4Sžfk/45/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. a členov senátu JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M (sudca spravodajca) a JUDr. Mariána Fečíka, v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): MK3 s. r. o., so sídlom Garbiarska 695, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 50798146, právne zastúpený: BENČÍK & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Aurela Stodolu 12, 080 01 Prešov, IČO: 36860441, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101707760/ 2018 zo dňa 03. 09. 2018, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 30S/155/2018-94 zo dňa 20. 10. 2020, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta . II. Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .

Odôvodnenie

I. Konanie pred orgánmi finančnej správy

2018 zo dňa 16. 05. 2018 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Daňový poriadok“) určil žalobcovi rozdiel dane v sume 102.286,67 eur. (Správca dane nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet v sume 94.084,- eur a vyrubil mu daň v sume 8.202,67 eur).

Jednalo sa o štartovné na preteky s názvom Gumball 3000 Riga to Mykonos v hodnote 35.000 GBP (kurz 1 eur/0,84473 GBP, t. j. 35.000,- GBP = 41.433,36 eur). 4. Na základe preverovania správca dane dospel k záveru, že žalobca nesplnil podmienky na odpočet dane v zmysle § 49 ods. 2 zákona o DPH. Zastával názor, že žalobca nepreukázal použitie vozidla na účely podnikania formou poskytovania reklamných služieb.

použité. Bez takéhoto luxusného vozidla by nebola účasť na takomto type pretekov - Gumball 3000 ani možná. Špecifické podmienky, za akých je možné takéto vozidlo vlastniť, udržiavať a garážovať, nedovoľujú jeho použitie v bežnom podnikateľskom prostredí ako výrobný prostriedok potrebný na účely vykonávania podnikateľských aktivít, pričom žalobca nepreukázal zámer využitia vozidla na účely podnikania. Keďže obstaraný osobný automobil vyhodnotil správca dane ako plnenie pre účely zábavy, luxusný predmet, ktorý je vylúčený z nároku na odpočítanie dane, potom aj použitie takéhoto vozidla, ktoré si vyžaduje zaplatenie štartovného podmieňujúce účasť tohto vozidla na takýchto pretekoch, je súčasťou hlavného plnenia, a preto ho posúdil v rovnakom režime.

V tejto súvislosti poukázal aj na tú skutočnosť, že obstaranie a registrácia vozidla dovezeného z Poľska je pre daňovníka (občana Poľskej republiky podnikajúceho na území Slovenskej republiky) daňovo výhodnejšia, ako je jeho obstaranie v Poľsku, kde má konateľ žalobcu trvalý pobyt a ďalšie firmy, prostredníctvom ktorých podniká na území Poľska. Žalobca v priebehu daňovej kontroly nepreukázal, aké iné aktivity a zdaniteľné transakcie vykonáva okrem plnení súvisiacich s automobilom. Formálne uvedenie „poradenské a reklamné služby“ považoval správca dane za nedostačujúce, bez ich reálneho uskutočňovania.

6. Právo na odpočítanie dane správca dane zamietol s odkazom na § 49 ods. 7 písm. a) zákona o DPH a č. 176 Smernice Rady 2006/112/ES z 28. 11. 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „smernica 2006/112/ES“). Účel použitia vozidla u odberateľa (zábava, prezentácia) správca dane neposudzoval, nakoľko to nebolo účelom daňovej kontroly. Všetky zistené skutočnosti vyhodnotil tak, že v danom prípade sa nejednalo o poskytnutie reklamy ani o sponzoring tak, ako je definovaný v zmysle judikatúry Súdneho dvora Európskej únie (ďalej aj „SD EÚ“) (C-68/92, C-530/09). 7. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 101707760/2018 zo dňa 03. 09. 2018 (ďalej aj „rozhodnutie žalovaného“) prvostupňové rozhodnutie správcu dane podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil. Stotožňujúc sa zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci správcom dane, žalovaný zastával názor, že žalobca nepreukázal oprávnenosť odpočtu DPH, pričom porušil § 49 ods. 2 zákona o DPH, pretože nepreukázal, že plnenia uvedené v predmetných došlých faktúrach využil na uskutočnenie svojich plnení, ktoré podliehajú dani na výstupe.

II. Konanie pred krajským súdom

9. Uznesením sp. zn. 30S/155/2018 zo dňa 11. 06. 2019 krajský súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol. 10. Krajský súd rozsudkom č. k. 30S/155/2018-94 zo dňa 20. 10. 2020 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) žalobu žalobcu ako nedôvodnú podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „SSP“) zamietol.

