← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Rozsudok·27. 9. 2023

4Sžfk/63/2019

ECLI:SK:NSSSR:2023:8018200167.1

Zamieta
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Krajský súd v Prešove
Sp. zn. 1. inštancie
6S/17/2018
IČS
8018200167
Zdroj
PDF ↗

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej. a členov senátu JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. (sudca spravodajca) a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. v právnej veci žalobcu: LEGATOs Recovery k.s., Mierová 650/56, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 47256184, správca konkurznej podstaty úpadcu: K´ Food Distribution s.r.o.; skrátený názov: KFD s.r.o. v konkurze, Svätoplukova 6, Prešov, IČO: 31717811, právne zastúpený: JUDr. Eugen Kostovčík, advokát, Gelnická 33, Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 11993448, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 5952/63, Banská Bystrica, IČO: 42499500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 4. januára 2018 číslo: 100021802/2018 a rozhodnutia Daňového úradu Prešov zo dňa 16.10.2017 číslo: 102182498/2017, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 6S/17/2018-74 zo dňa 16.04.2019, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta . II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .

Odôvodnenie

I. Konanie pred správnym súdom

1. Napadnutým rozsudkom č.k. 6S/17/2018-74 zo dňa 16.04.2019 Krajský súd v Prešove postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 100021802/ 2018 zo dňa 04.01.2018, ktorým podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie č. 102182498/2017 zo dňa 16.10.2017, ktorým Daňový úrad Prešov podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku určil za zdaňovacie obdobie október 2011 rozdiel na dani z pridanej hodnoty v sume 43.387,50 € a zvýšil platiteľovi dane z pridanej hodnoty (žalobca) daň vyrubenú podaným daňovým priznaním za zdaňovacie obdobie október 2011 zo sumy

32.406,51 € na sumu 75.794,01 €. 2. Krajský súd uviedol, že na podklade listín založených v administratívnom spise žalobca fakturoval dodania tovaru pre českého odberateľa DK CENTRUM s.r.o., ktoré boli deklarované ako trojstranné obchody. Žalobca bol v pozícii prvého dodávateľa, spoločnosť DK CENTRUM s.r.o. bola v pozícii prvého odberateľa a daňové subjekty ZÖLDEXPORT KFT., FAIR LINE TRADE KFT., obe so sídlom v Maďarsku, MISSIROM SATU MARE S.R_L_, so sídlom v Rumunsku boli v pozícii druhých odberateľov. Správca dane zistil, že deklarované obchody nespĺňajú zákonom stanovené podmienky pre uplatnenie oslobodenia od dane v trojstrannom obchode. Obchody majú charakter tzv. reťazových obchodov, pri ktorých je ten istý tovar súčasne premetom viac ako dvoch dodaní a s dodaním tovaru sa viaže jeden pohyb tovaru, tovar sa fyzicky prepravuje od prvého dodávateľa KFD s.r.o. k posledným odberateľom.

3. Pre správne určenie miesta tovaru o uplatnenie DPH k cene dodávaného tovaru je pri reťazových obchodoch potrebné podľa súdu určiť, ktorá dodávka tovaru, teda v rámci ktorého zmluvného vzťahu je spojená s prepravou tovaru, t. j. ktorá dodávka tovaru je tzv. pohyblivá, pri ktorej je možné určiť miesto dodania tovaru v tom štáte, v ktorom sa tovar nachádza v čase, keď sa začína jeho preprava (§ 13 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH), ďalej ktoré dodanie je nepohyblivou dodávkou, t. j. dodaním bez prepravy, to znamená, že miesto dodania majú v tom štáte, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje (§ 13 ods. 1 písm. c/ zákona o DPH). Len jedna dodávka tovaru v rámci jedného zmluvného vzťahu môže byť pohyblivou dodávkou, ktorej miesto je možné určiť tam, kde sa tovar nachádza keď sa začína jeho preprava a všetky ostatné dodávky sú nepohyblivé, to znamená, že miesto dodania majú v tom štáte, kde sa tovar nachádza v čase keď sa jeho dodanie uskutočňuje (§ 13 ods. 1 písm. c/ zákona o DPH). Len dodávka, ktorá je pohyblivou dodávkou môže byť oslobodená

od dane podľa § 43 zákona o DPH. Transakcia, ktorá je spojená s prepravou medzi členskými štátmi, t. j. intrakomunitárne dodanie tovaru predstavuje na strane dodávateľa dodanie tovaru s oslobodením od dane a na strane odberateľa nadobudnutie tovaru z iného členského štátu. Posudzovaná transakcia je teda spojená s prepravou iba vtedy, pokiaľ je tovar odoslaný alebo prepravený predávajúcim alebo kupujúcim alebo na ich účet. Pre priradenie prepravy k danej transakcii je preto podstatné zistenie, či v rámci danej transakcie bola zabezpečená preprava, a to buď predávajúcim alebo kupujúcim.

4. Vo veci deklarovaného trojstranného obchodu v reťazci KFD s.r.o. (SK) - DK CENTRUM s.r.o. (CZ) - ZÖLDEXPORT KFT. (HU) bolo zistené, že tovar bol prepravený do Rumunska priamo pre odberateľa EUROPEAN TRANS LEADER S.R_L_ (štvrtá zúčastnená osoba). Preprava bola uskutočnená na účet uvedenej rumunskej spoločnosti, a to aj napriek čestnému prehláseniu spoločnosti DK CETNRUM s.r.o., podľa ktorého spoločnosť DK CENTRUM s.r.o. mala zabezpečiť prepravu tovaru zo skladu spoločnosti KFD s.r.o. do Maďarska.

Správca dane dodanie tovaru KFD s.r.o. pre DK CENTRUM s.r.o., ako aj dodanie tovaru DK CENTRUM s.r.o. pre ZÖLDEXPORT KFT. posúdil ako nepohyblivé dodávky, pri ktorých miestom dodania tovaru je v zmysle § 13 ods. 1 písm. c/ zákona o DPH miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje, teda tuzemsko.

Len dodanie tovaru ZÖLDEXPORT KFT. pre EUROPEAN TRANS LEADER S.R_L_ so sídlom v Rumunsku je pohyblivou dodávkou (dodaním tovaru s prepravou). Dodávateľ ZÖLDEXPORT KFT. uskutočnil intrakomunitárne dodanie tovaru zo SR do Rumunska, ktoré je podľa § 43 zákona o

DPH oslobodené od dane. 5. V prípade deklarovaného trojstranného obchodu v reťazci KFD s.r.o. (SK) - DK CENTRUM s.r.o. (CZ) - FAIR LINE TRADE - KFT (HU) správca dane uviedol, že dodanie a prepravu tovaru nebolo možné preveriť, pretože maďarská spoločnosť FAIR LINE TRADE KFT je nekontaktná na sprievodných dokladoch (čestné prehlásenie prvého odberateľa DK CENTRUM s.r.o.) nie je uvedený prepravca. Prepravu tovaru mala podľa zmluvy medzi KFD s.r.o. zabezpečovať spoločnosť DK CENTRUM s.r.o., ktorá zabezpečenie prepravy na svoj účet potvrdila v čestných prehláseniach priložených k predmetným faktúram.

Správca dane uviedol, že českou daňovou správou bolo zistené, že spoločnosť DK CENTRUM s.r.o. prepravu nezabezpečila. Bol však zistený pohyb motorového vozidla s EČV B., ktoré bolo uvedené na čestných prehláseniach zo Slovenska do Maďarska.

Na základe uvedeného považoval správca dane zdaniteľné obchody na predmetných faktúrach za reálne uskutočnené. V prípade dodania tovaru DK CENTRUM s.r.o. (CZ) pre odberateľa FAIR LINE TRADE KFT (HU) nie je možné určiť, či sa jedná o pohyblivú dodávku, nakoľko nebolo zistené, kto zabezpečoval prepravu tovaru, resp. na čí účet bola preprava realizovaná.

