4Sžfk/37/2020
ECLI:SK:NSSSR:2022:5019200056.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Žiline
- Sp. zn. 1. inštancie
- 30S/28/2019
- IČS
- 5019200056
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členov senátu JUDr. Anity Filovej a prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): DPT Invest, s.r.o., Bulharská 2475/44, 917 01 Trnava, IČO: 44334257, právne zastúpený: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO: 36865281, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102500117/2018 zo dňa 06.12.2018, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. 30S/28/2019-92 zo dňa 4. februára 2020, takto
rozhodol:
Kasačná sťažnosť sa zamieta . Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .
Odôvodnenie
I. Konanie pred správnym súdom
1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Žiline (ďalej aj „krajský súd“ alebo „správny súd“) postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 102500117/ 2018 zo dňa 06.12.2018 potvrdzujúceho rozhodnutie Daňového úradu Žilina č. 101572452/ 2018 zo dňa 24.08.2018, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) určil žalobcovi rozdiel dane v sume 140076,- eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2017.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia krajský súd uviedol, že žalobca namietal záver žalovaného, podľa ktorého boli žalobcovi spoločnosťou WHITEWINE s.r.o. dodané stavebné pozemky (parcela č. XXXX/X a parcela č. XXXX) so stavbou na nich stojacou. Žalobca tvrdil, že predmetom prevodu podľa Kúpnej zmluvy zo dňa 29.05.2017 boli len pozemky v katastri označené ako „zastavané plochy a nádvoria“. K nadobudnutiu vlastníckeho práva k stavbám tak absentuje právny titul v zmysle § 132 Občianskeho zákonníka.
Pokiaľ by aj hypoteticky prichádzala do úvahy situácia, že na základe určitého právneho titulu mal žalobca nadobudnúť do vlastníctva aj určité stavby nachádzajúce sa na predmetných pozemkoch, bolo by nevyhnutné, aby boli tieto stavby zapísané do katastra nehnuteľností a prevod ako taký nadobudol konštitutívne účinky.
3. K uvedenému okruhu námietok správny súd uviedol, že z vykonaného dokazovania, a to z fotodokumentácie, bolo preukázané, že na parcele č. XXXX/X boli vybudované odstavné plochy, parkovisko, cesty a chodníky. Uvedenému dôkazu korešponduje aj stav zistený znalcom v Znaleckom posudku č. 20/2014 (ktorý oceňoval nehnuteľnosti v čase ich predaja predávajúcim vlastníkom v roku 2014 pri predaji areálu spoločnosti WHITEWINE s.r.o.), z ktorého plynie, že na pozemku sa nachádza plot, cesty, chodníky areálu.
Rovnako podľa vyjadrenia Mesta Trnava sú preverované pozemky v zmysle platného Územného plánu Mesta Trnava vedené ako stavebné a sú riešené ako plocha funkčného kódu C02 - plochy a bloky priemyselnej výroby, výrobných služieb a stavebnej výroby.
Z podkladov Mesta Trnava vyplynulo, že do parcely č. XXXX zachádza parkovisko, do ktorého je prístup z hlavnej cesty; pozemok je zapísaný ako „dvory, ostatné stavebné plochy“, naozaj plní funkciu dvora a sú pod ním aj inžinierske siete. Nakoľko žalobca v konaní nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by vyvrátil uvedené zistenia, dospel žalovaný k odôvodnenému záveru, že na pozemkoch, ktoré tvorili predmet prevodu, sa nachádzali aj stavby.
