4Sžfk/65/2020

1. Rozhodnutím č. 102132332/2018 z 26.10.2018 (ďalej „preskúmavané rozhodnutie“) žalovaný ako odvolací orgán podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „Daňový poriadok“) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice (ďalej „správca dane“) č. 101244307/2018 z 28.06.2018 (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým správca dane určil sťažovateľovi za zdaňovacie obdobie október 2013 rozdiel na dani z pridanej hodnoty (ďalej „daň“ alebo „DPH“) v sume 14.731,82 €, neuznal nadmerný odpočet v sume 774,18 € a vyrubil daň v sume 14.731,82 €. 2. Dôvodom pre určenie rozdielu dane bolo, že finančné orgány preklasifikovali trojstranný obchod podľa § 45 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej „zákon o DPH“), ktorý sťažovateľ deklaroval v podanom daňovom priznaní a pri ktorom si uplatnil oslobodenie od dane, na dvojstranný obchod - nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 17 ods. 2 Zákona o DPH, pri ktorom vznikla sťažovateľovi daňová povinnosť. Sťažovateľ v podanom daňovom priznaní deklaroval, že nadobudol tovar - betonársku oceľ od dodávateľa - poľskej spoločnosti VIMEX S.A. Tento tovar sťažovateľ ako prvý odberateľ mal dodať druhému odberateľovi - českej spoločnosti MAX Business s.r.o. Finančné orgány uzavreli, že sťažovateľ neuniesol dôkazné bremeno a splnenie podmienok stanovených zákonom o DPH pre trojstranný obchod nepreukázal. Žalovaný v rozhodnutí poukázal na to, že nebol preukázaný príjem tovaru druhým odberateľom (MAX Business s. r.o.), keď sa nepodarilo získať CMR doklady preukazujúce prepravu tovaru z Poľska do Českej republiky a jeho prevzatie českým odberateľom. Žalovaný nepovažoval za preukázané ani to, že druhý odberateľ použil identifikačné číslo pre daň pridelené členským štátom, v ktorom odoslanie tovaru alebo jeho preprava skončila, a že bol osobou povinnou plniť daň.

A) 6. Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ prostredníctvom advokáta v zákonom stanovenej lehote kasačnú sťažnosť, v ktorej navrhol, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec krajskému súdu vrátil na ďalšie konanie.

8. Sťažovateľ ďalej zaujal názor, že či si dotknuté spoločnosti následne splnili svoje účtovné i daňové povinnosti a zaradili vystavené faktúry do svojho účtovníctva, už nebol povinný preverovať, ani mu to tieto spoločnosti nemuseli oznamovať. Sťažovateľ tvrdil, že nemá nielen povinnosť, ale ani právo preverovať dodávateľov svojich zmluvných partnerov, žiaden subjekt nemôže napr. pri zakúpení tovaru v spoločnosti Kaufland k. s. alebo Lidl v. o. s. zisťovať v týchto spoločnostiach, či si faktúry vystavené v rámci týchto obchodov zaradili do účtovníctva

9. Podľa sťažovateľa správca dane od neho požadoval doklady nad rámec zákonných ustanovení zákona o DPH a v rozpore s § 29 ods. 2 Daňového poriadku irelevantne spochybnil doklady sťažovateľa, pričom kontrolu navyše realizoval až s odstupom niekoľkých rokov.

odberateľom. Z uvedeného dôvodu tvrdil, že deklarované zdaniteľné obchody nie sú trojstrannými obchodmi a nie je možné na ne aplikovať ustanovenie § 17 ods. 4 zákona o DPH. Keďže sťažovateľ objednal tovar pod ,identifikačným číslom pre daň prideleným v tuzemsku a nepreukázal, že deklarované nadobudnutie bolo predmetom dane v Českej republike, na zistený skutkový stav bol aplikovaný postup podľa § 17 ods. 2 zákona o DPH a miestom nadobudnutia tovaru z iného členského štátu je tuzemsko. Sťažovateľovi pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu vznikla daňová povinnosť v zmysle § 20 ods. 1 písm. b) zákona o DPH - dňom vyhotovenia faktúry, ak bola faktúra vyhotovená pre nadobúdateľa tovaru pred 15. dňom podľa písm. a) citovaného zákona.

80, c) prvý odberateľ nie je identifikovaný pre daň v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, a d) odoslanie alebo preprava tovaru sa uskutoční podľa § 45 ods. 1 písm. a). Podľa § 45 ods. 1 zákona o DPH v relevantnom znení trojstranným obchodom sa rozumie obchod, ak a) sa na obchode zúčastňujú tri osoby a predmetom obchodu je dodanie toho istého tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi z jedného členského štátu do iného členského štátu, b) osoby zúčastnené na obchode sú identifikované pre daň v troch rôznych členských štátoch, c) prvý odberateľ nie je identifikovaný pre daň v členskom štáte druhého odberateľa a voči prvému dodávateľovi a druhému odberateľovi použije rovnaké identifikačné číslo pre daň, d) tovar odoslal alebo prepravil prvý dodávateľ alebo prvý odberateľ, alebo iná osoba na ich účet, e) druhý odberateľ použije identifikačné číslo pre daň pridelené členským štátom, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru skončí, a f) druhý odberateľ je osobou povinnou platiť daň. Podľa § 45 ods. 2 zákona o DPH v relevantnom znení ak sú splnené podmienky pre trojstranný obchod podľa odseku 1, prvý odberateľ nie je povinný platiť daň pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu a nadobudnutie tovaru u tejto osoby sa považuje za zdanené.

V. Právne závery kasačného súdu

S.s.p.). Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal napadnutý rozsudok v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c/, ods. 2 S.s.p.), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a/ S.s.p.) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.), zohľadniac § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná, a preto ju podľa § 461 SSP zamietol týmto rozsudkom, ktorý predchádzajúcom zverejnení termínu verejne vyhlásil dňa 26.10.2022.

Kasačný súd po preskúmaní spisového materiálu krajského súdu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis sťažovateľa dospel k záveru, že kasačné námietky sťažovateľa nie sú dôvodné. 42. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu.

43. V uvedenom kontexte poukazuje kasačný súd na svoje početné rozhodnutia, z ktorých vyplýva, že dôkazné bremeno je na daňovom subjekte, keď nepostačuje, pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z faktúry, iba predloženie faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené. Tzn., v daňovom konaní je povinnosť daňového subjektu preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane, resp. žalovaný, tieto dôkazy len vykonáva (viď. aj sp. zn. 2Sžf/4/2009, resp. sp. zn. 6Sžf/ 19/2011).

v obsahovo podobnej veci. 44. Z právnej úpravy vyplýva, že trojstranný obchod je taký obchod, na ktorom sa zúčastňujú tri osoby, ktoré sú identifikované pre daň v troch rôznych členských štátoch a predmetom obchodu je dodanie toho istého tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi z jedného členského štátu do iného členského štátu. Miestom nadobudnutia tovaru v tuzemsku z iného členského pri trojstrannom obchode je miesto, kde sa tovar nachádza v čase skončenia jeho prepravy alebo odoslania k nadobúdateľovi, ak sú splnené podmienky pre trojstranný obchod podľa § 17 ods. 4 a § 45 zákona o DPH. Pre trojstranný obchod platia nasledujúce podmienky: - všetky tri zúčastnené osoby sú identifikované pre daň v troch rôznych členských štátoch, - prvý odberateľ nie je identifikovaný pre daň v členskom štáte druhého odberateľa a voči prvému dodávateľovi a druhému odberateľovi použije rovnaké identifikačné číslo pre daň, - tovar odoslal alebo prepravil prvý dodávateľ alebo prvý odberateľ alebo iná osoba na ich účet

45. Na základe vykonaného dokazovania dospel kasačný súd k rovnakému záveru ako krajský súd a správne orgány, že deklarované trojstranné obchody medzi spoločnosťami VIMEX S.A_ (PL) - sťažovateľ- MAX Business s.r.o., resp. LEVEL 1 group s.r.o. (CZ) nemožno na základe uvedeného považovať za trojstranné obchody, pretože neboli splnené podmienky trojstranného obchodu podľa § 45 ods. 1 platného zákona o DPH.

tuzemsku. Sťažovateľ nepreukázal, že uvedené nadobudnutie bolo predmetom dane v Českej republike, preto miestom nadobudnutia tovaru z iného členského štátu, je tuzemsko. Sťažovateľovi pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu vznikla daňová povinnosť v zmysle § 20 ods. 1 písm. b) zákona o DPH. Správca dane tak z uvedeného dôvodu správne vyčíslil daň v sume 85.821,32 € zo sumy deklarovaného nadobudnutia tovaru 429.106,62 € od poľskej spoločnosti VIMEX S.A_

47. Kasačný súd podotýka, že sťažovateľ svoj nesúhlas so závermi správcu dane, žalovaného ako aj krajského súdu nijakým spôsobom nepreukázal žiadnymi skutočnosťami a ani nepredložil dôkazy, ktoré by mali viesť k inému záveru, ako ku ktorým dospeli správne orgány a aj krajský súd. Závery sťažovateľa tak zostali iba ako nepodložené tvrdenia, ktoré žiadnym spôsobom nepreukázal.

Takto formulovanými námietkami sťažovateľ v podstate len vyjadril všeobecný nesúhlas so zisteniami a závermi krajského súdu, bez jeho vlastných tvrdení a konkrétnych námietok podložených dôkazmi alebo inými podkladmi, čo neumožňovalo súdny prieskum zákonnosti.

práva správnym súdom je zapríčinená chybným výberom normy hmotného práva alebo procesného práva, ktorá vo svojej hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci správnym súdom v zmysle ustálenej judikatúry potom konkrétne spočíva v tom, že správny súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval.

50. Kasačný súd na väčšinu vád konania a rozhodnutia krajského súdu, ktoré sú obsiahnuté v jednotlivých dôvodoch kasačnej sťažnosti, neprihliada ex offo, ale sťažovateľ ich musí v kasačnej sťažnosti uviesť a právne odôvodniť. Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok sp. zn. 1Sžfk/9/2020 zo dňa 23.02.2021, v ktorom kasačný súd uviedol, že: „Aby tvrdenie sťažovateľa o nesprávnom právnom posúdení veci malo oporu v zákone, bol sťažovateľ zaťažený povinnosťou v zmysle § 440 ods. 2 S.s.p. uviesť aj konkrétnu právnu normu a vykonať jej rozbor na prospech svojho tvrdenia.

51. K námietke sťažovateľa, že krajský súd sa odchýlil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu kasačný súd uvádza, že sa s uvedenou námietkou nemohol kasačný súd vysporiadať, pretože v kasačnej sťažnosti neuviedol ani jedno rozhodnutie kasačného súdu v obdobnej veci, od ktorého sa mal krajský súd odchýliť. 52. Čo sa týka ďalších kasačných námietok kasačný súd dáva do pozornosti, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho konania, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu síce nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia.

Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Kasačný sú po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že krajský súd sa posudzovanou vecou dôsledne zaoberal a vyvodil správne skutkové aj právne závery, ktoré aj náležite odôvodnil.“

15. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 S.s.p. (a contrario) a vzhľadom na neúspech sťažovateľa v kasačnom konaní mu nepriznal právo na náhradu trov; zároveň kasačný súd nevidel dôvod na postup podľa § 168 S.s.p.

V Bratislave dňa 26. októbra 2022