4Sžfk/56/2020

1. Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty (ďalej len „správca dane“) vydal podľa § 91 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení (ďalej len „daňový poriadok“) daňovú exekučnú výzvu č. 101116604/2019 zo dňa 13. mája 2019 (ďalej len „daňová exekučná výzva“). V daňovej exekučnej výzve žalobkyni oznámil, že na základe vykonateľného výkazu daňových nedoplatkov správcu dane č. 101025945/2019 zostaveným k 2. máju 2019 začal daňové exekučné konanie. Žalobkyňa sa voči daňovej exekučnej výzve odvolala.

2. Žalovaný rozhodnutím č. 101922518/2019 zo dňa 12. augusta 2019 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) potvrdil podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku rozhodnutie č. 101116604/2019 zo dňa 13. mája 2019, ktorým bolo oznámené daňovou exekučnou výzvou vymáhanie v nej uvedeného daňového nedoplatku.

II. Konanie pred správnym súdom

5. Žalobkyňa podala voči rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť. Dôvody na podanie kasačnej sťažnosti žalobkyňa oprela o § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) SSP. Navrhla, aby kasačný súd rozsudok správneho súdu zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. Žalobkyňa alternatívne navrhla, aby kasačný súd zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správcu dane a vrátil vec správcovi dane na ďalšie konania. Vo svojej kasačnej sťažnosti namietala, · nesprávnosť postupu správneho súdu v tom, že zo strany správneho súdu nebolo dostatočným spôsobom vyhodnotené, či žalovaný a správca dane dostatočným spôsobom vyhodnotili vykonané dokazovanie a závery tohto dokazovania. Podľa názoru žalobkyne nemali orgány finančnej správy dostatok podkladov na rozhodnutie vo veci, spoľahlivo a presne nevymedzili skutkový stav, prekročili medze zákonom dovolenej správnej úvahy, rozhodnutie odôvodňovali nezákonným dôkazným prostriedkom, nevydali rozhodnutia v súlade s relevantnými zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, nevydali rozhodnutia obsahujúce zákonom predpísané náležitosti, procesne nepostupovali v súlade s platným právnym poriadkom, · správny súd si neobstaral dostatok potrebných podkladov pre rozhodnutie vo veci, správne orgány spoľahlivo presne a úplne nezistil skutočný stav veci a porušil princíp dvojinštančnosti konania, · zo strany správnych orgánov prišlo k prekročeniu medzí zákonom dovolenej správnej úvahy, nakoľko hodnotenie dôkazov nemôže byť ľubovoľné, · v odôvodnení správnych rozhodnutí sa orgány verejnej správy nevysporiadali s otázkou, prečo nevykonali všetky dôkazy navrhnuté účastníkmi konania, v rozsudku absentuje vlastné vysporiadanie sa s podstatnými žalobnými námietkami zo strany správneho súdu. 6. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že v podanej kasačnej sťažnosti nie sú uvedené skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu jeho stanoviska. Navrhol žalobu zamietnuť a žalobkyňu zaviazať náhradou trov konania.

11. Kasačný súd je v súlade s § 453 ods. 1 časti vety pred bodkočiarkou SSP viazaný kasačnými bodmi. Táto skutočnosť znemožňuje kasačnému súdu dotvárať kasačné sťažnosti a ani dopĺňať. Z tohto dôvodu, kasačný súd musel námietku kasačného súdu týkajúcu sa nesprávnosti postupu správneho súdu vyhodnotiť ako nedôvodnú. Žalobkyňa síce na strane 11 v odrážkach uvádza dôvody, pre ktoré malo prísť k pochybeniu, avšak tie nijakým spôsobom nerozvíja. Pokiaľ žalobkyňa namieta, že napríklad nebolo dostatočným spôsobom vykonané dokazovanie, je potrebné aby žalobkyňa uviedla, aké dokazovanie absentovalo a prečo v tejto časti správny súd uvedené nezákonne posúdil. 12. K námietke týkajúcej sa nezaobstarania si dostatok potrebných podkladov pre rozhodnutie vo veci, neúplného zistenia skutkového stavu zo strany správnych orgánov a porušenia princípu dvojinštančnosti konania, kasačný súd uvádza, že tieto pochybenia rovnako konkretizované neboli. Kasačný súd pritom pripomína, že predmetom konania je daňová exekúcia, kde sa vychádza z vykonateľného exekučného titulu. Z podkladov je pritom zrejmé, že v čase vydávania daňovej exekučnej výzvy a napádaných rozhodnutí existoval vykonateľný exekučný titul. Kasačný súd preto nerozumie, aké nedostatky v skutkovom stave mala žalobkyňa na mysli. 13. K námietke týkajúcej sa prekročenia medzí zákonom dovolenej správnej úvahy kasačný súd uvádza, že pri vydávaní napadnutých rozhodnutí tak žalovaný ako aj správny orgán nemajú žiadny priestor na aplikovanie tohto inštitútu. Zo strany orgánov verejnej správy tak nemohlo prísť k prekročeniu medzí správnej úvahy, nakoľko v procese začatia exekučného konania daňový poriadok nepripúšťa žiadnu úvahu pre správcu dane. 14. V kasačnej sťažnosti absentovalo zo strany žalobkyne, aké dôkazy navrhnuté zo strany žalobkyne neboli vykonané a v čom pri tomto posúdení správny súd pochybil. Kasačný súd pritom pripomína, že rozsah preskúmavania napádaných rozhodnutí je obmedzený len na exekučné konanie. 15. Kasačný súd konštatuje, že napriek rozsiahlosti kasačnej sťažnosti, je veľmi málo konkretizovaná. Jednotlivé kasačné body kasačný súd pritom nemôže dotvárať. Takáto činnosť by z jeho strany znamenala porušenie rovnosti účastníkov. 16. Po preskúmaní jednotlivých námietok trpiacich vadou prílišnej všeobecnosti a abstraktnosti, kasačný súd nezistil žiadne pochybenia zo strany správneho súdu v rozsahu namietanom v kasačnej sťažnosti. Podané námietky aj so zreteľom na vyššie uvádzané skutočnosti tak vyhodnotil ako nedôvodné. 17. Kasačný súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 8Sžfk/81/2020 zo dňa 30. júna 2021, ECLI:SK:NSSR:2021:1019201183.1, predmetom ktorého bola obdobná vec tých istých účastníkov konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky posúdil danú vec zhodne s posúdením tejto veci kasačným súdom.