4Sžfk/56/2021

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Jozef Lopuch - Club Hotel OLYMPIA, miesto podnikania: Partizánska 684/80, 058 01 Poprad, IČO: 14285410, právne zastúpený JUDr. Marek Radačovský, advokát, so sídlom Žriedlová 3, 040 01 Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 100806403/ 2020 zo dňa 24.04.2020, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti právoplatnému uzneseniu Krajského súdu v Prešove č. k. 1S/39/2020-235 zo dňa 14.01.2021, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Prešove č. k. 1S/39/2020 - 235 zo dňa 14.01.2021 zrušuje a vec vracia Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnej sťažnosti odkladný účinok nepriznáva.

Odôvodnenie

Odôvodnenie

2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej choroby COVID-19 v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého sa daňové konania prerušujú na žiadosť daňového subjektu odo dňa nasledujúceho po dni podania žiadosti do skončenia pandémie. Žalobca uviedol, že návrh na prerušenie konania bol žalovanému doručený dňa 01.05.2020, teda daňové konanie sa prerušilo odo dňa 02.05.2020 do skončenia pandémie. Napriek uvedenému mu však žalovaný dňa 09.05.2020 doručil napadnuté rozhodnutie, čím podľa žalobcu porušil ustanovenie § 8 ods. 1 Zákona o mimoriadnych opatreniach COVID-19 a uložil žalobcovi povinnosti v prerušenom konaní.

doručením. Poukázal na to, že v zmysle metodického usmernenia, ktoré je súčasťou administratívnych spisov, bude opätovne po skončení prerušenia konania zasielať napadnuté rozhodnutia žalobcovi. Na základe uvedeného navrhol žalovaný žalobu ako predčasne podanú

poriadok. 6. Krajský súd sa po preskúmaní veci stotožnil s názorom žalovaného a uznesením č. k. 1S/ 39/2020 - 235 zo dňa 14.01.2021 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“ alebo „uznesenie krajského súdu“) žalobu odmietol ako predčasne podanú s poukazom na § 98 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“), keďže lehota na jej podanie ešte

8. Krajský súd konanie žalovaného nepovažoval za nezákonné, pretože žalovaný napadnuté rozhodnutie expedoval žalobcovi dňa 27.04.2020, teda ešte v čase, kedy daňové konanie prerušené nebolo, a teda v čase expedovania neporušil nijaké zákonné ustanovenia.

9. Krajský súd na základe uvedeného dospel k záveru, že žaloba bola súdu doručená predčasne, nakoľko dvojmesačná lehota na jej podanie začína podľa SSP plynúť od doručenia napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy, k čomu v uvedenom prípade ešte účinne nedošlo, pretože na doručenie rozhodnutia počas prerušeného daňového konania nemožno hľadieť ako na úkon vyvolávajúci právne účinky. Krajský súd podotkol, že žalovaný bude po skončení obdobia pandémie povinný opätovne doručovať napadnuté rozhodnutie žalobcovi podľa ustanovení Daňového poriadku tak, aby sa na toto doručenie viazali právne účinky.

10. Proti napadnutému uzneseniu podal žalobca, ako sťažovateľ, kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a j) SSP. Navrhol, aby kasačný súd uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podľa názoru žalobcu krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a žaloba bola nezákonne odmietnutá. Taktiež žiadal, aby kasačný súd priznal jeho kasačnej sťažnosti odkladný účinok. 11. Žalobca v kasačnej sťažnosti namietal, že žalovaný zásadným spôsobom porušil procesné predpisy a ustanovenie § 8 ods. 1 Zákona o mimoriadnych opatreniach COVID-19, lebo v daňovom konaní voči žalobcovi vykonával úkony, t. j. doručoval napadnuté uznesenie napriek tomu, že daňové konanie bolo odo dňa 02.05.2020 prerušené. Podľa žalobcu došlo pri postupe žalovaného k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. 12. Žalobca v kasačnej sťažnosti namietol nesprávne právne závery krajského súdu, ktoré krajský súd vyvodil, keď tvrdil, že nedošlo k účinnému doručeniu napadnutého rozhodnutia žalovaného, a preto bola žaloba podaná predčasne. Žalobca poukázal na to, že Daňový úrad Prešov začal viesť exekučné konanie na základe napadnutých rozhodnutí, a to aj napriek tvrdeniu žalovaného, že toto napadnuté rozhodnutie považuje za nesprávne doručené a nemajúce zamýšľané účinky. 13. Podľa žalobcu napadnuté rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť v zmysle § 63 ods. 9 Daňového poriadku, pretože (i) jednak bolo žalobcovi doručené, pričom samotná skutočnosť doručenia je nesporná, a (ii) jednak ho nie je možné napadnúť odvolaním, čo je jasne uvedené v poučení obsiahnutom v napadnutom rozhodnutí. V nadväznosti na to žalobca tvrdil, že aj všeobecnú správnu žalobu podal včas v súlade s § 180 ods. 2 a § 181 ods. 1 SSP. 14. Žalobca ďalej poukázal na to, že „prípis“ žalovaného, ktorým mu žalovaný oznámil, že na doručenie napadnutého rozhodnutia nemá prihliadať, pretože mu ho bude doručovať znova, zákonom nepredpokladaný nie je a takýto prípis nie je spôsobilý negovať účinky vydaného rozhodnutia žalovaného. 15. Napokon žalobca namietal, že krajský súd nerozhodol o jeho návrhu na priznanie odkladného účinku žaloby.

17. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky začal vykonávať svoju činnosť odo dňa 01.08.2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Výkon súdnictva prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky odo dňa 01.08.2021 vo všetkých veciach, v ktorých je od 1.8.2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola pôvodne predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky a bola jej pridelená sp. zn. 4Sžfk/56/2021. Od 01.08.2021 je na konanie v tejto veci príslušný Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Vec bola náhodným výberom pridelená kasačnému senátu 1S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol pod pôvodnou spisovou značkou. 18. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP preskúmal napadnuté uznesenie, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), vo veci jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. S poukazom na § 462 ods. 1 SSP kasačný súd rozhodol, že uznesenie krajského súdu zrušuje a vec vracia krajskému súdu na ďalšie konanie tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. 19. Primárnou úlohou kasačného súdu bolo posúdiť, či krajský súd postupoval správne, keď žalobu proti rozhodnutiu žalovaného odmietol ako predčasne podanú z dôvodu, že počas prerušenia daňového konania nedošlo k účinnému doručeniu rozhodnutia žalovaného žalobcovi, od ktorého sa odvíja lehota na podanie správnej žaloby. Kľúčovou otázkou bolo, či prerušenie daňového konania znemožňovalo, aby rozhodnutie žalovaného expedované ešte pred týmto prerušením, mohlo byť žalobcovi účinne doručené po tomto prerušení, a to na účely posúdenia včasnosti podania správnej žaloby a zaručenia prístupu k súdu v špecifickom období trvania pandémie, počas ktorej bol prijatý Zákon o mimoriadnych opatreniach COVID-19 umožňujúci osobitnú formu prerušenia daňového konania. 20. Podľa § 181 ods. 1 SSP: „Fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.“

23. Podľa § 63 ods. 9 Daňového poriadku: „Doručené rozhodnutie, proti ktorému nemožno podať odvolanie, je právoplatné.“ 24. Podľa § 74 ods. 7 Daňového poriadku: „Proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu nemožno podať odvolanie [.

. .] § 8 až 12, [. . .] sa obdobie pandémie považuje za skončené 30. septembra 2020 [. . .].“ 27. Kasačný súd zistil, že v obdobných veciach žalobcu (sťažovateľa) proti žalovanému už rozhodoval, a to v konaní sp. zn. 4Sžfk/55/2021, 8Sžfk/56/2021 a 1Sžfk/83/2021, kedy kasačnú sťažnosť žalobcu proti uzneseniu krajského súdu o odmietnutí žaloby považoval za dôvodnú, uznesenie krajského súdu zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. V uvedených prípadoch krajský súd uznesením takisto odmietol žalobu podanú žalobcom proti rozhodnutiu žalovaného podľa § 98 ods. 1 písm. c) SSP z dôvodu, že bola podaná predčasne a lehota na jej podanie v čase rozhodovania správneho súdu ešte nezačala plynúť, nakoľko počas prerušenia daňového konania na základe Zákona o mimoriadnych opatreniach COVID-19 nemohlo dôjsť k účinnému doručeniu rozhodnutia žalovaného žalobcovi.

Kasačný súd nižšie cituje časť odôvodnenia z uznesenia Najvyššieho správneho súdu sp.zn 1Sžfk/83/2021 zo dňa 23.02.2022 a odôvodnenie primerane dopĺňa textom príznačným pre prejednávanú vec (v hranatých zátvorkách). 30. „Kasačný súd sa v intenciách sťažnostných bodov zameral na posúdenie, či existujú okolnosti brániace meritórnemu prerokovaniu žaloby. Vychádzal pritom z okolností posudzovaného prípadu, ktoré považoval za výnimočné, keďže spadali do obdobia pandémie, ktoré pre verejnú moc ako aj subjekty, ktoré jej podliehajú, priniesli neočakávané a nepredvídateľné situácie. V posudzovanom prípade to konkrétne znamenalo možnosť daňových subjektov požiadať o prerušenie daňového konania, ktoré následne nastalo priamo zo zákona. Cieľom tohto opatrenia bola ochrana daňového subjektu pred výkonom štátnej moci za situácie, kedy bol objektívne sťažený prístup k orgánom verejnej moci, právnej pomoci či inej odbornej pomoci a pod.

32. Tieto okolnosti kasačný súd vyhodnotil tak, že ochranu, o ktorú sťažovateľ požiadal návrhom na prerušenie daňového konania, a ktorá by mu privodila benefit v podobe spočívania lehôt a dočasného upustenia od vykonávania úkonov žalovaného, už zrejme nepovažoval za potrebnú.

33. Kasačný súd si je vedomý, že Daňový poriadok ani iný právny predpis explicitne neupravuje situáciu, či, resp. aké úkony je možné robiť počas prerušeného konania. Kasačný súd však poukazuje na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej prerušenie konania v zásade (štandardne) nezasahuje do subjektívnych práv účastníka konania práve preto, že je spojené s nemožnosťou vykonávania ďalšieho procesného postupu (mutatis mutandis napr. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 726/2016 zo dňa 25. októbra 2016). Vychádzajúc zo samotného zmyslu prerušenia konania, v danej situácii navyše na žiadosť daňového subjektu, ako aj z náhľadu Ústavného súdu Slovenskej republiky, však možno vyvodiť požiadavku na obmedzenie aktivity správcu dane počas prerušeného konania voči daňovému subjektu s cieľom jeho dočasnej ochrany pred výkonom verejnej moci.

súdu. Len takýto výklad totiž možno považovať za ústavne konformný (čl. 152 ods. 4 Ústavy SR) a súladný so základnými princípmi Správneho súdneho poriadku (Správny súdny poriadok, 1. vydanie, BARICOVÁ, FEČÍK, ŠTEVČEK, FILOVÁ A KOL.).

36. V zmysle citovaného ustanovenia je možnosť odmietnutia správnej žaloby viazaná na kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to (i) predčasné podanie žaloby a (ii) nezačatie plynutia lehoty na podanie žaloby v čase rozhodovania správneho súdu. Predčasnosť podania správnej žaloby má tak povahu odstrániteľnej (odpadnuteľnej) prekážky konania a sankcionovateľná odmietnutím správnej žaloby je len za predpokladu, že v čase rozhodovania správneho súdu trvá, resp. nemožno očakávať jej odstránenie v najbližšom období (teda nedošlo ani k začatiu plynutia lehoty na podanie žaloby). Inými slovami, „ak správny súd skúmajúc procesné podmienky konania (§ 97) zistí, že žaloba bola podaná predčasne a žalobcovi ešte ani nezačala plynúť lehota na jej podanie, musí rozhodnúť o odmietnutí žaloby. Ak však zistí, že žaloba bola síce podaná predčasne, teda v momente jej podania osobne do podateľne súdu, elektronicky, či podaním na prepravu ešte lehota neplynula, ale následne už plynúť začala alebo uplynula, musí o nej ďalej konať. Táto podmienka predstavuje ďalší benefit pre žalobcu, ktorého účelom je umožniť súdny prieskum aj pri „hre okolností“

37. Aplikujúc toto ustanovenie na prerokúvaný prípad, kasačný súd konštatuje, že aj keby podanie žaloby v nadväznosti na prevzatie napadnutého rozhodnutia dňa 9. mája 2020 mohlo byť považované za predčasné, prekážka predčasnosti odpadla buď dňom 30. septembra 2020 (skončenie pandémie podľa § 2 ods. 3 zákona č. 67/2020 Z. z. pre účely opatrení podľa § 8 až § 12 zákona č. 67/2020 Z. z., teda vrátane prerušenia daňového konania) alebo najneskôr realizáciou opätovného doručovania rozhodnutia žalovaného, teda podľa vyhlásení žalovaného dňa 23. októbra 2020. O žalobe správny súd rozhodoval dňa 4. februára 2021 [v prejednávanej veci 14. januára 2021], t. j. v čase, kedy už konanie prerušené nebolo, mohli nastať účinky doručenia, resp. nastúpili účinky druhého doručenia rozhodnutia žalovaného. Lehota na podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu žalovaného preto v danom čase už

„ochrany“ sťažovateľovi v podobe odďaľovania meritórneho prerokovania žaloby v tomto prípade neobstojí a prieči sa princípom, na ktorých je postavený SSP. 39. Vyššie uvedené skutočnosti vedú kasačný súd k záveru, že napadnuté uznesenie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a teda trpí vadou podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. 40.

41. K návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti kasačný súd uvádza, že v zmysle § 447 ods. 2 SSP sa odkladný účinok kasačnej sťažnosti vzťahuje výlučne na právne účinky uznesenia správneho súdu. Takýto odkladný účinok nemá vplyv na rozhodnutia orgánov verejnej správy.

43. V súlade s princípom hospodárnosti konania vyjadrenom v § 5 ods. 7 SSP kasačný súd rozhodol jedným uznesením o podanej kasačnej sťažnosti a aj o návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti.“ 44. Po vyhodnotení kasačných námietok sťažovateľa kasačný súd konštatuje, že napadnuté uznesenie krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP) a z toho dôvodu ho kasačný súd zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie (§ 462 ods. 1 SSP). Návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti kasačný súd nevyhovel a tento preto zamietol (§ 447 ods. 1 a 2 v spojení s § 188 SSP). Úlohou krajského súdu v ďalšom konaní bude žalobu ako podanú v lehote nanovo posúdiť a vecne preskúmať.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.