4Sžfk/17/2021

1. Daňový úrad Prešov (ďalej len „správca dane“) dňa 10.12.2018 vydal rozhodnutie č. 102530057/2018, ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubil žalobcovi za zdaňovacie obdobie august 2014 rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „DPH“) v sume 12845,66 eur. 2. Správca dane na základe kontrolných zistení dospel k záveru, že obchodovanie s tovarom uvedeným na faktúrach od dodávateľa Slovakia Food Trading, s.r.o. za zdaňovacie obdobie august 2014 sa neuskutočnilo týmto platiteľom a dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť za dodanie tovaru, ale mu vznikla povinnosť zaplatiť daň podľa § 69 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len ,,zákon o DPH“). 3. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol dňa 18. apríla 2019 žalovaný rozhodnutím č. 100918995/2019, pričom rozhodnutie správcu dane potvrdil. 4. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný uviedol, že správca dane dôvodne neuznal odpočítanie dane v sume 12845,66 eur z faktúry vyhotovenej daňovým subjektom Slovakia Food Trading, s.r.o. na základe vykonaného dokazovania z dôvodu, že dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona č. 224/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, preto ani daňovému subjektu FOOD LOGISTICS s.r.o., nemohlo vzniknúť právo na odpočítanie dane podľa § 51 ods. 1 písm. a/ v nadväznosti na § 49 ods. 1 a 2 citovaného zákona.

II. Konanie pred krajským súdom

konanie. 6. Žalobca v správnej žalobe namietal, že preukázal všetky rozhodujúce skutočnosti potrebné na uplatnenie nároku na vypočítanie DPH z dodávateľských faktúr od spoločnosti Slovakia Food Trading, s.r.o., čím uniesol dôkazné bremeno a závery správcu dane a žalovaného nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. 7. Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu správnej žaloby zotrval na skutkových zisteniach a právnych záveroch uvedených v preskúmavanom rozhodnutí a navrhol správnu žalobu

10. Krajský súd preskúmaním napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správcu dane a obsahu administratívneho spisu dospel k záveru, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí podrobne popísal zistený skutkový stav, dôkazy, ktoré nadobudol správca dane v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania a tieto aj riadne vyhodnotil a vysporiadal sa aj s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní. Rozhodnutie podľa správneho súdu spĺňa zákonom požadované kritériá a preto námietka žalobcu, že sa nevysporiadal žalovaný s odvolacími námietkami podľa predstáv žalobcu nemôže byť dôvodom na vyslovenie nezákonnosti takéhoto rozhodnutia.

Krajský súd ďalej poukázal na tú skutočnosť, že žalobca nepredložil v rámci daňovej kontroly také dôkazy, ktorými by preukázal, že zdaniteľný obchod sa reálne uskutočnil tak, ako ho deklaroval na faktúre od dodávateľa Slovakia Food Trading, s.r.o. a preto jeho námietky, že preukázal všetky rozhodujúce skutočnosti potrebné na uplatnenie nároku na odpočítanie dane z faktúry od dodávateľa považoval krajský súd za neopodstatnené.

Technicky je totiž možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie skutočne bolo poskytnuté. Daňové doklady musia byť odrazom reálneho plnenia. Dôkazné bremeno je v daňovom konaní zásadne na strane daňového subjektu, ktorý je iniciátorom odpočítania dane. Jeho povinnosťou je preukázať, že si nárok uplatňuje dôvodne a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu i skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/4/ 2009 z 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 78/2011-17 z 23.02.2011).

