← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Rozsudok·30. 11. 2022

4Sžfk/34/2020

ECLI:SK:NSSSR:2022:1013200761.1

Zamieta
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Krajský súd v Bratislave
Sp. zn. 1. inštancie
6S/154/2019
IČS
1013200761
Zdroj
PDF ↗

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako kasačný súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mariána Fečíka a JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M. v právnej veci žalobkyne (sťažovateľky) SD - spoločnosť, s. r. o., so sídlom Bardošova 20, 831 01 Bratislava, IČO: 31390927, právne zastúpená Mgr. Radkom Zapletalom, advokátom, so sídlom Železničná 1511, 905 01 Senica, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100301/1/14994/2013/5098 zo dňa 11. januára 2013, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/154/2019-303 zo dňa 21. novembra 2019, takto ,

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta . Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .

Odôvodnenie

I. Priebeh a výsledky administratívneho konania

1. Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty, ako prvostupňový správny orgán, rozhodnutím - platobným výmerom č. 9900403/5/2642799/2012/Dur zo dňa 25.09.2012 podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. v nadväznosti na § 165 ods. 5 zákona č. 563/ 2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) nepriznal žalobkyni nadmerný odpočet v sume 397.724,59 € a vyrubil jej vlastnú daňovú povinnosť v sume 92.878,89 € za zdaňovacie obdobie december 2009.

2. Na odvolanie žalobkyne žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 1100301/1/14994/2013/ 5098 zo dňa 11.01.2013 prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu potvrdil.

II. Konanie na krajskom súde

3. Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 190 Správny súdny poriadok (ďalej len S.s.p.) žalobu ako nedôvodnú zamietol. 4. V odôvodnení poukázal na to, že po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu a listinných dôkazov v ňom sa nachádzajúcich ako aj vo veci vydaného zrušujúceho rozsudku Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 4Sžfk/43/2017) musel konštatovať, že jednoznačne vyplýva, že v danom prípade sa jednalo o dodanie tovaru v rámci reťazového obchodu, pri ktorom išlo o predaj toho istého tovaru medzi viacerými obchodnými spoločnosťami. Išlo teda o jednu pohyblivú dodávku v zmysle § 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon č. 222/2004 Z.z.“) so začiatkom v štáte EÚ, ktorá bola prerušená v Českej republike, kde boli vodičom vymenené doklady CMR za nové doklady s novým dodávateľom a následne bola prerušená v Slovenskej republike z toho istého dôvodu a ukončená v ďalšom štáte Európskej únie (malo dôjsť k tzv. neutralizácii dokladov). 5. V konaní v súvislosti s prvou skupinou preverovaných dodávok sa krajský súd plne stotožnil s právnym názorom najvyššieho súdu vyjadrenom v jeho vyššie uvedenom rozhodnutí, na ktorý v podrobnostiach odkázal. 6. Pri druhej skupine fakturovaných dodávok týkajúcich sa medených katód („Cu katódy Grade A“) krajský súd poukázal na to, že správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie na preverenie reálnosti predmetných dodávok prostredníctvom dožiadaných daňových úradov v SR ako aj prostredníctvom medzinárodných žiadostí o výmenu informácií adresovaných orgánom maďarskej daňovej správy, ktorých výsledkom bolo zistenie, že dodávateľ tovaru spol. Ajcor Recycling, spol. s.r.o. (spol. AlCu Metal, s.r.o.) ako aj odberateľ žalobkyne v Maďarsku (Credit Group Hungaria Kft.) boli nekontaktní. Skutočnosť, že k zmene predmetu obchodovania medzi žalobkyňou a spol. Ajcor Recycling, spol. s.r.o. (z kovového šrotu, resp. odpadového materiálu na medené katódy) došlo práve od apríla 2009, kedy nadobudla účinnosť novela zákona č. 222/2004 Z. z. zavádzajúca tzv. samozdanenie kovového odpadu a kovového šrotu (§ 69 ods. 12), robila aj podľa názoru krajského súdu zmenu predmetu fakturácie, a teda aj reálnosti predmetu dodávok tovaru nanajvýš pochybnou. Je to však práve daňový subjekt (žalobkyňa), ktorého úlohou a zodpovednosťou v daňovom konaní je uvedené odôvodnené pochybnosti odstrániť a ponúknuť orgánom daňovej správy dôkazy na preukázanie reálnosti ním deklarovaných obchodov, pretože na ňom leží v daňovom konaní dôkazné bremeno. 7. Krajský súd aj pri druhej posudzovanej skupine obchodov poukázal na odôvodnenie zrušujúceho rozsudku Najvyššieho súdu SR, s ktorým sa plne stotožnil a na ktorý v podrobnostiach odkázal. 8. Vo vzťahu k tretej skupine dodávok (v tejto časti v prvom rozhodnutí správneho súdu -

rozsudok

č. k. 6S/100/2013-162 nebolo žalobným námietkam neprisvedčené a kasačný súd sa v svojom rozsudku s touto skupinou dodávok nezaoberal) kasačný súd zotrval na svojom pôvodnom závere vyjadrenom v odôvodnení vo veci vydaného prvého rozsudku a len opakuje, že samotná žalobkyňa pri dovoze posudzovaného tovaru na Slovensko z Ukrajiny, resp. Moldavska v colných dokladoch daný tovar deklarovala ako medený drôt, medený drôt na navíjanie a medené odliatky a následne ten istý tovar pri predaji svojmu odberateľovi spol.

Kovohuty, a. s., vo vystavených faktúrach deklarovala ako medený odpad/šrot. Krajský súd bol potom názoru, že zistenia správcu dane pre jeho prijatý záver boli dostatočné a riadne logicky zdôvodnené. Bolo povinnosťou žalobkyne predložiť také dôkazy, ktoré by vyvrátili záver správcu dane, avšak táto žiadne relevantné dôkazy nepredložila. Správca dane nemal povinnosť dokazovať opak toho, čo jednoznačne vyplývalo z colných dokladov (charakter dovezeného tovaru) a čo žalobkyňa nijako relevantne nespochybnila. Podľa súdu nemohlo dôjsť k zmene charakteru a posúdenia tovaru len na základe subjektívneho posúdenia charakteru tovaru žalobkyňou. Krajský súd uviedol, že bola povinnosť žalobkyne, aby hodnoverne preukázala svoje tvrdenie o dodávke medeného šrotu svojmu odberateľovi, čo sa však neudialo. Preto v aj tejto časti dodávok tovaru súd žalobné námietky vyhodnotil ako nedôvodné. Skutkový stav bol správcom dane riadne zistený a z neho vyplývajúci prijatý záver bol logický a náležite zdôvodnený v oboch preskúmavaných rozhodnutiach. 9. Pri štvrtej skupine obchodov krajský súd opäť sa stotožniac plne so záverom najvyššieho súdu v jeho vyššie uvedenom rozsudku a len citoval odôvodnenie tohto rozsudku. 10. Záverom krajský súd uviedol, že v preskúmavanom správnom konaní nezistil žiadne také procesné porušenia, ktoré by mohli spôsobiť nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Má za to, že vo veci bolo vykonané riadne dokazovanie, v zodpovedajúcom rozsahu, náležite bol zistený skutkový stav veci a žalovaný v rozhodnutí prihliadol na všetko čo vyšlo v konaní najavo. Napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti a je v zodpovedajúcom rozsahu odôvodnené. Žalovaný sa v rozhodnutí vysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami potrebnými pre rozhodnutie, riadne zodpovedal na všetky relevantné žalobkyňou v jej odvolaní voči prvostupňovému správnemu rozhodnutiu vznesené námietky, podrobne rozobral predložené dôkazy ako aj skutkový stav, ktorý správne právne vyhodnotil. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, je vecne správne, neprisvedčil vzneseným žalobným námietkam a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 S.s.p. zamietol. 11. O nároku na právo na náhradu trov konania rozhodol krajský súd podľa § 168 S.s.p. tak, že vo veci úspešnému žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil a navyše ide o orgán štátnej správy.

III. Konanie na kasačnom súde

12. Proti rozsudku krajského súdu podala sťažovateľka v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodov uvedených v § 440 ods. 1 písm. g), písm. h) S.s.p., v ktorej navrhla kasačnému súdu, aby napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že zruší napadnuté rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie alebo, aby napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 13. Sťažovateľka namietala právne posúdenie krajského súdu týkajúceho sa právneho posúdenia prvej skupiny dodávok. Sťažovateľka sa nestotožnila ani s právnym posúdením krajského súdu, že platiteľ AJCOR RECYCLING, spol. s r.o. bol povinný postupovať pri vyhotovení faktúr podľa § 69 ods. 12 zákona č. 222/2004 Z.z., pretože tento tovar nebol šrotom. V prípade tretej skupiny dodaní má sťažovateľka za nesprávne právne posúdenie , že charakter tovaru sa nemôže zmeniť len v dôsledku subjektívneho posúdenia. Sťažovateľka sa tiež nestotožnila so záverom krajského súdu, že v danom prípade nevznikla platiteľovi G. K. daňová povinnosť v tuzemsku pre platiteľa SD - spoločnosť s.r.o., a to z dôvodu, že platiteľ

