4Sžfk/50/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. (spravodajca) a sudcov JUDr. Anity Filovej a JUDr. Juraja Vališa, LL.M., v právnej veci žalobkyne (sťažovateľky): P.U. J., bytom P. Š., Z. XX/XX, I. I., právne zastúpená: AKSK, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 15, Banská Bystrica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100680760/2020 zo dňa 13. marca 2020, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. 30S/75/ 2020-73 zo dňa 23. februára 2021, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 30S/75/ 2020-73 zo dňa 23. februára 2021 mení tak, že rozhodnutie žalovaného č. 100680760/2020 zo dňa 13. marca 2020 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Žilina č. 102616440/2019 zo dňa 14. novembra 2019 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky žalobkyni priznáva právo na úplnú náhradu trov kasačného konania, ako aj na úplnú náhradu trov konania pred správnym súdom.

Odôvodnenie

súdneho poriadku (ďalej len „S.s.p.“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100680760/2020 zo dňa 13. marca 2020. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 167 ods. 1 S.s.p. tak, že účastníkom konania ich náhradu nepriznal.

V odôvodnení rozhodnutia správca dane poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa podala dňa 29. januára 2016 daňové priznanie k dani z motorových vozidiel za rok 2015, v ktorom uviedla predpokladanú daň vo výške 4349,40 €.

2016. Správca dane ďalej v rozhodnutí citoval ust. § 9 ods. 6, § 10 ods. 2, 3, zákona č. 361/ 2014 Z.z. a ust. § 156 ods. 1, 2, 4, § 161 Daňového poriadku a v odôvodnení rozhodnutia tiež obsiahol tabuľku výpočtu úroku z omeškania s členením podľa dlžnej sumy, dňa splatnosti preddavkov na daň, dňa platby, počtu dní omeškania a výsledného úroku z omeškania.

Okrem iného predovšetkým namietala, že daňové pohľadávky nie sú uvedené medzi pohľadávkami, ktoré nie sú konkurzom/oddlžením dotknuté, tzn. nepožívajú žiadnu formu zvýhodnenia, a teda je potrebné ich vnímať ako všetky ostatné pohľadávky. Bolo právom správcu dane prihlásiť si pohľadávku uplatnenú v napadnutom rozhodnutí do konkurzu na majetok žalobkyne, pretože podľa ust. § 166a zákona o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „zákon o konkurze“) je možné počas konkurzu uspokojiť len prihlásenú pohľadávku a neprihlásené pohľadávky, resp. v konkurze neuspokojené pohľadávky sa podľa § 166e ods. 2 zákon o konkurze stávajú

Z oboch týchto skutočností je potom jednoznačný záver, že úprava oddlženia podľa zákona o konkurze má a musí mať prednosť pred inými ustanoveniami iných právnych predpisov. Žalobkyňa podporne poukázala aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Sžf/2/2016 zo dňa 23. mája 2017.

4. Správny súd z obsahu pripojeného administratívneho spisu zistil, že uznesením Okresného súdu Žilina č. 3OdK/163/2017 zo dňa 22. decembra 2017 zverejnenom v Obchodnom vestníku č. 1/2018 zo dňa 2. januára 2018, kedy sa predmetné uznesenie stalo aj právoplatným bol na žalobkyňu vyhlásený konkurz.

Správny súd považoval za správny záver žalobkyne, že úprava zákona o konkurze je v označenej časti špeciálnou právnou úpravou vo vzťahu k Daňovému poriadku. Odlišne od žalobkyne však správny súd vyhodnotil praktické dôsledky tohto vzťahu označených právnych úprav v pomeroch prejednávanej veci, a to najmä s ohľadom na predmet rozhodovania správcu dane, ktorým bol úrok z omeškania za nezaplatenie preddavkov za obdobie 2. štvrťrok 2016 na dani z motorových vozidiel na zdaňovacie obdobie 2016.