15. Námietka žalobcu, že žalovaný sa nevysporiadal s jeho odvolacími námietkami, nebola opodstatnená. Odvolacím námietkam sa žalovaný venoval veľmi podrobne a v samostatnej rozsiahlej časti svojho rozhodnutia a dal na ne odpovede. Reagoval aj na námietky žalobcu majúce oporu v rozhodnutiach Súdneho dvora EÚ.

došlo, pre účely uplatnenia práva na odpočet dane postačovalo jeho zistenie, že predloženými dôkazmi nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok pre odpočet dane. Krajský súd sa nedomnieva, že by v takejto situácii bolo zákonnou povinnosťou žalovaného (resp. správcu dane) preukazovať úmyselnú účasť žalobcu na daňovom podvode, ako to interpretoval žalobca s oporou v rozhodnutiach Súdneho dvora EÚ a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

V tejto súvislosti krajský súd zdôraznil, že tak správca dane ako aj žalovaný neuviedli, že žalobca sa dopustil podvodného konania, ale že dostatočným spôsobom nepreukázal, že vynaložil a prijal dostatočné opatrenia, aby zabránil tomu, že sa ocitol v reťazci týchto fiktívnych zdaniteľných obchodov jednotlivých daňových subjektov.

19. Podľa krajského súdu správca dane mal preto právo preveriť podrobne skutkový stav deklarovaného plnenia, avšak nemal povinnosť platiteľa zaviazať, akým konkrétnym spôsobom má okrem daňových dokladov, ktorých vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť svojich tvrdení.

20. Krajský súd žalobu zamietol ako nedôvodnú podľa § 190 SSP, nakoľko dospel k záveru, že rozhodnutia daňových orgánov boli vydané v súlade so zákonom, na základe dostatočne zisteného skutkového stavu veci, z ktorého daňové orgány vyvodili správny právny záver, ktorý v rozhodnutiach náležite odôvodnili.

21. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca včas kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. f/, g/ a h/ SSP, pretože krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu.

Sťažovateľ sa nestotožnil ani s názorom krajského súdu, že rozsudky ESD - rozsudky č-354/03, C-80/11, C-142/11 a NS SR sp. zn. 3Sžf/1/2011, môžu byť ako opatrenia požadované len v rozumnej miere, nakoľko sa jedná o rozhodnutia najvyšších súdnych autorít a pokiaľ sa krajský súd rozhodne odchýliť od právneho názoru, ktorý je v skutkovo obdobných veciach uvedený v predmetných rozhodnutiach, musí svoj odklon aj náležite odôvodniť. Konštatovanie, že takéto opatrenie môže byť požadované len v rozumnej miere, nepovažuje za dostačujúce.

24. Vyjadril nesúhlas s názorom krajského súdu, správcu dane ako aj žalovaného, že dostatočným spôsobom nepreukázal, že vynaložil a prijal dostatočné opatrenia, aby zabránil tomu, že sa ocitol v reťazci fiktívnych zdaniteľných obchodov jednotlivých daňových

subjektu. Za priznanie a odvedenie dane je zodpovedný dodávateľ, teda Slovakia Food trading , s.r.o. a to, či túto povinnosť splní alebo nie, sťažovateľ nijakým spôsobom nemôže preveriť ani ovplyvniť, a preto mu to nemôže byť kladené za vinu.

Sťažovateľ poukázal na to, že správnym orgánom predložil všetky relevantné dokumenty, a to: záznamy o prijatí tovarov a službách a o dodaných tovaroch a službách za zdaňovacie obdobie august 2014 - október 2014, došlé faktúry, došlé zahraničné faktúry, bankový výpis, vyšlé faktúry, bankový výpis, prijímový pokladničný doklad, zmluvu o skladovaní a skladovacích službách, knihu vyšlých fakúr za zdaňovacie obdobie 01-12/2014, oznámenie o jednostrannom zápočte pohľadávok a záväzkov. Skutočnosť, že správny orgán nemohol preveriť plnenia v štruktúre obchodujúcich spoločností nemôže byť na ťarchu a zodpovednosť sťažovateľa. 28.

