodnutím č. 9813401/613/2012/Zam zo dňa 16. januára 2012. · Podľa obsahu pripojeného administratívneho spisu, ktorého súčasti (t. j. jednotlivé založené písomnosti) sú riadne zoradené a očíslované, boli odpovede maďarskej daňovej správy doručené v dňoch 6. marca 2012 (č. 8), 23. marca 2012 (č. 11) a 13. marca 2013 (č. 10), pričom posledná odpoveď bola „konečnou odpoveďou“ maďarskej daňovej správy.

júna 2013. · Správca dane dňa 24. júna 2013 vydal dodatočný platobný výmer č. 9813401/5/2990061/ 2013, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie august 2011 v sume 42.420,32 eur. Žalovaný zrušil uvedené (pôvodné) rozhodnutie správcu dane rozhodnutím č. 1100303/1/69386-475318/2013/4897 zo dňa 03. októbra 2013. · Správca dane opätovne vyzval žalobcu na predloženie dôkazov (č. 27) a žiadosťami č. 9813401/5/5494315/2013 a č. 9813401/5/5493001/2013 zo dňa 11. decembra 2013 (č. 29 a 30) žiadal maďarskú daňovú správu o medzinárodnú výmenu informácií. · Žalovaný na základe žiadosti správcu dane zo dňa 07. januára 2014 rozhodol dňa 15. januára 2014 o predĺžení lehoty na vydanie rozhodnutia vo vyrubovacom konaní o 180 dní (č. 32). · Správca dane dňa 25. marca 2014 rozhodol o prerušení konania z dôvodu v zmysle § 61 ods. 1 písm. b) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (č. 34). · Obsahom administratívneho spisu je preukázané, že požadované odpovede maďarskej

35. Kasačný súd po oboznámení sa s obsahom predloženého súdneho a administratívneho spisu konštatuje, že závery správneho súdu o nedostatočnom zistení skutkového stavu a podstatnom porušení povinností správcu dane a žalovaného neboli dôvodné.

36. Kasačný súd v prvom rade uvádza, že považuje za nesprávne konštatovanie o neexistencii dôkazov, resp. procesných aktivít zo strany správcu dane v období prerušenia daňovej kontroly v čase od 16. januára 2012 do 13. marca 2013.

37. Pri súdnom prieskume dodržania zákonnej lehoty na vykonanie predmetnej daňovej kontroly, v spojení s namietaným prerušením jej výkonu, kasačný súd v prvom rade poukazuje na to, že daňová kontrola bola vykonaná v procesnoprávnom režime zákona č. 511/1992 Zb.

38. Správny súd vo vzťahu k možnostiam prerušenia daňovej kontroly v právnej nadväznosti na podanie žiadosti o MVI poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/68/2012 zo 17. decembra 2013, v zmysle ktorého „pokiaľ ide o prerušenie konania v zmysle § 25a zákona o správe daní, podľa názoru najvyššieho súdu neboli splnené podmienky na prerušenie daňovej kontroly z dôvodu, že sa nezačalo konanie o žiadnej predbežnej otázke, ani konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia. Žiadosť správcu dane o medzinárodnú výmenu informácií nie je konaním v zmysle ustanovení zákona o správe daní, ale iba výkonom dôkazného prostriedku, a preto z tohto dôvodu nemohla byť kontrola prerušená na dobu viac ako tri roky“. S uvedeným sa správny súd stotožnil a konštatoval, že konanie pred správcom dane a žalovaným v preskúmavanej právnej veci je zaťažené vadou súvisiacou s dĺžkou daňovej kontroly pri jej prerušení postupom podľa § 25a ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. 39.

Správca dane uplatnil postup podľa § 25a (prerušenie konania) v priebehu daňovej kontroly v súlade so zákonom č. 511/1992 Zb. Ustanovenie § 25a taxatívne nevymedzuje ,,iné skutočnosti rozhodujúce na vydanie rozhodnutia“, preto správca dane nekonal nad rámec zákona č. 511/1992 Zb., keď žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií vyhodnotil ako inú skutočnosť rozhodujúcu pre vydanie rozhodnutia a daňovú kontrolu prerušil v zmysle ustanovenia § 25a ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. Uvedené právne závery kasačného súdu majú oporu aj v súčasnej judikatúre Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napríklad sp. zn. 3Sžf/48/2015 a sp. zn. 8Sžf/51/ 2016). Kasačný súd navyše konštatuje, že vyhodnotenie výsledkov medzinárodnej výmeny informácií ukázalo, že prerušenie daňovej kontroly z tohto dôvodu bolo opodstatnené a získané informácie boli rozhodujúce na vydanie rozhodnutia. Na základe obsahu administratívneho spisu je možné vyhodnotiť, že jednotlivé procesné úkony zo strany správcu dane v rámci vykonávaného dokazovania prebiehali v časovom slede bez zbytočných prieťahov, taktiež po ukončení prerušenia výkonu daňovej kontroly.

40. K skonštatovanému nedostatočne zistenému skutkovému stavu, ako dôvodu pre zrušenie rozhodnutí správcu dane a žalovaného, kasačný súd pripomína, že zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných

odpočtu. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe aby vo vzťahu k požiadavke na dostatočné podklady pre svoje rozhodnutie určil, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k

Z rozhodnutí daňových orgánov oboch stupňov vyplýva, že tieto za rozhodujúce považovali preverenie reálnosti deklarovanej prepravy predmetného tovaru pre odberateľa TORAGRO Kft. Budapest do Maďarskej republiky, osvedčenej spornými faktúrami. Správca dane aplikujúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov podľa § 2 ods. 3 zákona o správe daní, s prihliadnutím na povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, vykonal rozsiahle dokazovanie. Záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností týkajúcich sa prepravy predmetného tovaru na územie Maďarskej republiky urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH.

42. Správny súd v odôvodnení rozhodnutia v tejto časti prevzal argumentáciu žalobcu a uviedol, že z odpovede maďarskej daňovej správy vyplýva iba neurčitá konštatácia o „manažéroch“ spoločností, ktoré vykonávali prepravu, pričom uvedené osoby s veľkým odstupom času od žalobcom deklarovaných obchodov tvrdili skutočnosti, ktoré podľa názoru žalovaného mali zohrať zásadný právny význam pri hodnotení dôkazného stavu veci a na základe uvedeného uzatvoril, že hodnotenie dôkazného stavu veci správcom dane a žalovaným postráda nevyhnutnú komplexnosť. Z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, a ani kasačnému súdu nie je zrejmé, ktoré skutočnosti, v akom rozsahu a akým spôsobom by mali byť ešte zohľadňované a vyhodnocované v záujme a za účelom dosiahnutia komplexnosti vyhodnotenia dôkazného stavu.

Uvedené zistenia boli logicky vyhodnotené v neprospech žalobcu. 44. Z dokazovania vykonaného správcom dane má kasačný súd za preukázané, že intrakomunitárne dodanie nebolo preukázané a to nielen vzhľadom na nepreukázanie dôvodnosti uvedenia deklarovaného odberateľa, ale rovnako ani prepravcovia nestotožnili žalobcu ako účastníka obchodného vzťahu. Na základe uvedeného mal kasačný súd za preukázané, že žalobca porušil ustanovenie § 43 ods. 1 zákona o DPH a nedošlo k naplneniu ustanovenia § 43 ods. 5 písm. a) a d) uvedeného zákona, podľa ktorého je platiteľ povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane. Kasačný súd na základe uvedeného považuje rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov za odôvodnené v súlade so zisteným skutkovým stavom.