Uvedený automobil a zaplatenie registračného poplatku boli totiž základnou podmienkou účasti na tomto podujatí, ktoré je najpopulárnejším milionárskym závodom na svete. Ide o exhibičnú jazdu na luxusných, športových a inak zaujímavých autách milionárov, preto je opodstatnený záver, že vozidlo bolo obstarané za účelom zábavy a registračný poplatok bol uhradený taktiež za účelom zábavy.

že správcovi dane priamo zo zákona výslovne ani nevyplýva povinnosť informovať kontrolovaný daňový subjekt o tom, že sa bude miestne zisťovanie v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávať. Možnosť kontroly takto získaného dôkazu zo strany daňového subjektu, za účelom bránenia jeho práv a záujmov, je zabezpečená jeho právom nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou u neho vykonávanou, ako i právo vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim. Výber druhu dôkazného prostriedku je na správcovi dane a závisí od otázky, ktorú treba objasniť. Je na správcovi dane, ktoré dôkazy vykoná, pričom nie je viazaný len návrhmi daňových subjektov.

Správne orgány vo svojich rozhodnutiach uviedli, že plnenie, ktoré bolo žalobcom preukázateľne realizované, nenaplnilo definíciu reklamných služieb uvedenú v rozsudku SD EÚ C-68/92 (aktivita smerujúca k šíreniu odkazu a informovanosti spotrebiteľa o existencii a vlastnostiach výrobku alebo služby s cieľom zvýšiť ich odbyt). Ani zákon o DPH neobsahuje definíciu reklamných služieb, ani sa v ich prípade neodvoláva na žiadny zákonný predpis. S poukazom na uvedené pri posúdení, či plnenie poskytnuté žalobcom bolo možné označiť ako reklamné služby, správne orgány práve vychádzali z ich definície v predmetnom rozsudku SD EÚ C-68/92.

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/4, 6, 7, 8/2014 zo dňa 25. 06. 2015, súd nedefinoval pojem reklamných služieb, činnosť sponzorovaného motocyklového pretekára označil ako reklamné služby alebo inú protislužbu v spojitosti so vzhľadom teamu, ktoré posilnia pozitívny obraz o sponzoroch a zlepšia ich hospodársku súčasť, pričom z rozsudku č. k. 3Sžf/66/2007 zo dňa 06. 03. 2008 vyplynulo, že reklama je činnosť zameraná na ovplyvňovanie trhu, ovplyvňovanie dopytu po určitom produkte, vlastníctvo propagovaného produktu nie je v čase uskutočňovania reklamy rozhodujúce, pretože z propagácie produktu predajcom nepriamo v dôsledku synergického efektu profituje i výrobca. V posudzovanom prípade žalobcu sa však nejednalo o ovplyvňovanie dopytu po určitom produkte a žalobcovi nebol priznaný nárok na odpočítanie DPH zo zakúpeného automobilu a z registračného poplatku na podujatie Gumball

evidovaný.

A. Kasačná sťažnosť 16. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca (ďalej aj „sťažovateľ“) včas kasačnú sťažnosť z dôvodu, že krajský súd pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP). Sťažnostným návrhom sa sťažovateľ domáhal, aby Najvyšší súd SR napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že správnej žalobe vyhovie, alternatívne žiadal, aby napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

automobilu. Signifikantným kritériom na posúdenie odpočtu DPH nemala byť kúpna cena motorového vozidla; - automobilová exhibícia Gumball 3000 nie je „len milionárske podujatie“, ale má okrem iného i charitatívny rozmer. Skutočnosť, že šoférom vozidla bol syn spoločníka a konateľa sťažovateľa označil za zhodu okolností; - odôvodnenie nepriznania odpočtu DPH považoval za marginálne, nepresvedčivé a nedostatočne odôvodnené; - tvrdil, že zo strany správneho súdu ide o hypotézu až špekuláciu, že jediným dôvodom obstarania vozidla bola účasť na pretekoch Gumball 3000. Sťažovateľ mal za to, že vykázal nadväznosť kúpy vozidla na uskutočňovanie svojich zdaniteľných plnení faktúrou za reklamné služby spočívajúce v umiestnení loga spoločnosti Rzetelna Firma v zadnej časti vozidla na strane spolujazdca. Žalovaný ani správny súd nespochybnili reálnosť uskutočnenia zdaniteľného plnenia vo forme reklamy obchodného partnera sťažovateľa, ktorý túto skutočnosť preukázal fotodokumentáciou a zmluvou o poskytnutí reklamných služieb.

Podľa sťažovateľa žalovaný preto porušil § 49 ods. 7 písm. a) zákona o DPH; - nesúhlasil s neuznaním námietky týkajúcej sa procesnej chyby zamestnanca správcu dane pri výkone miestneho zisťovania dožiadaného Daňového úradu Bratislava v dňoch 28. 09. 2017 a 07. 11. 2017, zdôvodnenej v odseku 11 napadnutého rozsudku. Zotrval na názore, že dožiadaný daňový úrad nemal vykonať miestne zisťovanie, ale mal nariadiť ústne pojednávanie o výsluchu svedka, na ktoré mal prizvať sťažovateľa. Považoval za neštandardné, že v danom prípade boli dve miestne zisťovania, keďže miestne zisťovanie je realizované v zásade

pojednávaní. Toto právo pritom nemožno konvalidovať nahliadnutím do administratívneho spisu daňového subjektu. Podľa sťažovateľa žalovaný preto porušil § 45 ods. 1 písm. e)

Argumentoval tým, že na účely posúdenia uplatnenia odpočtu DPH z reklamných služieb je irelevantné, či sťažovateľ bol prijímateľom alebo poskytovateľom reklamných služieb. V citovanom judikáte rovnako ako v predmetnom prípade ide o DPH, spoločným znakom sú automobilové/motocyklistické preteky, medzinárodný charakter pretekov, súťaženie pod hlavičkou reklamného partnera, vizuál pretekárskeho tímu a zaplatenie účastníckeho poplatku za preteky.

vykonáva ekonomickú činnosť a uskutočňuje zdaniteľné obchody predložil správcovi dane faktúru č. 1/2017 zo dňa 31. 07. 2017 pre odberateľa Rzetelna Firma za reklamné služby počas pretekov Gumball 3000 v dňoch 01. - 08. 07. 2017 a ďalšiu faktúru č. 2/2017 zo dňa 15. 09. 2017 pre odberateľa V. za prenájom vozidla v dňoch 24. 08. - 27. 08. 2017.

osobami. Sťažovateľ za rok 2017 zahrnul do tržieb iba tržby z faktúr č. 1/2017 a č. 2/2017. V období od 01. 01. 2018 do dňa vydania rozhodnutia správcu dane, t. j. do 16. 05. 2018 sťažovateľ nevykázal žiadne zdaniteľné plnenia, pričom nepreukázal, že oficiálne ponúkal služby prostredníctvom uvedeného vozidla. V prípade príjmov z faktúr č. 1/2017 a č. 2/2017 sa podľa názoru žalovaného nejednalo o príjem z ekonomickej činnosti na pokračujúcom základe, ale o jednorazovú aktivitu.

Predmetom plnenia podľa faktúry č. 2/2017 bol prenájom vozidla, a to v dňoch 24. 08. - 27. 08. 2017 pánovi V., t. j. osobe, ktorá tento automobil šoférovala aj v rámci podujatia Gumball 3000. Sťažovateľ s ním

jediného konateľa a spoločníka sťažovateľa mohol zúčastniť milionárskeho podujatia Gumball 3000, a teda vozidlo bolo obstarané za účelom zábavy (rovnaké závery platia aj vo vzťahu k registračnému poplatku). 22. K námietke sťažovateľa, že by signifikantným kritériom na posúdenie odpočtu DPH nemala byť kúpna cena vozidla žalovaný uviedol, že ani žalovaný a ani krajský súd nepovažovali cenu motorového vozidla za dôvod neuznania odpočítania DPH zo zaplatenej kúpnej ceny automobilu. K samotnému obstaraniu vozidla žalovaný dodal, že podľa vyjadrenia sťažovateľa nebolo prakticky možné ho používať v bežnej cestnej premávke a tiež je zrejmé, že bolo jednou z podmienok účasti na podujatí Gumball 3000.

24. K námietke sťažovateľa týkajúcej sa vykonania miestnych zisťovaní žalovaný uviedol, že správca dane postupoval správne. Podotkol, že predmetom zisťovaní primárne bolo zabezpečenie dokladov viažucich sa k obstaraniu vozidla pánom K. G. a jeho následnému predaju sťažovateľovi. Sťažovateľ bol o uvedených miestnych zisťovaniach podrobne oboznámený správcom dane v liste č. 100256996/2018 zo dňa 30. 01. 2018, v protokole č. 100582267/2018 zo dňa 19. 03. 2018, ako aj v samotnom rozhodnutí správcu dane č. 100968822/2018 zo dňa 16. 05. 2018. Napriek uvedeným skutočnostiam nepožadoval v rámci daňovej kontroly, ani v rámci vyrubovacieho konania a ani v rámci odvolacieho konania vypočuť pani P. K. ako svedka. Na základe uvedených miestnych zisťovaní a v rámci nich získaných dokladov vyplynul pre správcu dane záver, že sťažovateľ zakúpil v máji 2017 predmetný automobil od pána K. G., čo nespochybnil ani sťažovateľ. Nie je preto zrejmé, aký priaznivejší výsledok by chcel vypočutím pani P. K. ako svedka pre seba dosiahnuť.