29. Sťažovateľ navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 30. Žalovaný navrhol kasačnú žiadosť ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že sťažovateľ nekonkretizuje v čom mal spočívať procesne vadný postup správnych orgánov.

skutočným stavom. Podľa žalovaného správca dane jednoznačne preukázal účasť sťažovateľa v reťazci s obchodovaním s mrazeným kuracím mäsom za účelom získania daňovej výhody vo forme nadmerného odpočtu. Kontrolné zistenia správca dane podložil relevantnými dôkaznými prostriedkami a prijatý záver dostatočne odôvodnil, preto žalovaný v odvolacom konaní nemal dôvod na zmenu či zrušenie prvostupňového rozhodnutia.

Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa

v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných

kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, kontrolované zdaňovacie obdobie.

Podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH predpisov platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný platiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak.

31. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, na ktorý prešiel výkon súdnictva aj vo veciach kasačných sťažností, v ktorých bol do 31.07.2021 príslušný Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s § 11 písm. h/ SSP), ako súd kasačný (ďalej len „kasačný súd“) preskúmal rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c/, ods. 2 SSP), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a/ SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je nedôvodná a preto podľa § 461 SSP kasačnú sťažnosť zamietol. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 26. mája 2022 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 SSP). 32. Kasačný súd zdôrazňuje, že jeho úlohou nebolo nanovo posudzovať všetky otázky, ktoré sa v ktoromkoľvek štádiu konania vyskytli alebo mohli vyskytnúť, ale pripadlo mu posúdiť sťažnostné body, ktorými bol viazaný. V ich rozsahu bolo predmetom kasačného konania predovšetkým zodpovedanie otázky, či správny súd po právnej stránke správne vyhodnotil otázku rozloženia dôkazného bremena medzi správcu dane a sťažovateľa a v nadväznosti na to či sťažovateľ predloženými dôkazmi preukázal, že tovar fakturovaný dodávateľom skutočne prijal a použil ho na svoje zdaniteľné obchody, čo sú základné hmotnoprávne podmienky pre úspešné uplatnenie nároku na odpočítanie dane (§ 49 ods. 1, ods. 2 písm. a/, § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH). 33. Po vyhodnotení kasačných dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší správny súd SR konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v prevažujúcom rozsahu a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci, sa kasačný súd vo svojom odôvodnení obmedzí iba na rekapituláciu niektorých vybraných bodov odôvodnenia napadnutého rozsudku a doplnenie svojich zistení a záverov z kasačného konania.

35. Pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní, dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt. Správca dane dokazovanie vykonáva, vedie dokazovanie. Jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie.

36. Z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžf/30/2014 zo dňa 17. februára 2015 vyplýva, že aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú

37. Kasačný súd dáva do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžf/19/2015 zo dňa 23. februára 2017, podľa ktorého „. . .Najvyšší súd SR zdôrazňuje, že dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov a služieb zaťažuje daňový subjekt - žalobcu. Preukázanie dodávok tovaru a služieb len faktúrami nie je podľa súdu postačujúce. Faktúra je relevantným dokladom, len ak je nepochybné, že sú v nej uvedené údaje odrážajúce skutočne reálne plnenie. To, že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu.

Touto skutočnosťou je aj reálnosť dodania tovaru alebo služby platiteľom, ktorý faktúru ako dodávateľ vystavil. Pokiaľ sťažovateľ tvrdí, že dodanie tovaru bolo realizované konkrétnym dodávateľom, zaťažuje ho dôkazné bremeno vo vzťahu k tomuto tvrdeniu, pri jeho neunesení zostáva iba nepreukázaným tvrdením.

40. Daňový doklad je z hľadiska nároku na odpočítanie DPH nepochybne dôkazným prostriedkom, ktorý podporuje tvrdenie daňového subjektu, že tento dodávateľ mu naozaj tovar resp. službu dodal. Je však použiteľný len vtedy, ak je nepochybné, že v ňom uvedené údaje odrážajú skutočnosť. Vzhľadom na to, že ide o písomnosti, ktoré je možné pomerne ľahko vyhotoviť na počítači s tlačiarňou, ich vierohodnosť je potom podporená osobou ich vystaviteľa, ktorý ich spravidla podpisuje, ale aj podnikateľským zázemím a minulosťou dodávateľa.