pred rozhodujúcim dňom (tak ako je definovaný v úprave § 166a ods. 1 písm. a/ zákona o konkurze) neexistovala - nevznikla, sa špeciálna právna úprava podľa § 166b ods. 1 písm. d/ zákona o konkurze neuplatní. To, kedy pohľadávka z titulu úroku z omeškania za nezaplatenie preddavkov za obdobie 2. štvrťrok 2016 na dani z motorových vozidiel na zdaňovacie obdobie 2016 vznikla upravuje (a to aj po účinnosti zákona č. 377/2016 Z.z., teda po 1. marci 2017) Daňový poriadok. Úprava Daňového poriadku podľa § 158 ods. 1, § 2 písm. b/, písm. f/ v spojení s úpravou § 63 ods. 1 a § 156 ods. 1 písm. a/, ods. 2, ods. 8 všetko Daňového poriadku a v spojení s úpravou § 9 ods. 6, § 10 ods. 3 zákona č. 361/2014 Z.z. je určujúca ako právna úprava právnej skutočnosti samotného vzniku pohľadávky z titulu úroku z omeškania za oneskorenú úhradu dane a je potrebné ju vykladať s vyústením do záveru, podľa ktorého pohľadávka z titulu úroku z omeškania sa žalobkyne s úhradou dane vznikla až rozhodnutím správcu dane - jej vyrubením v konkrétnej výške.

7. Krajský súd vyslovil názor, že z časového hľadiska ide teda nepochybne o pohľadávku, ktorá vznikla až po rozhodujúcom dni v intenciách ustanovenia § 166a ods. 1 zákona o konkurze. Nemohla byť preto uplatnená prihláškou nespĺňajúc zákonodarcom stanovený predpoklad daný citovaným ustanovením § 166a ods. 1 písm. a/ zákona o konkurze.

Obdobné závery vyplývajú aj z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Sžf/ 77/2015 zo dňa 31. januára 2018. Správny súd v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že označené rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bolo vyhlásené dňa 31. januára 2018, teda už za účinnosti úpravy inštitútu oddlženia a správny súd argumentáciu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v označenom rozhodnutí považoval za aplikovateľnú i v pomeroch oddlženia, pretože vychádza z právneho názoru, podľa ktorého právna úprava nezakladá dôvod pre rozlišovanie v otázke vzniku pohľadávky z titulu úroku z omeškania v závislosti na úprave reštrukturalizácie alebo na úprave konkurzu alebo na úprave oddlženia.

8. Správny súd taktiež zdôraznil, že zákonodarcom stanoveným základným predpokladom zbavenia dlžníka jeho dlhov je, že tieto dlhy: môžu (v zmysle mohli byť) uspokojené v konkurze resp. splátkovým kalendárom (§ 166a zákona o konkurze) a tieto dlhy súčasne neboli uspokojené vôbec resp. neboli uspokojené v celom rozsahu.

Samotná pohľadávka na úroku z omeškania vzniká právoplatným rozhodnutím o vyrubení tohto úroku. Pokiaľ takéto rozhodnutie nie je právoplatne vydané, nie je možné konštatovať, že pohľadávka vznikla, pretože správca dane ju nemusí voči daňovému subjektu vôbec uplatniť a taktiež nie je zrejmá jej výška. Takáto pohľadávka teda nevzniká priamo vznikom právnej skutočnosti - omeškaním s platením konkrétnej dane, ako to namietala žalobkyňa. Právny názor, že moment vzniku pohľadávky, ktorá spočíva vo vyrubení sankcie v daňovom konaní (medzi ktoré podľa

Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa - sťažovateľka z dôvodov uvedených v ust. § 440 ods. 1 písm. f/ a g/ S.s.p. kasačnú sťažnosť. Úvodom citovala ustanovenia dotknutej právnej úpravy, konkrétne § 166a ods. 1 písm. a/, § 166b ods. 1 písm. d), § 166e ods. 2 a 4 zákona

pred rozhodujúcim dňom vznikla predmetná peňažná sankcia, ale určuje výlučne, aby pred rozhodujúcim dňom bola porušená povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto sankciu. V dôsledku vzniku účinkov oddlženia v zmysle § 166b zákona o konkurze sa stali nevymáhateľnými tzv. „pohľadávky vylúčené z uspokojenia“, medzi ktoré podľa ods. 1 písm. d/ tohto ustanovenia patria aj verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto sankciu, bola porušená pred rozhodujúcim dňom.

došlo až v roku 2019 a to dokonca v období po oddlžení, o čom správca dane jednoznačne v Obchodného vestníka vedel. Nemožno opomenúť ani fakt, že výšku úroku z omeškania je možné vzhľadom na znenie § 156 ods. 2 Daňového poriadku kedykoľvek presne určiť a nie je k tomu potrebné žiadne rozhodnutie správcu dane. Prípadné rozhodnutie správcu dane o jeho vyrubení má význam pre ďalšie prípadné vymáhanie úrokov z omeškania, nie však pre vznik nároku ako takého. Prijatie záveru vysloveného v napadnutom rozhodnutí krajského súdu by mohlo vyústiť do toho, že úroky z omeškania možno vyrubiť len do budúcnosti a nie do minulosti, keďže ak má mať rozhodnutie o ich vyrubení konštitutívny účinok, vznik nároku nemôže predbiehať vydaniu samotného rozhodnutia. Argumentácia sťažovateľky je podporená napr. aj názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Sžf/2/2016 zo dňa 23. mája 2017. Ďalej poukázala na to, že krajský súd najprv uviedol svoj právny názor a následne uviedol, že obdobné závery vyplývajú aj z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej

Poukázala na to, že rozsudok vydaný v konaní pod sp.zn.1Sžf/2/2016 bol vydaný za účinnosti úpravy oddlženia a posudzoval predmetné právne otázky v pomeroch reštrukturalizácie - napriek tomu však dospel k diametrálne odlišným právnym záverom ako súdom uvádzaný rozsudok vydaný v konaní pod sp.zn. 2Sžf/77/2015, pričom krajský súd sa s predmetným rozporom rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vôbec nevysporiadal. Sťažovateľka zdôraznila, že právna úprava oddlženia podľa zákona o konkurze predstavuje vo vzťahu k iným právnym predpisom lex specialis a dokonca vo vzťahu k Daňovému poriadku aj lex posterior.

oddlženia podľa zákona o konkurze. Záverom sťažovateľka zdôraznila, že je neprípustné, aby mal žalovaný vo vzťahu k ním riešeným pohľadávkam, ktoré do konkurzu z dôvodu uvedeného v § 166b ods. 1 písm. d/ zákona o konkurze nemožno prihlásiť, výhodnejšie postavenie.

10. Vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti nebolo podané. 11. Dňom 1. augusta 2021 začal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky svoju činnosť, t.j. začal konať a rozhodovať vo všetkých veciach, v ktorých do 31. júla 2021 konal a rozhodoval Najvyšší súd Slovenskej republiky v Správnom kolégiu (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Od 1. augusta 2021 teda koná a rozhoduje o kasačných sťažnostiach Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.

12. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ včas (§ 443 ods. 2 písm. a/ S.s.p.), je prípustná (§ 439 S.s.p.) a bola podaná oprávneným subjektom (§ 442 ods. 1 S.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk (§ 137 ods. 2 a 3 S.s.p.).

14. Podľa § 156 ods. 1 Daňového poriadku, úrok z omeškania správca dane vyrubí podľa odseku 2, ak daňový subjekt nezaplatí alebo neodvedie v ustanovenej lehote alebo ustanovenej výške alebo v lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane a) daň alebo rozdiel dane, b) preddavok na daň, c) splátku dane, d) vybraný preddavok na daň, e) daň vybranú zrážkou, f) zrazenú sumu na zabezpečenie dane.

Za nevymáhateľné voči dlžníkovi v prípade oddlženia sa považuje a) príslušenstvo pohľadávky, ktoré presahuje 5 % istiny pohľadávky za každý kalendárny rok existencie pohľadávky, na ktoré vznikol nárok pred rozhodujúcim dňom; za obdobie kratšie ako kalendárny rok zostáva vymáhateľná alikvotná časť príslušenstva, b) príslušenstvo pohľadávky, na ktoré vznikol nárok v rozhodujúci deň a po rozhodujúcom dni; to neplatí pre pohľadávku z úveru na bývanie, ibaže bola prihlásená do konkurzu, c) pohľadávka zo zmenky, ak bola podpísaná dlžníkom pred rozhodujúcim dňom, d) zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu, bola porušená pred rozhodujúcim dňom.

