4Sžfk/15/2021

1. Žalobou zo dňa 02.12.2017 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1416093/2017 zo dňa 27.10.2017, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Mesta Spišské Podhradie č. 179152012 zo dňa 29.06.2017, ktorým bol podľa § 156 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (Daňový poriadok) vyrubený žalobcovi úrok z omeškania za obdobie od 01.09.2012 do 31.08.2016 v sume 5,01 €, za nezaplatenie prvej splátky dane z nehnuteľností vyrubenej na rok 2012 v lehote splatnosti.

4. Krajský súd zistil, že vo veci ním vedenej pod sp. zn. 6S/79/2018 bol rozhodnutím Centra právnej pomoci, Kancelária Prešov č. KaPO: 23176/2017-4008/2018, ČRZ: 6345/2018 zo dňa 16.01.2018 nepriznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci žalobcovi v konaní vedenom pred súdom v právnej veci o správnej žalobe o preskúmanie rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR č. 1416112/2017 zo dňa 27.10.2017, ako aj rozhodnutia Mesta Spišské Podhradie č. 179152016 zo dňa 12.05.2016, ktorým mu bol vyrubený úrok z omeškania za obdobie od 02.10.2012 do 01.10.2016 v sume 5,02 € za nezaplatenie druhej splátky dane z nehnuteľností vyrubenej na rok 2012. Inak povedané daná vec sa netýkala nepriznania nároku na poskytovanie právnej pomoci žalobcovi práve vo vzťahu k správnej žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1416093/2017 zo dňa 27.10.2017.

6. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca včas kasačnú sťažnosť. Uvádza, že kasačná sťažnosť je prípustná, a to podľa poučenia súdu uvedeného v napadnutom uznesením, ako aj preto, že kasačná sťažnosť je prípustná vždy, ak je konanie ako celok nespravodlivé.

uznesenia. 7. Žalovaný sa k podanej kasačnej sťažnosti nevyjadril. 8. 1. augusta 2021 začal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky činnosť a začal konať vo všetkých veciach, v ktorých do 31. júla 2021 konal Najvyšší súd Slovenskej republiky v správnom kolégiu (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Vec bola náhodným spôsobom pridelená do piateho senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol pod pôvodnou spisovou značkou. 9. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako len „Najvyšší správny súd“) konajúci ako súd kasačný musí, po preskúmaní napadnutého uznesenia skonštatovať, že táto smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je kasačná sťažnosť neprípustná a to s odkazom na ustanovenie § 459 písm. c/ v spojení s § 439 ods. 2 písm. a/ SSP, keďže smeruje proti uzneseniu, ktorým sa upravuje vedenie konania.

11. Napadnuté uznesenie spĺňa všetky uvedené charakteristiky. Krajský súd týmto uznesením rozhodoval práve o tom, či bude konať po tom, čo konanie bolo prerušené, teda napadnutým uznesením si ustaľoval, kedy (či) bude konať, pričom je zrejmé, že toto uznesenie môže byť kedykoľvek zvrátené, a to práve vydaním uznesenia o prerušení konania. 12. Rovnako nebolo možno identifikovať žiadne dôvody, pre ktoré by bolo možné prijať záver, že by uznesenie o pokračovaní v konaní podstatným spôsobom zasahovalo do právnej sféry žalobcu. O taký prípad by mohlo ísť skôr v opačnom prípade, ak by došlo k prerušeniu konania, kde by najskôr mohli vyvstať otázky bezprieťahového postupu správneho súdu z pohľadu čl. 48 ods. 2 Ústavy. 13. Je pravdou, že správny súd žalobcu nesprávne poučil o možnosti podať proti napadnutému uzneseniu kasačnú sťažnosť, avšak nesprávne poučenie o prípustnosti kasačnej sťažnosti nemá za následok jej automatickú prípustnosť, pričom kasačný súd pri posudzovaní samotnej prípustnosti kasačnej sťažnosti vychádza z ustanovenia § 439 Správneho súdneho poriadku. 14. S poukazom na uvedené bolo potrebné kasačnú sťažnosť pre jej neprípustnosť odmietnuť podľa § 459 písm. c/ SSP v spojení s § 439 ods. 2 písm. a/ SSP. O trovách kasačného konania bolo rozhodnuté analogicky podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 170 písm. a/ SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože kasačná sťažnosť bola odmietnutá. 15. Na záver považuje Najvyšší správny súd za potrebné uviesť, že neuniklo jeho pozornosti, že v súvislosti s konaním v tejto veci, v ktorej žalobca napáda rozhodnutie žalovaného č. 141093/2017 z 27.10. 2017, ako to vyplýva z podanej správnej žaloby a ako to tvrdí v kasačnej sťažnosti aj sám žalobca, prebiehalo súvisiace konanie na Krajskom súde v Košiciach pod sp.zn. 8S/45/2018 a po vrátení veci potom pod sp.zn. 8S/25/2020 (a nie pod sp.zn. 6S/79/2018, ako to nesprávne najprv identifikoval krajský súd), predmetom ktorého bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Centra právnej pomoci o zamietnutí žiadosti o poskytovanie právnej pomoci práve vo vzťahu ku konaniu vedeného pod sp.zn. 6S/22/2018 (dané správne súdne konanie), pričom správna žaloba bola zamietnutá rozsudkom z 10. septembra 2020. Uvedený

rozsudok

je predmetom kasačného prieskumu na Najvyššom správnom súde Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp.zn. 4Sžk/5/2021 a doposiaľ o nej nebolo rozhodnuté. Krajský súd preto musí uvážiť, či mu prebiehajúce kasačné konanie v súvisiacej veci týkajúcej sa poskytovania právnej pomoci bráni v tom, aby konal, a či tu nie je prípadne namieste opätovne prerušiť konanie v práve rozhodovanej veci. 16. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.