4Sžfk/40/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD. v právnej veci sťažovateľa (pôv. žalobca): ISPE, s.r.o., so sídlom Skladová 9224/ 6B, 917 01 Trnava, IČO: 45304611, právne zastúpený: Alegal & Partners s.r.o., advokátska kancelária, Galvaniho 17/C, 821 04 Bratislava, IČO: 47238615, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, v konaní o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k.: 14S/125/2019-70 zo dňa 12. novembra 2020, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta . II. Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .

Odôvodnenie

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy

O výsledku daňovej kontroly vyhotovil správca dane protokol zo dňa 28.02.2019, ktorý bol sťažovateľovi spolu s výzvou na vyjadrenie doručený 04.03.2019, kedy došlo k ukončeniu daňovej kontroly. 2.

3. Z jeho odôvodnenia najmä vyplynulo, že dôvodom vyrubenia rozdielu dane bolo porušenie ustanovenia § 49 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z. z. zákona o dani z pridanej hodnoty, keď sťažovateľ nepreukázal kto realizoval návrh a výrobu reklamného spotu, ktorý mal byť odvysielaný v sieti LED obrazoviek LASER media, s.r.o. ako ani skutočnosť, že predmetné plnenie - reklamná kampaň v sieti LED obrazoviek mu bolo skutočne dodané v rozsahu uvedenom v predložených faktúrach. Správca dane v tejto súvislosti dôvodil, že preukázanie zdaniteľných plnení uskutočnených subdodávateľským spôsobom môže byť práve na povahu poskytovanej služby problematický, keďže nejde o služby, ktorých výstupom by bol konkrétny hmotný produkt, avšak je v záujme daňového subjektu, aby si zhromažďoval dôkazy, ktoré môžu preukázať, že k dodaniu služieb skutočne došlo. Správca dane rovnako uzavrel, že sťažovateľ bol zapojený do obchodného reťazca, v ktorom prijal od dodávateľa bez preukázania akejkoľvek zmeny či zhodnotenia dodávky niekoľkonásobne vyššie finančné

4. Na odvolanie sťažovateľa žalovaný rozhodnutím č. 102313273/2019 zo dňa 07.10.2019 (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“), postupom podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku, rozhodnutie správcu dane potvrdil. V dôvodoch rozhodnutia žalovaný uviedol, že správca dane na základe výsledkov dokazovania kvalifikovaným spôsobom spochybnil reálnosť vykonania reklamnej činnosti pre daňový subjekt deklarovaným dodávateľom. Žalovaný uviedol, že podľa Zmluvy o poskytnutí reklamného priestoru zo dňa 26.05.2015, článku V bod 3, súčasťou faktúry vystavenej poskytovateľom (t. j. CHEOPS production, s.r.o.) bude digitálny nosič s nahrávkou kreatívy, resp. reklamného formátu (spotu) umiestneného (odvysielaného) v rámci dohodnutej reklamnej kampane objednávateľa a preto sa dalo očakávať, že sťažovateľ k spornej faktúre ako dôkaz doloží digitálny nosič, avšak žiadny nosič nepredložil. Ďalej poukázal na to, že vo vyrubovacom konaní boli sťažovateľom predložené dokumenty vykazujúce znaky kópií s reklamnou kampaňou dodanou inou spoločnosťou pre inú spoločnosť

5. Poukázal na to, že za mesiac február 2016 fakturovala spoločnosť LASER media, s.r.o. (subdodávateľ) pre spoločnosť CHEOPS production, s.r.o. (deklarovaný dodávateľ) faktúrou č. 20163528 odvysielanie reklamnej kampane v sieti LED obrazoviek v celkovej sume 1.169,28 eura, pričom spoločnosť CHEOPS production, s.r.o. faktúrou č. 2016/1984 fakturovala sťažovateľovi reklamnú kampaň v sieti obrazoviek LASER media v celkovej výške 11.880,00 eur, t. j. viac ako 10-násobne vyššiu sumu, a to bez preukázania akejkoľvek zmeny či

