4Sžhk/1/2020

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a zo sudcov prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD. a JUDr. Juraja Vališa, LL.M., v právnej veci účastníkov 1. SODEXO PASS SR, s. r. o., IČO: 35741350, Suché mýto 1, 811 03 Bratislava, zastúpený: PRK Partners s.r.o., Suché mýto 1, 811 03 Bratislava, 2. DOXX - Stravné lístky, spol. s r.o., IČO: 36391000, Kálov 356, 010 01 Žilina, zastúpený: Advokátska kancelária Andrea Oršulová s.r.o., Tabaková 2942/5, 811 07 Bratislava, 3. Edenred Slovakia, s.r.o., IČO: 31328695, Karadžičova 8, P.O.BOX 21, 820 15 Bratislava, zastúpený: Advokátska kancelária PaulQ, s.r.o., Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, 4. Up Slovensko, s. r. o., IČO: 31396674, Tomášikova 64A, 831 04 Bratislava (v čase podania žaloby LE CHEQUE DEJEUNER s.r.o., Tomášikova 23/D, 821 01 Bratislava), zastúpený: Čechová & Partners s.r.o., Staromestská 3, 811 03 Bratislava, proti žalovanému: Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, Drieňová 24, 826 03 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 31/2017/ODK2017/KH/R/2/025 zo dňa 11.09.2019, konajúc o kasačných sťažnostiach žalobcov 1 - 4 proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/273/2017 - 844 zo dňa 21. novembra 2018, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/273/2017 - 844 zo dňa 21. novembra 2018 zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie Správnemu súdu v Bratislave.

Odôvodnenie

I. Konanie pred správnymi orgánmi

a. DOXX - Stravné lístky, spol. s r.o., IČO: 36391000, so sídlom Kálov 356, 010 01 Žilina, b. Edenred Slovakia, s. r. o., IČO: 31328695, so sídlom Karadžičova 8, P. O. BOX 21, 820 15 Bratislava, c. LE CHEQUE DEJEUNER s.r.o., IČO: 31396674, so sídlom Tomášikova 23/D, 821 01 Bratislava, d. SODEXO PASS SR, s. r. o., IČO: 35741350, so sídlom Tomášikova 64, 831 04 Bratislava a e. VAŠA Slovensko, s. r. o., IČO: 35683813, so sídlom Račianske mýto 1/B, 831 02 Bratislava spočívajúce v tom, že títo podnikatelia v období od 01.01.2009 do 21.07.2014 koordinovali svoje správanie na relevantnom trhu emitovania, distribúcie a predaja stravovacích poukážok a benefitných poukážok, vrátane služieb s tým súvisiacich, na území Slovenskej republiky, a to tým, že uplatňovali spoločnú obchodnú stratégiu, ktorá spočívala v - nesúťažení o klientov konkurencie, a to tým, že vyššie uvedení podnikatelia: ? neoslovovali klientov konkurencie, resp. v prípade ich oslovenia uplatnili cenovú ponuku v takej podobe, že k súťaži o klienta reálne nedochádzalo (tzv. „štandardná ponuka“), ? neponúkali nulové poplatky klientom konkurencie, ? neponúkali benefity a bonusy klientom konkurencie, ? koordinovali svoje správanie v procese verejných obstarávaní, obchodných verejných súťaží a iných obdobných súťaží, - uplatňovaní systému tzv. „vyrovnanej kompenzácie strát“ (balance), ktorý predstavoval povolené získanie klienta konkurencie v prípade straty vlastného klienta, tak aby sa vo vzájomnej bilancii medzi vyššie uvedenými podnikateľmi dosiahol vyrovnaný stav (nulová bilancia), so zámerom udržať stabilné úrovne trhových podielov na dotknutom relevantnom trhu, pričom tento svoj zámer aj následne realizovali uplatňovaním vyššie uvedenej spoločnej obchodnej stratégie vo vzťahu ku klientom konkurencie, je dohodou obmedzujúcou súťaž a/alebo zosúladeným postupom spočívajúcim v priamom alebo nepriamom určení cien tovaru alebo iných obchodných podmienok, v dohode o rozdelení trhu a v koordinácii vo verejnom obstarávaní, obchodnej verejnej súťaži alebo inej obdobnej súťaži, v súvislosti s verejným obstarávaním, obchodnou verejnou súťažou alebo inou obdobnou súťažou, ktorý má za cieľ obmedzenie súťaže na relevantnom trhu emitovania, distribúcie a predaja stravovacích poukážok a benefitných poukážok, vrátane poskytovania služieb s tým súvisiacich, na území Slovenskej republiky a ktorý je podľa ustanovenia § 4 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 3 písm. a) a b) a s § 4 ods. 4 písm. a), c) a f) ZOHS a čl. 101 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie zakázaný.

a. DOXX - Stravné lístky, spol. s r.o., , pokutu vo výške 486158 EUR b. Edenred Slovakia, s. r. o., pokutu vo výške 845237 EUR c. LE CHEQUE DEJEUNER s.r.o., pokutu vo výške 1127401 EUR d. SODEXO PASS SR, s. r. o., pokutu vo výške 20307 EUR e. VAŠA Slovensko, s. r. o., pokutu vo výške 503248 EUR 2. Na základe rozkladov podaných jednotlivými účastníkmi správneho konania žalovaný v rozkladovom konaní postupom podľa § 59 ods. 2 zák. č. 71/1967 Z. z. Správneho poriadku tak, že body I. až III. Výrokovej časti rozhodnutia zostávajú nezmenené a všetkým piatim účastníkom za konanie uvedené v bode I. prvostupňového rozhodnutia a pokutou uloženou v bode III. rozhodnutia uložil podľa § 38h ods. 1 ZOHS v znení účinnom od 18.04.2016 za konanie zákaz účasti vo verejnom obstarávaní na dobu troch rokov od právoplatnosti konečného rozhodnutia. Uloženie zákazu činnosti odôvodnil povinnosťou rešpektovať právnu úpravu účinnú odo dňa 18.04.2016.

II. Konanie pred Krajským súdom v Bratislave

3. Na krajský súd v Bratislave boli jednotlivými účastníkmi podané správne žaloby ktorých vecná argumentácia vzťahujúca sa k správnosti záverov o preukázaní protisúťažného konania, aplikovateľnosti čl. 101 ZFEÚ, správnosti procesného postupu v konaní týkajúcom sa správneho trestania, dôvodnosti a správnosti výšky uloženej pokuty a zákazu činnosti, korešpondovali s obsahom kasačných sťažností, ktoré budú oboznámené v ďalšej časti rozhodnutia. 4. Krajský súd, rozhodujúci vo veciach žalôb podaných účastníkmi DOXX - Stravné lístky, spol. s r. o. pod sp. zn. 1S/289/2017 Edenred Slovakia, s. r. o., pod sp. zn.2S/289/2017 Up Slovensko s.r.o (predchádzajúce obchodné meno LE CHEQUE DEJEUNER s.r.o.), pod sp. zn. 5S/239/2017 SODEXO PASS SR, s. r. o., pod sp. zn. 2S/273/2017

5. V odôvodnení rozsudku, ktorým bola žaloba zamietnutá, sa v prvom rade sústredil na opis priebehu správneho konania a obsahu podaní predložených účastníkmi v rámci súdneho prieskumu a vyhodnotil ako nedôvodný návrh na prerušenie konania vzhľadom na konanie vedené na ESĽP v súvislosti so závermi prieskumu rozhodnutia o návrhu žalobcu Vaša Slovensko na vyslovenie nezákonnosti inšpekcie vykonanej 13.08.2014 o ktorom rozhodoval NS SR pod sp. zn. 8Sžnz/6/2015 - 100 dňa 29.06.2016. Následne Ústavný súd SR pod sp. zn. III. ÚS 675/2015 poukázal na to, že ust. § 100 ods. 2 písm. a) SSP predstavuje úpravu fakultatívnej možnosti prerušenia konania a v prejednávanej veci postup navrhovaný žalobcami nebol vhodný, pričom v odôvodnení návrhov na prerušenie konania nevzhliadol súd také argumenty, aby spochybnili presvedčenie, že za aktuálnej skutkovej a právnej situácie je súd schopný na základe predmetných žalôb súdenú vec spravodlivo a zákonne posúdiť. Uviedol, že v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia na základe všeobecnej správnej žaloby sa preskúmava i samotný rozhodnutiu predchádzajúci postup správneho orgánu (proces).

konania. Uviedol, že neakceptoval žalobnú námietku týkajúcu sa absencie definovania relevantného trhu v žalobe napadnutých rozhodnutiach. Žalobcom bolo v rozhodnutiach napadnutých žalobami kladené za vinu konanie porušujúce ZOHS, konkrétne že žalobcovia v rozpore so zákonom koordinovali svoje správanie na relevantnom trhu emitovania, distribúcie a predaja stravovacích poukážok a benefitných poukážok, vrátane služieb s tým súvisiacich, na území Slovenskej republiky, a to tým, že uplatňovali spoločnú obchodnú stratégiu, so zámerom udržať stabilné úrovne trhových podielov na dotknutom relevantnom trhu, pričom tento svoj zámer aj následne realizovali uplatňovaním spoločnej obchodnej stratégie vo vzťahu ku klientom konkurencie. V zmysle bodu 602 rozsudku opísané konanie spĺňalo formálne aj materiálne znaky dohody obmedzujúcej súťaž a/alebo zosúladenia postupu spočívajúceho v priamom alebo nepriamom určení cien tovaru alebo iných obchodných podmienok, dohody o rozdelení trhu a koordinácie vo verejnom obstarávaní, obchodnej verejnej súťaži alebo inej obdobnej súťaži, v súvislosti s verejným obstarávaním, obchodnou verejnou súťažou alebo

7. V bode 603 rozsudku vyhodnotil ako nepochybné, že dohody medzi priamymi konkurentmi (horizontálne dohody), ktoré mal žalovaný za preukázané dokazovaním vykonaným v správnom konaní tak ako ich opísal vo svojich rozhodnutiach, majú protisúťažný efekt. Cieľovými dohodami sú také dohody, ktoré priamo alebo nepriamo majú za cieľ vylúčenie, obmedzenie alebo narušenie hospodárskej súťaže. Takéto obmedzenia predstavujú tým väčšiu hrozbu pre súťaž, čím väčší podiel na trhu majú účastníci cieľovej dohody, ktoré takéto obmedzenia využívajú. Cieľová dohoda firiem s významnou trhovou silou môže zavedením horizontálnych obmedzení spôsobiť závažné obmedzenie hospodárskej súťaže, a to najmä obmedzením konkurencie medzi jednotlivými súťažiteľmi, ktorí nie sú členmi dohody.

8. Horizontálne kartely zahŕňajúce celé územie členského štátu sú spravidla spôsobilé ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi. V tejto súvislosti je podstatná aj pozícia podnikateľov zúčastnených na dohode na predmetnom trhu, pričom čím silnejšia je pozícia podnikateľov na trhu, ktorí sú účastníkmi dohody, tým je viac pravdepodobné, že dohoda je spôsobilá ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi. Obchod medzi členskými štátmi je v zmysle európskej judikatúry ovplyvnený vtedy, ak ide o dohodu obmedzujúcu súťaž, ktorá pokrýva územie jedného štátu takej povahy, že podnikateľov z iných členských štátov stavia do roviny, že sa buď stanú členmi dohody, alebo budú v konkurenčnej nevýhode.

9. K námietke nevymedzenia relevantného trhu uviedol, že jeho detailné vymedzenie nie je potrebné v prípade tzv. cieľových dohôd, nakoľko cieľové dohody sú schopné už svojou samotnou podstatou narušiť hospodársku súťaž, a to bez ohľadu na dopady týchto dohôd na relevantný trh a bez ohľadu na to, aký je podiel účastníkov správneho konania na relevantnom

11. K výške pokuty a spôsobu jej výpočtu poukázal na obsah Metodického pokynu, správnosť použitia ktorého bola opakovane judikovaná rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu. Vo vzťahu k oprávneniu na uloženie zákazu účasti vo verejných obstarávaniach poukázal na účinky platnosti ust. § 38 ods. 1 ZOHS, v zmysle ktorého ide o povinnosť uložiť pokutu aj za dohody ku ktorým došlo pred nadobudnutím účinnosti tohto ustanovenia.

13. V závere (bod 644.) rozsudku uviedol: „Je potrebné mať na pamäti, že správny súd nie je súdom skutkovým a prevažne nevykonáva dokazovanie. Nie je jeho povinnosťou ani úlohou zisťovať skutkový stav veci a sám dokazovanie zásadne nevykonáva, je jeho povinnosťou náležite sa vysporiadať s dôvodmi žaloby, nakoľko správny súd je obsahom jednotlivých žalobných dôvodov viazaný. Správny súd je súdom posudzujúcim právne otázky napadnutého postupu a rozhodnutia žalovaného a orgánu verejnej správy prvého stupňa, a preto sa aj na konanie pred ním vyžaduje obligatórne zastúpenie žalobcu advokátom, čo je v predmetnej veci

III. Kasačné sťažnosti a súvisiace vyjadrenia

14. Proti rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote kasačné sťažnosti všetci žalobcovia, ktorých sa týkal rozsudok krajského súdu

III. a) Kasačná sťažnosť sťažovateľa SODEXO PASS SR s.r.o.

16. Pokiaľ sa týka kasačného dôvodu porušenia práva spoločnosti na spravodlivý proces poukázal na ustanovenie § 134 ods. 1 SSP (viazanosť súdu žalobnými dôvodmi ) a povinnosť súdu uviesť vo svojom rozhodnutí posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov v zmysle § 139 ods. 2 SSP. Vytýkal Krajskému súdu, že napriek uvedeniu konkrétnych žalobných dôvodov, pre ktoré považuje rozhodnutie a postup úradu za nezákonný, Krajský súd rezignoval na svoju povinnosť preskúmať uvedené dôvody a v odôvodnení rozsudku uviedol iba určité pomerne stručné a nedostatočné vyjadrenie k aplikácii článku 101 ZFEU (ktorý však bol iba menej vážny a skôr okrajový dôvod žaloby) a nezákonnosti inšpekcie. Okrem toho uviedol v rozsudku iba všeobecné a nepreskúmateľné tvrdenia o tom, že žaloba je nedôvodná a žalobné dôvody neodôvodňujú zrušenie rozhodnutí.

Rozsudok

Krajského súdu nespĺňa základné požiadavky na odôvodnenie rozsudku a vysporiadanie sa so žalobnými námietkami sťažovateľa, čo spôsobuje to jeho nezákonnosť, nakoľko Krajský súd svojím nesprávnym procesným postupom znemožnil spoločnosti sťažovateľa, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý

ZFEÚ. 18. Cieľom tvrdenej Dohody o obmedzení nebolo obmedziť hospodársku súťaž, k uzavretiu žiadnej dohody na Asociácii emitentov stravovacích poukážok nikdy nedošlo, cieľom údajnej dohody bolo ochrániť odvetvie pred stratou legislatívnych výhod, umožňujúcich jej fungovanie v súčasnom rozsahu. Údajná dohoda nemala za dôsledok ani narúšanie hospodárskej súťaže, keďže počet stravovacích poukážok, ktoré súťažiteľ umožňuje prijímať supermarketom nie je kritériom, v ktorom by jednotliví súťažitelia voči sebe navzájom akokoľvek súťažili. - dohoda o obmedzení bola samoregulačným opatrením ktoré malo zlepšiť fungovanie systému stravovacích poukážok. Navrhovaná samoregulácia, ktorá mala predstavovať údajnú dohodu o obmedzení, spĺňala test proporcionality. - rozdielna výška provízií na výstupe v prípade reštaurácii nepreukazuje, že dohoda o obmedzení mala protisúťažný cieľ alebo účinok. - dohoda o obmedzení spĺňala podmienky na uplatnenie výnimiek podľa článku 101 ods. 3 ZFEU a § 4 ods. 5 zákona.

20. Namietal že v konaní rozhodovali predpojatí zamestnanci ktorí mali záujem rozhodnúť túto vec tak, že v tomto prípade išlo o protisúťažné konanie a tomuto prispôsobili aj výklad a interpretáciu dôkazov, čo preukazovali medializované vyhlásenia zamestnancov úradu.

22. Podaním zo dňa 10.04.2019 podal kasačnú sťažnosť Kasačný sťažovateľ DOXX - stravné lístky spol. s.r.o. ktorý sa domáhal zmeny rozsudku Krajského súdu v Bratislave a zrušenia rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu v plnom rozsahu a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. V rámci kasačných dôvodov poukázal na svoju žalobnú argumentáciu a sťažnostné dôvody definoval v zmysle § 440 ods. písm. f), g) a h)SSP.

24. V prvom rade namietal že Krajský súd konal v rozpore s povinnosťou uplatnenia plnej jurisdikcie v konaní, čo vyplýva z ustanovení § 120 písm. b) SSP, §195 SSP §197 SSP a nadväzujúcom uplatnení moderačného práva v zmysle § 198 ods. 1 SSP. V súlade s plnou jurisdikciou bola požiadavka, aby súd preskúmal či závery žalovaného o porušení § 4 ods. 1 ZOHS a článku 101 ZFEÚ sú presvedčivé, pričom zdôraznil nesúhlas s pozíciou Krajského súdu vyjadrenou v bode 644 rozsudku, kde súd uviedol, že nie je súdom skutkovým a zároveň uviedol, že je jeho povinnosťou sa náležite vysporiadať s dôvodmi žaloby ktorou je viazaný. Tento záver je v rozpore so zásadou plnej jurisdikcie, na ktoré nadväzuje povinnosť riadneho odôvodnenia jeho rozhodnutia.

- nevysporiadanie sa s návrhom na uplatnenie sankčnej moderácie, pričom v článku VII. žaloby výslovne požadoval, aby Krajský súd vykonal dokazovanie a preskúmanie výšky sankcie z hľadiska jej primeranosti a pristúpil k jej zníženiu v súlade s § 198 SSP. - neuplatnenie trestnoprávnych zásad, ktoré vyplýva nielen z ustanovenia § 195 písm. c) a písm. d) SSP ale aj z judikatúry SDEU, ktorá zdôrazňuje povinnosť zohľadňovať takzvané Engelove kritériá na základe čoho mal Krajský súd jednoznačne dospieť, že prerokovaná vec

konania. Takýto postup vzhľadom na plnú jurisdikciu, nemá oporu v platnom práve. Sťažovateľ zdôraznil, že Krajský súd bol prvým nezávislým súdnym orgánom, ktorý preskúmaval administratívny spis vo veci porušenia súťažných predpisov bol teda povinný vziať zmysle judikatúry súdneho dvora umožniť predložiť nové dôkazy aj po prvýkrát pred

dopustenia sa protisúťažného konania. - k právnemu vyhodnoteniu protisúťažného konania 1/ namietal nevysporiadanie sa s jeho argumentáciou o neexistencii priameho dôkazu o tom, že jednotlivé časti protisúťažného konania boli vykonané s cieľom rozdelenia trhu, že účastníci konania postupovali vedome podľa vopred dohodnutej stratégie a existuje prepojenie v podobe jednotiaceho cieľa. Žalovaný predkladal iba nepriame dôkazy ktoré neboli spôsobilé preukázať účasť žalobcu na protisúťažnom konaní 1/. V tejto otázke absentovala akákoľvek argumentácia Krajského súdu ktorý naviac v sťažovateľom uvedených častiach rozsudku zrejme pochybil pri uvádzaní relevantných podkladov pre svoje úvahy. - k právnemu vyhodnoteniu protisúťažného konania 2/ (Dohoda o limitácií) uviedol, že z rozhodnutia správneho súdu nie je zrejmé na základe akých skutočností bol ustálený záver o naplnení § 4 ods. 1 ZOHS, a teda aj naplnení článku 101 ZFEÚ - nepreskúmateľnosť záverov vo vzťahu k pokute, kde žalovaný prekročil medze správnej úvahy a vykalkuloval pokutu mnohonásobne vyššiu ako je zákonom stanovený limit 10 % z

V tomto kontexte namietal nepreskúmateľnosť záveru k dostatočnosti dôvodov na vykonanie inšpekcie a postup Krajského súdu, ktorý sa nezaoberal podstatou predkladaných námietok smerujúcich k neprimeranosti zásahu v podobe inšpekcie z 13.08.2014. - namietal nepreskúmateľnosť vo vzťahu k dôvodnosti uplatnenia úpravy článku 101 ZFEÚ a záveru, že protisúťažné konanie 1/ a protisúťažné konanie 2/ mohli mať taký dopad, že nimi mohol bol byť ovplyvnený obchod medzi členskými štátmi významným spôsobom, pre nedostatok dôvodov. Zároveň tvrdil a argumentoval, že k naplneniu konceptu ovplyvnenia obchodov medzi členskými štátmi objektívne nemohlo dôjsť. V ďalších dôvodoch vytýkal

zakázanou dohodou, - nesprávne uplatnil právnu úpravu pri uložení sankcie, - nesprávne uplatnil právnu úpravu vo vzťahu k splneniu podmienok zákazu účasti vo verejných obstarávaniach, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky na aplikáciu § 38h ZOHS v prejednávanej veci, v zmysle § 44e ZOHS bolo možné aktivovať a uložiť zákaz účasti vo verejnom obstarávaní podľa § 38h ZOHS iba v prípade porušenia v podobe dohody obmedzujúcej súťaž vo verejnom obstarávaní už pred 18.04.2016, pričom toto porušenie by muselo byť preukázané konečným rozhodnutím úradu.

28. Podaním doručeným 24.02.2022 v rámci doplnenia podkladov k argumentácii ku kasačnej sťažnosti doručil súdu rozsudok totožného senátu Krajského súdu vydaný vo veci sp. zn. 2S/166/2020 v obdobnej právnej problematike, kde sa senát venoval prieskumu priebehu a výsledkov konania v plnej jurisdikcii, nespochybňoval, že trestanie za správne delikty musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy, v tomto kontexte vykonal doplnenie dokazovania vyhodnocoval možnosť postihovania "komplexného porušenia“ vo forme rozdelenia trhu a podradenie jednotlivých čiastkových dohôd údajného porušenia ZOHS pod tento správny delikt. V zásade preukazoval, že na rovnaké právne otázky ako v posudzovanom prípade mal správny súd rozdielny názor, čo sa týka rozsahu súdneho prieskumu, aplikácie plnej jurisdikcie, uplatnenia trestnoprávnych zásad, požiadaviek na rozsah dokazovania a na silu a hodnotu dôkazných prostriedkov.

29. Podaním zo dňa 10.04.2019 podal kasačnú sťažnosť Kasačný sťažovateľ Edenred Slovakia, s.r.o. ktorý sa domáhal zmeny rozsudku Krajského súdu v Bratislave a zrušenia rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. V rámci kasačných dôvodov poukázal na svoju žalobnú argumentáciu a sťažnostné dôvody definoval v zmysle § 440 ods. písm. e), f), a g) SSP. 30. V úvode kasačnej sťažnosti poukázal na komplexnosť a skutkovú a právnu náročnosť prejednávanej veci a odôvodnené legitímne očakávania, že správny súd sa vecou bude zaoberať riadne a vydá zrozumiteľné a presvedčivé rozhodnutie. Namietal arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť rozsudku Krajského súdu v užšom zmysle s poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu SR, Ústavného súdu SR a požiadavky definované rozhodnutiami súdneho dvora Európskej únie. Namietal porušenie princípov materiálneho právneho štátu, právnej istoty a predvídateľnosti aplikácie práva z dôvodu, že princíp právnej istoty je potrebné vnímať ako záväzok rešpektovanie legitímnych očakávaní adresátov právnej úpravy - účastníkov regulovaných právnych vzťahov čomu zodpovedá povinnosť súdu právne normy aplikovať predvídateľne a zrozumiteľne. 31. V zmysle ust. § 440 ods. 1 písm. f) namietal arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť rozsudku v otázkach - nerešpektovania povinnosti správneho súdu konať v plnej jurisdikcii odôvodnené v bode 644 rozsudku, poukázal na zásadné pochybenie spočívajúce v rozsahu dokazovania pripusteného, respektíve vykonaného správnym súdom. - pochybenia v súvislosti s preskúmaním rozhodnutí v rozsahu zakázanej dohody o limitácií z dôvodu, že správny súd sa nijako nevysporiadal s námietkou nezákonnosti rozhodnutia týkajúceho sa tejto dohody, rezignoval na svoju povinnosť akýmkoľvek spôsobom sa vysporiadať s námietkami týkajúcimi sa dohody o limitácií z čoho vyplýva následná nemožnosť namietať voči právnym záverom súdu v tejto otázke. - rozdiel v tom, že odlišne od správnych orgánov správny súd v odôvodnení rozsudku nijakým spôsobom nerieši, nerozlišuje medzi údajnou dohodou o rozdelení trhu a dohodou o limitácií z čoho vyplýva, že sťažovateľ nemá reálnu možnosť zistiť na aké údajne protisúťažné koniec panie správny súd v odôvodnení svojho rozsudku referuje. - riešenia otázky vplyvu postihovaného konania na obchod medzi členskými štátmi vo vzťahu k jednotlivým dohodám, preukázania existencie dohody o rozdelení trhov a jej protisúťažnom cieli, ktorý bez podrobnejšej argumentácie Krajský súd považoval za preukázaný. - záverov o nezákonnosti inšpekcií, pri ktorom správny súd nepostupoval v súlade s procesnou úpravou a nevysporiadal sa s otázkou podkladov k vykonaniu inšpekcií, súhlasu s inšpekciami, postupu žalovaného pri inšpekcii, použitia zásad trestného práva dôkazného štandardu „nad rozumnú pochybnosť“. - záveru o správnosti uloženia sankcie, namietal nedôvodnosť, respektíve nesprávnosť aplikácie metodického pokynu, výpočet pokuty (nesprávne určenie relevantného obratu), nerešpektovanie požiadavky na sankčnú moderáciu. - k zákazu účasti na verejnom obstarávaním namietol vysporiadanie sa s právnou argumentáciou len formalisticky odkazom na príslušné ustanovenie zákona.

III. d) Kasačná sťažnosť sťažovateľa Up Slovensko s.r.o.

35. Sťažovateľ namietal porušenie svojho práva na spravodlivý súdny proces v zmysle úpravy § 440 ods. 1 písm. f) SSP v dôsledku - zjavne neodôvodneného rozsudku v ktorom absentujú zrozumiteľné odpovede na relevantné skutkové a právne otázky, - argumentáciu v rozsudku, ktorá je vnútorne rozporná, nekonzistentná, nelogická a nepresvedčivá, - postupu keď Krajský súd odmietol vykonať a neprihliadol na dôkazy označené v žalobe, - irelevantné vyjadrenie súdu poukazujúce na úpravu vertikálnych dohôd, - nedôvodný záver o preukázaní horizontálnych dohôd majúcich protisúťažný efekt (bod 603), ktorý je v rozpore so záverom žalovaného, že v prípade tzv. cieľových dohôd nie je potrebné zisťovať a preukazovať reálny dopad posudzovanej dohody a skutočným dopadom na trh sa ani nezaoberal, - tým, že súd sa aj v ďalšej časti odôvodnenia zaoberal teoretickými úvahami o cieľových dohodách bez preukázanie relevancie na prejednávanú vec a nijakým spôsobom nevysvetlil, či a aký dopad na trh mali v konaní preukazované dohody (Dohoda o rozdelení trhu a Dohoda o limitácii ),

K vyhodnoteniu Dohody o limitácii znovu poukázal na právnu argumentáciu spochybňujúcu správnosť vyhodnotenia zistených skutočností, ako preukázania dohody účastníkov na počte stravovacích poukážok, ktoré by mali obchodné reťazce akceptovať pri jednom nákupe a jej následnom presadzovaní, čím v dôsledku nahradenia autonómneho vyjednávania spoločným nastavením podmienok malo dôjsť v konečnom dôsledku k obmedzeniu možnosti spotrebiteľov pri ich používaní na nákupy jedla v obchodných reťazcoch. Pripomenul, že vzhľadom na námietky voči vyhodnoteniu resp. nepreskúmaniu dohody o limitácii na základe spochybnenia právnej kvalifikácie Dohody o limitácii ako dohody majúcej za cieľ obmedzenie hospodárskej súťaže, nesprávne posúdenej tak z pohľadu § 4 ZOHS ako aj z pohľadu čl. 101 ZFEÚ, žiadal správny súd o položenie predbežnej otázky súdnemu dvoru v otázke aplikácie čl. 101 ZFEÚ.

officio. - sa mechanicky stotožnil so skutkovými zisteniami a ich vyhodnotením vykonaným správnym orgánom, bez zohľadnenia sťažovateľových námietok voči neprevereniu spochybňovaných dôkazov, pričom v konaní neboli správnymi orgánmi predložené ani priame ani nepriame dôkazy tvoriaci neprerušený sled, z ktorých by bolo možné vyvodiť jednoznačný záver o

- neaplikoval zásady trestného konania, nerešpektoval základnú požiadavku preukázania skutku a viny nad akúkoľvek rozumnú pochybnosť žalovaným, čo viedlo k porušeniu zásady materiálnej rovnosti. - nesprávne posúdil Dohodu o rozdelení trhu a Dohodu o limitácii porušenia čl. 101 ZFEÚ vzhľadom na argumentáciu sťažovateľa o prečo tieto dohody nemohli mať žiaden ani potenciálny vplyv na obchod medzi členskými štátmi, bez ohľadu na sťažovateľom predložené Oznámenie EK - Usmernenia k pojmu ovplyvnenie obchodu obsiahnutom v čl. 81 a 82 Zmluvy (dnes čl. 101 a 102 ZFEÚ).

účinnej ex post súdnej ochrany. - odňal právo konať pred súdom v dôsledku vysloveného záveru, že súd nie je pri svojom rozhodovaní súdom skutkovým a vyjadrenie sa o nepredložení v súdnom spise založených a žalobe označených dôkazov (Odborné vyjadrenie W.. W. C. a ekonomická analýza W.. C. J.).

žalovaného ako nespochybniteľné. - Dohody o rozdelení trhu vyhodnotenej ako pokračujúci delikt bez ohľadu na to, že bola nesprávne posúdená ako dohoda obmedzujúca súťaž a /alebo zosúladený postup podľa §4 ods. 1 v spojení s §4 ods. 3 písm. a), b) a s § 4 písm. a,),c), f) ZOHS a tiež čl. 101 ods. 1 ZFEÚ,

správnymi orgánmi preukázaná. - nesprávneho posúdenia ohľadom použitia trestných zásad. - nesprávneho právneho posúdenia ohľadom uloženia pokuty, stanovenia jej výšky a použitého postupu pri jej určovaní. - nesprávny záver o zákonnosti inšpekcie vzhľadom na vyhodnotenie dôvodnosti požiadavky ex ante súhlasu s inšpekciou a poukazom na rozhodnutie NSS SR vo veci Capgemini. - uloženie zákazu činnosti zákazu činnosti v rozpore s právnou úpravou ZOHS.

38. K jednotlivým kasačným sťažnostiam sa vyjadril žalovaný, vzhľadom a obdobnosť kasačných dôvodov jeho vyjadrenia ku kasačným sťažnostiam možno zhrnúť nasledovne: 39. K sťažnostným námietkam týkajúcim sa porušenia práva na spravodlivý proces založeným na tvrdení o neodôvodnenosti, nezrozumiteľnosti, rozpornosti a nekonzistentnosti rozsudku uviedol, že krajský súd vychádzal z jednoznačných a ľahko čitateľných dôkazov založených v administratívnom spise, presne popísal a zhrnul priebeh administratívneho konania , námietky účastníkov a bez zbytočných rozsiahlych argumentácií zhrnul relevantné skutkové a právne závery ktorými svoje rozhodnutie odôvodnil.

41. Námietky o porušení povinnosti súdu konať v plnej jurisdikcii, prihliadať na dôkazy predložené pred súdom považoval za nedôvodné, nakoľko z obsahu rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd konal v plnej jurisdikcii, skutkový stav vyhodnotil ako dostatočne zistený a nepovažoval za dôvodné vykonať opakované dôkazy. Žalovaný predloženie nových dôkazov v súdnom konaní považoval za neprípustné vzhľadom na koncentráciu konania a skutočnosť, že správny súd preskúmava závery správneho orgánu. Spochybnil kompetentnosť W.. C., znalca zapísaného pre oblasť Elektrotechnika, odvetvie bezpečnosť a ochrana informačných systémov, vyjadrovať sa k forenzným činnostiam úradu.

Z toho vyplýva, že dôvodnosť použitia konkrétnej trestnoprávnej zásady je potrebné skúmať individuálne. 43. K odmietnutiu uplatnenia vyššieho dôkazného štandardu „nad rozumnú pochybnosť“ poukázal na judikatúru súdov EÚ ktorá v tejto otázke stanovuje, že musí ísť o dostatočne presné a koherentné dôkazy odôvodňujúce názor, že došlo k porušeniu (Komisia Európskych spoločenstiev proti Anic Partecipazioni SpA C-49/92). V súvislosti s absorpčnou zásadou poukázal na skoršie rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Sžh/2/2015 a nežiadúcu situáciu, kedy by jej aplikovanie viedlo k tomu, že by výška pokuty bola nižšia ako očakávané zisky. Z bodu 635. rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd nevidí dôvod, aby bol úrad povinný na začiatku každého konania uvádzať, ktoré trestnoprávne zásady uplatní.

46. K námietke nepreskúmateľnosti záverov týkajúcich sa zákonnosti inšpekcie poukázal na judikatúru SD EU v zmysle ktorej sa chýbajúci súdny príkaz na vykonanie inšpekcie v podnikateľských subjektoch nepovažuje automaticky za rozpor s čl. 8 Dohovoru, pričom jednou z potrebných záruk takéhoto zásahu je možnosť efektívnej súdnej kontroly a posteriori. V otázke rozsahu povinnosti oznámiť kontrolovanému subjektu dôvody a rozsah inšpekcie poukázal na vývoj rozhodovacej činnosti SD EÚ.

trestania. 49. K poukazu na údajnú predpojatosť zamestnancov úradu a predsedu Úradu aj s poukazom na v konaní citované zdroje a mediálne výstupy uviedol, že sa s nimi zaoberal v druhostupňovom rozhodnutí ako aj vo vyjadrení k žalobe.

IV. Konanie pred kasačným súdom

V. Právne predpisy a právne názory kasačného súdu

Skutková a právna náročnosť vyplýva z toho, že účastníci tvrdeného kartelu v konaní konkrétnymi argumentami spochybňujú uzavretie Dohody o rozdelení trhu, popierajú protisúťažný charakter o Dohody o limitácii, namietajú aplikovateľnosť čl. 101 ZFEU vzhľadom na nepreukázanie že postihovaným konaním bol ovplyvnený obchod medzi členskými štátmi významným spôsobom, zákonnosť vykonaných inšpekcií, nepreukázanie existencie protisúťažného charakteru konania, namietajú procesné pochybenia pri dokazovaní, jeho nedostatočnosť, nesprávnosť podkladov a ich vyhodnotenie, porušenie procesných práv v súvislosti s konaním vedeným vo veci správneho trestania, vzhľadom na špecifiká rozhodovania v konaní o trestnom obvinení. Na základe toho bola v súdnom konaní predložená žiadosť o sankčnú moderáciu podľa § 198 SSP, návrh na prerušenie konania v zmysle § 100 ods. 2 písm. a) SSP súvislosti s konaním vedeným pred ESĽP vo veci zákonnosti inšpekcie, ako aj návrh na prerušenie konania v zmysel §100 ods. 1 písm. c) SSP vzhľadom na predložený návrh na podanie návrhu na začatie prejudiciálneho konania pred SD EÚ v súvislosti s použitím čl. 101 ZFEÚ.

Na dôvody, ktoré účastník konania uviedol až po uplynutí lehoty na podanie kasačnej sťažnosti, kasačný súd neprihliada. 58. Význam tohto ustanovenia vystupuje do popredia z dôvodu, že krajský súd rozhodoval na základe žalôb označených ako žaloby vo veciach správneho trestania, čiže osobitného druhu žaloby upraveného v Druhej hlave, §194 - 198 SSP, ktorá s odkazom na vymedzenie pojmu „správne trestanie“ obsahuje doplnenie osobitnej úpravy postupu súdu pri prieskume rozhodnutí vydaných orgánmi verejnej správy nad rámec úpravy všeobecnej správnej žaloby. Zaradenie osobitnej úpravy správneho trestania, teda ukladania sankcií orgánmi verejnej správy za správne delikty, vyplynulo z požiadavky v zmysle čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd poskytovať garancie úpravy vyžadované pre konanie vo veci trestného obvinenia, rovnako ako je to pri ukladaní trestov súdmi v súdnom konaní. Pojem „trestné obvinenie“ na účely Dohovoru je v zmysle judikatúry predovšetkým ESĽP vykladaný širšie ako trestné obvinenie prejednávané trestným súdom.

59. Vzhľadom na uvedené požiadavky a charakter konania právna úprava SSP v § 195 stanovuje pre správny súd výnimky z viazanosti rozsahom a dôvodmi žaloby aj v prípadoch v zmysle písm. c) ak ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie a písm. d) ak ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania.

60. Zdôrazňovanie osobitnej právnej úpravy súdneho prieskumu vo veciach správneho trestania má v prejednávanej veci význam z toho dôvodu, že z rozsudku krajského súdu nie je celkom jednoznačne zrejmé, že súd akceptoval právnu kvalifikáciu žalôb vo veci správneho trestania, nakoľko napr. v bode 594. uviedol: „V konaní o preskúmanie rozhodnutia na základe všeobecnej správnej žaloby preskúmava sa i samotný rozhodnutiu predchádzajúci postup správneho orgánu (proces).“

Treba však trvať na tom, aby správny súd jednoznačne vyjadril, akým druhom žaloby sa zaoberá a následne dodržiaval zákonné procesné požiadavky súdneho prieskumu. 62. V prípade, ak správny súd rešpektuje charakter a požiadavky konania o žalobe vo veci správneho trestania, nemožno ignorovať, že ustanovenia úpravy konania o všeobecnej správnej žalobe v časti priebehu správneho súdneho konania a rozhodovania správneho súdu majú len subsidiárny charakter, čo korešponduje predovšetkým s úpravou výnimky z viazanosti rozsahom žalobných dôvodov v ust. § 195 SSP a rozhodovaním vo veci návrhu na sankčnú moderáciu v zmysle § 198 SSP.

64. Správny súdny poriadok ukladá správnemu súdu v prípade preskúmavania rozhodnutí vo veci správneho trestania konať a rozhodovať v plnej jurisdikcii. S povinnosťou takéhoto rozhodovania (rovnako ako aj ostatných rozhodnutí súdov) nepochybne súvisí povinnosť vyhotovenia súdneho rozhodnutia vydaného na základe procesu ktorého výsledok bude v súlade s požiadavkami článku 46 a čl. 6 ods. 1 a 2 Ústavy slovenskej republiky, článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako aj článku 47 Charty základných

65. V prejednávanej veci kasační sťažovatelia namietali vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia práv na spravodlivý proces jednak s poukazom na nerešpektovanie požiadaviek na obsahové náležitosti rozsudku, nakoľko správny súd sa vysporiadal iba s časťou žalobných dôvodov (zákonnosť vykonanej inšpekcie, správnosť určenia výšky jednotlivých pokút vo vzťahu k aplikácii metodického pokynu, aplikovateľnosť čl. 101 ZFEÚ), s časťou sa nevysporiadal vôbec (návrh na prerušenie konania a predloženie predbežnej otázky SD EÚ, povaha a preukázanie tvrdeného protisúťažného konania spočívajúceho v dvoch dohodách), s časťou žalobných dôvodov sa vysporiadal v rozpore s platnou právnou úpravou (povinnosť zohľadnenia dôkazov predložených v súdnom konaní - dokumenty Odborné vyjadrenie W.. W. C. a ekonomická analýza W.. C. J., predložených v súdnom konaní), s niektorými sa vysporiadal natoľko zmätočne že nie je možné jeho vzájomne si odporujúcu argumentáciu vyhodnotiť.

celkom zrejmá. 67. Správnemu súdu treba vo vzťahu k požiadavkám na náležitosti odôvodnenia vytknúť viaceré evidentné pochybenia, jednak súvisiace s rozsahom odôvodnenia, ktoré nereagovalo ani na rozsah žalobných dôvodov, zrejmé nelogickosti napr. v súvislosti s formuláciami, z ktorých nie je zrejmé, či a ako vôbec vyhodnotil okolnosti týkajúce sa existencie Dohody o limitácii (opakovane sa v rozsudku vyjadroval k vyhodnocovaniu záverov vo veci Dohody v jednotnom čísle), kasačnému súdu sa javí, akoby sa sústredil iba na vyjadrenia ohľadne Dohody o rozdelení trhu. Vôbec sa nevysporiadal s požiadavkou na sankčnú moderáciu, návrh položenie predbežnej otázky SD EÚ, odignoroval v súdnom konaní predložené dôkazy s argumentáciou o ich nepredložení v správnom konaní, nekonzistentne argumentoval teoretickými úvahami vzťahujúcimi sa na vertikálne dohody (bod 598), nereflektoval argumentáciu týkajúcu sa požiadaviek dodržiavania zásad trestného konania a ukladania

69. Na základe vyššie uvedeného kasačný súd musí uznať, že krajský súd si nesplnil svoju základnú povinnosť, za účelom naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov konania vydať riadne odôvodnené rozhodnutie v ktorom by sa vysporiadal so všetkými podstatnými žalobnými dôvodmi a ktoré by bolo riadne preskúmateľné.

71. Uvedené platí aj vo vzťahu ku kasačnému dôvodu podľa § 440 od. 1 písm. h) t. j. odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu v otázke uplatňovania absorpčnej zásady v správnom trestaní. Kasačný súd len dopĺňa že pokiaľ v bode 635. rozsudku krajského súdu bolo uvedené: „Pokiaľ ide námietku žalobcov ohľadom aplikácie základných zásad trestného práva, túto považoval správny súd za účelovú. Imperatív vhodného dodržiavania zásad trestného konania sa nesie priebehom celého administratívneho (deliktuálneho) konania.

Na konštatovanie ich dodržania však nie je potrebný ich explicitný výpočet v rozhodnutí. Súd v tomto kontexte nemal za preukázané porušenie spomínaných zásad, tie preukázateľne použité vhodne boli.“, toto všeobecné konštatovanie nie celkom korešponduje s argumentáciou o požiadavkách na rozsah a spôsob uplatnenia trestnoprávnych zásad v správnom trestaní.

Argumentoval judikatúrou najvyšších súdnych autorít so zdôraznením významu vyhodnotenia objektívnej nestrannosti sudcu ako podmienky rozhodovania vo veci. Poukazoval na zistenie skutočností, vedúcich k spochybneniu dôvery k súdu (objektívna nestrannosť) v zmysle judikatúry ESĽP vzhľadom na existenciu medializovanej informácie o potvrdenom vzťahu sudcu s podnikateľom W. T., konečným užívateľom výhod spoločnosti GGFS s. r. o., ktorá je priamym konkurentom

73. Kasačný súd túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú, nakoľko ani prípadný vzťah sudcu k zástupcovi jeho priameho konkurenta v oblasti ktorej sa týka postih za protisúťažné konanie, nepredstavuje sám o sebe dôvod pre konštatovanie nedostatku objektívnej nestrannosti. Kasačnému súd sa nejaví za dostatočný na spochybnenie objektívnej nestrannosti súvis založený existenciou vzťahu sudcu k osobe pána T. a rozhodovaní vo veci sankcie za tvrdené kartelové dohody iných subjektov, ak prvkom, ktorý by mal byť významný pre vyhodnotenie dôsledku týchto vzťahov je iba fakt, že aj pán T. podniká v rovnakej oblasti ako kasačný sťažovateľ.

VI. Záver

74. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti dospel kasačný súd k záveru, že kasačné sťažnosti sťažovateľov sú dôvodná a napadnuté rozhodnutie správneho súdu bolo potrebné zrušiť z dôvodov porušenia práva na spravodlivý proces v zmysle § 440 ods. 1 písm. f) a nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Kasačný súd preto postupom podľa § 462 ods. 1 SSP rozhodnutie správneho súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie Správnemu súdu v Bratislave, na ktorý v zmysle § 3 ods. 1 a ods. 3 písm. a) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva z doterajšieho Krajského súdu v Bratislave. V ďalšom konaní bude úlohou správneho súdu, viazaného vysloveným právnym názorom kasačného súdu, vydať nové, dostatočne odôvodnené a preskúmateľné rozhodnutie vo veci. 75. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodne v ďalšom konaní správny súd (§ 467 ods. 3 SSP). 76. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 147 ods. 2 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 28. augusta 2024