Týmto spôsobom dochádza k preneseniu dôkazného bremena na daňový subjekt. 41. Judikatúra kasačného súdu zaoberajúca sa dôkazným bremenom v daňovom konaní, osobitne pokiaľ ide o preukazovanie uskutočnenia zdaniteľného plnenia, je rozsiahla a prešla istým vývojom, ale v posledných rokoch sa jasne ustálila vo vyššie uvedených názoroch, teda že nepostačuje predložiť faktúru či dodacie listy, ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o reálnosti takéhoto zdaniteľného obchodu a vyzve daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov. Kasačný súd príkladmo poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vo veciach sp. zn. 3Sžfk/40/2017, 4Sžfk/38/2017, 1Sžfk/1/ 2017, 6Sžfk/43/2017, 1Sžf/82/2016, ako aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 705/2017.

. Táto bola vymazaná dňa 9. novembra 2016 ex offo). 43. Príslušný správca dane v rámci preverovania reálnosti dodania tovaru dodávateľom uvedeným na faktúre primárne preveroval existenciu dodávateľsko - odberateľských vzťahov medzi sťažovateľom a ním deklarovaným dodávateľom - spoločnosťou Slovakia Food Trading, s.r.o. V rámci tohto preverovania vypočul ako svedka konateľa spoločnosti Slovakia Food Trading, s.r.o., ktorým bol toho času H. F.. Z jeho výpovede vyplynulo, že nevedel identifikovať svojich dodávateľov, t. j. objasniť pôvod tovaru, ktorý mal následne dodať sťažovateľovi, s tovarom nenakladal, keď ani samotná spoločnosť nemala zamestnancov, či sklady, v ktorých by dochádzalo k manipulácii s tovarom. Rovnako neobjasnil okolnosti týkajúce sa prepravy tovaru k odberateľovi - sťažovateľovi. Nemal k dispozícii ani účtovné doklady vzťahujúce sa na preverované zdaniteľné obchody, nakoľko tieto mal pri zlúčení so spoločnosťou PIKNIK s.r.o. odovzdať novému konateľovi spoločnosti PIKNIK s.r.o., avšak na jeho meno si nespomenul, resp. nevedel uviesť, kde sa nachádzajú účtovné doklady spoločnosti Slovakia Food Trading, s.r.o.

. Z odpovede vyplynulo, že je vedené trestné stíhanie pre pokračovací zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1 a 4 Trestného zákona, z ktorého sú obvinení U. T., H. X. a H. F., na tom skutkovom základe, že ako členovia organizovanej skupiny v období od júla 2014 do decembra 2015 s úmyslom neoprávnene znížiť vlastnú daňovú povinnosť na DPH zabezpečili založenie, resp. personálne obsadenie a ovládanie spoločnosti Cross Consulting s.r.o., PPWIN s.r.o., Procon s.r.o., Afrodita Slovakia s.r.o., Slovakia Food Trading, s.r.o., aby podľa pokynov obvineného U. T. vytvorili fakturačný reťazec deklarujúci nákup a predaj prevažne mrazených kuracích pŕs a iného mrazeného mäsa, syrov a rôzneho iného tovaru, ktorý bol však vykonaný výlučne s cieľom získať neoprávnenú daňovú výhodu. Spoločnosti Cross Consulting s.r.o., PPWIN s.r.o., ACES LINE s.r.o., Procon s.r.o., Afrodita Slovakia s.r.o., boli založené na plnenie funkcie tzv. nárazníkových spoločností, pričom tieto spoločnosti nevykonávali žiadnu podnikateľskú činnosť. Obvinený U. T. v mene týchto spoločnosti vyhotovoval faktúry, ktorými mali tieto spoločností predávať ten istý tovar nadobudnutý z ČR od spoločnosti

