4Sžfk/6/2021
ECLI:SK:NSSSR:2023:9021200002.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Banskej Bystrici
- Sp. zn. 1. inštancie
- 24S/129/2019
- IČS
- 9021200002
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a členov senátu JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: SMS Dubovec s.r.o. so sídlom: 013 12 Turie 454, IČO: 43879985, zast.: ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o. so sídlom Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, IČO: 36864455, voči žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100594188/2019 zo dňa 08. marca 2019, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/123/2019-118 zo dňa 11. júna 2020, takto
rozhodol:
I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Žalovanému nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I. Priebeh administratívneho konania
1. Napadnutým rozhodnutím č. 100594188/2019 zo dňa 08. marca 2019 žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica (ďalej aj ako „správca dane“) č. 102116169/ 2018 zo dňa 24. októbra 2018, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (ďalej aj ako „daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „DPH“) za zdaňovacie obdobie november 2015 v sume 47.916 eur. 2. Rozhodnutia daňových orgánov oboch stupňov vychádzajú zo zistení získaných počas daňovej kontroly vykonanej u žalobcu za zdaňovacie obdobia február až december 2015 a január až august 2016, o výsledku ktorej správca dane vyhotovil protokol č. 101256914/2018 zo dňa 02. júla 2018, ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k jeho záverom č. 101257500/ 2018 zo dňa 02. júla 2018 doručený žalobcovi dňa 06. júla 2018. 3. Podľa záverov daňových orgánov žalobca nepreukázal splnenie podmienok na priznanie odpočtu DPH v predmetnej výške. Tento záver vychádzal zo skutočností, že: · žalobcovi bola vystavená faktúra spoločnosťou R & S DESIGN, s.r.o. č. 1201505 zo dňa 01. decembra 2015, za odvysielanie reklamných spotov v období november 2015, v celkovej výške bez DPH 99.900 eur + 19.980 eur DPH. Žalobca pritom nepreukázal, že deklarované služby na faktúre boli skutočne dodané spoločnosťou R & S DESIGN, s.r.o. Tiež nepreukázal, že boli dodané na miestach, v čase a v počte opakovaní deklarovaných na faktúre; · žalobcovi bola vystavená faktúra spoločnosťou ELCOM - KE s.r.o. č. 30101508 zo dňa 30. novembra 2015, za stavebné práce na stavbe SALINI, vo výške 59.960 eur + 11.992 eur DPH. Žalobca nepreukázal, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené v deklarovanom rozsahu dodávateľom uvedeným na faktúrach. Žalobca dostatočne a vierohodne nepreukázal, že deklarované služby mu boli skutočne dodané; · žalobcovi boli vystavené faktúry spoločnosťou AM BUILD s.r.o. č. 150079 zo dňa 30. októbra 2015, dátum splatnosti 30. novembra 2015, za práce na stavbe „EUROVIA“, vo výške 20.980 eur + 4.196 eur DPH a č. 150093 zo dňa 30. novembra 2015, za práce na stavbe „Kami Profit - SHEEL Považská Bystrica“, vo výške 58.740 eur + 11.748 eur DPH. Žalobca nepreukázal, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené v deklarovanom rozsahu dodávateľom uvedeným na faktúrach. Žalobca nepreukázal dostatočne a vierohodne, že deklarované služby mu boli skutočne dodané;
II. Konanie pred správnym súdom
4. Žalobca podal proti rozhodnutiu žalovaného všeobecnú správnu žalobu na Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj ako „správny súd“). Namietal v nej, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu, dôkazy boli nesprávne hodnotené, neoprávnene bolo presunuté dôkazné bremeno na daňový subjekt a nesprávne bol aplikovaný zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „zákon o DPH“). Konanie pred správnym súdom v tejto veci bolo pôvodne vedené pod sp. zn. 24S/129/2019. 5. Uznesením č. k. 24S/123/2019-102 zo dňa 29. apríla 2020 správny súd spojil viaceré konania, vrátane konania o žalobe proti rozhodnutiu žalovaného, na spoločné konanie naďalej vedené pod sp. zn. 24S/123/2019. 6. Rozsudkom č. k. 24S/123/2019-118 zo dňa 11. júna 2020 (ďalej aj ako „rozsudok správneho súdu“) správny súd zamietol ako nedôvodné podľa § 190 SSP žaloby žalobcu v spojenom konaní, vrátane žaloby proti rozhodnutiu žalovaného preskúmavaného v tomto konaní a náhradu trov konania žalobcovi nepriznal. V odôvodnení okrem iného poukázal na to, že: · vo vzťahu k jednotlivým faktúram bolo zo strany daňových orgánov dostatočným spôsobom vysvetlené, prečo jednotlivé dôkazy nepreukazujú splnenie podmienok pre odpočet DPH. Navyše žalobca neuviedol, v čom by mali byť úvahy žalovaného nesprávne, resp. rozporné s obsahom dôkazov, alebo chybné pre rozpor so zásadami logického uvažovania; · nie je postačujúce, ak žalobca disponuje faktúrami od dodávateľa, avšak nevie preukázať dodanie služieb deklarovanými dodávateľmi; · dôkazy k reklamným službám (spoločnosť R & S DESIGN, s.r.o.) nepreukazujú, že služby boli poskytnuté v kontrolovanom zdaňovacom období a odvysielané na deklarovaných miestach, výpovede svedkov (konateľov) boli všeobecné a v konkrétnostiach nepotvrdzovali dodanie plnenia; · nebolo preukázané dodanie služieb v rozsahu deklarovanom dodávateľom ELCOM-KE s.r.o. Dodanie služieb nebolo preukázané žiadnymi relevantnými a správcom dane overiteľnými dokladmi a dôkazmi; · pri prácach od AM BUILD s.r.o. absentoval zoznam pracovníkov, ktorí službu poskytovali. Konateľ nevedel uviesť, aké práce vykonávala prenajatá pracovná sila, kde ich vykonávala a kto bol konečným odberateľom prác. Konateľ potvrdil, že AM BUILD s.r.o. vystavila faktúry a uskutočnila zdaniteľné plnenie (servis, prevoz hliny, nákladku i vykládku kameniva, prostredníctvom subdodávateľov), nevedel však preukázať uskutočnenie zdaniteľného plnenia konkrétnymi dôkazmi. V súpisoch prác vystupuje AM BUILD, s.r.o. ako zhotoviteľ; · rozhodnutia daňových orgánov obsahujú všetky skutkové zistenia, o ktoré boli opreté rozhodujúce dôvody. Nepostačuje, ak žalobca disponuje faktúrami od dodávateľa, avšak nie je schopný preukázať uskutočnenie zdaniteľného plnenia; · neprihliadal na námietku nezákonnosti dĺžky daňovej kontroly, nakoľko táto námietka bola vznesená po lehote na podanie žaloby až v replike. Neprihliadol ani na námietku žalobcu vznesenú na pojednávaní, že sa daňové orgány nezaoberali kontrolnými výkazmi k DPH jednotlivých dodávateľov, z dôvodu jej vznesenia po lehote.
III. Priebeh kasačného konania
7. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f), g), h) SSP. Navrhol, aby kasačný súd rozsudok správneho súdu zmenil tak, že zruší aj v tomto konaní preskúmavané rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím správcu dane.
Rozsudok
správneho súdu považoval za nesprávny a nezákonný. Žalobca uviedol, že prišlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, správny súd nesprávne právne posúdil vec a správny súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe. V kasačnej sťažnosti žalobca poukázal aj na to, že: · k porušeniu práva na spravodlivý proces malo prísť tým, že žalobca vyčerpal celé dôkazné bremeno. Poskytol účtovné doklady, faktúry, potvrdenia o úhradách faktúr, zmluvu o reklame, fotografie a CD nosič. Tiež boli vykonané svedecké výpovede. Nie je sporná existencia plnenia a ani žiadne skutočnosti zakladajúce právo na odpočet DPH; · daňové orgány sa nezaoberali kontrolnými výkazmi k DPH žalobcu a jeho dodávateľov. Táto námietka nebola novotou, nakoľko už v žalobe žalobca napádal nedostatočne zistený skutkový stav; · nesprávne právne posúdenie veci žalobca videl v tom, že správny súd nesprávne vyhodnotil splnenie podmienok na odpočet dane z pridanej hodnoty. Žalobca vo vzťahu k reklamným službám predložil fotodokumentáciu s CD nosičom, pričom z rôznosti fotografií musí byť zrejmé, že spot bol dodávateľom odvysielaný opakovane vo viacerých časových obdobiach. Žalobca nemôže niesť zodpovednosť za jednotlivých dodávateľov a neporiadok v ich evidencii; · správny súd postupoval podľa názoru žalobcu v rozpore s § 9 ods. 4, § 49 ods. 1, 2, § 51 ods. 1 písm. a), § 71 zákona o DPH a § 3 ods. 3 daňového poriadku, keď skutkové okolnosti vyhodnotil v neprospech žalobcu, následne ich nesprávne právne posúdil a prijal za svoje tvrdenia žalovaného; · odklon od ustálenej rozhodovacej praxe žalobca konštatoval vo vzťahu k rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie C-285/11, C-354/03, C-355/03, C-80/2011, C-142/2011, C-285/11 a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžfk/1/2011 zo dňa 15. marca 2011, sp. zn. 7Sžfk/41/2013 zo dňa 28. mája 2015, sp. zn. 4Sžfk/4/2015 zo dňa 10. septembra
2015, sp. zn. 4Sžfk/73/2015 zo dňa 01. decembra 2016. 8. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.
IV. Posúdenie kasačného súdu
9. Prejednávaná vec bola 28. októbra 2020 predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, ako súdu príslušnému na konanie a rozhodnutie podľa právnej úpravy účinnej k danému dňu. Na Najvyššom súde Slovenskej republiky bola vec náhodným výberom pridelená na rozhodnutie senátu 4S pod sp. zn. 4Sžfk/63/2020. S účinnosťou ku dňu 01. augusta 2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) začal svoju právomoc vykonávať Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, pričom k tomuto dňu prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky výkon súdnictva vo všetkých veciach, v ktorých je od 01. augusta 2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). 10. Uznesením sp. zn. 4Sžfk/63/2020 zo dňa 11. novembra 2020 rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky o vylúčení konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100594188/2019 zo dňa 08. marca 2019, na správnom súde vedenom pod spisovou značkou 24S/129/2019 a Najvyššom súde Slovenskej republiky pod spisovou značkou 4Sžfk/63/2020 na samostatné konanie. Prejednávaná vec bola preto zo zákonných dôvodov náhodným výberom pridelená na rozhodnutie kasačnému senátu 3S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia, pod spisovou značkou 4Sžfk/6/2021. 11. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný podľa § 21 písm. a) SSP v spojení s § 438 ods. 2 SSP, po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou na podanie kasačnej sťažnosti (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 SSP), kasačná sťažnosť má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie z dôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti podľa § 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP a postupom podľa § 455 SSP bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná. 12. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. 13. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 14. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovaru a služieb, ktorú použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. 15. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. 16. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pri tom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
17. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
18. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa
osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencie a záznamov, ktoré je povinný viesť. 19. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
20. Kasačné námietky týkajúce sa dodania reklamných služieb kasačný súd posudzoval vo vzťahu k inému dodávateľovi v rozsudku, sp. zn. 4Sžfk/36/2020 zo dňa 28. septembra 2022. S ohľadom na totožnosť predmetu dodávky, i keď od iného dodávateľa, kasačný súd na predmetný rozsudok odkazuje v nasledovnej časti: „V zmysle § 24 ods. 1 písm. a) daňového poriadku bol žalobca povinný preukázať skutočnosti majúce vplyv pre správne určenie dane. V súlade s týmto ustanovením pre odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o dani z pridanej hodnoty je povinnosťou preukázať splnenie podmienok nie len v rozsahu existencie relevantných účtovných dokladov.
Je potrebné preukázať, že k dodaniu služby prišlo spôsobom tvrdeným v týchto dokladoch. Kasačný súd mal za preukázanú existenciu účtovných dokladov. Rovnako mal za preukázanú aj existenciu spotu a skutočnosť, že tento spot bol vysielaný. V súlade s názorom správneho súdu však konštatuje, že žalobca nepreukázal dodanie služby.
. . Z § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH vyplýva, že jednou z hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty je reálne dodanie služby. Kasačný súd zhodne s názorom správneho súdu konštatuje, že zo strany žalobcu nebolo preukázané reálne dodanie objednanej služby (odvysielanie reklamných spotov). Z existujúceho spotu a fotodokumentácie nie je možné zistiť najmä obdobie, v ktorom spoty boli vysielané. Rovnako jednotlivé miesta, kde mali byť spoty odvysielané, sú ťažko identifikovateľné.
Z uvedených dôvodov kasačný súd rovnako ako správny súd je toho názoru, že žalobca nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie DPH za zdaňovacie obdobia. . . Z dôkazov prezentovaných žalobcom ako aj vykonaného dokazovania správcu dane sa nepodarilo zistiť, kedy boli jednotlivé spoty odvysielané a v akom množstve.
Dodanie služby v daných zdaňovacích obdobiach spochybňuje aj skutočnosť, podľa ktorej rovnaká fotodokumentácia spolu s reklamným spotom bola predložená správcovi dane pre zdaňovacie obdobia roka 2015 spoločnosťou RKI spol. s r. o. (v danej veci bol dodávateľom R & S DESIGN, s.r.o.). Táto skutočnosť výrazne znižuje hodnovernosť predmetného dôkazu, ktorý je jedným z nosných dôkazov na preukázanie existencie plnenia. Kasačný súd zhodne s názorom správneho súdu uvádza, že služba môže byť dodaná aj subdodávateľsky. Bez ohľadu na spôsob dodania je však potrebné reálne dodanie služby preukázať. To sa však nestalo. Zo strany žalobcu neobstojí argument, že z jeho strany prišlo k vyčerpaniu celého dôkazného bremena. Správca dane a ani žalovaný nemôžu hodnotiť splnenie hmotnoprávnych podmienok pre uplatnenie odpočtu dane z pridanej hodnoty podľa toho, aké dôkazy má žalobca v postavení daňového subjektu k dispozícii a či ich všetky uplatnil. Každý daňový subjekt má povinnosť dôkazného bremena uvedeného v § 24 ods. 1 daňového poriadku. Z tohto dôvodu je jeho
povinnosťou a zároveň zodpovednosťou, aby bez akýchkoľvek pochybností vedel preukázať skutočnosti pre správne určenie dane. Kasačný súd v tejto súvislosti opäť zdôrazňuje, že vyvoláva výraznú pochybnosť, pokiaľ tie isté dôkazy (spot a fotodokumentácia) sú predložené počas dvoch rokov dvomi rozdielnymi spoločnosťami.