Správca dane dodanie tovaru KFD s.r.o. pre DK CENTRUM s.r.o. posúdil ako nepohyblivú dodávku, pri ktorej miestom dodania tovaru je v zmysle § 13 ods. 1 písm. c/ zákona o DPH miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje, teda tuzemsko.

6. V prípade deklarovaného trojstranného obchodu v reťazci KFD s.r.o. (SK) - DK CENTRUM s.r.o. (CZ) - MISSIROM SATU MARE S.R_L_, (RO) správca dane uviedol, že českou daňovou správou bolo zistené, že tovar prepravil do Rumunska druhý odberateľ - spoločnosť MISSIROM SATU MARE S.R_L_ na vlastný účet, a to vlastnými, resp. prenajatými vozidlami.

Rumunská spoločnosť SC BOGDIA S.R_L_ potvrdila vykonanie prepravy tovaru na účet druhého odberateľa. t. j. spoločnosti MISSIROM SATU MARE S.R_L_ Správca dane dodanie tovaru KFD s.r.o. pre DK CENTRUM s.r.o. posúdil ako nepohyblivú dodávku, pretože dodanie tovaru v rámci tohto zmluvného vzťahu nebolo spojené s prepravou (preprava nebola zabezpečená prvým dodávateľom - predávajúcim, ani prvým odberateľom - kupujúcim a ani inou osobou na ich účet).

Miestom dodania tovaru je v zmysle § 13 ods. 1 písm. c/ zákona o DPH miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje, teda tuzemsko a kontrolovaný platiteľ bol povinný uplatniť k cene dodávaného tovaru DPH. Dodanie tovaru DK CENTRUM s.r.o. (CZ) pre odberateľa MISSIROM SATU MARE S.R_L_ (RO) je pohyblivou dodávkou (dodaním tovaru s prepravou) a je oslobodené od dane.

7. Správca dane z uvedených zistení prijal záver, že v rámci posudzovaných obchodných vzťahov v dodaní tovaru medzi KFD s.r.o. (SK) a odberateľom DK CENTRUM s.r.o. (CZ) išlo o nepohyblivú dodávku. Miestom dodania tovaru podľa § 13 ods. 1 písm. c/ zákona o DPH bolo tuzemsko a daňový subjekt KFD s.r.o. ako prvý dodávateľ uplatnil v prípade dodania tovaru pre DK CENTRUM s.r.o. oslobodenie od dane neoprávnene, čím porušil § 43 v nadväznosti na § 45 zákona o DPH. Osobou povinnou platiť daň v tuzemsku z dodania tovaru uvedeného na faktúrach vystavených pre DK CENTRUM s.r.o. je podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH, platiteľ dane spoločnosť KFD s.r.o. V zmysle § 22 ods. 1 zákona o DPH základom dane je suma 260.325 € prijatá od odberateľa DK CENTRUM s.r.o. a daň predstavuje sumu 43.387,50 €.

8. Krajský súd považoval za nedôvodnú námietku nedostatočne zisteného skutkového stavu, pretože vo veci deklarovaného trojstranného obchodu v reťazci KFD s.r.o. (SK) - DK CENRUM s.r.o. (CZ) - ZÔLDEXPORT KFT. (HU) podmienky trojstranného obchodu splnené neboli, pretože druhý odberateľ použil maďarské identifikačné číslo pre daň, pričom v

Maďarsku sa odoslanie alebo preprava tovaru neskončila. V danom prípade ide o tzv. reťazový obchod, nie trojstranný. Pri reťazových obchodoch len jedna dodávka tovaru môže byť pohyblivou, ktorá je oslobodená od dane podľa § 43 zákona o DPH, a preto pri reťazových obchodoch je podstatné zistiť, ktorá dodávka tovaru v rámci zmluvného vzťahu je spojená s prepravou, t. j. pohyblivá dodávka. Z oznámenia rumunskej daňovej správy v odpovedi na žiadosť o MVI prepravca ELMACRISFLOR S.R_L_ naložil tovar v ČR v spoločnosti DK CENTRUM s.r.o. prostredníctvom spoločnosti ZÔLDEXPORT KFT. a na základe jeho telefonickej objednávky ho vyložil v Rumunsku pre odberateľa EUROPEAN TRANS LEAER S.R_L_ Z dokladov predložených žalobcom ku kontrole však jednoznačne vyplýva, že tovar bol naložený v Košiciach v sklade žalobcu (1. zúčastnená osoba) a preprava bola ukončená a tovar bol vyložený v Rumunsku, konkrétne v meste Craiova vo firme EUROPEAN TRANS LEADER S.R_L_ (4. zúčastnená osoba). V uvedenom prípade sa teda nejedná o trojstranný obchod tak, ako to deklarovali zúčastnené spoločnosti.

9. Správca dane vykonaným dokazovaním preukázal, že preverovaný tovar nebol vyložený v Maďarsku v spoločnosti ZÖLDEXPORT KFT. tak ako to uvádza odberateľ DK CENTRUM s.r.o. v čestných prehláseniach predložených žalobcom. Zo zistení českej daňovej správy vyplýva, že spoločnosť DK CENTRUM s.r.o. nepreukázala, že nadobudnutie tovaru bolo zdanené v členskom štáte, ktorý nesprávne udal ako členský štát skončenia prepravy, t. j. v Maďarsku. Dôkazom preukazujúcim zistený pohyb tovaru, t. j. nakládku do kamiónov rumunských prepravcov v Košiciach, sú sprievodky zásielky priložené k faktúram, ktoré boli vystavené v Košiciach vo firme KFD s.r.o. V týchto sprievodkách je uvedené evidenčné číslo motorových vozidiel rumunských prepravcov, do ktorých bol tovar v Košiciach naložený. Rumunská daňová správa zároveň v prílohe odpovede na dožiadanie zaslala aj medzinárodný nákladný list (CMR) č. SK M2980291, z ktorého je zrejmé, že tovar bol naložený v Košiciach (časť 4 - miesto a dátum nakladania tovaru).

10. Tovar teda nebol naložený v spoločnosti DK CENTRUM s.r.o. v Českej republike a správca dane považoval za preukázané, že v uvedenom prípade išlo o dodanie tovaru medzi štyrmi zúčastnenými obchodnými partnermi KFD s.r.o. SK - DK CENTRUM s.r.o.

CZ - ZÖLDEXPORT KFT. HU - EUROPEAN TRANS LEADER S.R_L_ RO, s ktorým bol spojený len jeden pohyb tovaru, a to zo Slovenskej republiky od spoločnosti KFD s.r.o. do Rumunska, spoločnosti EUROPEAN TRANS LEADER S.R_L_ Ak žalobca na základe vyjadrenia rumunského prepravcu tvrdil, že tovar bol najprv prepravený zo Slovenskej republiky do Českej republiky a následne z Českej republiky do Rumunska, čo je z logistického a ekonomického hľadiska nehospodárne, a teda dodanie medzi KFD s.r.o. SK - DK CENTRUM

s.r.o. CZ je „bežným“ intrakomunitárnym dodaním, je namieste otázka, kto zabezpečil túto prepravu tovaru, pretože odberateľ DK CENTRUM s.r.o. vo svojich čestných prehláseniach uvádzal, že zabezpečil prepravu tovaru zo skladu KFD s.r.o. do Maďarska s miestom vykládky ZÖLDEXPORT KFT. Budapešť. V uvedenom prípade sa jedná o tzv. reťazový obchod, pričom dodanie tovaru vo vzťahu KFD s.r.o. SK - DK CENTRUM s.r.o.