Uvedený rozsudok preto podľa žalovaného nie je možné aplikovať na prípad sťažovateľa, nakoľko posudzuje odlišné prípady. 26. Na základe vyššie uvedeného žalovaný navrhol kasačnú sťažnosť sťažovateľa zamietnuť.

27. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší správny súd SR“) začal vykonávať svoju činnosť odo dňa 01.08.2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Prejednávaná vec bola pôvodne predložená Najvyššiemu súdu SR a bola jej pridelená sp. zn. 4Sžfk/45/2021. Od 01. 08. 2021 je na konanie v tejto veci príslušný Najvyšší správny súd SR. Vec bola náhodným výberom pridelená kasačnému senátu 1S Najvyššieho správneho súdu SR, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou.

29. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu, ktorým zamietol žalobu, ktorou sa sťažovateľ domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie správcu dane o vyrubení rozdielu dane sťažovateľovi v sume 102.286,67 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2017.

30. Podľa § 19 ods. 1 prvá a druhá veta zákona o DPH: „Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.“ 31. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH: „Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.“

33. Podľa § 49 ods. 7 písm. a) zákona o DPH: „Platiteľ nemôže odpočítať daň pri kúpe tovarov a služieb na účely pohostenia a zábavy.“ 34. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH: „Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.“

Ekonomickou činnosťou je predovšetkým využívanie hmotného alebo nehmotného majetku na účely získania príjmu na pokračujúcom základe.“ 36. Podľa čl. 176 smernice 2006/112/ES: „Rada na návrh Komisie jednomyseľne určuje, pri ktorých výdavkoch nevzniká právo na odpočítanie DPH. Právo odpočítať daň sa v žiadnom prípade nebude vzťahovať na výdavky, ktoré nepatria jednoznačne do podnikateľských výdavkov ako napríklad výdavky na luxusné predmety a služby, zábavu alebo reprezentáciu.“

dospel v napadnutom rozsudku k záveru, že sťažovateľ porušil § 49 ods. 2 zákona o DPH, nakoľko nepreukázal, že plnenia uvedené v posudzovaných faktúrach (č. 170100006 zo dňa 15. 05. 2017 v sume 94.000,00 eur za nákup osobného automobilu značky R. P. od dodávateľa K. G. a č. Z.XXXX zo dňa 02. 05. 2017 v sume 8.286,67 eur za registračný poplatok na podujatie Gumball 3000 od Registered Office: Gumball 3000 Entetainment Ltd. London) využil na uskutočnenie svojich plnení, ktoré podliehajú dani na výstupe.

Podľa § 139 ods. 2 SSP: „V odôvodnení rozsudku uvedie správny súd stručný priebeh administratívneho konania, stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie argumentov žalobcu a?vyjadrenie žalovaného, prípadne ďalších účastníkov konania, osôb zúčastnených na konaní a?zainteresovanej verejnosti, posúdenie podstatných skutkových tvrdení a?právnych argumentov, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.

40. Kasačný súd si je plne vedomý toho, že integrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a?zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a?skutkovo relevantné otázky súvisiace s?predmetom súdnej ochrany, t. j. s?uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 115/03 zo dňa 03. 07. 2003, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 60/04 zo dňa 19. 05. 2004). Súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a?právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a?jasne objasní skutkový a?právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o?tom, že z?tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 209/04 zo

Abdullayev proti Rusku). Správny súd však v?zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva nemusí dať detailné odpovede na všetky účastníkom konania predostreté otázky, ale len na tie, ktoré sú pre rozhodnutie vo veci podstatné, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do?všetkých detailov sporu (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Ruiz Torija v. Španielsko).

dôsledne, náležite sa vysporiadal s?podstatnými žalobnými námietkami sťažovateľa a?vyvodil správne skutkové aj právne závery, ktoré odôvodnil náležite a presvedčivo, pričom dospel k?správnym záverom o?zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia správcu dane.