18. Podľa § 166e ods. 4 zákona o konkurze, na nevymáhateľnosť pohľadávky voči dlžníkovi súd prihliadne aj bez námietky dlžníka. Orgán verejnej moci je povinný hľadieť na dlžníka vo vzťahu k pohľadávke, ktorá sa stala nevymáhateľná (§ 166b <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2005/7/20210301>), ako by na neho hľadel, keby rozhodol o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky. 19.

20. Správny súd v napadnutom rozsudku v súvislosti s pohľadávkou správcu dane na zaplatenie úroku z omeškania dospel k záveru, že ide o pohľadávku, vzniknutú po rozhodujúcom dni v zmysle § 166a ods. 1 zákona o konkurze.

21. Kasačný súd sa s názormi vyslovenými v napadnutom rozsudku krajského súdu nestotožňuje. Preskúmaním námietok uplatnených v kasačnej sťažnosti dospel k záveru o dôvodnosti sťažnostnej argumentácie. V prvom rade považuje za potrebné uviesť, že na účely oddlženia fyzickej osoby konkurzom, vedeným podľa § 166a a nasl. zákona o konkurze je potrebné rozlišovať tri základné skupiny pohľadávok, a to a) pohľadávky, ktoré sú vylúčené z uspokojenia, b) nedotknuté „privilegované“ pohľadávky, c) pohľadávky podliehajúce režimu oddlženia. Pohľadávky vylúčené z uspokojenia zákon určuje časovo a druhovo v taxatívnom výpočte v zmysle § 166b zákona o konkurze. Tieto pohľadávky sú charakteristické tým, že sa v konkurze neprihlasujú, nie je možné ich zahrnúť do rozvrhu ani splátkového kalendára, predmetné pohľadávky sú teda ex lege nevymáhateľnými. Pohľadávky nedotknuté oddlžením zákon taktiež vymedzuje druhovo v taxatívnom výpočte v zmysle § 166c zákona o konkurze. Veritelia si tieto pohľadávky môžu vymáhať v civilnom sporovom konaní či v exekučnom

22. Za pohľadávky vylúčené z uspokojenia v oddlžovacom konkurze podľa § 166b ods. 1 písm. d/ zákona o konkurze, a teda za pohľadávky nevymáhateľné voči dlžníkovi v procese oddlženia, zákon považuje zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne peňažné sankcie, pokiaľ povinnosť, zakladajúca právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu, bola porušená pred rozhodujúcim dňom. Podobne ako v konkurze sú teda z uspokojenia vylúčené aj zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne a verejnoprávne peňažné sankcie, ak povinnosť, zakladajúca právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu, bola porušená v období pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz. Rozhodujúcou právnou skutočnosťou je tak moment porušenia povinnosti, nie moment uplatnenia práva alebo vydania rozhodnutia o uložení sankcie.

23. Kasačný súd v nadväznosti na závery o uplatňovaní pohľadávok podľa zákona o konkurze upriamuje pozornosť na závery rozsudku veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Vs/3/2020 zo dňa 27. januára 2021. Veľký senát skonštatoval, že podstatou rozkolu bolo posúdenie otázky, či pohľadávka štátu na úrokoch z omeškania vzniká priamo na základe zákona a či správca dane rozhodnutím o vyrubení úrokov z omeškania len deklaruje existenciu pohľadávky pre účely jej ďalšieho vymáhania a zároveň určuje jej výšku a splatnosť alebo či je rozhodnutie o vyrubení úrokov z omeškania konštitutívnej povahy, teda či zakladá právo štátu (predtým neexistujúce) na úroky ako sankciu za omeškanie daňového dlžníka.

Je teda vylúčené, aby po ukončení reštrukturalizácie dlžníka zaťažovali záväzky majúce pôvod v období spred vyhlásenia reštrukturalizácie, pretože tie boli bez výnimky transformované do reštrukturalizačného plánu a nahradili dovtedy existujúce záväzky“. Priklonil sa k názoru, že

24. Veľký senát sa ďalej zaoberal tým, že v zmysle § 2 písm. b/ Daňového poriadku sa za daň považuje aj úrok z omeškania za oneskorené splnenie daňovej povinnosti. Daňový poriadok rozlišuje medzi daňovou pohľadávkou a daňovým nedoplatkom, pričom za kritérium rozlíšenia považuje ich splatnosť. Pohľadávka správcu dane na dani do lehoty splatnosti je daňovou pohľadávkou, zatiaľ čo dlžná suma dane (vrátane úroku z omeškania) po lehote splatnosti je daňovým nedoplatkom (§ 2 písm. e/, f/ Daňového poriadku). Daňová pohľadávka sa vo všeobecnosti stáva splatnou vyrubením, pričom za vyrubenú sa považuje tiež rozhodnutím správcu dane vydaným podľa § 63 Daňového poriadku. Majúc na zreteli uvedené východiská veľký senát skonštatoval, že právoplatným rozhodnutím o vyrubení sa daňová pohľadávka na úrokoch z omeškania stáva splatnou a uplynutím lehoty na plnenie nadobúda status daňového nedoplatku. Vznik pohľadávky na úrokoch z omeškania sa viaže na objektívne právne skutočnosti, ktorými sú existencia splatnej dane, nesplnenie daňovej povinnosti v lehote

25. Napokon upozornil na dôvodovú správu k bodu 13 (k § 120 ods. 2) zákona č. 377/ 2016 Z.z., ktorým bol s účinnosťou od 1. marca 2017 novelizovaný zákon o konkurze, k otázke rozlíšenia „starého dlhu“ a „nového dlhu“ dlžníka v úpadku, v ktorej sa konštatuje, že splatnosť pohľadávky nie je podmienkou vzniku pohľadávky a správnym postupom pre rozlíšenie starého a nového dlhu (v reštrukturalizácii prezentovaného inštitútom prednostnej pohľadávky) sú výlučne skutkové okolnosti vzniku pohľadávky. Aj z toho je zrejmé, že určenie splatnosti pohľadávky správcu dane na úrokoch z omeškania nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o vyrubení nie je podmienkou vzniku a prihlásenia pohľadávky na úrokoch v

26. Konštatované závery veľkého senátu o vzniku daňovej pohľadávky sú podľa názoru kasačného súdu čiastočne aplikovateľné na prejednávanú vec. Potrebné je však brať na zreteľ osobitosti reštrukturalizačného konania a konania o oddlžení fyzickej osoby podľa § 166 zákona o konkurze, predovšetkým na rozdiely vo vymedzení pohľadávok vylúčených z uspokojovania v reštrukturalizačnom konaní (konkurznom konaní) a v konaní o oddlžení

Spornými otázkami, ku ktorých riešeniu bol kasačný súd sťažovateľom vyzvaný, je na jednej strane to, či daňový nedoplatok na úroku z omeškania je nevymáhateľnou pohľadávkou podľa IV. časti zákona o konkurze, ak bol vyrubený po oddlžení a vyhlásení konkurzu za porušenie povinností, ktoré nastalo pred rozhodným dňom (§ 166a ods. 1 písm. a/ zákona o konkurze). Súčasne však sťažovateľ žiada posúdiť aj to, či prípadná nevymáhateľnosť úroku z omeškania podľa zákona o konkurze má vplyv na právomoc vyrubiť ho podľa § 156 ods. 1 písm. a/ Daňového poriadku.

23. Vo vzťahu k prvej nastolenej otázke sa kasačný súd stotožňuje s právnym názorom správneho súdu a poukazuje na skutočnosť, že po vyhlásení konkurzu, resp. oddlženia fyzickej osoby je správca dane povinný postupovať podľa osobitného zákona - zákona o konkurze (§ 158 ods. 5 Daňového poriadku). Všeobecná úprava obsiahnutá v Daňovom poriadku tak jednak z titulu dôsledného uplatňovania princípu lex specialis derogat legi generali a jednak na základe explicitného znenia dotknutého ustanovenia, ustupuje do úzadia v prospech uplatňovania zásad a postupov podľa zákona o konkurze.

25. Kasačný súd má za nespochybniteľné, že úrok z omeškania má v daňovom konaní povahu verejnoprávnej peňažnej sankcie, čo vyplýva aj z jeho systematického začlenenia v V. časti Daňového poriadku s názvom „Zodpovednosť za porušenie povinností“ v ustanoveniach vymedzených rubrikou „Sankcie“. Z dôvodu tejto sankčnej a akcesorickej povahy spadá do rozsahu pohľadávok uvedených v § 166b ods. 1 písm. d/ zákona o konkurze, ktoré sa, v závislosti odo dňa porušenia povinnosti zakladajúcej právo jeho vyrubenia, stanú po oddlžení nevymáhateľné. Nemožno neuviesť, že sťažovateľ v zásade neuvádza žiadnu relevantnú argumentáciu, ktorá by spochybňovala či už verejnoprávny sankčný charakter úroku z omeškania podľa § 156 ods. 1 písm. a/ Daňového poriadku alebo jeho zahrnutie do rozsahu pohľadávok vymedzených v § 166b ods. 1 písm. d/ zákona o konkurze.

Novela Daňového poriadku účinná od 1. januára 2020 a snaha zákonodarcu jasnejšie deklarovať, že aj vyrubený úrok z omeškania by mal mať v konkurze postavenie istiny pohľadávky, nemení nič na tom, že úrok z omeškania má akcesorickú povahu.

28. V preskúmavanej veci boli konkurz na majetok sťažovateľky a jej oddlženie vyhlásené rozhodnutím Okresného súdu Žilina sp.zn. 3OdK/163/2017 zo dňa 22. decembra 2017, publikované v Obchodnom vestníku č. 1/2018 dňa 2. januára 2018. Sťažovateľke je pritom vyrubovaný úrok z omeškania v sume 54,80 € za nezaplatenie preddavkov za obdobie 2. štvrťrok 2016 , na dani z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie 2016.

29. V súvislosti s nevyrubiteľnosťou pohľadávky je potrebné poukázať na to, že podľa § 84 ods. 1 písm. f/ Daňového poriadku (účinného do 14. januára 2021) v prípade konkurzu, resp. oddlženia daňový nedoplatok zanikne dňom nasledujúcim po uplynutí šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára alebo oddlženia podľa všeobecného predpisu upravujúceho konkurzné konanie; rovnako zanikajú aj neprihlásené pohľadávky a pohľadávky nezaradené v splátkovom kalendári určenom súdom.

31. Kasačný súd preto ani v tejto časti nezistil správne právne posúdenie veci správnym súdom podľa § 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p. Nesprávny procesný postup správneho súdu vzhliadol kasačný súd v skutočnosti, že správny súd sa dostatočne nevysporiadal v rozporoch v judikatúre, aplikovateľnej na prejednávanú vec. Priklonenie sa k použitej judikatúre odôvodnil v podstate len skutočnosťou, že rozhodnutie bolo prijaté súdmi neskôr, ako rozhodnutia, na ktoré sťažovateľka poukazovala v správnej žalobe ako aj v rámci argumentácie v kasačnej sťažnosti, a ktoré podľa kasačného súdu správne zodpovedajú nastolené otázky vymožiteľnosti pohľadávok v prípade konkurzu fyzickej osoby oddlžením podľa § 166 a nasl. zákona o konkurze. 32.

33. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 1 a § 175 ods. 1 S.s.p. tak, že úspešnej sťažovateľke priznal nárok na úplnú náhradu trov kasačného konania, ako aj trov konania pred správnym súdom. V zmysle § 175 ods. 2 S.s.p. o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením krajského súdu.

V Bratislave dňa 30. júna 2022