CZ nebolo spojené s prepravou. Prepravu tovaru nezabezpečila ani jedna z týchto spoločností, podľa zistení rumunskej daňovej správy, preprava bola vykonaná na účet 4. zúčastnenej rumunskej spoločnosti EUROPEAN TRANS LEADER S.R_L_, a to prostredníctvom maďarskej spoločnosti ZŐLDEXPORT KFT. Miestom dodania je preto v obchodnom vzťahu KFD s.r.o. SK - DK CENTRUM s.r.o. CZ v zmysle § 13 ods. 1 písm. c/ zákona o DPH tuzemsko a osobou povinnou platiť daň v tuzemsku z dodania tovaru uvedeného na faktúrach vystavených pre DK

CENTRUM 11. Zákon o DPH platný v čase dodania tovaru v ustanovení § 43 ods. 5 jednoznačne ustanovuje, akými dokladmi okrem faktúry je platiteľ uplatňujúci oslobodenie od dane povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu. Písomným vyhlásením odberateľa preukazuje platiteľ dodanie tovaru do iného členského štátu, ak odberateľ sám prepraví tovar od miesta určenia, t. j. zabezpečí jeho prepravu vlastnými, resp. prenajatými motorovými vozidlami. Ak vykonanie prepravy zabezpečí odberateľ inými osobami, je dodávateľ povinný preukázať splnenie podmienok pre oslobodenie od dane prepravným dokladom.

V posudzovaných obchodných prípadoch však bolo preukázané, že preprava tovaru nebola zabezpečená na účet odberateľa DK CENTRUM s.r.o. v rámci zmluvného vzťahu s KFD s.r.o. (žalobcom) a žalobca nepreukázal opak. Navyše podľa vyjadrenia konateľa DK CENTRUM s.r.o. uvedeného v dokumentoch postúpených českou daňovou správou, spoločnosť DK CENTRUM s.r.o. napriek zmluve so žalobcom žiadnu prepravu neorganizovala.

Dodania tovaru medzi žalobcom a jeho českým odberateľom DK CENTRUM, s.r.o. preto nespĺňajú zákonom stanovené podmienky pre oslobodenie od dane uvedené v § 43 zákona o DPH, tieto dodávky predstavujú nepohyblivú dodávku, t. j. dodanie tovaru bez prepravu s miestom dodania v tuzemsku podľa § 13 ods. 1 písm. c/ zákona o DPH.

12. Správca dane podľa súdu umožnil žalobcovi vyjadriť sa ku všetkým zisteniam v zmysle § 45 ods. 1 písm. f/ Daňového poriadku, čo žalobca aj využil. Správca dane nie je povinný vykonávať všetky dôkazy, ktoré navrhuje žalobca, je povinný zistiť stav tak, aby mohla byť daň správne určená, čo v danom prípade aj vykonal. Vyjadrenie bývalého konateľa DK CENTRUM s.r.o. pred českou daňovou správou bolo správcom dane použité ako podporný dôkaz, bolo získané ešte pred samotným výkonom daňovej kontroly, a tak správca dane ako aj žalovaný dospeli k záveru, že vypočutie bývalého konateľa spoločnosti DK CENTRUM by bolo vzhľadom na zistené skutočnosti a dôkazy získané správcom dane počas daňovej kontroly irelevantné. Konfrontovať výroky bývalého konateľa DK CENTRUM s.r.o. pred českou daňovom správou s jeho vlastným čestným prehlásením pre slovenskú daňovú správu, a vykonať jeho výsluch ako svedka, by nemalo žiaden význam. Ak by správca dane vykonal výsluch svedka, bývalého konateľa DK CENTRUM s.r.o. a ten by potvrdil svoje vyjadrenie

urobené pre českú daňovú správu, nemalo by to žiadny vplyv na výsledok daňovej kontroly. V prípade, ak by pred slovenským správcom dane poprel svoje vlastné vyjadrenie urobené pred českou daňovou správou a prehlásil by, že vykonal prepravu tovaru do iného členského štátu - Rumunska, Maďarska, musel by svoje tvrdenia preukázať a predložiť dôkazy, ako a kým uskutočnil dopravu tovaru, akými motorovými vozidlami, keď spoločnosť DK CENTRUM s.r.o. nevlastní žiadne motorové vozidlá; ktorí subdodávatelia uskutočnili prepravu, kedy, akými vozidlami; musel by predložiť CMR, faktúry za prepravu tovaru, potvrdenia o úhradách faktúr za prepravu tovaru a iné. Správcovi dane počas daňovej kontroly boli predložené CMR o preprave tovaru a výsledok preverovania je uvedený v Protokole. Vypočutie bývalého konateľa spoločnosti DK CENTURM s.r.o. je vzhľadom na zistené skutočnosti a dôkazy získané správcom dane počas daňovej kontroly, irelevantné.

13. Skutočnosť, že nebol vypočutý svedok, bývalý konateľ spoločnosti DK CENTRUM s.r.o. CZ, nemala zásadný vplyv na závery daňových orgánov, nakoľko nesvedčila žalobcovi (rozsudok NS SR sp. zn. 8Sžf/102/2014 zo dňa 29.09.2016). Z judikatúry Najvyššieho súdu SR vyplýva, že rozhodnutie správneho orgánu sa nezrušuje iba preto, aby bol zachovaný určitý procesný postup, ale iba v prípade, ak jeho zopakovanie má za následok priaznivejšie postavenie žalobcu. Pri ústnom pojednávaní správca dane upovedomil žalobcu, že považuje pripomienky k Protokolu z daňovej kontroly za prerokované a keďže neobsahujú žiadne skutočnosti a dôkazy, ktoré by mohli mať vplyv na zmenu výsledkov zistení z vykonanej daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2011 konštatoval, že konanie nevyžaduje ďalšie dokazovanie. Upovedomil žalobcu, že spísanú zápisnicu o ústnom pojednávaní zo dňa 05.10.2017 považuje za poslednú a trvá na záveroch uvedených v Protokole.

Procesné práva žalobcu neboli v daňovom konaní zo strany správcu dane, ani žalovaného porušené. 14. Správny súd ďalej poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C -245/04 EMAG Handel Eder OHG zo dňa 06.04.2006 týkajúci sa dodania tovarov v rámci reťazových obchodov a prijal záver, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane, dostatočne a v potrebnom rozsahu zistil skutkový stav, tento správne právne posúdil, rozhodnutie náležite odôvodnil a uviedol, akými úvahami bol vedený pri hodnotení vykonaných dôkazov. Kasačná sťažnosť, vyjadrenie a) kasačná sťažnosť

15. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v procesnom postavení sťažovateľa (ďalej len „sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP. 16.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti namietal: - že správca dane nesprávne interpretoval ust. § 45 ods. 1 písm. d) zákona o DPH (súbežne bol preto naplnený aj dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP), - nesprávne rozloženie dôkazného bremena, - nepreskúmateľnosť a nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku.

17. Sťažovateľ uviedol, že predmetom súdneho sporu je posúdenie toho, či v danom prípade boli alebo neboli splnené podmienky pre trojstranný obchod upravené v ustanovení § 45 ods. 1 písm. d) zákona o DPH v znení platnom v roku 2011, podľa ktorého tovar odoslal alebo prepravil prvý dodávateľ alebo prvý odberateľ, alebo iná osoba na ich účet.

Kľúčovou otázkou pre celý predmet sporu bolo objasnenie pojmu „na ich účet“. Sťažovateľ poukázal na anglickú verziu čl. 138 ods. 1 Smernice Rady 2006/112/ES, ktorý znie nasledovne. Member States shall exempt the supply of goods dispatched or transported to a destination outside their respective territory but within the Community, by or on behalf of the vendor or the person acquiring the goods, for another taxable person, or for a non-taxable legal person acting as such in a Member State other than that in which dispatch or transport of the goods began.