6. Záverom uviedol, že vykonaným dokazovaním vznikli odôvodnené pochybnosti o dôveryhodnosti sťažovateľom predložených dokladov a o pravdivosti v nich uvedených, správca dane sťažovateľa s nimi oboznámil, pričom bolo už povinnosťou sťažovateľa preukázať (napríklad aj predložením už vyššie spomínaného CD nosiča s vysielaným spotom), že k realizácii plnenia došlo tak, ako to deklaroval. 7. Žalovaný vyhodnotil odvolacie námietky sťažovateľa za nedôvodné a postup správcu dane vyhodnotil za súladný s príslušnými ustanoveniami Daňového poriadku a so zákonom o DPH. Podľa žalovaného daňový subjekt hodnovernými a nespochybniteľnými dôkazmi nepreukázal, že dodanie služieb bolo realizované tak, ako to deklaruje sporná faktúra, nepreukázal, že služba bola dodaná dodávateľom deklarovaným na spornej faktúre a preto si neoprávnene uplatnil odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ zákona o DPH

II. Konanie na správnom súde

14.08.2018, pričom svedkovi nepoložil ani jednu otázku a to napriek tomu, že tento sa vyjadril, že nevie, ako sa začala ich spolupráca, tiež nevedel, kto vyrobil spot, dokonca uviedol, že reklama bola zameraná na to, čo ponúka pre klienta sťažovateľ, avšak sám sťažovateľ v správnej žalobe tvrdil, že predmetom spotu bolo len zviditeľnenie značky - jeho loga a nie žiadneho konkrétneho produktu, a preto sa správnemu súdu nedá nezamyslieť sa nad tým, prečo sťažovateľ nepoložil otázku svedkovi v tomto smere. Rovnako sťažovateľ vo svojom vyjadrení zo dňa 11.02.2019 tvrdil, že spot bol vyhotovený pred začatím spolupráce a žiadny ďalší spot vytváraný nebol a preto sám nerozumel tomu, prečo sa takýto popis položky dostal

12. Konateľ spoločnosti LASER media, s.r.o. v rámci miestneho zisťovania uskutočneného dňa 25.10.2018 uviedol, že predmetom obchodnej spolupráce so spoločnosťou CHEOPS production, s.r.o. bol prenájom reklamného priestoru na LED obrazovkách v sieti LASER MEDIA, ktoré mali v roku 2016 v počte 22 ks po celom Slovensku (s touto skutočnosťou bol sťažovateľ preukázateľne oboznámený na ústnom pojednávaní konanom dňa 30.01.2019, čo vyplýva zo zápisnice o ústnom pojednávaní, pričom na túto skutočnosť aj sám poukázal v bode 2.6 správnej žaloby). Z obsahu dodatočne predložených dokladov týkajúcich sa kampane pre sťažovateľa za obdobie 01.02.2016 do 29.02.2016 však podľa správneho súdu vyplýva zásadná nezrovnalosť, ktorá ešte dopĺňa a súčasne zvýrazňuje pochybnosti o ich vierohodnosti, na ktoré poukázali daňové orgány (výpoveď F.. P. F., obsah zápisnice z miestneho zisťovania zo dňa 25.10.2018), keď tieto deklarujú, že reklama mala byť realizovaná nie na 22 veľkoplošných LED obrazovkách, ktoré mala spoločnosť LASER media, s.r.o. v roku 2016 k dispozícii,

S poukazom na uvedené, dodatočne predložená dokumentácia nie je spôsobilá zvrátiť pochybnosti správcu dane, s ktorými bol sťažovateľ preukázateľne dňa 30.01.2019 oboznámený, čo súčasne znamená, že nedošlo k prenosu dôkazného bremena späť zo sťažovateľa na správcu dane a toto naďalej zaťažovalo sťažovateľa.

V tejto súvislosti správny súd poukázal, a to rovnako ako daňové orgány, na čl. 3 bod 5 zmluvy v zmysle ktorého, mal sťažovateľ pri doručení faktúry disponovať CD nosičom, na ktorom bol spot uložený (vzhľadom na tvrdenie sťažovateľa vo vyjadrení zo dňa 11.02.2019, pravdepodobne už existujúci spot), avšak týmto CD nosičom sťažovateľ nedisponuje, keďže ho správcovi dane nepredložil, pričom bolo nesporne v jeho možnostiach trvať na tom, aby si deklarovaný dodávateľ splnil túto svoju povinnosť a CD nosič k faktúre

V tejto súvislosti sťažovateľ dôvodil, že nemal vedomosť o tom, že išlo o nadsadenú cenu, keď táto zodpovedala cenám na trhu pre obdobné plnenia v roku 2015, pred dojednaním transakcie, avšak nepreukázal, aké boli ceny v roku 2015 za odvysielanie reklamy v sieti LED obrazoviek a ani neozrejmil, akým spôsobom si tieto ceny overoval. Naviac cena za reklamné služby nebola uvedená v zmluve, ale len v objednávkovom formulári č. 2016/1984 zo dňa 25.01.2016, čo znamená, že nešlo o ceny, ktoré mali byť bežné v roku 2015.

15. V súvislosti s dokazovaním a s tým spojenou námietkou, že správca dane nedostatočne zistil skutkový stav, keď nevykonal navrhnuté dokazovanie (výsluch sťažovateľ, opakovaný výsluch bývalého konateľa spoločnosti CHEOPS production, s.r.o., výsluch konateľa spoločnosti LASER media, s.r.o.) správny súd uviedol, že pokiaľ ide o navrhovaný opakovaný výsluch F.. P. F., tak k uvedenému návrhu je potrebné uviesť, že sťažovateľ bol prítomný na jeho výsluchu dňa 14.08.2018, avšak mu nepoložil ani jednu otázku. Ďalej pokiaľ ide o navrhovaný výsluch konateľa spoločnosti LASER media, s.r.o.

S poukazom na uvedené, správca dane podľa správneho súdu súdu nepochybil, keď navrhované doplnenie dokazovania nedoplnil, pričom svoje rozhodnutie v tomto smere dostatočne odôvodnil. 16. Na námietku sťažovateľa ohľadom neprerušenia konania správcom dane za účelom medzinárodnej výmeny informácii, konkrétne - vyžiadania si dokladov týkajúce sa predmetnej reklamnej kampane od konateľa spoločnosti LC Invest s.r.o. F. Q., správny súd uviedol, že skutočne správcovi dane nič nebránilo v tom, aby vyzval nástupnícku spoločnosť o zaslanie dokladov a to bez nutnosti prerušenia daňovej kontroly, avšak sťažovateľ následne v priebehu vyrubovacieho konania predložil dokumentáciu, pričom tvrdil, že mu bola predložená zo strany bývalého konateľa spoločnosti CHEOPS production, s.r.o., čo súčasne znamenalo, že doklady sťažovateľa od bývalého konateľa nakoniec nadobudol.

17. Správny súd sa rovnako nestotožnil s námietkou sťažovateľa, ktorou poukázal na to, že v jeho prípade malo byť vydané iba jedno rozhodnutie týkajúce sa všetkých kontrolovaných zdaniteľných plnení, keď s odkazom na ustanovenie § 68 ods. 5 Daňového poriadku, správca dane vo vyrubovacom konaní rozhodnutím vyrubuje daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani, pričom v prípade, ak sa daňová kontrola týka celého zdaňovacieho roka, ako v danom prípade január 2016 - december 2016 s tým, že sťažovateľ podával daňové priznanie na DPH za každý mesiac príslušného roka, je namieste vydať samostatné rozhodnutia vo vzťahu ku konkrétnemu zdaňovaciemu obdobiu § 68 ods. 4 písm. d) Daňového poriadku.

subjekt. V danom prípade bola vedená daňová kontrola pre zdaňovacie obdobia január 2016 - december 2016, táto bola riadne začatá oznámením o výkone daňovej kontroly, ako aj riadne ukončená v zákonnej lehote doručením Protokolu zo dňa 28.02.2019, pričom nasledujúcim dňom bolo začaté vyrubovacie konanie, výsledkom ktorého bolo prvostupňové rozhodnutie

III. Kasačná sťažnosť, vyjadrenie

právneho posúdenia veci. Zároveň navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie a rozhodol o trovách konania tak, že prizná sťažovateľovi náhradu trov konania v rozsahu 100%.

pre daňový subjekt. Takýto výklad sťažovateľ odmietol a bol presvedčený, že je v rozpore so zákonom ako aj Ústavou Slovenskej republiky (čl. 2 ods. 2), - rozhodnutia správnych orgánov, ako aj napadnutý rozsudok spochybňujú, resp. popierajú dodanie deklarovaného plnenia spoločnosťou CHEOPS production, s.r.o. ako priamym dodávateľom sťažovateľa, teda vychádzajú z tvrdenia, že nebolo preukázané dodanie plnenia uvedeným subjektom, ktorý dané plnenie fakturoval sťažovateľovi. V danom prípade bolo opakovane uvádzané a preukázané, že sťažovateľovi bolo plnenie dodané prostredníctvom subdodávateľa LASER media, s.r.o. a takéto subdodávateľské vzťahy nie sú v rozpore so

faktúrami. Bývalý konateľ spoločnosti CHEOPS production, s.r.o. vo výpovedi potvrdil uskutočnenie zdaniteľných obchodov so sťažovateľom a subdodávateľom. S týmito jednotlivými námietkami sa nevysporiadal ani súd vo svojom rozhodnutí.

Daňového poriadku. Zároveň poukázal na ustanovenie § 24 ods. 1 Daňového poriadku. Správny súd v napadnutom rozsudku poukázal na isté nezrovnalosti a pochybnosti, avšak tieto sa týkali dodávateľa subdodávateľa, ktoré sťažovateľ nedokázal preukázať.

žiadnu vedomosť, - správny súd prevzal nesprávnu argumentáciu žalovaného, keď sťažovateľovi v rozhodnutí vytýkal, že odpočet DPH nie je možné uznať s ohľadom na pochybnosti spočívajúce v nepreukázaní skutočnej realizácii zdaniteľných obchodov tak, ako to vyplýva zo spornej faktúry, pričom doklady, ktoré predložil, nemali takú výpovednú hodnotu, aby ich bolo možné použiť ako jednoznačný dôkaz o tom, že služby mu boli dodané ako sporná faktúra deklaruje. Tým sťažovateľ podľa názoru správneho súdu neuniesol dôkazné bremeno a nevyvrátil tak dôvodné pochybnosti správcu dane. Podľa názoru sťažovateľa všetky tieto pochybnosti smerovali v prvom rade k subdodávateľskému vzťahu medzi CHEOPS production s.r.o. a LASER media, s.r.o., nie priamo k vzťahu medzi sťažovateľom a dodávateľom CHEOPS production s.r.o.,

lacnejšieho dodávateľa. Uvedené nadväzuje na skutočnosť, že sťažovateľ nemal vedomosť o existencii subdodávateľského vzťahu, pričom v čase dojednania reklamy boli účtované ceny v tomto prípade trhové, obvyklé a štandardné. Správny súd taktiež dôvodil, že pokiaľ nie je cena za reklamné služby uvedená priamo v Zmluve, ale len v objednávkovom formulári, znamená to, že nešlo o ceny, ktoré by mali byť bežné v roku 2015. Takýto záver sťažovateľ odmietol a považoval ho za nepreskúmateľný a nepodložený. Cenové podmienky vyplývali z jednotlivých objednávok a ich vierohodnosť nebola pri výkone kontroly namietaná, - údajné nepreukázanie efektu reklamných aktivít a ekonomické opodstatnenie reklamy na svoje podnikanie. Správny súd uviedol, že v rokoch 2017 až 2018 boli tržby sťažovateľa nižšie ako v roku 2016, avšak podľa sťažovateľa sa efekt reklamných aktivít môže odzrkadliť až neskôr - v roku 2019 sa tržby sťažovateľa jednoznačne zvýšili. Jednotlivé transakcie a obchody sťažovateľa sú dlhodobejšie a tržby z uzavretého obchodu sa v hospodárskych výsledkoch

IV. Konanie na kasačnom súde

26. Zamestnanci správcu dane kontrolou dokladov zistili, že daňový subjekt ISPE, s.r.o. si v zdaňovacom období február 2016 uplatnil odpočítanie dane z faktúry č. 161100123 prijatej od spoločnosti CHEOPS production, s.r.o., Petzwalova 28, 949 01 Nitra, IČO: 36545309, DIČ: 2020149384, základ dane 9.900,- eura, odpočítaná DPH z predmetnej faktúry v sume 1.980,- eur. Predmetom dodania uvedenom na faktúre č. 161100123 je reklamná kampaň v sieti LED obrazoviek Laser media za obdobie 2/2016.

V. Právny názor kasačného súdu

Podľa § 2 ods. 1 písm. b/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia správneho orgánu (ďalej len „Zákon o DPH“), predmetom dane je poskytnutie služby (ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby. Podľa § 3 ods. 1 Zákona o DPH, zdaniteľnou osobou je každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť podľa ods. 2 bez ohľadu na účel alebo výsledok tejto činnosti. Podľa § 3 ods. 2 Zákona o DPH, ekonomickou činnosťou (ďalej len „podnikanie“) sa rozumie každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov služieb vrátane ťažobnej, stavebnej a poľnohospodárskej činnosti, činnosť vykonávanú ako slobodné povolanie podľa osobitných predpisov, 1) duševnú tvorivú činnosť a športovú činnosť. Za podnikanie sa považuje aj využívanie hmotného majetku a nehmotného majetku na účel dosahovania príjmu z tohto majetku; ak je majetok v bezpodielovom

daňová povinnosť. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane.

Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

Preto sa s ním stotožňuje v prevažujúcom rozsahu a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci, sa Najvyšší správny súd vo svojom odôvodnení obmedzí iba na rekapituláciu niektorých vybraných bodov odôvodnenia napadnutého rozsudku a doplnenie svojich zistení a záverov z kasačného konania.

31. Kasačný súd dospel k záveru, že vzhľadom k vykonanému dokazovaniu správcom dane je možné konštatovať, že sťažovateľ nepreukázal, kedy a kým bol reklamný spot vytvorený, keď zo spisového materiálu vyplývajú doteraz sťažovateľom nevyvrátené pochybnosti - bývalý konateľ dodávateľa CHEOPS production, s.r.o.

F.. P. F. zmätočne uviedol aj informáciu ohľadom účelu reklamnej kampane sťažovateľa, keď tvrdil, že išlo o propagáciu výrobku, pričom sťažovateľ dôvodil, že išlo o zviditeľnenie značky. 33. Sťažovateľ nepreukázal, kedy, kým a na ktorých miestach bol reklamný spot odvysielaný, keď v spisovom materiáli sa nachádza „Dokumentácia ku kampani“ od spoločnosti LASER media, s.r.o. ako subdodávateľa, ktorá obsahuje všeobecné informácie - nie individualizované ku konkrétnej reklamnej kampani, t.j. kampani sťažovateľa a nepreukazuje dostatočným spôsobom, že reklamná kampaň v podobe spotu bola aj reálne odvysielaná.

34. Kasačný súd s ohľadom na sťažovateľom predložené dôkazy k preukázaniu oprávnenosti odpočtu DPH poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 784/2015 zo dňa 02.12.2015, ktoré bolo zverejnené aj v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 72/2015, citujúc rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Českej republiky, rozsudok sp. zn. 8 Afs 40/2011 z 27.01.2012, z ktorého vyplýva právny názor, že „Existence účetních dokladů, tj. příjmových dokladů, či faktur, byť formálně bezvadných, sama o sobě zpravidla ještě neprokazuje, že se operace, která je jejich předmětem, opravdu uskutečnila (rozsudky Nejvyššího správního soudu ze dne 28.2.2006, čj. 7 Afs 132/ 2004-99, ze dne 31.12.2008, čj. 8 Afs 54/2008-68). Správce daně proto může vyjádřit důvodné pochybnosti o věrohodnosti, průkaznosti, správnosti či úplnosti účetnictví a jiných povinných záznamů. V tomto ohledu správce daně podle § 31 odst. 8 písm. c) daňového řádu tíží

35. Kasačný súd dáva do pozornosti, že v daňovom konaní neplatí vyhľadávacia zásada, teda správca dane nevyhľadáva dôkazy, ktoré má predložiť daňový subjekt, ale platí zásada prejednacia, čo znamená, že správca dane overí a prejedná dôkazy predložené daňovým

Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený. (viď rozsudok

36. Podstatu kasačných námietok sťažovateľa tvoria zhodné tvrdenia uvedené prostredníctvom žalobných námietok v žalobe. Sťažovateľ zdôraznil, že disponuje existenciou materiálneho plnenia aj faktúrou a preto na neho nemožno prenášať dôkazné bremeno z prostredia dodávateľov, lebo ide o skutočnosti mimo jeho pôsobnosti.