45. V súvislosti s prebiehajúcou daňovou kontrolou dane z pridanej hodnoty u daňového subjektu FEGA FROST s.r.o. za zaniknutý daňový subjekt FOOD LOGISTIC s.r.o. za zdaňovacie obdobia január až december 2014 boli správcovi dane poskytnuté informácie a dôkazy zo spisu daňovej kontroly na DPH u daňového subjektu FEGA FROST s.r.o. za zdaňovacie obdobie január až december 2014, o čom správca dane vyhotovil úradný záznam zo dňa 2. júla 2018. Dodávateľom tovaru, ktorý mal daňový subjekt Slovakia Food Trading, s.r.o. dodať daňovému subjektu FOOD LOGISTIC s.r.o. bol daňový subjekt PPWIN s.r.o.

46. Z obsahu administatívneho spisu vyplynulo, že sťažovateľ bol oboznámený so skutočnosťami zistenými pri daňovej kontrole na ústnom pojednávaní dňa 25. januára 2018. Zároveň bol sťažovateľ správcom dane oboznámený o pochybnostiach týkajúcich sa pravdivosti údajov v dokladoch predložených k výkonu daňovej kontroly s tým, že správca dane ho vyzval, aby tieto pochybnosti odstránil a pravdivosť údajov riadne preukázal. Sťažovateľ na výzvu správcu dane nereagoval, resp. nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by mali preukazovať, že došlo k reálnemu nákupu - dodaniu tovaru od spoločnosti Slovakia Food Trading, s.r.o. S ďalšími skutočnosťami zistenými pri daňovej kontrole bol sťažovateľ oboznámený na ústnom pojednávaní dňa 3. júla 2018.

Z dôkazov získaných v predmetnom daňovom konaní, ale i ďalších dôkazov majúcich pôvod v iných konaniach (daňových, resp. trestných) vyplynuli závažné pochybnosti o reálnom uskutočnení sťažovateľom deklarovaných dodávok tovaru. Je potrebné uviesť aj to, že pokiaľ správca dane mal pochybnosti o fiktívnosti predmetného obchodu, mohol následne preverovať celý obchodný reťazec. Z výpovedi konateľov spoločnosti Slovakia Food Trading, s.r.o. a PPWIN s.r.o. nevyplynuli žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by preukazovali reálne nakladanie s tovarom, keď jednotlivé spoločnosti zapojené do dodávok tovaru pre sťažovateľa nemali potrebné materiálno - personálne kapacity, t. j. zamestnancov, či sklady, v ktorých by dochádzalo k manipulácii s tovarom. Okrem uvedeného neboli preukázané ani ďalšie skutočnosti, ktoré by mohli ozrejmiť okolnosti týkajúce sa prepravy tovaru k odberateľovi - sťažovateľovi. Nepreukázaním skutočných dodávateľov tovaru, tak nebol objasnený ani pôvod tovaru. Konateľ dodávateľa sťažovateľa pritom nepredložil ani účtovné doklady vzťahujúce sa

Treba zdôrazniť aj to, že nebolo úlohou daňových orgánov zisťovať pôvod predmetného tovaru, keďže je povinnosťou sťažovateľa, ktorý si uplatňuje odpočet DPH na vstupe preukázať, že predmetný tovar mu dodal dodávateľ uvedený na faktúre, z ktorej si uplatňuje odpočet.