Slovné spojenie z anglickej verzie čl. 138 ods. 1 Smernice Rady 2006/112/ES „by or on behalf“ - je možné preložiť ako „alebo v jej mene“. V súlade s takýmto výkladom znenia čl. 138 ods. 1 Smernice Rady 2006/112/ES je aj právny názor JUDr. Zuzikovej k ustanoveniu § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. (Poradca 9/2012, zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty s komentárom, Poradca, s. r. o - Vydavateľ, Žilina 2012, str. 124), ktorá uvádza, „Podľa tohto zákona dodávateľ, ktorý dodá tovar do iného členského štátu, môže uplatniť oslobodenie od dane, ak tovar prepraví dodávateľ alebo odberateľ, alebo tovar bude prepravený inou osobou, avšak na účet dodávateľa alebo odberateľa (t. j. dodávateľ alebo odberateľ zabezpečí prepravenie tovaru prostredníctvom dopravcu).“

18. Podľa sťažovateľa sa správny súd plne stotožnil s posúdením pojmu „na ich účet“ správcom dane, ktorý reprodukuje a uvádza, že správca dane názor JUDr. Zuzikovej nespochybnil. Žalobca namieta, že ak by podľa JUDr. Zuzikovej pojem „na ich účet“ bol podmienený tým, že dodávateľ alebo odberateľ za prepravnú službu zaplatí prepravcovi potom

vyjadrenie JUDr. Zuzikovej by malo znieť nasledovne, „Podľa tohto zákona dodávateľ, ktorý dodá tovar do iného členského štátu, môže uplatniť oslobodenie od dane, ak tovar prepraví dodávateľ alebo odberateľ, alebo tovar bude prepravený inou osobou, avšak na účet dodávateľa alebo odberateľa (t. j. dodávateľ alebo odberateľ zaplatí za prepravenie tovaru prepravcovi)“. Ak by pojem „na ich účet“ bol podmienený tým, že dodávateľ alebo odberateľ za prepravnú službu zaplatí prepravcovi potom slovné spojenie z vyjadrenia JUDr. Zuzikovej „zabezpečí prepravenie tovaru prostredníctvom dopravcu“ nedávalo zmysel.

19. Výklad ustanovenia § 45 ods. 1 písm. d) zákona č. 222/2004 Z. z. v znení platnom v roku 2011, podľa ktorého tovar odoslal alebo prepravil prvý dodávateľ alebo prvý odberateľ, alebo iná osoba na ich účet je rozdielny.

Podľa JUDr. Zuzikovej pojem „na ich účet“ je možné interpretovať tak, že dodávateľ alebo odberateľ zabezpečí prepravenie tovaru prostredníctvom dopravcu a podľa správnych orgánov pojem „na ich účet“ znamená, že dodávateľ alebo odberateľ zaplatí za prepravenie tovaru prepravcovi. Z postupu správnych orgánov je zrejmé, že formulácia ustanovenia § 45 ods. 1 písm. d) zákona č. 222/2004 Z. z. vytvára stav, ktorý umožňuje jeho rôznorodý a účelový výklad, čím sa zakladá stav právnej neistoty. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Zásada striktnej zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý je vyjadrený v článku 59 ods. 2 Ústavy SR a bola, resp. je na účely daňového konania bližšie špecifikovaná v ustanovení § 3 ods. 1 Daňového poriadku. Pokiaľ postup použitý daňovými orgánmi nie je upravený jednoznačným a zrozumiteľným spôsobom vo všeobecne záväznej právnej norme, nemožno ho považovať za postup zákonný, a teda dovolený.

20. Sťažovateľ poukázal na bod 14 Nálezu Ústavného súdu SR č. I. ÚS 241/07-44 z 18. 09. 2008 z ktorého vyplýva, že ani záujem štátu na realizácii príjmovej stránky štátneho rozpočtu nemôže byť a nie je nadradený dodržiavaniu a rešpektovaniu práv, ktoré zákony priznávajú

daňovým subjektom. Za situácie, kde právo umožňuje rozdielny výklad, nemožno pri riešení prípadu obísť fakt, že na poli verejného práva (daňového práva) štátne orgány môžu konať len to, čo im zákon výslovne umožňuje. Z tejto maximy potom vyplýva, že pri ukladaní a vymáhaní daní podľa zákona, teda pri de facto odnímaní časti nadobudnutého vlastníctva, sú orgány verejnej moci povinné šetriť podstatu a zmysel základných práv a slobôd.

Inak povedané, v prípade pochybností sú orgány verejnej moci povinné postupovať miernejšie (in dubio mitius). Podľa ústavného princípu zákonnosti ukladania daní zákony s viac než jedným možným výkladom je nutné vykladať v prospech subjektívnych práv, a nie v prospech záujmov verejnej moci (in dubio pro libertate). Súd takto nepostupoval, práve naopak, pre posúdenie zákonnosti postupu správnych orgánov zvolil nízky štandard.

21. Objasnenie pojmu „na ich účet“ vyplývajúceho z ustanovenia § 45 ods. 1 písm. d) zákona č. 222/2004 Z. z. ako podmienka pre trojstranný obchod predstavovala kľúčovú otázku pre celý predmet sporu. Ak správne orgány a súd dospeli k záveru, že pojem „na ich účet“ znamená, že v danom prípade dodávateľ alebo odberateľ za prepravnú službu zaplatí prepravcovi, potom táto podmienka evidentne splnená nebola. Bolo teda bezpredmetné zo strany správnych orgánov a súdu poukazovať na to, že žalobca nedoložil žiadnymi relevantnými dôkazmi svoje tvrdenie, s odkazom na uznesenie Ústavného súdu SR I. ÚS 377/2018-53 poukazovať na prenos dôkazného bremena a uvádzať dôvody nevypočutia bývalého konateľa spoločnosti DK CENTRUM, s.r.o. Tieto otázky by boli aktuálne len v prípade, ak by správne orgány a súd akceptovali tvrdenie žalobcu, že podmienky pre trojstranný obchod sú splnené aj vtedy, ak dodávateľ alebo odberateľ zabezpečí prepravenie tovaru prostredníctvom dopravcu, bez toho, aby dodávateľ alebo odberateľ za prepravnú službu prepravcovi zaplatil.

Z uvedených dôvodov rozhodnutie súdu vykazuje znaky nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť, pretože dôvody vo vzťahu k výroku nie sú jednoznačné, resp. sú vnútorne rozporné. Ďalej sťažovateľ považoval za nadbytočné podrobne reagovať na časti odôvodnenia rozsudku, ktoré sa priamo nevzťahujú k splneniu podmienok pre trojstranný obchod podľa ustanovenia § 45 ods. 1 písm. d) zákona o DPH.

22. Podľa súdu správca dane tým, že len prevzal informácie českej daňovej správy, neakceptoval návrh žalobcu na opätovný výsluch bývalého konateľa spoločnosti DK CENTRUM, s.r.o. nebolo porušené právo žalobcu na obhajobu a jeho procesné práva neboli v daňovom konaní porušené. Uvedený záver správneho súdu je v zásadnom rozpore s nálezom Ústavného súdu SR I. ÚS 30/2018 z 30. 01. 2019 v ktorom sa uvádza, že proces získavania informácií prostredníctvom MVI sa v zásade realizuje bez akejkoľvek možnosti participácie daňového subjektu na týchto postupoch, čo môže kolidovať so základnými zásadami daňového konania, najmä zásadou zákonnosti, zásadou úzkej súčinnosti a zásadou voľného hodnotenia dôkazov. Ústavný súd ďalej uvádza, že požiadavka garancie objektivity dokazovania v daňovom konaní je nevyhnutná v záujme naplnenia zákonnosti rozhodnutia správcu dane ako jeho výsledku.

Za situácie, keď daňový subjekt žiadnym spôsobom nemá možnosť aktívne spolupôsobiť na tomto procese a skutočnosti získané z MVI nemajú oporu v iných, zákonne vykonaných dôkazoch, je sporné, či takéto informácie môžu byť zákonným podkladom rozhodnutia správcu dane.

23. Obsahom prejednávacej zásady, na ktorú poukazuje Ústavný súd SR v uznesení I. ÚS 377/2018-53 je, že daňovému subjektu bude poskytnutá príležitosť splniť svoju dôkaznú povinnosť a uplatniť svoje práva výslovne uvedené v § 3 ods. 1, 2 a 8, § 24 a 45 ods. 1 Daňového poriadku. Aby mal daňový subjekt možnosť dôkazné bremeno uniesť, musia byť ním navrhnuté dôkazy riadne a úplne vykonané, ibaže by bolo úplne nepochybné, že prostredníctvom týchto dôkazov nemôžu byť rozhodujúce skutočnosti preukázané.

V tomto ohľade je potrebné starostlivo rozlišovať posúdenie návrhov na vykonanie jednotlivých dôkazov a vlastné hodnotenie týchto dôkazov. Podľa sťažovateľa hodnotiť v zmysle § 3 ods. 3 Daňového poriadku možno iba také dôkazy, ktoré boli riadne vykonané.

Podľa názoru žalobcu vzhľadom na organizovanie, resp. zabezpečovanie prepravy nemožno na základe existujúcich podkladov daňového konania a priori dospieť k záveru, že by navrhovaný výsluch svedka bol irelevantný. 24. Podľa sťažovateľa napadnutý rozsudok krajského súdu nemožno považovať za riadne a vyčerpávajúco odôvodnený, pretože neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre

jeho rozhodnutie. Súd v kľúčovej otázke objasnenia pojmu „na ich účet“ vyplývajúceho z ustanovenia § 45 ods. 1 písm. d) zákona o DPH ako podmienky pre trojstranný obchod len reprodukoval záver správcu dane uvedený v protokole, teda že pojem „na ich účet“ znamená, že v danom prípade dodávateľ alebo odberateľ za prepravnú službu zaplatí prepravcovi.

Súd navyše na obhajobu správnych orgánov uvádza, že správca dane nespochybnil právny názor JUDr. Zuzikovej, čo je v extrémnom rozpore s jeho obsahom spisu. Z uvedeného je zrejmé, že súd sa s ťažiskovým argumentom uvedeným v žalobe vysporiadal len formálne bez toho, aby prezentoval vlastné závery ako výsledok konfrontácie záverov žalovaného a námietok žalobcu, ide o nesprávny procesný postup súdu, ktorým súd znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva a došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. b) vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti 25. Žalovaný vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že podľa ustanovenia § 43 ods. 1 zákona o DPH platného v čase dodania tovaru oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Ustanovenie § 43 ods. 1 zákona o DPH zakotvuje základný princíp fungovania dane pri dodaní tovaru z jedného členského štátu do iného členského štátu,

ak sú na obchode zúčastnení podnikatelia (dodávateľ a odberateľ), z ktorých dodávateľ je identifikovaný pre DPH v štáte dodania tovaru a odberateľ je identifikovaný pre DPH v štáte nadobudnutia tovaru. Pri cezhraničných dodaniach tovaru platí princíp krajiny určenia, čo znamená, že tovar má byť zdanený v krajine nadobudnutia, a preto dodávateľ, ktorý dodá tovar do iného členského štátu, uplatní oslobodenie od dane. Takéto obchody sa označujú ako intrakomunitárne dodávky tovarov a v podstate sa týmto nahrádza inštitút vývozu tovaru.

Za intrakomunitárnu dodávku tovaru môžeme označiť len takú, ktorá je spojená s prepravou. Ak kúpu tovaru realizuje osoba identifikovaná pre DPH z iného členského štátu, avšak tovar ostane na území SR (nie je prepravený ani odoslaný do iného členského štátu), nie je možné takéto dodanie považovať za dodanie tovaru do iného členského štátu a dodávateľ nemôže uplatniť oslobodenie od dane.

26. Je zrejmé, že deklarované obchody nespĺňajú zákonom stanovené podmienky pre uplatnenie oslobodenia od dane pri trojstrannom obchode, nakoľko prepravu tovaru nezabezpečoval ani prvý dodávateľ (žalobca), ani prvý odberateľ (spoločnosť DK CENTRUM, s.r.o.), ani iný subdodávateľ na ich účet. Správca dane dodanie tovaru žalobcom spoločnosti DK CENTRUM, s.r.o. posúdil ako dodanie tovaru bez prepravy, pretože dodanie tovaru v rámci tohto zmluvného vzťahu nebolo spojené s prepravou (preprava nebola zabezpečená prvým dodávateľom - predávajúcim, ani prvým odberateľom - kupujúcim a ani inou osobou na ich účet).

Miestom dodania tovaru je v zmysle § 13 ods. 1 písm. c) zákona o DPH miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje, teda tuzemsko a žalobca bol povinný uplatniť k cene dodávaného tovaru DPH. Dodanie tovaru DK CENTRUM, s.r.o. (CZ) pre odberateľov v Rumunsku a Maďarsku je pohyblivou dodávkou (dodaním tovaru s prepravou) a je oslobodené od dane. Zároveň pre spoločnosť DK CENTRUM, s.r.o. (CZ) vznikla povinnosť registrácie, povinnosť podať daňové priznanie a súhrnný výkaz. 27. Žalovaný sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že slovné spojenie „alebo na ich účet“ nie je možné výlučne podmieňovať faktúrami alebo platbami za prepravu, ale len „zabezpečením“ prepravy tovaru, t. j. naložením tovaru na kamióny podľa pokynov prvého odberateľa.

Naopak, zákon jednoznačne definuje podmienky, za splnenia ktorých je možné obchody považovať za trojstranné, pričom musí ísť o splnenie všetkých podmienok súčasne, t.j. aj podmienky, že tovar je prepravený z ČŠ 1 do ČŠ 3 prvým dodávateľom alebo prvým odberateľom alebo na ich účet prepravcom.

Z citovaných ustanovení je zrejmé, že pre uplatnenie oslobodenia od dane podľa § 43 zákona o DPH platnom v tuzemsku, ako aj v smernici Rady, je ustanovená podmienka vykonania prepravy tovaru buď priamo dodávateľom alebo odberateľom motorovými vozidlami vlastnými, resp. prenajatými dodávateľom alebo odberateľom, resp. prostredníctvom prepravcu avšak na ich účet. Vykonanie prepravy na účet či už dodávateľa alebo odberateľa znamená, že prepravná služba je zo strany prepravcu dodávateľovi alebo odberateľovi fakturovaná, t.j. že dodávateľ alebo odberateľ za prepravnú službu zaplatí prepravcovi. Žalobca splnenie podmienok pre oslobodenie od dane preukazoval čestným prehlásením odberateľa DK CENTRUM, s.r.o., v ktorom uvádza, že zabezpečil prepravu tovaru do členského štátu určenia.

28. Písomným vyhlásením odberateľa preukazuje platiteľ dodanie tovaru do iného členského štátu, ak odberateľ sám prepraví tovar do miesta určenia, t.j. zabezpečí jeho prepravu vlastnými, resp. prenajatými motorovými vozidlami. Ak vykonanie prepravy zabezpečí odberateľ inými osobami, je dodávateľ povinný preukázať splnenie podmienok pre oslobodenie od dane prepravným dokladom. V posudzovaných obchodných prípadoch však bolo zistené, že preprava tovaru nebola zabezpečená na účet prvého odberateľa DK

CENTRUM, s.r.o., že prepravcovia uvedení na prepravných dokladoch vykonali prepravu tovaru na účet druhých odberateľov, resp. na účet odberateľov druhých odberateľov (4. zúčastnená osoba), a že týmto spoločnostiam prepravu tovaru fakturovali a ani jeden z prepravcov nepotvrdil, že preprava tovaru bola vykonávaná podľa pokynov a za podmienok určených prvým odberateľom, tak ako to tvrdí žalobca v žalobe. Navyše, podľa vyjadrenia

konateľa DK CENTRUM, s.r.o. uvedeného v dokumentoch postúpených českou daňovou správou (počas výkonu daňovej kontroly), spoločnosť, napriek zmluve so žalobcom, žiadnu prepravu neorganizovala. Na základe už uvedených odpovedí na zaslané žiadosti o MVI a informácií v nich poskytnutých správca dane dospel k záveru, že dodania tovaru medzi žalobcom- prvým dodávateľom a jeho prvým odberateľom DK CENTRUM, s.r.o. nespĺňajú zákonom stanovené podmienky pre oslobodenie od dane uvedené v § 43 zákona o DPH, tieto dodávky predstavujú nepohyblivú dodávku, t.j. dodanie tovaru bez prepravy s miestom dodania v tuzemsku podľa § 13 ods. 1 písm. c) zákona o DPH a osobou povinnou platiť daň v tuzemsku z dodania tovaru uvedeného na faktúrach vystavených pre DK CENTRUM, s.r.o. je podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH žalobca. Správca dane prijal záver, že žalobca si neoprávnene uplatnil oslobodenie od dane, čím porušil ustanovenie § 43 v nadväznosti na § 45 zákona

o DPH. Osobou povinnou platiť daň v tuzemsku z dodania tovaru uvedeného na faktúrach vystavených pre DK CENTRUM, s.r.o. podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH je žalobca. 29. Správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie, pričom dbal na to, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie.

Počas výkonu daňovej kontroly zistil, že prepravu tovaru (kryštálového cukru) zabezpečovali druhí odberatelia na vlastný účet vlastnými, resp. prenajatými motorovými vozidlami, resp. prostredníctvom subdodávateľov. Faktúry vystavené prepravcami boli uhradené druhými odberateľmi v deklarovaných trojstranných obchodoch, čo nemôže spochybniť ani svedecká výpoveď bývalého konateľa spoločnosti DK CENTRUM, s.r.o. Dôkazy, ktoré získal správca dane v priebehu daňovej kontroly sú jednoznačné (vystavené faktúry za prepravu tovaru, úhrady za prepravu tovaru, CMR) a dostatočným spôsobom spochybnili tvrdenie žalobcu, že prepravu zabezpečovala česká spoločnosť DK CENTRUM, s.r.o. Vo svetle zistených skutočností je irelevantné vypočutie bývalého konateľa spoločnosti DK CENTRUM, s.r.o. ako svedka, ktorý svoju svedeckú výpoveď nemá čím podložiť. Opakované vypočutie bývalého konateľa spoločnosti DK CENTRUM, s.r.o. správca dane považuje za nadbytočný úkon, ktorý by bol vykonávaný nad rámec nevyhnutne potrebný na správne určenie dane. Navyše, ak svedecká výpoveď nie je

podložená relevantnými a overiteľnými dôkazmi, nemôže byť v daňovom konaní považovaná za dôkaz. 30. V danom prípade by sa jednalo len o jeho tvrdenie, ktoré by nebolo podložené žiadnym dôkazom, a ktoré nemôže ovplyvniť závery správcu dane z daňovej kontroly.

V posudzovaných obchodných prípadoch však bolo zistené, že preprava tovaru nebola zabezpečená na účet odberateľa DK CENTRUM, s.r.o., že prepravcovia uvedení na prepravných dokladoch vykonali prepravu tovaru na účet druhých odberateľov, týmto spoločnostiam prepravu tovaru fakturovali a ani jeden z prepravcov nepotvrdil, že preprava tovaru bola vykonávaná podľa pokynov a za podmienok určených prvým odberateľom. Podľa vyjadrenia konateľa DK CENTRUM, s.r.o., uvedeného v dokumentoch postúpených českou daňovou správou, spoločnosť žiadnu prepravu neorganizovala.

31. Z výsledkov preverovania vykonaného správcom dane vyplýva, že predmetné obchody nespĺňajú zákonom stanovené podmienky pre uplatnenie oslobodenia od dane pri trojstrannom obchode - obchodovaný tovar nebol do iného členského štátu odoslaný a prepravený ani daňovým subjektom K´ Food Distribution s.r.o. (prvý dodávateľ) a ani českou spoločnosťou

DK CENTRUM, s.r.o. (prvý odberateľ) a ani inými osobami na ich účet (§ 45 ods. 1 písm. d) zákona o DPH). Žalobca ako prvý dodávateľ si uplatnil v prípade dodania tovaru pre DK CENTRUM, s.r.o. oslobodenie od dane neoprávnene, čím porušil ustanovenie § 43 v nadväznosti na § 45 zákona o DPH. Osobou povinnou platiť daň v tuzemsku z dodania tovaru uvedeného na faktúrach vystavených pre DK CENTRUM, s.r.o. je podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH žalobca. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH vznikla žalobcovi daňová povinnosť z dodania tovaru pre odberateľa DK CENTRUM, s.r.o. dňom dodania tovaru, t.j. v zdaňovacom období október 2011. 32. Podľa žalovaného bol žalobcovi v rámci vyrubovacieho konania, ako aj v priebehu daňovej kontroly, poskytnutý zodpovedajúci a dostatočný priestor na predkladanie dôkazov. Rovnako v rámci svojho vyjadrenia mal možnosť predložiť dôkazy k zisteniam uvedeným v protokole, ktorými disponuje. Vo svojom vyjadrení k zisteniam uvedeným v protokole počas vyrubovacieho konania neuviedol žiadne nové skutočnosti, nepredložil žiadne listinné a ani iné dôkazy, ktoré by mali vplyv na zmenu výsledku kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2011. Z daňového spisu ďalej vyplýva, že základným dôvodom pre záver o nepriznaní práva na odpočítanie dane je nepreukázanie splnenia podmienok uvedených v § 45 a § 43 zákona o DPH. 33. K rozloženiu dôkazného bremena tiež žalovaný uviedol, že povinnosť predkladať všetky dôkazy je povinnosťou daňového subjektu, čo vyplýva aj z dikcie § 45 ods. 2 písm. d) daňového poriadku. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky, č. k. III. ÚS 78/ 2011-17 z 23.02.2011 z odôvodnenia ktorého vyplýva, že dôkazné bremeno je na daňovom subjekte. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty a ktorý si aj tento nárok uplatnil, preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži na verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia jednoznačne nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený. Žalovaný ďalej v tejto súvislosti uvádza, že podľa nálezu Ústavného súdu SR III.ÚS 401/09-17 má platiteľ v daňovom konaní dve základné povinnosti, a to povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenie preukázať. Správca dane pri preverovaní dokladov vedie dokazovanie v zmysle § 24 ods. 3 daňového poriadku, pričom platiteľ môže spochybnenie dôkazov vyvrátiť predložením alebo navrhnutím nových dôkazov. V procese dokazovania sa presúva dôkazné bremeno medzi správcom dane a daňovým subjektom (platiteľom). Daňový subjekt bol povinný preukázať svoje tvrdenia relevantnými dôkazmi, nakoľko dôkazné bremeno bolo na ňom.

III. Konanie pred kasačným súdom

34. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktorému predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP), kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP. 35. Kasačný súd po zistení, že sťažovateľ je od 12. novembra 2020 v konkurze a jeho správcom konkurznej podstaty je spoločnosť LEGATOs Recovery k.s vyzval správcu sťažovateľa i sťažovateľa podľa § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, aby podali návrh na pokračovanie v konaní, ktorý bol sťažovateľom kasačnému súdu doručený 03.05.2022 a správcom sťažovateľa kasačnému súdu doručený 10.05.2022. Kasačný súd poukazuje na to, že sťažovateľ v kasačnej sťažnosti nenamietal nesprávne právne posúdenie veci podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP a preto prípadné nesprávne právne posúdenie veci správnym súdom ani nebolo predmetom posudzovania kasačného súdu. Kasačný súd viazaný sťažnostnými bodmi (§ 453 ods. 2 SSP) kasačnú sťažnosť mohol prejednať výlučne v intenciách sťažovateľom uplatneného sťažnostného bodu, a teda iba v rozsahu sťažnostného dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. f/ SSP.

IV. Právne predpisy a právne názory kasačného súdu

36. Podľa § 6 ods. 1 SPP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 37. Podľa § 139 ods. 2 SSP v odôvodnení rozsudku uvedie správny súd stručný priebeh administratívneho konania, stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie argumentov žalobcu a vyjadrenia žalovaného, prípadne ďalších účastníkov, osôb zúčastnených na konaní a zainteresovanej verejnosti, posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Ak správny súd zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vráti mu vec na ďalšie konanie, je povinný v odôvodnení rozsudku uviesť aj to, ako má orgán verejnej správy vo veci ďalej postupovať. Správny súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 38. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku, sa pri správe daní postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. 39. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. 40. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 41. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada. 42. Podľa § 3 ods. 8 Daňového poriadku, právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d/ pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane.

43. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa

osobitných predpisov, b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 44. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

45. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

46. Podľa § 44 ods.1 Daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

47. Podľa § 45 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len „kontrolovaný daňový' subjekt“), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo c/ predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia, f/ vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim.

48. Podľa § 45 ods. 2 písm. e/ Daňového poriadku, kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane povinnosť predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. 49.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z o dani z pridanej hodnoty (zákon o DPH) predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

50. Podľa § 8 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak. 51. Miestom dodania tovaru v zmysle § 13 ods. 1 písm. c/ zákona o DPH, ak je dodanie tovaru spojené s odoslaním alebo prepravou tovaru, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa odoslanie alebo preprava tovaru osobe, ktorej má byť tovar dodaný, začína uskutočňovať, s výnimkou podľa písmena b/, odseku 2 a § 14.

52. Podľa § 17 ods.4 zákona o DPH, miestom nadobudnutia tovaru z iného členského štátu pri trojstrannom obchode podľa § 45 je miesto podľa odseku 1, ak a) prvý odberateľ preukáže, že tovar nadobudol na účely následného dodania tovaru v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, a druhý odberateľ je osobou identifikovanou pre daň v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, a je osobou povinnou platiť daň, b) prvý odberateľ splní povinnosť uviesť následné dodanie tovaru v súhrnnom výkaze podľa §

80, c) prvý odberateľ nie je identifikovaný pre daň v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, a d) odoslanie alebo preprava tovaru sa uskutoční podľa § 45 ods. 1 písm. a). 53. Daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, vzniká dňom dodania tovaru.

Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra

nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c/ je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

54. Základom dane v zmysle § 22 ods. 1 zákona o DPH, pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň. Do základu dane sa zahŕňa aj dotácia alebo príspevok, ktorý dodávateľ prijal alebo má prijať k cene tovaru alebo služby.

55. Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH, oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemsku do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom

štáte. 56. Podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH (v znení účinnom v roku 2011), je platiteľ povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4. Platiteľ je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu, kópiu faktúry a a/ ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravným dokladom alebo iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia, b/ ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, c/ ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby, že tovar prepravil do iného členského štátu, d/ inými dokladmi, ako napríklad zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar.

57. Podľa § 45 ods. 1 zákona o DPH trojstranným obchodom sa rozumie obchod, ak a/ sa na obchode zúčastňujú tri osoby a predmetom obchodu je dodanie toho istého tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi z jedného členského štátu do iného členského štátu, b/ osoby zúčastnené na obchode sú identifikované pre daň v troch rôznych členských štátoch, c/ prvý odberateľ nemá v členskom štáte druhého odberateľa sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo sa obvykle v členskom štáte druhého odberateľa nezdržiava a voči prvému dodávateľovi a druhému odberateľovi použije rovnaké identifikačné číslo pre daň, d/ tovar odoslal alebo prepravil prvý dodávateľ alebo prvý odberateľ, alebo iná osoba na ich účet z členského štátu iného ako je členský štát identifikácie prvého odberateľa do členského štátu druhého odberateľa, e/ druhý odberateľ použije identifikačné číslo pre daň pridelené členským štátom, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru skončí, a f/ druhý odberateľ je osobou povinnou platiť daň.

58. Podľa § 45 ods. 2 zákona o DPH ak sú splnené podmienky pre trojstranný obchod podľa odseku 1, prvý odberateľ nie je povinný platiť daň pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu a nadobudnutie tovaru u tejto osoby sa považuje za zdanené.

59. Podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný platiť daň. 60. Podľa kasačného súdu je možné rámcovo vymedziť, že vo všetkých analyzovaných a posudzovaných obchodných transakcií bolo na základe dôkazov a listín založených v administratívnom spise relevantným spôsobom preukázané, že preprava tovarov nebola zabezpečená na účet odberateľa DK CENTRUM s.r.o. v rámci zmluvného vzťahu so sťažovateľom, ktorý opodstatnené závery správcu dane nevedel spoľahlivo vyvrátiť.

Aj podľa vyjadrenia konateľa DK CENTRUM s.r.o. uvedeného v dokumentoch postúpených českou daňovou správou, spoločnosť DK CENTRUM s.r.o. napriek zmluve so žalobcom žiadnu prepravu neorganizovala. Dodania tovaru medzi žalobcom a jeho českým odberateľom DK CENTRUM, s.r.o. preto nespĺňajú zákonom stanovené podmienky pre oslobodenie od dane uvedené v § 43 zákona o DPH. Keďže obdobná vec rovnakých účastníkov konania, v rámci posúdenia prakticky rovnakej právnej otázky, bola predmetom konania a rozhodovania kasačného súdu v právnej veci sp. zn. 1Sžfk/18/2020 zo dňa 29.11.2022, kasačný súd v súlade s § 464 ods. 1 SSP na toto rozhodnutie poukazuje, v celom rozsahu sa s ním stotožňuje a na vybrané časti rozhodnutí odkazuje: 61. „Podstatou sťažovateľom uplatneného sťažnostného bodu je, či sťažovateľ dostal v odôvodnení napadnutého rozsudku správneho súdu odpoveď na ním tvrdené podstatné žalobné body a teda, či správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil sťažovateľovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP).

Podľa judikatúry Ústavného súdu SR správny súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07). Podľa Európskeho súdu pre ľudské práva súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (García Ruiz c. Španielsko z 21. januára 1999).

Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Z práva na spravodlivú súdnu ochranu taktiež vyplýva povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, II. ÚS 410/06).

K sťažovateľovmu sťažnostnému bodu teda kasačný súd uvádza, že správny súd nemusí dať odpoveď na všetky ním nastolené otázky, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (III. ÚS 209/04)“. 62. „Kasačný súd za podstatnú námietku sťažovateľa (žalobný bod), na ktorú správny súd sťažovateľovi i odpovedal, považuje posúdenie skutočnosti, či sťažovateľ splnil alebo nesplnil podmienky trojstranného obchodu podľa § 45 zákona o DPH, a to najmä podmienky podľa písm. d), t.j. či bol tovar prepravený prvým dodávateľom alebo prvým odberateľom alebo na ich účet prepravcom. Kasačný súd uvádza, že správny súd sa s touto otázkou v odôvodnení (najmä body 86 a 91 napadnutého rozsudku) riadne vysporiadal a kasačný súd toto vysporiadanie sa považuje za dostatočné.

Správny súd v napadnutom rozsudku (v bode 33 a v bode 78) správne poukázal na sťažovateľom nastolený podstatný žalobný bod - predmetom sporu je výlučne posúdenie otázky, či boli alebo neboli splnené podmienky trojstranného obchodu podľa § 45 ods. 1 písm. d/ zákona o DPH, teda či tovar prepravený z tuzemska do iného členského štátu bol prepravený predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na

ich účet. V bode 79 napadnutého rozsudku správny súd poukázal na podmienku prepravy podľa § 45 ods. 1 písm. d/ zákona o DPH, ktorou je, že tovar odoslal alebo prepravil prvý dodávateľ alebo prvý odberateľ alebo iná osoba na ich účet. Svoju úvahu k splneniu tejto podmienky sťažovateľom správny súd rozviedol v bode 81 napadnutého rozsudku uvedením zistení správcu dane ohľadom prepravy tovaru. Následne v bode 82 napadnutého rozsudku zo zistení (bod 81 napadnutého rozsudku) odvodil i záver, že v konaní sťažovateľ nepreukázal a nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by potvrdzovali splnenie zákonnej podmienky podľa § 45 ods. 1 písm. d/ zákona o DPH. Rovnako v bode 86 napadnutého rozsudku správny súd odôvodnil, (1) že nemal za preukázané, že preprava tovaru bola zabezpečená na účet odberateľa DK CENTRUM, s.r.o., (2) že prepravcovia uvedení na prepravných dokladoch vykonali prepravu na účet druhých odberateľov, ktorú im fakturovali, a (3) nebolo preukázané, že preprava tovaru bola vykonaná podľa pokynov prvého odberateľa a za ním stanovených podmienok tak, ako to tvrdil sťažovateľ.

Tieto skutočnosti pritom podľa správneho súdu tvoria dôkazné bremeno sťažovateľa (bod 90 a bod 91 napadnutého rozsudku).“ 63. „Svoje posúdenie správny súd zopakoval i v bode 91 napadnutého rozsudku, kde uviedol, že preprava tovaru fakturovaného sťažovateľom českému odberateľovi DK CENTRUM, s.r.o., bola vykonaná na účet odberateľov spoločnosti DK CENTRUM, s.r.o., ktorí v preverovaných obchodoch vystupovali ako tzv. druhí odberatelia. Správny súd sa v bode 91 napadnutého rozsudku stotožnil s názorom správcu dane, že prípadné vyhlásenie svedka konateľa spoločnosti DK CENTRUM, s.r.o., že prepravu organizoval bez toho, aby predložil relevantné dôkazy a s prihliadnutím na zistenia správcu dane týkajúce sa prepravy tovaru, nemôže byť rozhodujúcou skutočnosťou pre správne určenie dane.

Právnemu názoru JUDr. Zuzíkovej sa správny súd venoval v bode 87 napadnutého rozsudku a uviedol, že tento mu nie je známy keďže jeho obsah sťažovateľ nepredložil žalovanému ani správnemu súdu), a teda ani nevie v akom kontexte bol tento názor prezentovaný.“ 64. „Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je teda zrejmé, že a. správny súd za podstatný žalobný bod považuje posúdenie otázky, či boli alebo neboli splnené podmienky trojstranného obchodu podľa § 45 ods. 1 písm. d/ zákona o DPH (body 33 a 78 napadnutého rozsudku), b. podmienkou prepravy podľa § 45 ods. 1 písm. d) zákona o DPH je, že tovar odoslal alebo prepravil prvý dodávateľ alebo prvý odberateľ alebo iná osoba na ich účet (bod 79 napadnutého rozsudku), c. preukázanie splnenia podmienok podľa § 45 ods. 1 písm. d/ zákona o DPH tvorí dôkazné bremeno sťažovateľa (bod 90 a bod 91 napadnutého rozsudku),d. správny súd uviedol zistenia správcu dane, ktoré považoval za podstatné vo vzťahu k preukázaniu prepravy podľa § 45 ods. 1 písm. d/ zákona o DPH (bod 81 napadnutého rozsudku), a e. nemal za preukázané, že

preprava tovaru bola zabezpečená na účet odberateľa DK CENTRUM, s.r.o., že prepravcovia uvedení na prepravných dokladoch vykonali prepravu na účet druhých odberateľov, ktorú im fakturovali, ani že preprava tovaru bola vykonaná podľa pokynov prvého odberateľa a za ním stanovených podmienok tak, ako to tvrdil sťažovateľ (bod 86 napadnutého rozsudku).“ 65. „Kasačný súd otázku detailného výkladu anglického znenia čl. 138 ods. 1 Smernice Rady 2006/112/ES, ktorý uvádza pojem „by or on behalf“ a jeho možných prekladov do slovenského jazyka rovnako ako správny súd nepovažuje za podstatnú z dôvodu, že sťažovateľ v konaní nepreukázal dôkazmi, ktoré by správcom dane neboli spochybnené, že v prípade ním tvrdeného prekladu tohto ustanovenia by došlo k splneniu podmienok trojstranného obchodu. Inými slovami ani uplatnením sťažovateľom tvrdeného výkladu čl. 138 ods. 1 smernice Rady 2006/112/ES a § 45 ods. 1 písm. d/ zákona o DPH že stačí, ak prepravca v mene prvého dodávateľa alebo prvého odberateľa zabezpečí prepravenie tovaru a nie je podstatné kto za

dopravu zaplatí, nemal správny súd za preukázané, že podmienka prepravy podľa § 45 ods. 1 písm. d/ zákona o DPH bola zo strany sťažovateľa splnená. Táto úvaha je zrejmá napr. z bodu 86 napadnutého rozsudku, kde správny súd uzavrel, že nebolo preukázané, že preprava tovaru bola vykonaná podľa pokynov prvého odberateľa (DK CENTRUM, s.r.o.) a za ním stanovených podmienok tak, ako to tvrdí sťažovateľ. Kasačný súd má za to, že správny súd sa posudzovanou vecou dôsledne zaoberal, vysporiadal sa s podstatnými námietkami sťažovateľa a vyvodil správne skutkové aj právne závery, ktoré aj náležite odôvodnil.

Nesúhlas sťažovateľa s týmto odôvodnením nie je dôvodným sťažnostným bodom podľa § 440 ods. 1 písm. f/ SSP a otázku prípadného nesprávneho právneho posúdenia správneho súdu kasačný súd vzhľadom na sťažovateľom uplatnený sťažnostný bod neposudzoval. Kasačný súd preto tento sťažnostný bod sťažovateľa nepovažuje za dôvodný.“

Záver 66. Kasačnú súd sa na základe uvedených skutočností (s odkazom na príslušnú judikatúru) stotožnil so záverom ustáleným krajským súdom, že bolo predovšetkým v záujme sťažovateľa, aby v daňovom konaní predložil také dôkazné prostriedky, ktoré by preukázali deklarované zdaniteľné plnenia a odstránil tak pochybnosti finančných orgánov v tomto smere.

Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že námietky uvedené v kasačnej sťažnosti neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 67. O trovách kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov kasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré podľa obsahu súdnych spisov nenastali, preto súd žalovanému právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal. 68. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0 (§ 147 ods. 2 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 27. septembra 2023

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok 4Sžfk/63/2019 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik