4Sžfk/55/2020

1. Správny súd uznesením č. k. 24S/51/2019-57 zo dňa 29. apríla 2020 (ďalej len ,,napadnuté uznesenie” alebo „uznesenie správneho súdu“) podľa § 98 ods. 1 písm. g/ zákona č. 162/ 2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP”) odmietol správnu žalobu žalobkyne, účastníkom konania nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2. V odôvodnení správny súd uviedol, že oznámenie žalovaného nespĺňa ani formálne ani vecné náležitosti rozhodnutia orgánu verejnej správy a to, že nejde o rozhodnutie jednoznačne vyplýva aj z § 77 ods. 4, posledná veta zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (ďalej len ,,Daňový poriadok”). Podľa obsahu tohto oznámenia nejde ani o opatrenie v zmysle § 3 ods. 1, písm. c/ SSP z dôvodu, že podľa obsahu nejde ani o rozhodnutie o právach a právom chránených záujmoch fyzickej a právnickej osoby. Preto predmetné oznámenie nie je možné považovať ani za rozhodnutie a ani za opatrenie orgánu verejnej správy, ktoré by podliehalo súdnemu prieskumu. 3. Pre úplnosť správny súd uviedol, že žalobkyňa sa žalobou domáhala preskúmania zákonnosti oznámenia žalovaného, ale v petite žaloby navrhla, aby správny súd zrušil aj prvostupňové rozhodnutie a oznámenie o zamietnutí odvolania v daňovom konaní. Podľa správneho súdu žalobkyňa v žalobe ako napadnuté rozhodnutie označila oznámenie žalovaného, preto predmetom prieskumu tak mohlo byť len toto oznámenie a konanie, ktoré mu predchádzalo. Z hľadiska svojej povahy je podľa správneho súdu preskúmanie rozhodnutia v mimo-odvolacom konaní mimoriadnym prostriedkom nápravy nezákonnosti právoplatných rozhodnutí vydaných v daňovom konaní. Nejde teda o tretí stupeň konania nadväzujúcim na právoplatne skončené daňové konanie, ale osobitný postup po právoplatnom skončení daňového konania. Z uvedeného podľa správneho súdu vyplýva, že na základe žaloby o preskúmanie zákonnosti oznámenia žalovaného nemohli byť predmetom prieskumu aj oznámenie a rozhodnutie správcu dane vydané v prv skončenom daňovom konaní. Navyše, žalobu o preskúmanie zákonnosti opatrenia, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobkyne, bolo potrebné podať v zákonom stanovenej dvojmesačnej lehote od doručenia predmetného oznámenia žalobkyni, čo v tejto veci podanou žalobou nemohlo byť naplnené a rozhodnutie správcu dane, voči ktorému neboli vyčerpané opravné prostriedky, je z prieskumu správnym súdom podľa § 7 písm. a/ SSP vylúčené.

4. Žalobkyňa - v procesnom postavení sťažovateľky (ďalej len „sťažovateľka“) podala proti uzneseniu správneho súdu kasačnú sťažnosť žiadajúc jeho zrušenie a vrátenie veci správnemu súdu na ďalšie konanie. Svoju kasačnú sťažnosť odôvodnila dôvodmi podľa § 440 ods. 1 písm. j/ SSP. 5. Sťažovateľka v kasačnej sťažnosti uviedla, že v mimo odvolacom konaní žiadala preskúmanie zákonnosti prvostupňového rozhodnutia správcu dane, okrem iného aj v súvislosti s dodržaním ustanovenia § 31 ods. 3 Daňového poriadku a namietala, že prvostupňové rozhodnutie jej bolo doručené v rozpore s týmto ustanovením - bez vykonania opakovaného pokusu o doručenie. Podľa jej názoru riadny a zákonný prieskum prvostupňového rozhodnutia správcu dane mimo odvolacieho konania bol spôsobilým prostriedkom nápravy pochybenia na strane daňových orgánov, ktoré nedodržaním ustanovení Daňového poriadku o doručovaní meritórneho rozhodnutia spôsobili hrubý zásah do subjektívnych práv sťažovateľky. Preto malo byť podľa nej oznámenie žalovaného správnym súdom vyhodnotené ako nezákonné a nedôvodne zasahujúce do práv sťažovateľky. 6. Sťažovateľka zároveň argumentovala aj nezákonnosťou prvostupňového rozhodnutia z vecného hľadiska. 7. Sťažovateľka poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo 48/2010 zo dňa 29. februára 2012, podľa ktorého všeobecné súdy v občianskom súdnom konaní nemajú poskytovať formálny či formalistický výklad a aplikáciu práva, ale majú poskytovať taký výklad a aplikáciu práva, ktorý je materiálnou ochranou zákonnosti. V posudzovanom prípade daňové orgány nenapravili chybu, ktorej sa dopustili pri doručovaní prvostupňového meritórneho rozhodnutia, chybu nenapravil ani žalovaný a krajský súd formalisticky posúdil oznámenie ako akt, ktorý správne súdy nepreskúmavajú, čím fakticky došlo k porušeniu ústavného práva sťažovateľky na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky. 8. Krajský súd mal podľa sťažovateľky preskúmať napádané oznámenie aspoň z dôvodu namietaného nedoručenia meritórneho rozhodnutia do vlastných rúk, nakoľko takáto závažná chyba má za následok, že doposiaľ nebola vec právoplatne skončená. 9. Podľa sťažovateľky je predmetné oznámenie opatrením spôsobilým na preskúmanie v správnom súdnictve, pretože ním došlo ku zásahu (opätovnému) do subjektívnych práv sťažovateľky, či už do práv plynúcich jej z daňových predpisov (napr. do práva na zákonné prejednanie a rozhodnutie veci, do práva na spravodlivé prejednanie a rozhodnutie veci, do práva na prejednanie a rozhodnutie veci v dvojinštančnom konaní, do práva na riadne preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, do práva na riadne a správne zistenie a určenie daňovej povinnosti/určenia sumy nadmerného odpočtu), následne do práv upravujúcich správne súdne konanie a takisto do ústavného práva podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky. 10. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobkyne nevyjadril.

11. V súlade s rozvrhom práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na rok 2022 bola prerokúvaná vec pridelená náhodným výberom na rozhodnutie senátu 3S v zložení zo sudkýň JUDr. Kataríny Benczovej (predsedníčka senátu), Mgr. Kristíny Babiakovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. (členka senátu). 12. Z dôvodu dlhodobo plánovanej neprítomnosti predsedníčky senátu v čase vydania predmetného uznesenia rozhodoval senát 3S v súlade s Rozvrhom práce Najvyššieho správneho súdu na rok 2022 v znení opatrení č. 1 až 8 v zložení zo sudkýň JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. (predsedníčka zastupujúceho senátu 4S), Mgr. Kristíny Babiakovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. (členka senátu). 13. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľky bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach sťažnostných bodov uplatnených sťažovateľkou (§ 453 ods. 2 SSP) spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. 14. Sťažovateľka žiadala kasačný súd o posúdenie, či oznámenie o tom, že správny orgán nezistil dôvody pre zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, je spôsobilé zasiahnuť do jej subjektívnych práv, a teda má aj podliehať súdnemu prieskumu v správnom súdnictve. 15. K nastolenej otázke kasačný súd konštatuje, že sa v plnej miere stotožňuje s právnym záverom správneho súdu, že oznámenie o tom, že správny orgán nezistil dôvody pre zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, nie je ani rozhodnutím a ani správnym aktom, ktorý by mal za následok vznik, zmenu, alebo zánik právneho vzťahu ani ním nemôžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb priamo dotknuté. 16. V rámci svojich právnych úvah pri riešení nastolenej právnej otázky vychádzal kasačný súd aj z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. K záveru o tom, že predmetné oznámenie nemôže byť predmetom súdneho prieskumu, dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky už vo svojej judikatúre k skôr účinnému § 244 ods. 1 a 3 Občianskeho súdneho poriadku (uznesenie sp. zn. 7Sžso 11/2010, judikát R 85/2012, rovnako R 51/1995). Tento názor zodpovedá aj právnej úprave obsiahnutej v SSP (§ 7 SSP). Po vyhotovení predmetného oznámenia totiž ostali práva a povinnosti žalobkyne rovnaké ako pred jeho vyhotovením. 17. Podanie spojené s prieskumom rozhodnutia v mimo odvolacom konaní (§ 77 Daňového poriadku) nemá za následok vznik právneho nároku na začatie tohto konania, ale je iba formálnym podnetom na preskúmanie splnenia podmienok potrebných na začatie tohto konania. K uvedenému záveru dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky aj napr. v rozhodnutiach sp. zn. 1Sžr/30/2010 zo dňa 21. októbra 2011, sp. zn. 3Sžf/75/2014 zo dňa 1. júla 2015. Namietať zásah do jej práv prvostupňovým rozhodnutím a oznámením o zamietnutí odvolania, mohla podľa kasačného súdu sťažovateľka podaním žaloby proti týmto rozhodnutiam, ktoré podmienku prípustnosti súdneho prieskumu spĺňajú.

V Bratislave dňa 14. septembra 2022