4Sžfk/62/2020

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej PhD. (spravodajca) a sudcov JUDr. Anity Filovej a JUDr. Juraja Vališa, LL.M, v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Tradičná Pekáreň s.r.o., so sídlom Horná Súča 232, IČO: 43871763, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Marek Doktor, s. r. o. , so sídlom Legionárska 7735/31B, Trenčín, IČO: 52536891, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100011844/2019 zo dňa 2. januára 2019, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. 11S/59/2019-73 zo dňa 23. júna 2020, takto

rozhodol:

Kasačná sťažnosť sa zamieta . Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .

Odôvodnenie

2. Krajský súd svoj zamietavý rozsudok založil na zisteniach, podľa ktorých vykonal správca dane u žalobcu daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobia január 2015 až december 2015 zameranú na dodržiavanie ustanovení zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon č. 222/2004“), ktorej výsledky zachytil v protokole č. 100346712/2017 zo dňa 23.02.2017. V rámci zdaňovacieho obdobia september 2015 správca dane sústredil svoju pozornosť predovšetkým na preverenie naplnenia podmienok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z deklarovaných obchodov od dodávateľov - spoločnosti FOXA s.r.o., so sídlom Partizánska 432/19, Trenčianske Teplice, IČO: 46700404 o z dodávateľskej faktúry č. 20150847, s dátumom dodania 28.08.2015, predmetom fakturácie „Materiál s dopravou a obstaraním“, základ dane 3805,- €, DPH 761,- €; o z dodávateľskej faktúry č. 20150850, s dátumom dodania 31.08.2015, predmetom fakturácie „Materiál podľa dodacieho listu“, základ dane 3500,- €, DPH 700,- €; - spoločnosti Coffee Services Company, s.r.o., so sídlom Centrum II 94/56, Dubnica nad

3. Správca dane na základe vykonaného šetrenia konštatoval, že nebolo preukázané reálne dodanie zdaniteľných plnení dodávateľmi uvedenými na sporných faktúrach a to tak, ako bolo deklarované. Z výsluchu svedkyne Jany Gregorovej, ktorá bola v období od 17.04.2015 do 16.06.2016 konateľkou spoločnosti FOXA s.r.o. vyplynulo, že jej konateľkou bola iba formálne a nie reálne. Nikoho nesplnomocnila, aby zastupoval spoločnosť FOXA s.r.o. v súvislosti s obchodnými aktivitami, vrátane uzatvárania zmlúv, vystavovania a podpisovania faktúr, podávania daňových priznaní a podobne. V roku 2015 nevystavovala faktúry za spoločnosť FOXA s.r.o. ani nevedela, kto ich vystavoval. Poprela, že by vystavila faktúry spoločnosti FOXA s.r.o. za preverované zdaňovacie obdobie, ktoré jej boli pri výsluchu predložené a rovnako poprela, že by podpis na nich patril jej. O fungovaní spoločnosti, či už dovnútra alebo navonok, nemala žiadne informácie a ku funkcii konateľky sa dostala čistou náhodou, keď bola oslovená bližšie neuvedenými dvomi osobami. Pri jej svedeckej výpovedi bol prítomný konateľ žalobcu, Jaroslav Zemanovič, ktorý otázky na svedkyňu nemal a uviedol,

Všetko účtovníctvo zároveň odovzdal konateľke nástupníckej spoločnosti, Jane Gregorovej. Svedok potvrdil obchodnú spoluprácu so žalobcom, pri ktorej vždy jednal s konateľom. Potvrdil aj podpis a vystavenie faktúr ktoré mu správca dane predložil k nahliadnutiu. Potvrdil aj poskytnutie fakturovaných služieb, ktoré mali vykonávať externí pracovníci, no konkrétne mená uviesť nevedel.

. 6. Za žalobcu sa vyjadril jeho konateľ Jaroslav Zemanovič, ktorý objasnil, ako sa kontaktoval na dodávateľské spoločnosti. V prípade spoločnosti FOXA s.r.o. ho mali osloviť zástupcovia spoločnosti, ktorí sa predstavili iba ako „Peter“. Väčšinu nadobudnutého materiálu odpredal do Českej republiky spoločnosti Kornfeil, s.r.o. . Čo sa týka spoločnosti Coffee Services Company, s.r.o., v jej prípade jednal iba s Róbertom Žákovičom.

Bolo zistené, že spoločnosť FOXA vzťah k tovaru nepreukázala, tovar neprepravila ani nedisponovala vozidlovým parkom na zabezpečenie prepravy a zabezpečenie prepravy nepreukázala žiadnym zmluvným vzťahom s iným prepravcom. Zavážila aj skutočnosť, že faktúry neboli vystavené osobou oprávnenou konať za spoločnosť FOXA s.r.o., keďže ich vystavenie a podpísanie konateľka poprela. 8.

9. Vo vlastnom odôvodnení napadnutého rozsudku krajský súd po rozsiahlom všeobecnom výklade zameranom na účely daňového konania a v rámci neho vykonávaného dokazovania, ktorého najviac spornou súčasťou je rozloženie dôkazného bremena medzi správcu dane a daňový subjekt, skonštatoval, že nadobudol rovnaké pochybnosti ako už skôr žalovaný a správca dane o identite skutočného dodávateľa na základe sporných faktúr vystavených spoločnosťami FOXA s.r.o. a Coffee Services Company, s.r.o., ktoré vyplynuli z rozsiahleho dokazovania vykonaného správcom dane za účelom preverenia tvrdení žalobcu.

Ak počas prebiehajúceho dokazovania s ohľadom na zistené objektívne skutočnosti sa niektoré tvrdenia žalobcu správcovi dane javia ako pochybné, spochybnené, resp. nedostatočne preukázané, a túto pochybnosť správca dane daňovému subjektu zrozumiteľne oznámi a riadne vecne zdôvodní, t.j. procesne korektne spochybní tvrdenia daňového subjektu (1Sžf/81/2015), je tu procesná povinnosť daňového subjektu obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie (3Sžf/26/2016). V prípade, že u obchodných partnerov kontrolovaného daňového subjektu dôjde plynutím času k zmenám spôsobujúcim dodatočnú nemožnosť preveriť u nich uskutočnenie zdaniteľných plnení (prevody obchodných podielov, nekontaktnosť štatutárnych zástupcov, zánik dodávateľa zlúčením s inou spoločnosťou a pod.), nespôsobuje táto skutočnosť presun dôkazného bremena na správcu dane (1Sžf/4/2016, 1Sžf/81/2015).

11. V prípade spoločnosti Coffee Services Company, s.r.o. síce bývalý konateľ Roman Žákovič uskutočnenie zdaniteľných plnení potvrdil, no to iba vo všeobecnej rovine bez uvedenia podrobností k dodaným službám a dodaným tovarom, nespomenúc si na žiadne mená osôb, ktoré mali poskytnuté plnenia realizovať. Okolnosti deklarovaných obchodov sa nepodarilo objasniť ani výsluchom Jany Gregorovej, ktorá sa stala konateľkou nástupníckej spoločnosti KM 3, s.r.o.

V dôsledku uvedeného si potom nemohol úspešne a právne účinne uplatniť svoj nárok na odpočet DPH. 13. K okolnostiam vykonania prepravy krajský súd uviedol, že hoci žalobca označil svedkov vykonávajúcich prepravu tovaru a títo aj boli správcom dane vypočutí, neodstránili sa tým pochybnosti správcu dane, pričom skutočnosť, že tovar bol k žalobcovi dopravený ešte nepreukazuje, že dodávateľom boli práve spoločnosti uvedené na faktúrach.

Inými slovami, ak nie je preukázané splnenie hmotnoprávnych podmienok na priznanie nároku na odpočet DPH, čo je aj preskúmavaný prípad žalobcu, nie je potrebné skúmať podmienku účasti daňového subjektu na daňovom podvode, resp. otázku vedomosti daňového subjektu na takejto účasti.

15. Vo svetle výsledkov vykonaného dokazovania a vzhľadom na skutočnosť spochybnenia reálnosti deklarovaných zdaniteľných plnení zo strany správcu dane sa krajskému súdu javilo dôkazné bremeno zaťažujúce žalobcu ako nedostatočne unesené.

17. Nesprávne právne posúdenie veci zo strany krajského súdu badal v nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku, keď podľa jeho názoru z neho nevyplýva, že by sa bol vôbec zaoberal žalobnými bodmi. Krajský súd napríklad skonštatoval, že vykonaným dokazovaním bol spochybnený stav o vykonaných obchodných transakciách, no bližšie odôvodnenie k týmto konštatovaniam absentuje. Sťažovateľ preto poukázal na skutočnosť, že navrhovaný svedok, zamestnanec spoločnosti Coffee Services Company, s.r.o., pán Č., potvrdil, že skutočne došlo k opakovanému vykonávaniu prác spolu s p. Žákovičom na prevádzke v pekárni v Hornej Súči. Taktiež svedkovia p. Ž.Á_ U. V.. S. U. V.. Ž. uviedli, že došlo k opakovanému vykonaniu prepravy materiálu zo skladu v Dubnici nad Váhom do Hornej Súče.

18. Vo vzťahu k spoločnosti FOXA s.r.o. mali byť pochybnosti správcu dane o vykonaných službách založené na absencii presného rozpisu vykonaných prác resp. poskytnutých služieb. V tejto súvislosti preto sťažovateľ zdôraznil, že v bežnej obchodnej praxi nie je zvykom podrobne rozpisovať priebeh maliarskych prác, pretože cena sa stanovuje na základe obhliadky a stanovenia približnej plochy potrebnej na vymaľovanie.

20. V súvislosti s podvodným konaním odkázal na rozhodovaciu prax Súdneho dvora Európskej únie, menovite na rozsudok vo veci Optigen Ltd C-354/03, Gábor Tóth C-324/11, v spojených veciach Mahagében Kfd a Pétér Dávid C-80/11 a C-142/11, Kittel C-439/04, Maks Pen C-18/13 a ďalšie, z ktorých vyplýva, že sťažovateľ nemal dôkaznú povinnosť vzťahujúcu sa na vzťahy dodávateľa a jeho subdodávateľa, pričom nemožno od neho spravodlivo očakávať, že bude dohliadať, či si uvedení riadne plnia svoje povinnosti voči štátnym orgánom. Odňať právo na odpočítanie DPH nemožno odôvodniť tým, že osoba, ktorá vystavila faktúru za zdaniteľné plnenie, alebo jeden z jej poskytovateľov sa dopustil nezákonnosti.

21. Sťažovateľ namietal aj procesné pochybenia správcu dane, spočívajúce v odobratí poverenia počas priebehu výkonu daňovej kontroly jednej zamestnankyni a v dôsledku tohto konania potom nepodpísali protokol z kontroly dvaja zamestnanci správcu dane, ale iba jeden.

23. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril písomným podaním žalovaný, ktorý argumentoval, že s rovnakými námietkami ako boli vznesené sa krajský súd náležite vysporiadal v napadnutom rozsudku, pričom námietka týkajúca sa podpisu zamestnanca správcu dane na protokole nebola predmetom odvolania voči prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane a ani následne v odvolacom konaní. V tejto súvislosti potom dodal, vychádzajúc zo znenia ustanovenia § 47 Daňového poriadku, že podpis len jedného zamestnanca nie je nedostatkom náležitostí protokolu, pretože pod písm. k/ citovaného ustanovenia Daňový poriadok vyžaduje, aby bol podpásaný, čo splnené je. Ku protokolu bolo zároveň doložené aj Zrušenie poverenia ma výkon daňovej kontroly pre H.. X. J. s účinnosťou od 21.12.2016 z dôvodu ukončenia štátnozamestnaneckého pomeru, v dôsledku čoho nebolo možné aby protokol zo dňa 23.02.217 podpísala.

Predmetná kasačná sťažnosť bola predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky 16.10.2020 a zaregistrovaná v jeho správnom kolégiu pod sp.zn. 4Sžfk/62/2020. Od 1. augusta 2021 je teda na konanie o nej príslušný Najvyšší správny súd. Vec bola náhodným spôsobom pridelená do piateho senátu Najvyššieho správneho súdu, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozsudku pod pôvodnou spisovou značkou.

26. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho i súdneho spisu a dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku. S týmito sa kasačný súd stotožňuje v celom rozsahu.

Krajský súd konštatoval, že správca dane spolu so žalovaným zistili dostatočne skutkový stav ktorý následne správne právne posúdili, keď súladne dospeli k záveru, že sťažovateľovi nemohlo vzniknúť právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, pretože neboli naplnené hmotnoprávne podmienky stanovené v § 49 ods. 1, § 49 ods. 2 písm. a/ a § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z.

29. Nárok na odpočítanie dane vzniká príjemcovi plnenia (sťažovateľovi) za predpokladu kumulatívneho splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane vyplývajúcich z čl. 168 písm. a/ smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, 2006, s. 1) (ďalej „Smernica 2006/112/ES“) a jej transpozície do právneho poriadku Slovenskej republiky. Hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane sú (1) že poskytovateľom plnenia (deklarovaným dodávateľom) je iná osoba registrovaná pre daň (t.j. status osoby deklarovaného dodávateľa), (2) že predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t.j. materiálna existencia plnenia), a (3) že prijaté plnenie je príjemcom (sťažovateľom) použité v rámci jeho ekonomickej činnosti.