G. K. previedol vlastníctvo k tovaru na sťažovateľku na území SR. Záverom sťažovateľka namietala právne posúdenie krajského súdu, že aj sťažovateľka konala s cieľom uplatniť si nadmerný odpočet, keďže v danom prípade bol rozdiel medzi vlastnou daňovou povinnosťou sťažovateľky a daňou, ktorú si uplatnila sa vstupe pozitívny. 14. Na podporu svojich tvrdení, sťažovateľka poukázala na rozhodnutia kasačného súdu a Súdneho dvora Európskej únie, od ktorých sa podľa názoru sťažovateľky, krajský súd odklonil. 15. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že sa stotožňuje s právnym posúdením veci uvedeným v napadnutom rozsudku, a preto navrhol kasačnému súdu, aby napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil.

IV. Právny názor Najvyššieho správneho súdu

16. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky začal vykonávať svoju činnosť odo dňa 1. augusta 2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Výkon súdnictva prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky odo dňa 1. augusta 2021 vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola pôvodne predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky a bola jej pridelená sp. zn. 4Sžfk/34/2020. Od 1. augusta 2021 je na konanie v tejto veci príslušný Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Vec bola náhodným výberom pridelená kasačnému senátu 1S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou. 17. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1 S.s.p., § 443 ods. 1 S.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.), jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho správneho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 30. novembra 2022 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.). 18. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom kasačnej sťažnosti bol

rozsudok

krajského súdu, ktorým zamietol žalobu, ktorou sa sťažovateľka domáhala zrušenia rozhodnutí správnych orgánov, ktorými nebol priznaný sťažovateľke nadmerný odpočet v sume 397.724,59 € za zdaňovacie obdobie december 2009, a preto primárne v medziach kasačnej sťažnosti Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal

rozsudok

krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a konania týmto rozhodnutiam predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľa sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu. Po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov) sa kasačný súd stotožňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil správny súd zo zistení uvedených správnymi orgánmi ako aj sťažovateľkou, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise.

19. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra

nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

20. Podľa § 49 ods.1 v nadväznosti na § 19 ods.1 zákona o DPH, právo na odpočítanie dane z tovarov a služby vzniká platiteľovi v deň, keď vznikla daňová povinnosť, pričom daňová povinnosť vzniká dňom dodania. To znamená, že právo na odpočítanie dane si môže daňový subjekt uplatniť v tom prípade, ak preukáže, že došlo k dodaniu zdaniteľného obchodu a tento zdaniteľný obchod použije na účely svojho podnikania ako platiteľ.

21. Podľa § 69 ods. 12 zákona č. 222/2004 Z.z. pri dodaní kovového odpadu a kovového šrotu v tuzemsku je povinný platiť daň platiteľ, ktorému je tento tovar dodaný. Na účely tohto zákona sa kovovým odpadom a kovovým šrotom rozumie kovový odpad a šrot z výroby alebo z mechanického opracovania kovov a kovové predmety ďalej už nepoužiteľné vzhľadom na ich zlomenie, rozrezanie, opotrebenie alebo z podobných dôvodov.

22. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu potom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a s prihliadnutím na ustanovenie § 461 S.s.p. dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku. S týmito sa kasačný súd stotožňuje v celom rozsahu.

23. Po preskúmaní veci kasačný súd konštatuje, že v tejto veci nezistil žiadne také procesné porušenia, ktoré by mohli spôsobiť nezákonnosť či už napadnutého rozhodnutia krajského súdu ako aj napadnutých rozhodnutí žalovaného a aj správcu dane. V predmetnej veci bolo vykonané riadne dokazovanie, na základe ktorého bol náležite zistený skutkový stav, ktorý správca dane správne posúdil. Následne sa žalovaný v rozhodnutí vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami sťažovateľky. Z uvedeného dôvodu bol preto záver krajského súdu o nedôvodnosti správnej žaloby sťažovateľky správny. Kasačný súd tiež poukazuje na skutočnosť, že krajský súd sa náležitým spôsobom vysporiadal so závermi zrušujúceho rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžfk/43/2017 zo dňa 04.06.2019.

24. Ku kasačným námietkam sťažovateľky, ktorými vyčítala krajskému súdu nesprávne právne posúdenie veci, kasačný súd uvádza, že sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, pretože sťažovateľka neuviedla v čom vlastne sťažovateľka vidí nesprávnosť právneho posúdenia veci krajským súdom. Vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu podľa § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p. sťažovateľka neposkytla bližšie odôvodnenie a konkretizáciu, preto potom pre kasačný súd nebol vytvorený dostatočný priestor, aby sa s kasačnými námietkami vysporiadal. Iba všeobecný poukaz na pochybenia krajského súdu bez ich bližšieho odôvodnenia nepostačuje na zmenu záverov krajského súdu. Takto formulovanými námietkami sťažovateľka v podstate len vyjadrila všeobecný nesúhlas so zisteniami a závermi krajského súdu, bez jej vlastných tvrdení a konkrétnych námietok podložených dôkazmi alebo inými podkladmi, čo neumožňovalo súdny prieskum zákonnosti. Nie je úlohou kasačného súdu v kasačnom konaní dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia krajského súdu vyhľadávať

a ani ich za sťažovateľku špecifikovať.

25. Vo vzťahu k nesprávnemu posúdeniu sa rozhodovacia prax kasačného súdu ustálila na tom, že sťažovateľ sa môže s úspechom domáhať nesprávneho posúdenia veci krajským súdom (§ 440 ods. 1 písm. g) S.s.p.) vtedy, keď správny súd na správne a zákonným spôsobom zistený skutkový stav (§ 440 ods. 1 písm. f) S.s.p.) bez vád zaťažujúcich jeho rozhodovanie (písmena a) až f)) nesprávne aplikuje objektívne právo v merite veci bez možnosti opory v doterajšej ustálenej rozhodovacej praxi kasačného súdu (napríklad rozsudky Najvyššieho súdu sp. zn. 1Sžfk/12/2016, sp. zn. 1Sžfk/10/2018, sp. zn. 1Sžfk/9/2020). V tomto smere kasačný súd v rozsudku sp. zn. 1Sžfk/12/2016 zo dňa 20.02.2018 konštatoval, že: „V súvislosti s uvedeným musí kasačný súd zdôrazniť, že hore uvedená nesprávnosť aplikácie objektívneho práva správnym súdom je zapríčinená chybným výberom normy hmotného práva alebo procesného práva, ktorá vo svojej hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu.

Nesprávne právne posúdenie veci správnym súdom v zmysle ustálenej judikatúry potom konkrétne spočíva v tom, že správny súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval.

Práve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze skutkového zistenia.“ V kontexte uvedených skutočností kasačný súd považoval uplatnené sťažnostné body za nedôvodné, pretože sú len vo všeobecnej rovine a nesmerujú voči žiadnym konkrétnym skutkovým a právnym záverom krajského súdu, ktorých posúdením by sa mal kasačný súd zaoberať.

26. Kasačný súd na väčšinu vád konania a rozhodnutia krajského súdu, ktoré sú obsiahnuté v jednotlivých dôvodoch kasačnej sťažnosti, neprihliada ex offo, ale sťažovateľ ich musí v kasačnej sťažnosti uviesť a právne odôvodniť. Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok sp. zn. 1Sžfk/9/2020 zo dňa 23.02.2021, v ktorom kasačný súd uviedol, že: „Aby tvrdenie sťažovateľa o nesprávnom právnom posúdení veci malo oporu v zákone, bol sťažovateľ zaťažený povinnosťou v zmysle § 440 ods. 2 S.s.p. uviesť aj konkrétnu právnu normu a vykonať jej rozbor na prospech svojho tvrdenia.

. .“ K vymedzeniu dôvodov kasačnej sťažnosti kasačný súd analogicky poukazuje tiež na R 38/2008, podľa ktorého „Pokiaľ v dovolaní nie sú uvedené konkrétne okolnosti svedčiace o tom, že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení, samotné uvedenie ustanovenia § 241 ods. 2 písm. c) O. s. p. nemožno považovať za dostatočné naplnenie dôvodov, pre ktoré sa dovolanie podáva, lebo dovolaním napadnuté rozhodnutie nemožno preskúmať z hľadiska jeho opodstatnenosti.“

27. K namietanej rozdielnej rozhodovacej praxe kasačného súdu a Súdneho dvora Európskej únie kasačný súd uvádza, že sťažovateľka neuviedla v čom konkrétne sa krajský súd odklonil od rozhodovacej praxe kasačného súdu ako aj Súdneho dvora Európskej únie.

Sťažovateľka neuviedla žiadne konkrétne skutočnosti uvedené v už skoršej rozhodovacej činnosti týchto súdov, s ktorého závermi je napadnutý rozsudok krajského súdu v rozpore, a preto vyhodnotil túto námietku sťažovateľky ako bezpredmetnú.

28. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že s právnymi námietkami sťažovateľky sa krajský súd v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde, a preto námietky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil najvyšší správny súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 S. s. p. ako nedôvodnú zamietol.

29. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky tak, že sťažovateľovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 167 ods. 1 S. s. p.) a rovnako aj žalovanému nárok na ich náhradu nepriznal v súlade s § 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 168 S. s. p.

30. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 30. novembra 2022

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok 4Sžfk/34/2020 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik