← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Rozsudok·28. 9. 2022

4Sžfk/36/2020

ECLI:SK:NSSSR:2022:6019200360.2

Zamieta
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Krajský súd v Banskej Bystrici
Sp. zn. 1. inštancie
24S/130/2019
IČS
6019200360
Citované
5× inými rozhodnutiami
Zdroj
PDF ↗

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a členov senátu prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD. (sudca spravodajca), JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: SMS Dubovec s.r.o., so sídlom: Turie 454, 013 12, IČO: 43879985, zastúpený: ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom: Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina, IČO: 36864455, voči žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. 24S/130/2019-111, zo dňa 23. januára 2020, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta . II. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky nepriznáva účastníkom konania právo na náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania.

Odôvodnenie

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy

1. Daňový úrad Banská Bystrica (ďalej len „správca dane“) vydal rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane č. 102114065/2018 zo dňa 24. októbra 2018 (ďalej len „rozhodnutie správcu dane č. 1“), ktorým vyrubil podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení (ďalej len „daňový poriadok“) žalobcovi rozdiel dane v sume 9.990,- € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2016. Správca dane poukázal na skutočnosť, že žalobca si odpočítal daň z pridanej hodnoty z dodávateľskej faktúry č. 1201604 vystavenej dodávateľom R & S DESIGN, s.r.o. za reklamné služby, avšak nepreukázal reálne dodanie fakturovaných plnení. Na základe podaného odvolania žalobcom žalovaný rozhodnutím č. 1005998680/2018 zo dňa 11. marca

2019 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného č. 1“) rozhodnutie správcu dane potvrdil podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku. 2. Správca dane vydal rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane č. 102114556/2018 zo dňa 24. októbra 2018 (ďalej len „rozhodnutie správcu dane č. 2“), ktorým vyrubil podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku žalobcovi rozdiel dane v sume 10.890,- € na dani z pridanej hodnoty

za zdaňovacie obdobie február 2016. Správca dane poukázal na skutočnosť, že žalobca si odpočítal daň z pridanej hodnoty z dodávateľskej faktúry č. 2201603 vystavenej dodávateľom R & S DESIGN, s.r.o. na základe zmluvy o poskytnutí reklamného priestoru podľa priložených playlistov za odvysielané reklamné spoty, avšak nepreukázal reálne dodanie fakturovaných

plnení. Na základe podaného odvolania žalobcom žalovaný rozhodnutím č. 100598437/2019 zo dňa 11. marca 2019 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného č. 2“) rozhodnutie správcu dane potvrdil podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku.

3. Správca dane vydal rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane č. 102114556/2018 zo dňa 24. októbra 2018 (ďalej len „rozhodnutie správcu dane č. 3“), ktorým vyrubil podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku žalobcovi rozdiel dane v sume 9.900,- € na dani z pridanej hodnoty za

zdaňovacie obdobie marec 2016. Správca dane poukázal na skutočnosť, že žalobca si odpočítal daň z pridanej hodnoty z dodávateľskej faktúry č. 3201606 vystavenej dodávateľom R & S DESIGN, s.r.o. na základe zmluvy o poskytnutí reklamného priestoru podľa priložených playlistov za odvysielané reklamné spoty, avšak nepreukázal reálne dodanie fakturovaných

plnení. Na základe podaného odvolania žalobcom žalovaný rozhodnutím č. 100598188/2019 zo dňa 11. marca 2019 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného č. 3“) rozhodnutie správcu dane potvrdil podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku.

4. Správca dane vydal rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane č. 102115096/2018 zo dňa 24. októbra 2018 (ďalej len „rozhodnutie správcu dane č. 4“), ktorým vyrubil podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku žalobcovi rozdiel dane v sume 9.900,- € na dani z pridanej hodnoty za

zdaňovacie obdobie apríl 2016. Správca dane poukázal na skutočnosť, že žalobca si odpočítal daň z pridanej hodnoty z dodávateľskej faktúry č. 4201604 vystavenej dodávateľom R & S DESIGN, s.r.o. na základe zmluvy o poskytnutí reklamného priestoru podľa priložených playlistov za odvysielané reklamné spoty, avšak nepreukázal reálne dodanie fakturovaných

plnení. Na základe podaného odvolania žalobcom žalovaný rozhodnutím č. 100597968/2019 zo dňa 11. marca 2019 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného č. 4“) rozhodnutie správcu dane potvrdil podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku.

5. Správca dane vydal rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane č. 102115388/2018 zo dňa 24. októbra 2018 (ďalej len „rozhodnutie správcu dane č. 5“), ktorým vyrubil podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku žalobcovi rozdiel dane v sume 9.900,- € na dani z pridanej hodnoty za

zdaňovacie obdobie máj 2016. Správca dane poukázal na skutočnosť, že žalobca si odpočítal daň z pridanej hodnoty z dodávateľskej faktúry č. 5201604 vystavenej dodávateľom R & S DESIGN, s.r.o. na základe zmluvy o poskytnutí reklamného priestoru podľa priložených playlistov za odvysielané reklamné spoty, avšak nepreukázal reálne dodanie fakturovaných

plnení. Na základe podaného odvolania žalobcom žalovaný rozhodnutím č. 100597547/2019 zo dňa 11. marca 2019 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného č. 5“) rozhodnutie správcu dane potvrdil podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku.

6. Správca dane vydal rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane č. 102115614/2018 zo dňa 24. októbra 2018 (ďalej len „rozhodnutie správcu dane č. 6“), ktorým vyrubil podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku žalobcovi rozdiel dane v sume 9.900,- € na dani z pridanej hodnoty za

zdaňovacie obdobie jún 2016. Správca dane poukázal na skutočnosť, že žalobca si odpočítal daň z pridanej hodnoty z dodávateľskej faktúry č. 6201604 vystavenej dodávateľom R & S DESIGN, s.r.o. na základe zmluvy o poskytnutí reklamného priestoru podľa priložených playlistov za odvysielané reklamné spoty, avšak nepreukázal reálne dodanie fakturovaných

plnení. Na základe podaného odvolania žalobcom žalovaný rozhodnutím č. 100597240/2019 zo dňa 11. marca 2019 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného č. 6“) rozhodnutie správcu dane potvrdil podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku.

7. Správca dane vydal rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane č. 102115882/2018 zo dňa 24. októbra 2018 (ďalej len „rozhodnutie správcu dane č. 7“), ktorým vyrubil podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku žalobcovi rozdiel dane v sume 10.080,- € na dani z pridanej hodnoty za

zdaňovacie obdobie júl 2016. Správca dane poukázal na skutočnosť, že žalobca si odpočítal daň z pridanej hodnoty z dodávateľskej faktúry č. 7201606 vystavenej dodávateľom R & S DESIGN, s.r.o. na základe zmluvy o poskytnutí reklamného priestoru podľa priložených playlistov za odvysielané reklamné spoty, avšak nepreukázal reálne dodanie fakturovaných

plnení. Na základe podaného odvolania žalobcom žalovaný rozhodnutím č. 100597775/2019 zo dňa 11. marca 2019 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného č. 7“) rozhodnutie správcu dane potvrdil podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku.

8. Správca dane vydal rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane č. 102115992/2018 zo dňa 24. októbra 2018 (ďalej len „rozhodnutie správcu dane č. 8“), ktorým vyrubil podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku žalobcovi rozdiel dane v sume 10.080,- € na dani z pridanej hodnoty za

zdaňovacie obdobie august 2016. Správca dane poukázal na skutočnosť, že žalobca si odpočítal daň z pridanej hodnoty z dodávateľskej faktúry č. 8201603 vystavenej dodávateľom R & S DESIGN, s.r.o. na základe zmluvy o poskytnutí reklamného priestoru podľa priložených playlistov za odvysielané reklamné spoty, avšak nepreukázal reálne dodanie fakturovaných

plnení. Na základe podaného odvolania žalobcom žalovaný rozhodnutím č. 100597024/2018 zo dňa 11. marca 2019 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného č. 8“) rozhodnutie správcu dane potvrdil podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku.

II. Konanie pred správnym súdom

9. Žalobca podal voči rozhodnutiam žalovaného č. 1 - 8 (ďalej len „rozhodnutia žalovaného“) všeobecné správne žaloby na Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“). V podaných žalobách uviedol, že žalovaný nesprávne právne posúdil vec a rozhodnutia žalovaného sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Z dôvodu, že jednotlivé veci sú obdobné, navrhol, aby ich správny súd spojil a prejednal v jednom konaní. Tiež navrhol, aby správny súd zrušil rozhodnutia žalovaného spolu s rozhodnutiami správcu dane č. 1 - 8, a vrátil vec správcovi dane na ďalšie konanie. 10. Uznesením č. k. 24S/130/2019-98 zo dňa 15. januára 2019 správny súd spojil konania o všeobecných správnych žalobách vedených voči rozhodnutiam žalovaného. 11. Rozsudkom č. k. 24S/130/2019-111 zo dňa 23. januára 2020 (ďalej len „rozsudok správneho súdu“) správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP. V odôvodnení okrem iného poukázal na to, že: · na žalobné námietky uvedené v bodoch 5 - 8 žaloby neprihliadol, nakoľko neboli konkretizované. Žalobca skôr uvádza svoje hodnotenie dokazovania vykonané pred správcom dane, · žalobca pri spochybnení vyhodnotenia dokazovania (body 9 - 11 žaloby) len vykonal vlastné hodnotenie dôkazov. Neuviedol však, v čom mali byť úvahy žalovaného pri hodnotení dôkazov nesprávne, · je možné službu dodať pre účely odpočtu dane z pridanej hodnoty aj subdodávateľsky. Na tomto však neboli dôvody pre nepriznanie odpočtu dane z pridanej hodnoty zo strany správcu dane a žalovaného založené, · pri posudzovaní nepreukázania splnenia podmienok na odpočet dane z pridanej hodnoty žalobca nepreukázal dodanie tovaru deklarovaným dodávateľom. Nebolo preukázané, že jednotlivé služby boli poskytnuté v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach a deklarovaných miestach. Ten istý materiál bol ako dôkaz predložený pre zdaňovacie obdobia roku 2015. Žalobca nepreukázal, že reklamné spoty boli odvysielané práve v zdaňovacích obdobiach, za ktoré boli fakturované a práve na miestach a v časoch, za ktoré boli fakturované, · žalobné námietky týkajúce sa nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia žalovaného (žalobné body 28 - 36) nemohli obstáť. Žalobca neuviedol, s ktorou konkrétnou námietkou sa žalovaný nevyrovnal. Rozhodnutie správcu dane ako aj rozhodnutie žalovaného sú podľa názoru správneho súdu riadne vyargumentované a vecne správne, · priložený CD nosič s jedným spotom nie je možné identifikovať k žiadnemu z kontrolovaných zdaňovacích období. Preverovaním v reťazci až k prvotnému subdodávateľovi LASER media s. r. o., ktorý mal byť vlastníkom LED obrazoviek, na ktorých mali byť spoty odvysielané, nebolo potvrdené, že spoty boli odvysielané v zdaňovacom období január až august 2016, · celkové dôkazné bremeno znáša žalobca. Rozhodnutie žalovaného je založené na tom, že nebolo preukázané splnenie podmienok na odpočet dane z pridanej hodnoty zo strany žalobcu, · jednoročná lehota na výkon daňovej kontroly bola zachovaná.

III. Kasačná sťažnosť žalobcu, stanoviská účastníkov konania

12. Žalobca podal voči rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť, v ktorej navrhol, aby kasačný súd zmenil rozsudok správneho súdu tak, že zruší rozhodnutia žalovaného a im predchádzajúce rozhodnutia správcu dane č. 1 - 8. Svoju kasačnú sťažnosť podal z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f), g), h) SSP. Rozsudok správneho súdu je podľa názoru žalobcu nesprávny a nezákonný. Žalobca uviedol, že prišlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, správny súd nesprávne právne posúdil vec a správny súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe. V kasačnej sťažnosti žalovaný poukázal na to, že: · k porušeniu práva na spravodlivý proces malo prísť tým, že žalobca vyčerpal celé dôkazné bremeno. Poskytol účtovné doklady, faktúry, potvrdenia o úhradách faktúr, zmluvu o reklame, fotografie a CD nosič. Tiež boli vykonané svedecké výpovede. Všetky tieto doklady majú povahu faktu, · nesprávne právne posúdenie veci bolo tým, že správny súd nesprávne vyhodnotil splnenie podmienok na odpočet dane z pridanej hodnoty. Žalobca predložil fotodokumentáciu s CD nosičom, pričom z rôznosti fotografií musí byť zrejmé, že spot bol dodávateľom odvysielaný opakovane vo viacerých časových obdobiach. Žalobca nemôže niesť zodpovednosť za jednotlivých dodávateľov a neporiadok v ich evidencii. Správny súd postupoval podľa názoru žalobcu v rozpore s § 9 ods. 4, § 49 ods. 1, 2, § 51 ods. 1 písm. a), § 71 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v účinnom znení (ďalej len „zákon o dani z pridanej hodnoty“) a § 3 ods. 3 daňového poriadku, keď skutkové okolnosti vyhodnotil v neprospech žalobcu, následne ich nesprávne právne posúdil a prijal za svoje tvrdenia žalovaného, · odklon od ustálenej rozhodovacej praxe žalobca konštatoval vo vzťahu k rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie C-285/11, C-80/11, C-142/11, C-354/03, C-355/03, C-484/03 a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžfk/1/2011 zo dňa 15. marca 2011, sp. zn. 7Sžfk/41/2013 zo dňa 28. mája 2015, sp. zn. 4Sžfk/4/2015 zo dňa 10. septembra

2015, sp. zn. 4Sžfk/73/2015 zo dňa 1. decembra 2016. 13. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.

IV. Právne posúdenie kasačným súdom

14. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej aj „kasačný súd“) po vylúčení jednotlivých vecí na samostatné konania a následne ich spojení preskúmal

rozsudok

správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. Jeho pôsobnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 11 písm. h) SSP a § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení. 15. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP. 16. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a) SSP kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a včas. Súdny poplatok za podanú kasačnú sťažnosť bol uhradený. 17. Kasačný súd po preskúmaní rozsudku správneho súdu, kasačnej sťažnosti žalobcu, uvedené posúdil a prišiel k záverom, ktoré deklaroval vo výroku svojho rozsudku. Bližšie tieto závery odôvodňuje v nasledovnom texte.

IV. I. Vybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal

Podľa § 24 ods. 1 písm. a) daňového poriadku daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o dani z pridanej hodnoty platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

IV. II. Posúdenie kasačných námietok

18. V zmysle § 24 ods. 1 písm. a) daňového poriadku bol žalobca povinný preukázať skutočnosti majúce vplyv pre správne určenie dane. V súlade s týmto ustanovením pre odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o dani z pridanej hodnoty je povinnosťou preukázať splnenie podmienok nie len v rozsahu existencie relevantných účtovných dokladov. Je potrebné preukázať, že k dodaniu služby prišlo spôsobom tvrdeným v týchto dokladoch. 19. Kasačný súd mal za preukázanú existenciu účtovných dokladov. Rovnako mal za preukázanú aj existenciu spotu a skutočnosť, že tento spot bol vysielaný. V súlade s názorom správneho súdu však konštatuje, že žalobca nepreukázal dodanie služby v konkrétnych zdaňovacích obdobiach roka 2016. 20. Z § 49 ods. písm. a) zákona o dani z pridanej hodnoty vyplýva, že jednou z hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty je reálne dodanie služby. Kasačný súd zhodne s názorom správneho súdu konštatuje, že zo strany žalobcu nebolo reálne dodanie objednanej služby (odvysielanie reklamných spotov) preukázané.

21. Z existujúceho spotu a fotodokumentácie nie je možné zistiť najmä obdobie, v ktorom spoty boli vysielané. Rovnako jednotlivé miesta, kde mali byť spoty odvysielané, sú ťažko identifikovateľné. 22. Z uvedených dôvodov kasačný súd rovnako ako správny súd je toho názoru, že žalobca nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia januára až augusta 2016. Z dôkazov prezentovaných žalobcom ako aj vykonaného dokazovania správcu dane sa nepodarilo zistiť, kedy boli jednotlivé spoty odvysielané a v akom množstve. Dodanie služby v daných zdaňovacích obdobiach spochybňuje aj skutočnosť prezentovaná na strane 26 rozhodnutia žalovaného, podľa ktorého rovnaká fotodokumentácia spolu s reklamným spotom bola predložená správcovi dane pre zdaňovacie obdobia roka 2015 spoločnosťou RKI spol. s r. o. Predmetnú skutočnosť konštatuje aj správny súd v bode 49 svojho rozsudku, pričom žalobca na uvedené vôbec v kasačnej sťažnosti nereagoval. Táto skutočnosť výrazne znižuje hodnovernosť predmetného dôkazu, ktorý je jedným z nosných dôkazov na preukázanie existencie plnenia.

23. Kasačný súd zhodne s názorom správneho súdu uvádza, že služba môže byť dodaná aj subdodávateľsky. Bez ohľadu na spôsob dodania je však potrebné reálne dodanie služby preukázať. To sa však nestalo. 24.

Zo strany žalobcu neobstojí argument, že z jeho strany prišlo k vyčerpaniu celého dôkazného bremena. Správca dane a ani žalovaný nemôžu hodnotiť splnenie hmotnoprávnych podmienok pre uplatnenie odpočtu dane z pridanej hodnoty podľa toho, aké dôkazy má žalobca v postavení daňového subjektu k dispozícii a či ich všetky uplatnil. Každý daňový subjekt má povinnosť dôkazného bremena uvedeného v § 24 ods. 1 daňového poriadku. Z tohto dôvodu

je jeho povinnosťou a zároveň zodpovednosťou, aby bez akýchkoľvek pochybností vedel preukázať skutočnosti pre správne určenie dane. 25. Kasačný súd v tejto súvislosti opäť zdôrazňuje, že vyvoláva výraznú pochybnosť, pokiaľ tie isté dôkazy (spot a fotodokumentácia) sú predložené počas dvoch rokov dvomi rozdielnymi spoločnosťami. Rovnako kasačný súd považoval za významné, že spoločnosť, ktorá mala ako subdodávateľ odvysielať jednotlivé spoty (LASER media s. r. o.) nevedela vierohodne preukázať ich odvysielanie.

26. Na základe uvedeného kasačný súd dáva plne za pravdu správnemu súdu pri vyhodnotení celej veci. Nezistil, že by z jeho strany prišlo k porušeniu práva na spravodlivý proces alebo nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Jednotlivé závery správneho súdu sú riadne odôvodnené. Úvahy správneho súdu, na základe ktorých prišiel k v rozsudku deklarovaným záverom, sú správne. Správny súd tak vec správne právne posúdil.

27. K judikatúre Súdneho dvora Európskej únie kasačný súd uvádza, že rozsudok správneho súdu nie je v rozpore so závermi žalobcom uvádzaných rozsudkov. V tejto súvislosti je potrebné podotknúť, že jednotlivé rozsudky sa týkajú primárne problematiky daňového podvodu, pričom žalobcovi nebol uznaný nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych podmienok. Kasačný súd tiež nevzhliadol rozpor s uvádzanými rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v kasačnej sťažnosti. Žalobca navyše pri týchto rozhodnutiach v kasačnej sťažnosti neudáva, v čom konkrétne sa mal krajský súd odchýliť od záverov vyjadrených v týchto rozsudkoch (pozri bod 16 kasačnej sťažnosti).

28. S ohľadom na konštatované sa kasačný súd nestotožnil s námietkami žalobcu uvedenými v kasačnej sťažnosti. Vznesené námietky žalobcu vyhodnotil ako nedôvodné.

IV. III. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov

29. Kasačný súd s ohľadom na všetky uvedené skutočnosti nezistil dôvodnosť kasačnej sťažnosti, a preto podľa § 461 SSP rozhodol spôsobom, ktorý je uvedený vo výroku tohto rozsudku. 30. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. (1) v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 druhej vety SSP spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku. Kasačný súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko v kasačnom konaní nebol úspešný. Kasačný súd nepriznal trovy konania ani žalovanému. Ten bol síce v konaní úspešný, avšak má postavenie orgánu štátnej správy a kasačný súd nevzhliadol žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania v zmysle § 168 druhej vety SSP priznané. 31. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 28. septembra 2022

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok 4Sžfk/36/2020 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik