4Sžfk/52/2021

1. Daňový úrad Prešov (ďalej aj „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“ alebo „daň“) za zdaňovacie obdobia február - december 2014. Daňová kontrola bola ukončená doručením Protokolu z daňovej kontroly č. 104269749/ 2016 zo dňa 10. novembra 2016 (ďalej aj „protokol“) žalobcovi. 2. Na základe výsledkov daňovej kontroly vydal správca dane rozhodnutie č. 101625405/ 2018 z 21. augusta 2018 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa ustanovenia § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Daňový poriadok“) žalobcovi vyrubil rozdiel na dani z pridanej hodnoty v sume 45.000,- € za zdaňovacie obdobie júl 2014. 3. Rozhodujúcou skutočnosťou pre vydanie prvostupňového rozhodnutia boli závery správcu dane o porušení § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Správca dane neuznal žalobcovi právo na odpočítanie dane z faktúr od spoločnosti BRASTRECH s.r.o., so sídlom Volgogradská 13, 080 01 Prešov, IČO: 46008594, DIČ: 2023203314 (ďalej aj „BRASTRECH s.r.o.“) za dodanie služieb (prenájom a príprava, príprava a servis, zhotovenie a umiestnenie reklamy, zabezpečenie servisného parkoviska, rádiové a bezpečnostné zabezpečenie) konštatujúc, že obchodné transakcie sa neuskutočnili tak, ako boli deklarované. Správca dane dospel k presvedčeniu, že (i) fakturované služby neboli dodané od BRASTRECH s.r.o., ani jeho subdodávateľom spoločnosťou AIRSTREAM, s.r.o., (ii) išlo len o formálne vystavovanie faktúr, bez reálneho plnenia, a to s cieľom získania daňovej výhody a (iii) v roku 2014 si autá a s tým súvisiace služby na preteky spoločnosť prenajímala od pán Karla Trneného Sinkov a od S. P. z Českej republiky a nie od deklarovaného dodávateľa. 4. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 102417015/2018 z 30. novembra 2018 (ďalej aj „rozhodnutie žalovaného“) prvostupňové rozhodnutie správcu dane podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil. Stotožňujúc sa zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci správcom dane žalovaný zastával názor, že žalobca nepreukázal splnenie zákonných podmienok na odpočítanie dane.

5. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote (všeobecnú) správnu žalobu na Krajský súd v Prešove (ďalej len „správny súd“), ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci na ďalšie konanie. Žalobca zastával názor, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že sa špecializuje na vykonávanie reklamy prostredníctvom automobilového športu, preto musel naplniť požiadavky obchodných partnerov a zabezpečiť umiestnenie reklamy na súťažnom vozidle. V roku 2014 sa žalobca zúčastnil 30 podujatí a fotodokumentáciou preukázal, že na súťažnom vozidle boli umiestnené reklamy.

Dodávateľská spoločnosť všetky faktúry za dodané služby a tovary mala riadne zaevidované vo svojom účtovníctve a daňovú povinnosť riadne priznala. Napriek tomu žalovaný a prvostupňová orgán neuznali uplatnené právo na odpočet zo strany žalobcu. Predloženými dôkazmi podľa žalobca podľa svojho názoru uniesol svoje dôkazné bremeno a dôkazné bremeno opaku prešlo na správcu dane. Jedinou pochybnosťou správcu dane bola podľa názoru žalobcu nekontaktnosť jeho dodávateľa, resp. subdodávateľov, s ktorými nebol v žiadnom právnom vzťahu. Žalobca bol podľa svojho názoru v daňovom konaní neprimerane zaťažený dôkazným bremenom, a to vo vzťahu k skutočnostiam medzi jeho dodávateľom a subdodávateľmi.

zdaňovacom období. 8. V rozsudku sp. zn. 1S/2/2019 zo dňa 10. decembra 2020 správny súd uviedol, že na žalobcovi bolo dôkazné bremeno, aby v rámci daňového konania preukázal, že si nárok na odpočítanie dane uplatňuje v súlade so zákonnými podmienkami. Úlohou správcu dane je až následne verifikovať tvrdenia a dôkazy predložené žalobcom. S ohľadom na § 49 ods. 1 v spojení s § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“) bolo úlohou žalobcu preukázať, že došlo k dodaniu zdaniteľného obchodu a táto služba bola žalobcom použitá na účely jeho podnikania. Na podporu svojho názoru

9. Správny súd mal za to, že odpočet DPH je výsostne viazaný na vzťah medzi dodávateľom a odberateľom. Ide o osobný charakter zdaniteľných plnení, pri ktorom stotožnenie osoby, ktorá uskutočnila zdaniteľné plnenie v prospech iného platiteľa musí zodpovedať skutočnému stavu, o čom musí byť predložený dôkaz (viď. napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/ 61/2016). 10.

Sporné faktúry obsahovali iba všeobecné pomenovanie služieb ako príprava a servis súťažného vozidla, resp. prenájom vozidla, sprostredkovanie a zhotovenie reklamy. Žalobca však bližšie nevysvetlil a nešpecifikoval o aké konkrétne služby sa jednalo, tobôž nie, aby ich dodanie aj reálne preukázal. Podľa sporných faktúr boli žalobcovi v rovnaký deň dodané taktiež služby s totožným označením na rovnakú sumu, pričom nebolo zrejmé, v akých úkonoch jednotlivé služby spočívali. Skutočnosti, ktoré tvrdil žalobca a zároveň, ktoré považoval za preukázané, ako je predmet jeho činnosti a zároveň aj to, že sa na pretekoch zúčastňoval a jeho vozidlo malo na sebe polep reklám pre jeho odberateľov, nepreukazujú dodanie služieb fakturovaných spoločnosťou BRASTRECH s.r.o. Uvedený záver vyplýval prinajmenšom z tej skutočnosti, že ani samotný žalobca neuviedol, v čom fakturované služby mali spočívať. Správny súd poukázal na dôkaz vyplývajúci z administratívneho spisu a to výsluch svedka P. S., ktorý k spôsobu prenájmu vozidla uviedol, že vozidlo priviezol na každý závod, odovzdal

11. Na základe uvedeného nebolo správnemu súdu zrejmé, o aký nájom súťažného vozidla, ktorý bol fakturovaný spoločnosťou BRASTRECH s.r.o., sa jednalo, keďže samotný žalobca mal uzatvorené nájomné zmluvy s vlastníkmi vozidiel, a teda tieto vozidlá mu neboli zabezpečované prostredníctvom dodávateľa spoločnosti BRASTRECH s.r.o. S poukazom na uvedené nezrovnalosti vo výpovediach žalobcu v korelácií s vykonanými dôkazmi správny súd dospel k totožným zisteniam ako finančné orgány, ktoré nemali za preukázané dodanie fakturovaných služieb od spoločnosti BRASTRECH s.r.o. Čo sa týka žalobcom predložených faktúr, k týmto správny súd uviedol, že faktúra je listinným dokladom, ktorý preukazuje, že došlo k nejakej skutočnosti vo vzťahu k DPH, avšak uvedený listinný materiál nie je zárukou, že skutočne došlo aj ku skutočnostiam v nej deklarovaným.

12. V administratívnom spise absentoval zoznam konkrétne špecifikovaných služieb, ktoré dodávateľ BRASTRECH s.r.o. poskytol žalobcovi, s vysvetlením o aké služby sa jedná a vo vykonaní akých úkonov tieto služby spočívali, a to aj napriek výzve správcu dane na odstránenie uvedenej nezrovnalosti. Vzhľadom na uvedené nebolo možné ani len preskúmať reálnosť dodania uvedených služieb, keďže tieto neboli konkretizované.

Nakoľko všeobecná formulácia o poskytnutých službách bez akéhokoľvek dôkazu o ich poskytnutí nenapĺňa podmienku preukázania dodania služieb a s tým spojené naplnenie zákonných podmienok ustanovených v § 49 ods. 1, ods. 2 v spojení s § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, správny súd považoval napadnuté rozhodnutie za správne.

V danom prípade však nie je preukázané, že služby uvedené na sporných faktúrach boli reálne dodané. Z uvedeného vyplýva, že predmetné rozhodnutie na posudzovaný prípad nedopadá. Žalovaný a ani prvostupňový správny orgán v konaní nesubsumovali konanie žalobcu pod daňový podvod.

