4Sžfk/3/2021

1. Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“ alebo „správny súd“) uznesením č.k. 20S/ 48/2020-15 zo dňa 10. augusta 2020 postupom podľa § 98 ods. 1 písm. g/ a s poukazom na § 7 písm. e/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „S.s.p.“) odmietol ako neprípustnú žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia riaditeľa Colného úradu Trnava č. 19047/2020 zo dňa 15. januára 2020. O trovách konania rozhodol podľa § 170 písm. a/ S.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov konania ich náhradu nepriznal.

3. V odôvodnení uznesenia správny súd uviedol, že z úradnej povinnosti je povinný skúmať, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať, pričom jednou zo základných podmienok správneho súdneho konania, ktorá musí byť bezpodmienečne splnená, je právomoc správneho súdu preskúmavať zákonnosť rozhodnutí, opatrení, iných zásahov, nečinnosti a ďalších vecí orgánov verejnej správy. Veci upravené v § 7 S.s.p. sa v zásade týkajú činnosti orgánov verejnej správy pri výkone verejnej správy a preto sú mimo právomoci správnych súdov.

4. Krajský súd mal za to, že podstata vyňatia rozhodnutí a opatrení uvedených v § 7 písm. e/ S.s.p. zo súdneho prieskumu je založená na tom, že predbežné, procesné a poriadkové rozhodnutia a opatrenia vo svojom súčte predstavujú len samotný procesný postup orgánu verejnej správy v administratívnom konaní, pričom prípadné pochybenia a vady v tomto postupe sa môžu, ale i nemusia, preniesť do zákonnosti rozhodnutia alebo opatrenia vydaného v tomto konaní vo veci samej alebo toho rozhodnutia resp. opatrenia, ktorým sa

5. Ďalej správny súd poukázal na to, že z charakteru napadnutého rozhodnutia vyplýva, že proti nemu nie je prípustný opravný prostriedok (§ 12 ods. 1 Colného zákona). Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uvádzal, že dňa 19. decembra 2019 mu bola doručená námietka žalobcu proti postupu príslušníka finančnej správy zo dňa 18. decembra 2019, ktorou namietal postup žalovaného, predovšetkým vydanie písomnej výzvy na prerokovanie nedostatkov zistených kontrolou po prepustení a upovedomenie o začatí konania o dodatočnom vymeraní dovozného cla a vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty č. 612389/2019 zo dňa 7. novembra 2019, voči posudzovaniu skutkových okolností v priebehu konania, ako je prehodnocovanie zatriedenia tovaru do položky kombinovanej nomenklatúry a znenia doplnkového TARIC kódu integrovaného colného sadzobníka Európskych spoločenstiev TARIC, voči zisťovaniu skutkového stavu a voči predlžovaniu konania prerušovaním plynutia lehôt. V závere podanej námietky kontrolovaný subjekt žiadal riaditeľa Colného úradu Trnava, aby rozhodol o nezákonnosti výzvy na prerokovanie nedostatkov zistených kontrolou po prepustení a upovedomenia o začatí konania o dodatočnom vymeraní dovozného cla a vyrubení rozdielu

6. Krajský súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie o námietke, má procesný charakter a nepodlieha súdnemu prieskumu. Mal za to, že ust. § 7 písm. e/ S.s.p. obsahuje výnimku, ktorá umožňuje správnemu súdu preskúmavať aj zákonnosť rozhodnutí a opatrení predbežnej, procesnej a poriadkovej povahy, ak by mohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka administratívneho konania, v danom prípade však podľa zistenia súdu podmienka súdneho prieskumu - možnosť vzniku ujmy na subjektívnych právach účastníka konania splnená nebola.

neidentifikoval. Skutočnosť, že žalobou napadnuté rozhodnutie o námietkach žalobcu bolo vydané až po vydaní meritórneho rozhodnutia zo dňa 30. decembra 2019 vo veci dodatočného vymerania sumy dovozného cla a vyrubenia rozdielu dane z pridanej hodnoty, vylučuje možnosť ovplyvnenia meritórneho rozhodnutia rozhodnutím o námietkach.

7. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca - sťažovateľ z dôvodov uvedených v ust. § 440 ods. 1 písm. f/, g/, j/ S.s.p. kasačnú sťažnosť. Sťažovateľ úvodom kasačnej sťažnosti popísal skutočnosti, ktoré prechádzali vydaniu napadnutého rozhodnutia a zároveň predostrel právny náhľad na nich. V súvislosti s právnym posúdením veci krajským súdom, v zmysle ktorého v danom prípade nebola splnená podmienka vzniku ujmy na subjektívnych právach sťažovateľa dal do pozornosti ust. § 3 ods. 1, 2, 4, 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) a uviedol, že tým, že žalovaný rozhodol o včas podanej námietke podľa § 12 ods. 9 písm. c/ Colného zákona 16 dní po vydaní meritórneho rozhodnutia a ukončení kontroly po prepustení (§ 12 ods. 18 Colného zákona), nemohol sťažovateľ v súlade s § 3 ods. 2 Správneho poriadku účinne obhajovať svoje práva a záujmy v konaní pred žalovaným, keďže ten sa pri vydávaní meritórneho rozhodnutia vôbec nezaoberal podanou námietkou, keďže

Krajský súd sa s uvedenými námietkami v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočne nevysporiadal, čím s poukazom na čl. 46 ods. 1 Ústavy SR ako aj judikatúru Ústavného súdu SR (napr. nález II. ÚS 440/2011 zo dňa 11. októbra 2012) došlo k vydaniu arbitrárneho rozhodnutia.

Ide pritom o námietky, ktoré sa týkajú celkového procesného postupu žalovaného, ako aj jeho organizačnej zložky v konaní prebiehajúcom podľa § 12 a nasl. Colného zákona, vrátane jednotlivých úkonov žalovaného a to tak voči vydávaným písomným úkonom žalovaného, ako aj voči jednotlivým fyzickým procesným úkonom a ich rozsahu, ktoré prebiehali za účelom zisťovania skutkového stavu, vrátane prehodnocovania zatriedenia tovaru do PpKN, resp.

Žalovaný vo vzťahu ku kasačným námietkam sťažovateľa smerujúcim voči procesnému postupu žalovaného uviedol, že tieto budú podliehať samostatnému súdnemu prieskumu pred krajským súdom, ktorý bude preskúmavať vo veci vydané meritórne administratívne rozhodnutia.

veci samej. Tieto námietky boli zohľadnené v odôvodnení meritórneho prvostupňového rozhodnutia. Záverom poznamenal aj to, že samotné uplatnenie námietky proti postupu príslušníka finančnej správy by malo byť podané včas, tzn. hneď vtedy, keď existuje relevantná okolnosť, ktorá by mala preukazovať dôvodné podozrenie z porušenia právnych predpisov konkrétnym príslušníkom finančnej správy. Žiadal preto kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť. 9.

Predmetná vec bola náhodným spôsobom pridelená do piateho senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol pod pôvodnou spisovou značkou. 10. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ S.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v kasačnej sťažnosti sťažovateľa (§ 453 ods. 1 a 2 S.s.p.), postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 S.s.p. a po jej preskúmaní dospel k záveru, že nie je dôvodná.

12. Ako kľúčová pre kasačný súd vyvstala otázka, týkajúca sa povahy sťažovateľom vyššie označeného napadnutého rozhodnutia (predovšetkým z hľadiska, či ide o také rozhodnutie, ktoré by bolo spôsobilé zasiahnuť do individuálnej sféry sťažovateľa) a teda, či vo vzťahu k tomuto rozhodnutiu je nutné poskytnúť sťažovateľovi súdnu ochranu jeho meritórnym súdnym preskúmaním. Zodpovedanie uvedeného bolo relevantným pre posúdenie správnosti záveru správneho súdu o vylúčení rozhodnutia takejto povahy zo súdneho prieskumu, čoho procesným dôsledkom je odmietnutie žaloby ako neprípustnej v zmysle § 98 ods. 1 písm. g/ S.s.p.

14. Zákonodarca využil Ústavou poskytovaný priestor v ustanovení § 7 S.s.p., v ktorom negatívnou enumeráciou upravil medze prieskumu v správnom súdnictve. Zo súdneho prieskumu v správnom súdnictve pritom vylúčil aj rozhodnutia a opatrenia orgánov verejnej správy procesnej povahy za predpokladu, že nemôžu mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.

16. Rozhodnutia a opatrenia procesnej povahy majú charakter takých úkonov orgánov verejnej správy, ktoré sa spravidla priamo nedotýkajú hmotných práv účastníkov konania a nemajú bezprostredný vplyv na rozhodnutie vo veci samej (meritórne posúdenie otázky posudzovanej v predmetnom konaní), slúžia skôr na zabezpečenie priebehu konania a pre potreby náležitého zistenia skutkového stavu (BLAŽEK, T.; JIRÁSEK, J.; MOLEK, P.; POSPÍŠIL, P.; SOCHOROVÁ, V.; ŠEBEK, P.: Soudní řád správní. 3. vydání. § 70 [Kompetenčné výluky] Praha: C. H. Beck, 2016).

Preskúmavané sú tak spravidla spolu s meritórnymi, resp. konečnými rozhodnutiami ako vady, nedostatky konania predchádzajúce vydaniu meritórneho rozhodnutia (BLAŽEK, T.; JIRÁSEK, J.; MOLEK, P.; POSPÍŠIL, P.; SOCHOROVÁ, V.; ŠEBEK, P.: Soudní řád správní. 3. vydání. § 70 [Kompetenčné výluky] Praha: C. H. Beck, 2016; BARICOVÁ, J; FEČÍK, M.; ŠTEVČEK, M.; FILOVÁ, A. a kol.: Správny súdny poriadok. Komentár.

18. Zároveň je však potrebné brať do úvahy i skutočnosť, že procesné práva (ktoré môžu byť najčastejšie dotknuté pochybeniami v rámci procesných rozhodnutí a opatrení) nie sú samoúčelné. Sledujú najmä cieľ zabezpečenia spravodlivého a zákonného rozhodnutia pre účastníka konania v predmete (merite) administratívneho konania. Procesné nedostatky tak môžu byť konvalidované v ďalšom procesnom postupe, ich relevancia sa posudzuje s ohľadom na ich intenzitu (zachovanie podstaty záruk obsiahnutých v procesných právach) a legitímne sa pomeriava vplyvom na výsledok konania - teda vplyvom na meritórne alebo konečné rozhodnutie a jeho zákonnosť (mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Sž 98-102/02 zo dňa 17. decembra 2002, publikované ako R 122/2003; sp.zn. 8 Sžh 1/2010 zo dňa 20. mája 2010, publikované ako R 103/2011 a iné; BARICOVÁ, J; FEČÍK, M.; ŠTEVČEK, M.; FILOVÁ, A. a kol.:

Bratislava: C. H. Beck, 2018, str. 126 - 127). Nedostatky procesného charakteru (a preto ani procesné rozhodnutia a opatrenia) nemožno vnímať a ani v rámci súdneho prieskumu posudzovať izolovane od konečného rozhodnutia. 19. Vyššie uvedené východiská súčasne rámcujú výklad výnimky z kompetenčnej výluky, teda prípustnosť súdneho prieskumu rozhodnutí a opatrení procesnej povahy, ktoré môžu mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. Tá umožňuje súdny prieskum iba takých procesných rozhodnutí, ktoré majú reálny dopad na hmotnoprávnu situáciu účastníka konania (mutatis mutandis rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Sžrk 6/2020 zo dňa 16. decembra 2020, sp.zn. 3Sžrk/1/2019 zo dňa 29. januára 2020, sp.zn. 6Sžrk/19/2018 zo dňa 20. mája 2020, publikované pod č. R 22/2021 a obdobne tiež BLAŽEK, T.; JIRÁSEK, J.; MOLEK, P.; POSPÍŠIL, P.; SOCHOROVÁ, V.; ŠEBEK,