4. Správny súd nesúhlasil s námietkou žalobcu, v zmysle ktorej nie je v právomoci správneho orgánu v súvislosti s výkladom pojmu „stavba“ interpretovať stavebný zákon. Uviedol, že pokiaľ hypotéza právnej normy, v danom prípade § 38 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“), obsahuje legálny pojem, od výkladu ktorého závisí aplikácia danej normy, je povinnosťou správcu dane, resp. žalovaného, daný pojem aj interpretovať. Aplikujúc § 43a ods. 3 stavebného zákona na zistený skutkový stav potom žalovaný dospel k správnemu záveru, že na parcele č. XXXX/Xač. XXXX sa nachádzajú
stavby - inžinierske stavby v zmysle § 43a ods. 3 stavebného zákona, ku ktorým stavebný zákon zaraďuje aj nekryté parkoviská, chodníky, účelové komunikácie, miestne rozvody elektriny, atď. 5. V danom prípade, keďže je relevantná definícia „stavby“ v zmysle administratívno- právnych predpisov, nie je právne relevantné, že predmetné stavby neboli zapísané na samostatnom liste vlastníctva s prideleným súpisným číslom, keďže nie je dôležité, či stavba je spôsobilým predmetom občiansko-právnych vzťahov. Zákonodarca dôsledne odlišuje „prevod práva nakladať s majetkom“ podľa § 8 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH a slovné spojenie „prevod vlastníckeho práva k hmotnému majetku“ podľa § 8 ods. 2 cit. zákona. Nepochybne tak ide o slovné spojenia, u ktorých zákonodarca predvída ich rozdielny obsah. Slovné spojenie „prevod vlastníckeho práva k hmotnému majetku“ používa v danom ustanovení zákonodarca len v spojení s dodaním tovaru k hmotnému majetku za náhradu alebo protihodnotu na základe rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona.
6. Správny súd preto konštatoval, že žalovaný na základe vykonaného dokazovania dospel k správnemu právnemu záveru, že predmetom dodania boli stavebné pozemky spolu so stavbami. V danej veci je podstatné, že dané inžinierske stavby tvorili so stavebnými pozemkami, ktoré boli v kúpnej zmluve v čl. 1 ods. 1 špecifikované, jeden funkčný celok. Tieto inžinierske stavby nemohli byť oddelené vzhľadom na ich charakter od pozemkov bez znehodnotenia ich podstaty (boli materiálne neoddeliteľné), boli teda s hlavnou vecou fyzicky spojené a naviac napĺňali znaky funkčnej spojitosti s vecou - pozemkami, pretože slúžili bývalému areálu DREVONY, ktorý nadobudol dodávateľ WHITEWINE s.r.o. a ďalej dodal žalobcovi. Žalobca v konaní nepredložil ani neoznačil dôkazy, ktoré by uvedené závery správcu dane spochybnili, resp. vyvrátili. Zo samotného charakteru týchto vecí (funkčná a materiálna neoddeliteľnosť) je zrejmé, že boli súčasťou dodania spolu so stavebným pozemkom.
7. Žalobca ďalej namietal, že § 38 ods. 1 zákona o DPH nemožno aplikovať z dôvodu, že dokazovaním nebolo preukázané, že spevnené plochy, označené správcom dane ako stavba na parcele č. XXXX/X,. boli pred viac ako piatimi rokmi skolaudované, alebo boli dané do užívania ako stavby. Aj túto námietku vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú, pretože z vykonaného dokazovania vyplynulo, že tieto inžinierske stavby na parcele č. XXXX/X sú datované so začiatkom užívania v roku 1983. Je nepochybné, že bola splnená zákonná podmienka, ktorú má na mysli citované ust. § 38 ods. 1 zákona o DPH, v zmysle ktorej dané ustanovenie je možné aplikovať za predpokladu, že ide o dodanie stavby vrátane stavebného pozemku, na ktorom stavba stojí, ktoré je uskutočnené po piatich rokoch odo dňa začatia prvého užívania tejto stavby.
S ohľadom na koncepciu skutkovej podstaty § 38 ods. 1 písm. a/ správny súd dodal, že nie je relevantné, či v skutočnosti došlo ku kolaudácii stavieb na parcele č. XXXX/X, keďže nevyhnutnou podmienkou pre aplikáciu daného ustanovenia nie je samotná kolaudácia stavby na stavebnom pozemku.
8. K námietke, že úvaha správcu dane o tom, že mohli byť v areáli vybudované a aj odstránené niektoré stavby správny súd dodal, že je nadbytočná, keďže je len hypotetická, naviac vo vzťahu k úvahe o možnom odstránení stavieb, táto nemá ani oporu vo vykonanom dokazovaní. 9. Žalobca ďalej namietal v súvislosti s právnym posúdením veci porušenie zásady neutrality a proporcionality. Správny súd bol toho názoru, že v prejednávanej veci nebola porušená zásada neutrality, pretože žalovaný síce dospel k záveru, že žalobca mal v daňovom priznaní uplatniť daň, ale súčasne mu bolo správcom dane umožnené daň aj odpočítať.
Správny súd nemal preukázané ani porušenie zásady proporcionality. Judikatúra Súdneho dvora EÚ, na ktorú žalobca poukazuje, sa nevzťahuje na okolnosti daného prípadu, keďže právo na odpočítanie dane žalobcom nebolo obmedzené, ani neboli použité také prostriedky, ktoré by zasahovali do cieľov a zásad stanovených právnou normou spoločenstva.
V danom prípade rozhodujúcou skutočnosťou pre postup správcu dane bolo použitie nesprávneho režimu dane pri predaji nehnuteľnosti. 10. Pokiaľ išlo o námietku žalobcu, v zmysle ktorej z administratívneho spisu predloženého žalovaným vyplýva, že tento obsahuje niektoré dôkazy len vo fotokópii, čo je v rozpore s ustálenou judikatúrou, správny súd uviedol, že táto okolnosť sama o sebe nemá za následok nezákonnosť rozhodnutia, najmä za tej situácie, ak žalobca žiadnu z listín obsiahnutú v administratívnom spise len vo fotokópii nenamietal čo do obsahu, resp. pravosti a neuvádza konkrétne skutkové dôvody, prečo by tá ktorá listina majúca formu fotokópie nebola hodnoverná. 11.
Námietku nezákonného doručenia protokolu z daňovej kontroly vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. Protokol z daňovej kontroly s výzvou na vyjadrenie bol daňovému subjektu doručovaný v súlade s ust. § 30 ods. 3 Daňového poriadku, keď správca dane v súlade s obsahom administratívneho spisu (v čase expedovania listín sa v administratívnom spise nachádzala generálna plná moc zo dňa 09.10.2017 pre X.. K. J.) doručoval listiny aktuálnemu splnomocnenému zástupcovi podľa platnej plnej moci.
12. K námietke nedodržania lehoty na vydanie rozhodnutia správny súd konštatoval, že v zmysle ustálenej súdnej praxe nedodržanie zákonnej lehoty na vydanie rozhodnutia nespôsobuje samo o sebe podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré by mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.
Nad rámec potrebného zdôvodnenia správny súd dodal, že rozhodnutie správcu dane bolo vydané v zákonom stanovenej lehote v zmysle § 68 ods. 3 Daňového poriadku.
II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenie
13. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v procesnom postavení sťažovateľa (ďalej aj „sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g/, h/ SSP, ktorou žiadal, aby kasačný súd rozsudok krajského súdu zmenil tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zruší a vec vráti Daňovému úradu Žilina na ďalšie konanie, alternatívne, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.
14. Podľa názoru sťažovateľa odstavné plochy, parkovisko, cesty a chodníky nemožno považovať za stavby. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Ro NS ČR z 26.10.1999, sp. zn. 2Cdon 1414/1997; Ro NS ČR z 19.07.2005, sp. zn. 30 Cdo 821/2005; NS ČR 22 Cdo 1221/2002; Ústavní soud Pl. ÚS 16/93. Argumentoval, že súčasť veci v zmysle § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka nie je vecou, ani hnuteľnou ani nehnuteľnou, ide o neoddeliteľnú súčasť inej veci, pričom súčasť veci znáša právny osud veci hlavnej. Súčasť veci nemožno samostatne previesť a nemôže byť samostatne predmetom právnych vzťahov (predmetom kúpnej zmluvy, nájomnej zmluvy) a z tohto dôvodu nemožno uvažovať o tom, že by sa súčasť veci mohla dodať v zmysle § 8 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, nakoľko dodanie je možné len pri veciach, hnuteľných a nehnuteľných, pričom súčasť veci nie je vecou, ale jej neoddeliteľnou
súčasťou. V tomto prípade došlo k dodaniu pozemku so všetkými jeho súčasťami aj v podobe jeho úpravy na parkovisko, cesty a chodníky, ako spevnenej plochy. 15. Ďalšia námietka sťažovateľa sa týkala nezákonného doručenia protokolu z daňovej kontroly.
Nakoľko správca dane už v priebehu doručovania (protokol ešte nebol X.. K. J. prevzatý) mal vedomosť o skutočnosti, že sťažovateľ odvolal plnomocenstvo pre X.. K. J. a udelil nové plnomocenstvo spoločnosti Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o. mal podľa názoru sťažovateľa protokol z daňovej kontroly spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu opakovane zaslať novému a jedinému splnomocnenému zástupcovi.
16. Sťažovateľ konštatoval, že podal dňa 23.05.2018 vyjadrenie k Oboznámeniu so zisteniami v rámci daňovej kontroly u žalobcu vykonávanej na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2017, pričom správca dane však svojvoľne skonštatoval, že toto podanie bude považovať za pripomienky k protokolu č. 100817543/2018 zo dňa 25.04.2018.
K predmetnému uviedol, že splnomocnený zástupca Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o. žiadne pripomienky k protokolu nepodával, nakoľko protokol z daňovej kontroly mu nebol správcom dane nikdy doručený. Ak žalovaný a správca dane vychádza z toho, že protokol bol doručený a daňová kontrola ukončená, tak správca dane vydal rozhodnutie po zákonom stanovej lehote.
17. V súvislosti s porušením zásady neutrality a zásady proporcionality sťažovateľ dal do pozornosti, že za daných okolností, ak bola daň dodávateľom odvedená do štátneho rozpočtu a následne uplatnená sťažovateľom a žalovaný zároveň od neho požaduje samozdanenie tohto zdaniteľného obchodu, daň od dodávateľa by bola v štátnom rozpočte navyše, čo však správny súd, žalovaný ako ani správca dane vôbec neberie do úvahy.
18. Sťažovateľ nepovažoval predložený spis za úplný a pokiaľ priložené doklady v administratívnom spise sú iba fotokópie, takýto spis nemôže byť považovaný za úplný. Rozhodnutie žalovaného správneho orgánu je z tohto dôvodu nepreskúmateľné, čo má za následok nezákonnosť tohto rozhodnutia, pričom poukázal na rozsudok NS SR sp.zn. 4Sž/40/ 97 zo dňa 17.10.1997 a sp. zn. 4Sžf/53/2016 zo dňa 06.06.2017. 19. Žalovaný vo vyjadrení k podanej kasačnej sťažnosti uviedol, že postup správcu dane, ktorý pri faktúre č. 170100029 zo dňa 30.05.2017 z titulu samozdanenia ponechal daň na riadku 21 a 23 daňového priznania odpočítanie dane v sume 140 0766,00 eur a vyčíslil základ dane na riadku 09 daňového priznania (700380,00 eur) a daň na riadku 10 daňového priznania (140076,00 eur) zodpovedal platným právnym predpisom. Správca dane oprávnene a odôvodnene konštatoval, že v danom prípade, pri dodaní stavebného pozemku s inžinierskymi stavbami, došlo k porušeniu § 69 ods. 12 písm. c/ zákona o DPH, v zmysle
ktorého pri dodaní nehnuteľnosti alebo jej časti v tuzemsku, ktorú sa dodávateľ rozhodol zdaniť podľa § 38 ods. 1, je povinný platiť daň platiteľ, ktorý je príjemcom plnenia od iného platiteľa. Pokiaľ sa stavebný pozemok dodáva so stavbou, vzťahuje sa aj na tento predaj pozemku prenos daňovej povinnosti. Žalovaný nezistil pochybenie v postupe správcu dane pri právnom posúdení veci, ani pri doručovaní protokolu z daňovej kontroly, ani iné porušenie platných zákonov. K namietaným fotokópiám dokladov, ktoré boli predložené v spise žalovaného žalovaný uviedol, že v predloženom administratívnom spise sú fotokópie tých dokladov, ktoré boli správcovi dane zapožičané, resp. poskytnuté e-mailom.
Uvedené nemá vplyv na úplnosť administratívneho spisu.
III. Konanie pred kasačným súdom
20. Prejednávaná vec bola dňa 22.06.2020 predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky ako súdu príslušnému na konanie a rozhodnutie podľa právnej úpravy účinnej k danému dňu. Na Najvyššom súde Slovenskej republiky bola vec náhodným výberom pridelená na rozhodnutie senátu 4Sžfk pod sp. zn. 4Sžfk/37/2020. S účinnosťou ku dňu 01.08.2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Zb. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) začal svoju právomoc vykonávať Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, pričom k tomuto dňu prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky výkon súdnictva vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.08.2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu SR (článok 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety náhodným výberom pridelená na rozhodnutie kasačnému senátu 4S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou sp. zn. 4Sžfk/37/2020. 21. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktorému predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP), kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP.
22. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 30S/28/2019-92 zo dňa 4. februára 2020, ktorým zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 102500117/2018 zo dňa 06.12.2018 potvrdzujúceho prvostupňové rozhodnutie správcu dane. 23. Z obsahu administratívneho spisu kasačný súd zistil, že správca dane vykonal u daňového subjektu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2017 na základe oznámenia o daňovej kontrole č. 101710314/2017 zo dňa 07.08.2017. Kúpa nehnuteľnosti - bývalého areálu DREVONA Trnava (priemyselný areál z rokov 1976 - 1983) bola uskutočnená dvoma faktúrami: - dodávateľská faktúra č. 170100029 z 30.05.2017 od dodávateľa WHITEWINE s.r.o., predmetom ktorej bol predaj nehnuteľnosti podľa Kúpnej zmluvy zo dňa 29.05.2017 (pozemky - parcela XXXX/X a XXXX), základ dane 700380,00 eur, daň z pridanej hodnoty 140076,00 eur, suma celkom 840456,00 eur; - dodávateľská faktúra č. 170100028 z 30.05.2017 od dodávateľa WHITEWINE s.r.o., predmetom ktorej bol predaj nehnuteľnosti podľa Kúpnej zmluvy z 29.05.2017 (parcela XXXX/X, XXXX/X, nehnuteľnosti na parcele XXXX/X a XXXX/X), fakturovaná suma 539620,00 eur, s poznámkou na faktúre prenesenie daňovej povinnosti. 24. Správca dane vyhotovil o výsledku daňovej kontroly protokol č. 100817543/2018 zo dňa 25.04.2018, ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole doručil X.. K. J. dňa 30.04.2018, čo potvrdil svojim podpisom. Doručením protokolu bola ukončená daňová kontrola v zmysle § 46 ods. 8 Daňového poriadku. Dňa 03.05.2018 bolo Daňovému úradu Žilina elektronicky doručené podanie „Žiadosť o poskytnutie lehoty na vyjadrenie“ a plnomocenstvo pre spoločnosť Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o. datované dňom 26.04.2018. Dňa 16.07.2018 a 01.08.2018 na ústnom pojednávaní správca dane prerokoval pripomienky a dôkazy predložené sťažovateľom k protokolu a oboznámil ho o priebehu a výsledkoch dokazovania. Následne vydal prvostupňové rozhodnutie, ktorým na základe výsledkov daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2017 určil sťažovateľovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu 140076,- eur a znížil nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty zo sumy 140080,84 eura na sumu 4,84 eura. Proti tomuto rozhodnutiu podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím.
IV. Právne predpisy a právne názory kasačného súdu
25. Podľa § 6 ods. 1 SPP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 26. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku (v znení účinnom ku dňu právoplatnosti napadnutého rozhodnutia) pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. 27. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
28. Podľa § 30 ods. 3 Daňového poriadku ak má adresát zástupcu s plnomocenstvom na účely správy daní, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Ak má však adresát osobne pri správe daní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť jemu aj jeho zástupcovi. Týmto nie je
dotknuté doručenie písomnosti uložením podľa § 9 ods. 2 a 11. 29. Podľa § 8 ods.1 písm. a/ zákona o DPH (v znení účinnom ku dňu 31.05.2017) dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.
30. Podľa § 8 ods. 2 zákona o DPH dodaním tovaru je aj prevod vlastníckeho práva k hmotnému majetku za náhradu alebo protihodnotu na základe rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona. 31. Podľa § 38 ods. 1 zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie stavby alebo jej časti vrátane dodania stavebného pozemku, na ktorom stavba stojí, ak je dodanie uskutočnené po piatich rokoch od prvej kolaudácie stavby alebo jej časti, na základe ktorej bolo povolené užívanie stavby alebo jej časti alebo po piatich rokoch odo dňa začatia prvého užívania stavby alebo jej časti; platiteľ sa môže rozhodnúť, že dodanie uvedenej nehnuteľnosti nebude oslobodené od dane. Byty a nebytové priestory sa na účely oslobodenia od dane podľa prvej vety považujú za časť stavby.