Uvedené rozhodnutie vychádzalo z rovnakého skutkového a právneho základu.

14. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca (ďalej aj „sťažovateľ“) včas kasačnú sťažnosť z dôvodu, že správny súd v konaní a pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP) a odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. h) SSP).

Túto skutočnosť sťažovateľ preukázal aj predloženou fotodokumentáciou. Ďalej z administratívneho spisu jednoznačne vyplynulo, že sa v roku 2014 zúčastnil na viac ako tridsiatich podujatiach. V konaní preukázal, že bez vykonania fakturovaných uvedených činností nie je účasť na pretekoch možná, tzn. ak sa sťažovateľ chcel zúčastniť pretekov, tieto služby museli byť vykonané; · podľa sťažovateľa je nepochybné, že k uskutočneniu služieb došlo, a preto ak ich reálnosť správca dane spochybnil, bol povinný uvedenú skutočnosť i preukázať, k čomu však nedošlo. Z administratívneho spisu jednoznačne vyplynulo, že tieto služby nadobudol od spoločnosti BRASTRECH s.r.o.; · považujúc napadnutý rozsudok za vecne a právne nesprávny správnemu súdu vytkol, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.

Uvedené sa aj uskutočnilo a BRASTRECH s.r.o. pravidelne za svoje služby vystavoval faktúry. To, že na niektorých faktúrach bolo v predmete fakturácie napísané prenájom vozidla Škoda Fabia WRC bola len formálna chyba, myslelo sa pod tým dovoz, odvoz a servis vozidla priamo na jednotlivé športové podujatie; · následne sťažovateľ rozporoval, že by výpovede p. J. boli nepresné. Mal za to, že boli dostatočne určité a zrejmé. Zdôrazňoval prirodzenú nemožnosť, vzhľadom na odstup času a množstvo absolvovaných pretekov, kedy tieto neboli zakaždým absolvované na rovnakom súťažnom vozidle, aby si p. J. pamätal úplne všetko do najmenších podrobností; · k prenájmu Škody Octavie WRC od p. P. S. sťažovateľ uviedol, že toto vozidlo bolo prenajaté pre iného, ďalšieho jazdca tímu Drotár Autošport, a to pre T. W., ktorý na ňom absolvoval celú sezónu PAV 2014. Vozidlo mu na každý pretek doviezol a odviezol p.

Vyššie uvedené skutočnosti vyvracajú závery správneho súdu v bode 41. rozsudku, keďže je zrejmé, že správca dane nesprávne vyhodnotil skutočnosti s prenájmom súťažných vozidiel (hoci podľa nájomných zmlúv a fakturácii od firmy BRASTRECH s.r.o. tak mohol a mal urobiť). Taktiež v tejto súvislosti je vyvrátený záver správneho súd v bode 46. rozsudku. Je zrejmé, že správca dane počas konania selektívne vychádzal iba z dôkazov, ktoré mohli prípadne vyvolať určité pochybnosti o zdaniteľnom obchode, no na dôkazy, ktoré tieto pochybnosti vyvracali, resp. potvrdzovali sťažovateľom tvrdené skutočnosti (napr. splnomocnená zástupkyňa spoločnosti BRASTRECH s.r.o. p. T. Č. potvrdila uskutočnenie zdaniteľných obchodov) správca dane neprihliadal, na základe čoho následne usúdil, že sťažovateľ neuniesol svoje dôkazné bremeno. S uvedeným nesprávnym a nezákonným postupom sa stotožnil i správny súd. 15. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zotrval na svojej doterajšej argumentácii a navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol.

16. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP), má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok z dôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je nedôvodná.

Kasačný súd zistil, že predmetom konania v konaní pred kasačným súdom boli už v minulosti skutkovo aj právne obdobné veci identických účastníkov konania. Kasačný súd sa opakovane zaoberal v tomto smere obdobnými kasačnými sťažnosťami sťažovateľa.

Zohľadniac uvedené skutočnosti kasačný súd v súlade s § 464 ods. 1 SSP poukazuje na odôvodnenie skôr vydaného rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžfk/79/2021 zo dňa 30. marca 2023: „18. Vychádzajúc z dôvodov kasačnej sťažnosti považoval kasačný súd za podstatné zaujať právny názor predovšetkým k otázke splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty sťažovateľom a k otázke unesenia dôkazného bremena, resp. jeho rozloženia medzi sťažovateľa a správcu dane, ako i to, či skutkový stav v rozsahu zistenom správcom dane umožnil spoľahlivo vyvodiť vyššie popísané závery spojené s uložením daňovej povinnosti. Splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane

Pokiaľ vyššie uvedené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane nie sú splnené, pričom dôkazné bremeno je na osobe, ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje (sťažovateľovi), právo na odpočítanie dane môže byť odopreté.

DPH. Platiteľ dane (sťažovateľ) si môže v zmysle zákona o DPH odpočítať daň: dňom vzniku daňovej povinnosti (§ 49 ods. 1 zákona o DPH), daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby (§ 19 ods. 2 zákona o DPH), daň, ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje musí byť voči nemu uplatnená iným platiteľom dane z tovarov alebo služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (§ 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH), zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane, od ktorého mu bol tovar dodaný (§ 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH), čo je však formálnou a nie hmotnoprávnou podmienkou na odpočítanie dane. 21.

22. Správca dane oboznámil sťažovateľa so skutočnosťami zistenými pri daňovej kontrole dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia február - december 2014 (č.l. administratívneho spisu), konkrétne s jeho pochybnosťami. Keďže splnenie hmotnoprávnych

23. Kasačný súd preto konštatuje, že sťažovateľ pochybnosti správcu dane ohľadom dodania služieb spoločnosťou BRASTRECH s.r.o. nevyvrátil a preto si nesplnil svoju dôkaznú povinnosť, čoho dôsledkom bol záver správcu dane a žalovaného o nesplnení hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane sťažovateľom. Sťažnostný bod je preto nedôvodný.

25. Pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní, dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt. Správca dane dokazovanie vykonáva, vedie dokazovanie. Jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie.

Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane.

26. V posudzovanej veci bolo aj s poukazom na vyššie popísané aspekty a mechanizmus prenosu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom na sťažovateľovi, aby relevantným spôsobom (nielen formálnymi dokladmi) preukázal dôvodnosť ním uplatneného nároku na odpočítanie dane v príslušnom zdaňovacom období, t.j., že došlo k reálnemu dodaniu služieb, ktorú dodávku deklaroval predložením faktúr od spoločnosti BRASTRECH s.r.o. Bolo tak primárne na sťažovateľovi, aby preukázal, že došlo k reálnemu uskutočneniu zdaniteľných plnení, ktorých preukázanie vyžaduje § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH.

Vo vzťahu k zisteniam viažucim sa k jednotlivým spoločnostiam neboli preukázané žiadne také skutočnosti, ktoré by nasvedčovali reálnosti uskutočnenia zdaniteľných plnení. Ich činnosti sa v zásade obmedzovali len na vystavenie a úhrady faktúr, t.j. nešlo o vykonávanie podnikateľskej/ekonomickej činnosti, spojenej s reálnou výmenou plnení, ktorá je predpokladom vzniku daňovej povinnosti a naň nadväzujúceho vzniku nároku na odpočítanie

28. Zo zistení správcu dane taktiež vyplýva, že sťažovateľ si faktúrami vystavenými spoločnosťou BRASTRECH s.r.o. uplatnil právo na odpočítanie dane aj za také dodávky plnení, ktoré mali byť realizované prostredníctvom českého dodávateľa Karel Trněný - SINKOV - prenájom súťažných vozidiel. Uvedené zistenia pritom iba podporujú závery daňových orgánov o tom, že išlo o fakturáciu dodávok bez reálneho plnenia, a teda neboli splnené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane.

30. Ani kasačný súd nemohol konštatovať, že sťažovateľ svoje dôkazné bremeno uniesol, keď po relevantnom spochybnení ním predložených dokladov správcom dane neprodukoval žiadne dôkazy, ktoré by pochybnosti správcu dane vyvrátili. Sťažnostný bod je preto nedôvodný.“

S odôvodnením tohto rozsudku sa kasačný súd stotožňuje a naň aj v súlade s § 464 ods. 1 SSP odkazuje.