. .“ 21. Obdobne vyhodnotil kasačný súd aj námietky týkajúce sa posúdenia hmotnoprávnych podmienok pri iných obchodnoprávnych vzťahoch (so spoločnosťami ELCOM - KE s.r.o. a AM BUILD s.r.o.). Pre udržanie dôkazného bremena žalobcom je potrebné, aby nielen formálne preukázal existenciu dodávateľsko-odberateľského vzťahu, ale aj tento vzťah preukázal z hľadiska reálnej uskutočniteľnosti. Správny súd pomerne exaktne pomenoval viaceré skutočnosti, ktoré spochybňujú jednotlivé obchody, akými sú napríklad nepredloženie zoznamu pracovníkov, absencia súpisu prác a podobne. Kasačný súd súhlasí s názorom správneho súdu, že zo strany žalobcu nebolo preukázané reálne uskutočnenie zdaniteľného plnenia jeho dodávateľmi, alebo prostredníctvom ich pričinenia jednotlivými subdodávateľmi.
22. K námietke, že neboli vykonané ďalšie dôkazy kasačný súd konštatuje, že žalobca nešpecifikoval, akým spôsobom by tieto dôkazy ovplyvnili už zistený skutkový stav. Žalobca neuvádza, v čom by kontrolné výkazy zmenili súčasnú dôkaznú situáciu. Navyše kasačný súd sa stotožnil so správnym súdom v tom, že nevykonanie dôkazu - kontrolné výkazy k DPH, žalobca napádal až po uplynutí lehoty na podanie žaloby (porovnaj § 183 SSP). 23. Žalobca v žalobe napáda nedostatočne zistený skutkový stav daňovými orgánmi. Neuvádza však priamo, že práve tieto dôkazy mali byť vykonané a ako mohli skutkový stav lepšie objasniť. 24.
Kasačný súd má za to, že správny súd dostatočne odôvodnil svoj rozsudok a vec správne právne posúdil. Reálne preukázanie zdaniteľného plnenia je podmienkou na odpočet DPH a pokiaľ ho žalobca nevie reálne preukázať, nie sú splnené podmienky na priznanie odpočtu DPH. 25.
V tejto súvislosti neobstojí ani námietka, že žalobca nemôže niesť zodpovednosť za jednotlivých dodávateľov a neporiadok v ich evidencii. Jednotlivé subjekty si sami vyberajú svojich obchodných partnerov a je ich zodpovednosti preukázanie dodania zdaniteľného plnenia týmito obchodnými partnermi.
26. K námietke odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe kasačný súd uvádza, že žalobca v kasačnej sťažnosti presne nešpecifikoval, v čom konkrétne prišlo k predmetnému odklonu. Nad rámec uvedeného kasačný súd uvádza, že k nepriznaniu odpočtu DPH neprišlo z dôvodu daňového podvodu, ale z dôvodu nepreukázania splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočet DPH. Kasačný súd zdôrazňuje, že je nutné v tomto smere preukázať nielen splnenie formálnych podmienok, ale aj existenciu reálneho plnenia, ku ktorému prišlo buď priamo dodávateľom, alebo prostredníctvom jeho subdodávateľov. Z uvedených dôvodov kasačný súd vyhodnotil aj túto námietku ako nedôvodnú.
V. Záver
27. Kasačný súd konštatuje, že kasačná sťažnosť žalobcu neobsahuje žiadne právne relevantné tvrdenia a dôkazy, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku správneho súdu. Kasačný súd preto kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietol.
28. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že žalobcovi, ktorý nemal v konaní o kasačnej sťažnosti úspech, nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal (§ 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 a contrario SSP). Žalovanému orgánu verejnej správy kasačný súd nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal, keďže to nemožno spravodlivo požadovať a v súvislosti s kasačným konaním žalovanému orgánu verejnej správy ani trovy nevznikli (§ 467 ods. 1 v spojení s § 168 SSP). 29. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s ust. § 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 27. júla 2023