Zákona o DPH, ale je iba právom platiteľa tejto dane, ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou daňového subjektu, ktorý je platiteľom dane. 38. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžf/30/2014 zo dňa 17.02.2015 „aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, keďže daňové konanie nie je

39. Kasačný súd tejto súvislosti poukazuje na § 24 ods. 1 Daňového poriadku a opätovne pripomína, že dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na daňovom subjekte, pritom nemožno opomenúť, že cieľom uznaným a podporovaným šiestou smernicou Rady Európskej únie o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty je boj proti podvodom daňovým únikom a prípadom zneužívania (pozri najmä rozsudky z 29. apríla 2004, GMNT Leusden a Holin groep, C 487/01 a C-7/02, Z.b. s-

40. Vzhľadom k uvedenému je preto opodstatnené požadovať od daňového subjektu, aby už v priebehu vykonávania zdaniteľných plnení, obchodov deklarovaných účtovnými dokladmi, prijal opatrenia, ktoré by zaistili, že sa prijatím konkrétneho plnenia nebude podieľať na daňovom podvode: „Je pravda, že ak existujú okolnosti umožňujúce predpokladať nezákonnosti alebo daňový podvod, obozretný subjekt môže v závislosti od okolností prípadu považovať za svoju povinnosť zistiť si informácie o druhom subjekte, od ktorého zamýšľa nadobudnúť tovar alebo služby, tak, aby sa uistil o jeho spoľahlivosti“ (Rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-80/11 a C-142/11, Mahagében a Dávid).

41. Kasačný súd konštatuje, že sťažovateľ v danom prípade nepreukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia s odbornou starostlivosťou vyplývajúcou z jeho podnikateľskej činnosti, aby zabránil tomu, že reálne uskutočnenie zdaniteľných plnení tak, ako sú uvedené na predkladaných daňových dokladoch, bude spochybnené. (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Sžfk/19/2019 zo dňa 02.06.2020).

Kasačný súd má v tejto veci opodstatnenú pochybnosť vo vzťahu k sťažovateľom poukazovanej ekonomickej opodstatnenosti obchodov s dodávateľom CHEOPS production, s.r.o. a v kontexte uvedeného vyvstáva otázka, aký ekonomický zmysel deklarované obchody mali mať (porovnaj Nález Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 241/07-44). Kasačný súd súhlasí s názorom správneho súdu, že ak by bol sťažovateľ dostatočne obozretný a mal záujem o reklamu, bolo jeho povinnosťou preveriť si cenovú dostupnosť týchto služieb priamo u ich poskytovateľa, pretože v opačnom prípade sa pri tak veľkom náraste ceny v podstate za zabezpečenie toho istého produktu (bez preukázania pridanej hodnoty fakturovanej služby) toto konanie dotknutých daňových subjektov javí prinajmenšom ako účelové, a to aj s ohľadom na následné zlúčenie spoločnosti CHEOPS production, s.r.o. do spoločnosti LC Invest s.r.o. (je právnym nástupcom viac ako tridsiatich obchodných spoločností), ktorá bola vymazaná z Obchodného registra dňa 27.10.2017.

skutočnosti, že predmetom daňovej kontroly sú jednotlivé zdaňovacie obdobia, pričom správca dane je povinný výsledky zistení z každého zdaňovacieho obdobia posúdiť samostatne - nie zovšeobecňovať. Opačný postup by bol v príkrom rozpore so zásadami Daňového poriadku. Každé zdaňovacie obdobie, za ktoré bolo následne vydané rozhodnutie, nesie odlišujúce črty čo do skutkových okolností (napr.: minimálne je daná iná výška odpočtu), preto nie je možné stotožniť sa s názorom sťažovateľa o neefektívnom procesnom postupe správcu dane, ak na základe jednej daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania vydá za každé zdaňovacie obdobie samostatné rozhodnutie.

45. Kasačný súd dospel k záveru, že správny súd sa náležite vysporiadal so žalobnými námietkami sťažovateľa. Pokiaľ tento namietal nedostatočné vysporiadanie sa so všetkými žalobnými námietkami, kasačný súd poukazuje na konštantnú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. nález IV. ÚS 236/06), v zmysle ktorej všeobecný súd (ani kasačný) nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi

46. Kasačný súd po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti proti napadnutému rozsudku správneho súdu, po preskúmaní napadnutého rozsudku a po oboznámení sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku. Z tohto dôvodu kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol.

48. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov kasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré podľa obsahu súdnych spisov nenastali, preto súd účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal.

V Bratislave dňa 27. júna 2022