Krajský súd vo vzťahu k?neuznaniu uplatneného odpočtu DPH na základe dodávateľských faktúr za nákup vozidla a za úhradu registračného poplatku na športové podujatie Gumball 3000 správne poukázal na zákonné podmienky, ktoré musia byť splnené, aby bol nárok na vrátenie nadmerného odpočtu uznaný ako oprávnený, pričom vyhodnotil, že sťažovateľ v?daňovom konaní nepreukázal, že plnenia uvedené v posudzovaných dodávateľských faktúrach využil na uskutočňovanie svojich zdaniteľných plnení, čo tvorí imanentnú súčasť podmienok odpočtu DPH podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH. Kasačný súd má za to, že krajský súd náležite a?zrozumiteľne objasnil svoje právne posúdenie veci vo vzťahu k preukázaniu oprávnenosti nároku na odpočet DPH zo strany sťažovateľa a?správne interpretoval a aplikoval zákon o DPH na súdenú vec, keď dospel k záveru, že vozidlo bolo obstarané a registračný poplatok uhradený za účelom zábavy v zmysle § 49 ods. 7 písm. a) zákona o PDH.

dane. Ustanovenie § 49 zákona o DPH tiež určuje, v ktorých prípadoch platiteľ dane nemôže odpočítať daň. Podľa § 49 ods. 7 písm. a) zákona o DPH platiteľ dane nemôže odpočítať daň pri kúpe tovarov a služieb na účely pohostenia a zábavy. V tomto smere kasačný súd poukazuje i na čl. 176 smernice 2006/112/ES, podľa ktorého právo odpočítať daň sa v žiadnom prípade nevzťahuje na výdavky, ktoré nepatria jednoznačne do podnikateľských výdavkov ako napríklad výdavky na luxusné predmety a služby, zábavu alebo reprezentáciu.

Personálne prepojenia medzi zmluvnými stranami obchodných transakcií označil za špekuláciu. K vyššie uvedeným námietkam kasačný súd uvádza, že sú nedôvodné, pretože orgány finančnej správy a ani krajský súd ako dôvod neuznania odpočítania DPH zo zaplatenej kúpnej ceny vozidla nepovažovali cenu motorového vozidla. Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že dôvodom neuznania odpočtu DPH bolo, že sťažovateľ nepreukázal vyžitie vozidla a zaplatenie registračného poplatku na podujatie Gumball 3000 na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ

fakt. Uvedené v spojitosti s ďalšími skutočnosťami (vzťah konateľa sťažovateľa s Martinom Kaczmarskim, konateľom odberateľa a zároveň šoférom vozidla na športovom podujatí; možnosť zúčastniť sa predmetného podujatia len pri danom type vozidla a po úhrade registračného poplatku), bezrozporne vyplývajúce z náležite zisteného skutkového stavu v administratívnom konaní, podporujú záver, že v danom prípade išlo zo strany sťažovateľa o snahu prekryť skutočný účel obstarania vozidla (za účelom zábavy) pri súčasnom neoprávnenom uplatnení odpočtu DPH.

daňového subjektu. Predmetom miestnych zisťovaní v danom prípade primárne bolo zabezpečenie dokladov viažucich sa k obstaraniu vozidla pánom K. G. a jeho následnému predaju sťažovateľovi. Vyplynul z nich záver, že sťažovateľ zakúpil v máji 2017 predmetný automobil od pána K. G., skutočnosť, ktorú nespochybnil ani sťažovateľ.

Okrem uvedeného však kasačný súd pripomína, že v prejednánavej veci bolo podstatným a sporným splnenie inej podmienky pre odpočet DPH, než preukázanie dodania tovaru zdaniteľnou osobou, a to použitie tohto tovaru na účely vlastnej ekonomickej činnosti sťažovateľa.

Sťažnostný bod, v ktorom sťažovateľ nesúhlasil s názorom krajského súdu, podľa ktorého rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/4,6,7,8/2014 zo dňa 25. 06. 2015 nie je na predmetný prípad aplikovateľný, vyhodnotil kasačný súd ako nedôvodný. Kasačný súd konštatuje, že uvedený rozsudok je založený na rozdielnom skutkovom základe veci a následnom inom právnom posúdení ako v prejednávanej veci, kde sťažovateľovi nebol priznaný nárok na odpočet DPH zo zakúpeného automobilu a z registračného poplatku na športové podujatie, a nie nárok na odpočet DPH z poskytnutých reklamných služieb/ sponzoringu, kedy bolo sporným prijatie protihodnoty žalobkyňou.

49. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1, 2 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP. Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal, pričom žalovanému náhrada trov kasačného konania prislúcha len v prípade, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré v danom prípade nenastali, a preto kasačný súd účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal.

V Bratislave dňa 28. apríla 2023