hodnoty. 48. Zistenia správcu dane vyplývajúce z ním vykonaného dokazovania tak vniesli do posudzovanej veci dôvodné pochybnosti o reálnosti dodávky tovaru sťažovateľovi, t. j. že boli splnené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, keďže pre vznik tohto nároku je potrebné preukázanie vzniku daňovej povinnosti u dodávateľa v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH. Aj s poukazom na vyššie popísané aspekty a mechanizmus prenosu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom bolo na sťažovateľovi, aby relevantným spôsobom (nielen formálnymi dokladmi) preukázal splnenie uvedených hmotnoprávnych podmienok a preukázal reálnosť dodania tovaru daňovým subjektom uvedeným na faktúre - Slovakia Food Trading, s.r.o. Kasačný súd pritom poukazuje na to, že ani potvrdenie konateľa dodávateľa o vyhotovení faktúry a dodaní tovaru, či realizácia úhrady sú dostatočným dôkazom o uskutočnení zdaniteľného obchodu, ak tieto skutočnosti (po spochybnení reálnosti dodania tovaru správcom dane) neboli podporené ďalšími dôkazmi. Sťažovateľ však v tomto smere neprodukoval žiadnu relevantnú

obchodoval. Bolo na sťažovateľovi, aby predložil dôkazy potvrdzujúce, že predmet obchodu skutočne existoval. Mohol predložiť dôkazy svedčiace o tom, že uvedený typ kontrolovaného zdaniteľného obchodu a spôsob jeho prevedenia ako i komunikácia s dodávateľmi, prípadne odberateľmi, sa nijako neodlišuje od iných ním vykonávaných obdobných obchodov s uvedeným typom tovaru alebo jeho obchodných zvyklostí, spôsob komunikácie s potenciálnymi zákazníkmi alebo záujemcami o predmetný tovar, spôsob preverovania množstva a kvality tovaru. Podľa výsledkov zistení správcu dane sťažovateľ však v skutočnosti reálne neobchodoval.

daňové doklady preukazujúce realizáciu zdaniteľných plnení obchodovaním so sporným tovarom medzi jednotlivými článkami obchodného reťazca neznamená, že bolo povinnosťou sťažovateľa v daňovom konaní vo veci preverenia jeho nároku na nadmerný odpočet takéto daňové doklady týkajúce sa iných subjektov predkladať.

Znakom jednej zo zásad obchodného práva, t. j. poctivého obchodného styku, je predpoklad riadneho fungovania obchodnej spoločnosti. Z toho plynie očakávanie, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti má presnú vedomosť o obsahu a rozsahu činností, ktorými spoločnosť napĺňa definíciu pojmu

V danom prípade išlo o obchod, o ktorom svedčí len existencia formálnych dokladov a ktorý nevystihuje reálnu podstatu a ekonomický účel podnikania. Vzhľadom na skutočnosť spochybnenia existencie prevádzaného tovaru sa javí dôkazné bremeno zaťažujúce sťažovateľa, spočívajúce v predložení zákonom požadovaných formálne vyhotovených daňových dokladov, ako

Kasačný súd možnosť použitia, resp. hodnotenia dôkazov z iných konaní odôvodňuje s poukazom na § 24 ods. 4 Daňového poriadku. Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 2Sžfk/47/2018 zo dňa 27. októbra 2021, v ktorom okrem iného najvyšší správny súd konštatoval, že ,,listiny, obsahom ktorých je výpoveď z iných konaní môžu byť po splnení určitých podmienok taktiež podkladom pre vydanie rozhodnutia správcu dane.

spočívajúceho v tom, že daňový subjekt vo vzťahu k výpovediam získaným v inom daňovom konaní nemohol uplatniť svoje procesné práva by mohlo dôjsť v prípade, ak by sa daňové orgány vykonaniu tohto dôkazu v daňovom konaní vyhýbali, resp. daňový subjekt by s týmto dôkazom nemal možnosť oboznámiť sa.“ (tiež rozsudok Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 1Sžfk/101/2020 v ktorom sa Najvyšší správny súd zaoberal obdobnou vecou týkajúcou sa toho istého účastníka konania, avšak za iné zdaňovacie obdobie - september 2014).