Bratislava: C. H. Beck, 2018, str. 126 - 127) alebo ktoré nie sú vydávané v priebehu správneho konania, resp. sú konečné, a teda po ich vydaní nenasleduje už vydanie žiadneho ďalšieho (nasledujúceho) meritórneho rozhodnutia, v rámci ktorého by prípadné vady procesných rozhodnutí a opatrení orgánu verejnej správy mohli byť preskúmané (KÜHN, Z.; KOCOUREK, T. a kol.: Soudní řád správní. Komentář.

21. V posudzovanom prípade možno, aj na základe ustálenej judikatúry, konštatovať, že napadnuté rozhodnutie, ktorým bola ako neopodstatnená zamietnutá námietka sťažovateľa proti postupu príslušníka finančnej správy podľa § 12 ods. 10 v spojení s § 12 ods. 9 písm. c/ Colného zákona má charakter procesného rozhodnutia, ktorým sa upravuje vedenie konania. Nepredstavuje definitívne, konečné rozhodnutie vo veci samej, ale rieši len jednu čiastkovú procesnú otázku, konkrétne otázku správnosti/zákonnosti postupu príslušníka finančnej správy v súvislosti s výkonom kontroly po prepustení. Ani podľa názoru kasačného súdu takéto rozhodnutie samo o sebe nespôsobuje ujmu na hmotných subjektívnych právach sťažovateľa. Fakticky totiž nezasahuje do hmotných práv účastníka konania a nepredstavuje konečné rozhodnutie o predmete administratívneho konania. Až v rámci konečného rozhodnutia možno vykonať hodnotenie celého procesného postupu a pomeriavanie vplyvu identifikovaných procesných nedostatkov na výrok a zákonnosť rozhodnutia vo veci samej.

samej podľa § 191 ods. 1 písm. g) S.s.p. (obdobne tiež rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 4 As 46/2007 zo dňa 11. októbra 2007). 23. Kasačný súd ďalej poukazuje na to, že pokiaľ došlo k vydaniu preskúmavaného rozhodnutia dňa 15. januára 2020, t.j. až po vydaní meritórneho rozhodnutia orgánu verejnej správy (dňa 30. decembra 2019), uvedená skutočnosť nemala vplyv na posúdenie povahy preskúmavaného rozhodnutia (ako rozhodnutia procesného, vylúčeného zo súdneho prieskumu). Postup orgánu verejnej správy spočívajúci vo vydaní meritórneho rozhodnutia bez rozhodnutia o námietke proti postupu príslušníka finančnej správy (nerozhodnutie o tejto námietke do vydania meritórneho rozhodnutia), resp. nezákonnosť takto vydaného rozhodnutia mohol sťažovateľ namietať v rámci opravného prostriedku podanému proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa. Sťažovateľovi tak nebolo odopreté právo (už v administratívnom konaní) namietať ním vytýkaný nedostatok v konaní a rozhodovaní orgánu verejnej správy a následne podrobiť konečné meritórne rozhodnutie eventuálnemu súdnemu

Správny súd preto postupoval správne, pokiaľ žalobu sťažovateľa odmietol ako neprípustnú podľa § 98 ods. 1 písm. g/ S.s.p. 25. Zhrňujúc vyššie uvedené dospel kasačný súd k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa nie je dôvodná v celom svojom rozsahu, a preto ju zamietol (§ 461 S.s.p.).

27. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 463 v spojení s 147 ods. 2 a § 139 ods. 4 S.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.