30. Vyššie uvedené podmienky upravené v Smernici 2006/112/ES sú prevzaté do zákona č. 222/2004 Z.z. . Platiteľ dane (sťažovateľ) si môže v zmysle citovaného zákona odpočítať daň: 1. dňom vzniku daňovej povinnosti (§ 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z.), 2. daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru, pričom za deň dodania tovaru sa považuje deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník (§ 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z.), 3. daň, ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje musí byť voči nemu uplatnená iným platiteľom dane z tovarov alebo služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (§ 49 ods. 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z.), 4. zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane, od ktorého mu bol tovar dodaný (§ 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z.), čo je však formálnou a nie hmotnoprávnou podmienkou na odpočítanie dane.

Správcom dane bolo spochybnené, kto fakturované plnenia reálne vykonal nakoľko ani jeden zo sťažovateľom deklarovaných dodávateľov podľa skutkových zistení tieto plnenia neposkytol. Spochybnením skutočnej identity dodávateľov bolo teda spochybnené preukázanie hmotnoprávnej podmienky na priznanie odpočtu dane - statusu zdaniteľnej osoby skutočného dodávateľa.

Nadobudnuté pochybnosti neodstránil ani sám sťažovateľ, ktorý k okolnostiam nakontaktovania sa na spoločnosť FOXA s.r.o. uviedol, že pred prevádzkou ho oslovili so záujmom o spoluprácu dvaja muži, ktorí sa predstavili ako „Peter“, bez ďalšieho. Sťažovateľ si ich preveril, no iba vo verejne dostupnom obchodnom registri, z ktorého musel zistiť, že štatutárnym orgánom spoločnosti nie je žiadna osoba menom „Peter“ ale iba osoby menom Dagmar, Ľudovít, Ivana a Jana.

Správne sú preto úvahy a aj závery krajského súdu, že sťažovateľ v súvislosti so spoločnosťou FOXA s.r.o. neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal kumulatívne naplnenie hmotnoprávnych podmienok. Rovnako tak správne uzavrel, že nebol daný dôvod bližšie rozoberať argumentáciu sťažovateľa týkajúcu sa jeho vedomosti o podvodnom konaní jeho dodávateľov a to z dôvodu, že táto by sa stala relevantnou iba za predpokladu, že by správca dane bez akýchkoľvek pochybností dospel k záveru, že deklarovaný obchod sa uskutočnil tak, ako je to uvedené na predložených faktúrach.

32. V ďalšom pozornosti kasačného súdu neunikla skutočnosť, že tak krajský súd, daňové orgány a napokon aj sťažovateľ riešili vo vzťahu k spoločnosti Coffee Services Company, s.r.o. najmä okolnosti dodania deklarovaných služieb (upratovacie služby a údržba budovy) keď sťažovateľovi vytýkali, že vystavené faktúry v podstate neobsahovali presný rozpis vykonaných prác či služieb, ich rozsah a miesto výkonu, keď chýbali aj výkazy práce a zoznam osôb vykonávajúcich služby, no tieto konštatovania kasačný súd považuje za bezpredmetné a neviažúce sa na prejednávanú vec. Faktúry vystavené v mesiaci september 2015, z ktorých si sťažovateľ uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty, boli totiž vystavené iba v súvislosti s dodaním tovarov a nie služieb. Odôvodnenie v tejto časti považuje kasačný súd za nepozornosť, keďže v priebehu daňovej kontroly za zdaňovacie obdobia január až december 2015 (s výnimkou zdaňovacieho obdobia september 2015) bola posudzovaná oprávnenosť práva na odpočet DPH aj z iných faktúr od dodávateľa, spoločnosť Coffee Services Company, s.r.o., predmetom ktorej bolo skutočne aj dodanie služieb.

ich hospodárskych činností. Spoločný systém dane z pridanej hodnoty zabezpečuje úplnú neutralitu daňového zaťaženia všetkých hospodárskych činností, bez ohľadu na ich účel alebo výsledky, za predpokladu, že sú samy predmetom dane (napr. C-285/11 Bonik). Z judikatúry Súdneho dvora EÚ taktiež vyplýva, že každá transakcia musí byť sama predmetom vyhodnotenia, nezávisle na dani splatnej za predchádzajúce alebo nasledujúce transakcie (napr. C-267/15 Gemeente Woerden).

35. Práve na nesplnení hmotnoprávnych podmienok zo strany sťažovateľa bolo založené napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozsudok krajského súdu. Je pravdou, že správca dane ako aj žalovaný sa v odôvodnení vlastných rozhodnutí čiastkovo zameriavali aj na úvahy týkajúce sa prípadného zapojenia sa sťažovateľa do podvodného konania deklarovaných dodávateľov, no tieto boli konštatované iba okrajovo. Hlavnú argumentačnú líniu s odkazom na zistený skutkový stav viedol správca dane práve na okolnosti nepreukázania podmienok stanovených v § 49 ods. 1, § 49 ods. 2 písm. a/ a § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z.

36. Pochybnosti správcu dane nebolo možné vyvrátiť ani šetrením u deklarovaných dodávateľov, ktorí nevedeli uviesť akékoľvek bližšie okolnosti uskutočnenia zdaniteľného plnenia a nepredkladali účtovnú dokumentáciu. Kasačný súd preto v zhode s daňovými orgánmi ako aj krajským súdom zastáva názor, že dôkazné bremeno na preukázaní dodávateľov tovarov v predmetnej veci, resp. zdaniteľného postavenia týchto dodávateľov, ako hmotnoprávnej podmienky priznania nároku na odpočet DPH, bolo opätovne prenesené na sťažovateľa. Doteraz uvedené skutočnosti vedú kasačný súd, v zhode so žalovaným ako aj krajským súdom, k záveru, že sťažovateľ počas daňovej kontroly a ani v nadväzujúcom vyrubovacom konaní neuniesol svoje dôkazné bremeno a riadne nepreukázal splnenie zákonných podmienok na odpočítanie DPH z faktúr od deklarovaných dodávateľov čím porušil § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a § 51 zákona 222/2004 Z.z.

38. Kasačný súd, rovnako ako krajský súd, preto považuje za zákonný záver správcu dane a žalovaného o nepriznaní nároku na odpočet DPH sťažovateľovi vo vzťahu k sporným obchodom. Nebolo preto zistené nesprávne právne posúdenie veci zo strany krajského súdu a napádaný rozsudok je v tomto smere v súlade s ustálenou rozhodovacou činnosťou kasačného súdu, na ktorú krajský súd v početnom množstve odkazuje v jeho odôvodnení.

rozhodnutia vydané Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky. 40. Zákonodarca v § 440 ods. 2 SSP zároveň konkretizoval, akým spôsobom je sťažovateľ povinný vymedziť dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. h/ SSP a to tak, že uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie v čom spočíva tvrdená nesprávnosť a to s poukazom na ustálenú judikatúru kasačného súdu. Z takto koncipovaného sťažnostného dôvodu je zrejmé, že je na samotnom sťažovateľovi, aby v prvom rade uviedol judikát resp. presné označenie rozhodnutia uverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky s ktorým má názor krajského súdu v prejednávanej veci kolidovať a v druhom rade uviedol také argumenty, ktoré majú „presvedčiť“ kasačný súd, že sa krajský súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu.

42. Vo vzťahu k judikatúre najvyššieho súdu týkajúcej sa prenosu dôkazného bremena kasačný súd odkazuje na výklad týkajúci sa naplnenia hmotnoprávnych podmienok uvedený vyššie. Od rozhodnutia vydaného vo veci sp.zn. 3Sžf/1/2011 navyše došlo k judikatórnemu vývoju v danej oblasti a právne závery vyjadrené v rozhodnutí sp.zn. 3Sžf/1/2011 boli neskoršou rozhodovacou činnosťou samotného Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prekonané (napríklad rozsudok sp.zn. 1Sžfk/47/2018).

44. Vyššie prezentovaná zásada je pretavená napríklad do ustanovenia § 441 SSP z ktorého vyplýva, že v kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Novoty v kasačnom konaní zásadne nie sú prípustné, pretože kasačná sťažnosť je mimoriadnym opravným prostriedkom a režim koncentrácie konania nepripúšťa od istej fázy uplatňovanie práva novôt. Preto všetky skutočnosti a dôkazy tieto skutočnosti preukazujúce musí sťažovateľ uviesť a navrhnúť už v konaní pred krajským súdom. Novotami na účel tohto ustanovenia treba rozumieť okolnosti výhradne skutkovej povahy, k preukázaniu ktorých sú následne navrhované ďalšie dôkazné prostriedky. Zmyslom a účelom tohto ustanovenia je zamedziť tomu, aby kasačný súd rozhodoval o rozsiahlejšom návrhu, než o akom mohol rozhodovať krajský súd.

46. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že sťažovateľovi, ktorý v kasačnom konaní nemal úspech, ich náhradu podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP nepriznal a žalovanému nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.