52. Kasačný súd v tejto súvislosti uvádza, že pokiaľ správca dane hodnotil v procese dokazovania výsluchy svedkov získané z iných konaní, nebolo jeho povinnosťou sťažovateľa o takomto výsluchu upovedomiť, avšak bolo nutné sťažovateľa s takto získaným dôkazom oboznámiť, k čomu napokon aj došlo dňa 25. januára 2018. Sťažovateľovi pritom nič nebránilo konfrontovať jeho prípadné názorové rozpory s uvedenými výpoveďami, či už podaním vyjadrenia, alebo aj návrhom na vypočutie svedka za jeho účasti, s ktorými by sa následne musel správca dane vysporiadať. Inými slovami keďže išlo o výsluch svedka, majúci pôvod v inom konaní, správcovi dane nevyplývala povinnosť v zmysle § 25 ods. 4 Daňového poriadku, t. j. predvolať na výsluch tohto svedka aj sťažovateľa a teda nemohlo dôjsť ani k porušeniu jeho procesných práv vyplývajúcich mu z ust. § 45 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku.

53. Pokiaľ sťažovateľ pod námietkou použiteľnosti dôkazov získaných z iných konaní mal na mysli aj dôkazy správcu dane získané v trestnom konaní, kasačný súd zastáva názor, že tieto závery sa vzťahujú aj na dôkazy získané správcom dane z trestného konania.

. . . . . Prípustným dôkazom je preto nepochybne i zápisnica o výsluchu svedka, ktorý sa uskutočnil v súlade so zákonom č. 301/2005 Z.z. (Trestný poriadok) pred orgánom činným v trestnom konaní. Na takúto zápisnicu je treba hľadieť ako na listinný dôkazný prostriedok a priradiť mu v procese dokazovania pred orgánom správy daní primeranú dôkaznú hodnotu (napr. rozsudok Najvyššieho súdu vo veci sp. zn. 1Sžf/ 32/2016). 54.

. . . . . K použitelnosti úředního záznamu musí Nejvyšší správní soud nad rámec výše uvedené uvést, že je nutné rozlišovat, v jakém řízení je úřední záznam použit. Ve vztahu k řízení podle zákona č. 200/1990 Sb., o přestupcích, ve znění pozdějších předpisů, u kterého se podpůrně postupuje dle správního řádu, Nejvyšší správní soud v rozsudku ze dne 9.9.2010, č. j. 1 As 34/2010 - 73, dospěl k jednoznačnému závěru, že „Přestupkový zákon neobsahuje zvláštní normy týkající se důkazních prostředků a dokazování, a proto je třeba subsidiárně aplikovat správní řád, který v § 137 odst. 4 stanoví, že záznam o podání vysvětlení nelze použít jako důkazní prostředek“. Ve vztahu k jiným druhům řízení však tak striktní závěry Nejvyšší správní soud nepřijal; v rozsudku ze dne 16.12.2015, č. j. 4 As 132/2015 - 102, totiž uvedl, že „tato východiska však dle názoru Nejvyššího správního soudu nelze bez dalšího aplikovat i na soudní přezkum rozhodnutí vydaných v ostatních typech správních

. . . .“. 55. S poukazom na vyššie uvedené (a po zistení, že sťažovateľ v kasačnej sťažnosti neuviedol žiadne také relevantné skutočnosti, ktorými by spochybnil vecnú správnosť rozsudku krajského súdu) kasačný súd dospel k záveru, že krajský súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia citoval relevantné právne normy, presvedčivým a zrozumiteľným spôsobom sa vysporiadal so všetkými pre vec zásadnými námietkami sťažovateľa, pričom ako spornú nenechal otvorenú žiadnu právnu otázku, ktorá by mala v kasačnom konaní vyústiť do zmeny či zrušenia napadnutého rozsudku. Kasačný súd preto kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú podľa § 461 S.s.p. zamietol.

57. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 139 ods. 4 S.s.p. v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).

V Bratislave dňa 26. mája 2022