32. Podľa § 38 ods. 2 zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie pozemku okrem dodania stavebného pozemku. Pokiaľ sa stavebný pozemok dodáva so stavbou, vzťahuje sa na jeho dodanie odsek 1. 33. Podľa § 69 ods. 12 písm. c/ zákona o DPH platiteľ, ktorý je príjemcom plnenia od iného platiteľa, je povinný platiť daň vzťahujúcu sa na dodanie nehnuteľnosti alebo jej časti v tuzemsku, ktorú sa dodávateľ rozhodol zdaniť podľa § 38 ods. 1.
34. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku Krajského súdu v Žiline po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa nie je dôvodná.
35. V prejednávanom prípade je podstatnou právnou otázkou určenie, či došlo k dodaniu len stavebného pozemku alebo stavebného pozemku so stavbou. 36. Kasačný súd sa stotožňuje so závermi správcu dane, ktoré vyvodil z vykonaného dokazovania, ktorým bolo jednoznačne preukázané, že nedošlo k dodaniu len stavebného pozemku ale stavebného pozemku so stavbou. Na predmetných parcelách boli vybudované inžinierske stavby popísané v časti 2.3 protokolu. Ich existenciu potvrdzuje fotodokumentácia predložená sťažovateľom v čase kúpy nehnuteľností, znalecký posudok z roku 2014, ako aj skutočnosť, že v roku 2014 celý tento areál odkúpila spoločnosť WHITEWINE s.r.o. s prenosom daňovej povinnosti (vykonala samozdanenie), pričom areál bol posudzovaný ako celok a teda na všetky parcely s nehnuteľnosťami bol uplatnený jeden režim predaja. V podrobnostiach kasačný súd odkazuje na detailne zhrnutý skutkový stav v napadnutom rozhodnutí žalovaného na str. 7 - 19, s ktorým sa stotožnil aj krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku.
37. Je nesporné, že stavba na účely zákona o DPH nie je definovaná. Občiansky zákonník tiež nedefinuje pojem „stavba“ ako občianskoprávny inštitút. V zmysle jeho ustanovení pozemky a stavby sú nehnuteľnosti spojené so zemou pevným základom. Zároveň však zakotvuje, že stavba nie je súčasťou pozemku, to znamená, že stavba môže byť samostatným predmetom občianskoprávnych vzťahov. Nie všetky stavby v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka sú nehnuteľnosťami. Za nehnuteľnosť považuje iba stavbu spojenú so zemou pevným základom. 38.
Pojem „stavba“ pre účely výkonu štátnej správy a pre potreby obce, ako stavebného úradu však vymedzuje stavebný zákon (zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v z.n.p., ďalej len skratka „SZ“) v ustanovení § 43, kde je zakotvená definícia pojmu „stavba“. Definícia bola prevzatá zo smernice č. 89/106/EHS s tým, že sa upresňuje výraz „pevné spojenie so zemou“ vymenovaním všetkých možných technických spôsobov spojenia stavby so zemou. Z tejto definície stavby vyplýva, že stavba je stavbou vtedy, ak má pevné základy, ale pevným spojením so zemou sa rozumie aj · Upevnenie strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ v zemi alebo o inú stavbu, · Ukotvenie pilótami alebo lanami s kotvou v zemi alebo na inej stavbe, · Pripojenie na siete a zariadenia technického vybavenia územia (napr. vodu, plyn, elektrinu a pod.), · Umiestnenie pod zemou. Okrem toho SZ definuje stavbu aj v tom zmysle, že je to - Stavebná konštrukcia - Postavená stavebnými prácami - Zo stavebných výrobkov, · Ktorá je pevne spojená so zemou
alebo · Ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu. Členenie stavieb upravuje § 43a SZ v súlade s predpismi Európskej únie. Členenie stavieb a vymedzenie pojmov „pozemné stavby (budovy)“ a „inžinierske stavby“ je prevzaté z medzinárodnej štatistickej klasifikácie stavieb UNESCO vypracovanej na základe Európskeho štandardu klasifikácie stavieb, ktorú rešpektujú aj právne predpisy Európskej únie a technické normy. 39.
Kasačný súd sa preto stotožňuje s názorom krajského súdu, aplikujúc citované ust. § 43a ods. 3 stavebného zákona na zistený skutkový stav potom žalovaný dospel k správnemu záveru, že na parcele č. XXXX/X . a č. XXXX sa nachádzajú stavby - inžinierske stavby v zmysle § 43a ods. 3 stavebného zákona, ku ktorým stavebný zákon zaraďuje aj nekryté parkoviská, chodníky, účelové komunikácie, miestne rozvody elektriny, a ďalšie.
40. Právny názor žalovaného podporuje aj rozsudok NS ČR sp. zn. 28Cdo/537/2010 zo dňa 14.12.2010, v zmysle ktorého jedným z významných kritérií pre posúdenie, či ide o samostatnú vec v právnom zmysle alebo jej súčasť, je jej zachovaná funkčnosť a úžitková hodnota.
41. Kasačný súd dodáva, že podľa § 38 zákona o DPH je od dane oslobodené aj dodanie a nájom nehnuteľnosti alebo jej časti. Konkrétne sa oslobodenie týka dodania stavby alebo jej časti vrátane stavebného pozemku, na ktorom stavba stojí, ak sa toto dodanie uskutoční po piatich rokoch od prvej kolaudácie stavby, po ktorej sa stavba prvýkrát užívala.
Do piatich rokov od kolaudácie bude dodanie stavby zdaňované. To isté ustanovenie poskytuje platiteľovi dane (dodávateľovi) právo voľby, aby namiesto oslobodenia od dane bolo dodanie nehnuteľnosti dodávanej po 5 rokoch od prvej kolaudácie zdanené. Podľa § 69 ods. 12 písm. c/ zákona o DPH, ak sa dodávateľ rozhodne zdaniť nehnuteľnosť, ktorá má byť oslobodená od DPH, je osobou povinnou platiť DPH kupujúci (nadobúdateľ), pokiaľ má postavenie platiteľa
dane. Pokiaľ sa stavebný pozemok dodáva so stavbou, vzťahuje sa aj na tento predaj pozemku prenos daňovej povinnosti. 42. Pri faktúre č. 170100029 zo dňa 30.05.2017 na základe kúpnej zmluvy mal byť preto uplatnený iný režim predaja týchto nehnuteľností a faktúra od dodávateľa mala byť vystavená s prenosom daňovej povinnosti tak, ako bola vystavená faktúra č. 170100028 zo dňa 30.05.2017.
43. K námietke nezákonného doručenia protokolu kasačný súd uvádza, že z obsahu administratívneho spisu je nesporné, že správca dane doručil protokol X.. K. J. dňa 30.04.2018, čo potvrdil svojim podpisom. Doručením protokolu bola ukončená daňová kontrola v zmysle § 46 ods. 8 Daňového poriadku. Dňa 03.05.2018 bolo Daňovému úradu Žilina elektronicky doručené podanie „Žiadosť o poskytnutie lehoty na vyjadrenie“ a plnomocenstvo pre spoločnosť Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o. datované dňom 26.04.2018. Keďže správca dane v čase doručovania protokolu nemal vedomosť o zmene splnomocneného zástupcu, postupoval v súlade s § 30 ods. 3 Daňového poriadku a protokol z daňovej kontroly účinne doručil. Správca dane nezodpovedá za neodovzdanie, resp. prípadné neoboznámenie nového právneho zástupcu pôvodným právnym zástupcom s obsahom protokolu a výzvy na vyjadrenie sa k zisteniam v ňom uvedeným. Na základe uvedeného posúdil správca dane podanie sťažovateľa zo dňa 23.05.2018 za pripomienky k protokolu. Z tohto dôvodu je
nedôvodná aj ďalšia námietka sťažovateľa, ktorou označil postup správcu dane za svojvoľný, keď posúdil podanie sťažovateľa zo dňa 23.05.2018 ako „pripomienky k protokolu“. 44. Záverom kasačný súd uvádza, že fotokópie tých dokladov, ktoré boli správcovi dane zapožičané, resp. poskytnuté e-mailom a sú obsahom administratívneho spisu nespôsobujú nezákonnosť prvostupňového ako aj druhostupňového rozhodnutia. V danej súvislosti kasačný súd dáva do pozornosti rozhodnutie najvyššieho súdu sp.zn. 4Sž/98-102/02 zo dňa 17.12.2002, v zmysle ktorého sa rozhodnutie nezrušuje iba preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka.
45. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že námietky uvedené v kasačnej sťažnosti neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.
46. O trovách kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov kasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré podľa obsahu súdnych spisov nenastali, preto súd účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal.
47. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0 (§ 147 ods. 2 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 19. októbra 2022