4Sžik/3/2020

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a členov senátu JUDr. Anity Fillovej a JUDr. Juraja Vališa, LLM. (spravodajca), v právnej veci žalobkyne (sťažovateľky): JUDr. Silvia Kollárová, advokátka zapísaná v zozname advokátov vedenom SAK pod č. 3238, Štúrova 29, Levoča, IČO: 42027047, proti žalovanému: Krajská prokuratúra Prešov, Masarykova 16, Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. Ei 22/15/7700-32 zo dňa 15. marca 2018, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 5S/46/2018-109 z 12. decembra 2019, takto

rozhodol:

Kasačná sťažnosť sa zamieta . Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva . Odkladný účinok sa kasačnej sťažnosti nepriznáva .

Odôvodnenie

Správny súdny poriadok („SSP“) zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovanej č. Ei 22/15/7700-32 z 15. marca 2018 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaná podľa § 19 ods. 2 a 3 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) (ďalej aj len „zákon č. 211/2000 Z.z.“) a § 58 a § 59 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej aj len „správny poriadok“) v spojení s § 38 a nasledujúcich ustanovení zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 153/ 2001 Z.z.“) zamietla odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu Okresnej prokuratúry v Prešove (ďalej aj len „prvostupňový orgán“) sp.zn.: Ei 9/15/7707 zo dňa 16. februára 2018 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým prvostupňový orgán nevyhovel žiadosti žalobkyne, ktorej predmetom bolo sprístupnenie informácie - vyhotovenie a zaslanie fotokópie kompletného vyšetrovacieho spisu vedené pred bývalou Vojenskou obvodnou prokuratúrou

2. Prvostupňovému orgánu bola 14. februára 2018 doručená žiadosť žalobkyne z 8. februára 2018, ktorou podľa zákona č. 211/2000 Z.z. žiadala o vyhotovenie a zaslanie fotokópií kompletného vyšetrovacieho spisu vedeného pôvodne pred Vojenskou obvodnou prokuratúrou Prešov pod č. OPv 6/02 a tiež o vyhotovenie a zaslanie fotokópií kompletného s tým súvisiaceho dozorového spisu tak, aby na každej vyhotovenej fotokópií bol odtlačok originálnej úradnej pečiatky s dátumom, menom, priezviskom a čitateľným podpisom kompetentnej osoby, že fotokópia súhlasí s jej originálom (ďalej aj len „žiadosť“). Prvostupňovým rozhodnutím prvostupňový orgán podľa § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. a podľa § 47 správneho poriadku žiadosti nevyhovel, s poukazom na § 69 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z.z. Trestného poriadku a § 55 zákona č. 153/2001 Z.z. z dôvodu, že žiadateľka v trestnej veci, ktorá bola dozorovaná bývalou Vojenskou obvodnou prokuratúrou Prešov pod č. OPv 6/02, nevystupovala v procesnom postavení poškodenej osoby ale len svedka, ktorý podľa

Poukázala na § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 211/2000 Z.z., § 69 ods. 1 Trestného poriadku a § 55 zákona č. 153/2001 Z.z. Konštatovala, že sa stotožňuje s dôvodmi odmietnutia požadovanej informácie, poukazujúc na argumentáciu uvedenú v prvostupňovom rozhodnutí. Opätovne zdôraznila, že

pretože ide o informáciu, ktorá sa nepochybne týka rozhodovacej činnosti orgánov činných v trestnom konaní. Žalobkyňa následne voči napadnutému rozhodnutiu podala žalobu, v ktorej zotrvala na tvrdení, že má legitímne právo na zverejnenie požadovaných informácií, z dôvodu, že je preukázateľne poškodenou osobou pri vyšetrovaní skutku krádeže, pretože sa jej zmarila zákonnosť a spravodlivosť a ako poškodenej osobe sa porušujú jej zákonom chránené práva a

4. Krajský súd uviedol, že sa oboznámil s obsahom dotknutého vyšetrovacieho spisu a s ním súvisiaceho dozorového spisu a konštatoval, že v predmetnej veci je vyšetrovaná krádež vyšetrovacieho spisu Krajského úradu vyšetrovania Policajného zboru Prešov sp.zn.: ČVS: KÚV-7/20-1999 vzťahujúcej sa na trestnú vec okrem iného proti žalobkyni obvinenej z trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa ako aj ďalšieho vyšetrovacieho spisu. Ďalej uviedol, že z obsahu vyšetrovacieho spisu zistil, že žalobkyňa v predmetnej trestnej veci nevystupuje v pozícii poškodenej osoby a ani ako s poškodenou osobou sa s ňou nekonalo pred orgánmi činnými v trestnom konaní, pričom skutočnosť, že v citovanom uznesení je uvedené meno, priezvisko ako aj číslo vyšetrovacieho spisu, ktorý sa dotýka žalobkyne, a ktorý bol predmetom krádeže ešte neznamená, že v trestnom konaní je poškodenou osobou.

6. Krajský súd zdôraznil, že uznesením bývalej Vojenskej obvodnej prokuratúry Prešov č. OPv 6/02 zo dňa 26. apríla 2002 bolo trestné stíhanie podľa § 173 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku prerušené, pretože sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe a teda konanie vo veci nebolo právoplatne skončené a tak ako to správne uviedol aj žalovaný, sprístupneniu požadovanej informácie nie je možné vyhovieť pretože sa nepochybne týka rozhodovacej činnosti orgánov činných v trestnom konaní.

7. K námietke, že z výroku rozhodnutia nie je možné zistiť, čo okresný prokurátor potvrdzuje, že medzi výrokom a odôvodnením nie je zrejmé rozlíšenie, a že z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, ako sa žalovaná vyrovnala s jej dôvodmi obsiahnutými v jej odvolaní, krajský súd uviedol, že výrok rozhodnutia obsahuje všetky podstatné náležitosti, čo sa týka citácie ustanovení právnych predpisov, na základe ktorých žalovaný rozhodol, rovnako z výroku rozhodnutia je zrejmé, že žalovaný rozhodoval o odvolaní žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu vo veci sprístupnenia informácie, ktoré zamietol.

8. K námietke, že žalovaná sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevyrovnala s odvolacími dôvodmi proti prvostupňovému rozhodnutiu krajský súd uviedol, že žalobkyňa v žalobe nešpecifikovala, na ktoré dôvody odvolania žalovaná nereagovala, pričom krajský súd dospel k záveru, že na všetky relevantné námietky žalobkyne (identické so žalobnými námietkami) boli v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uvedené vecné a presvedčivé

trov konania. Sťažovateľka navrhla priznať kasačnej sťažnosti odkladný účinok, keďže podľa jej názoru preskúmaním kompletného spisu je preukázaná závažná ujma, ktorou je ohrozená už dvadsiaty rok ako neúčinne trestne stíhaná osoba.

Podľa názoru sťažovateľky krajský súd nesprávne právne posúdil daný prípad, špekulatívnym, neurčitým a právne nepresvedčivým spôsobom sa vyhol skúmaniu zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov a pri rozhodovaní sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, bez toho, aby zákonným jasným, určitým a právne preskúmateľným spôsobom zdôvodnil tento odklon, t.j. nezákonne správnu žalobu odmietol. Sťažovateľka poukázala na obsah žaloby

11. V súvislosti s prvostupňovým rozhodnutím namietala absenciu očíslovania strán a jeho odôvodnenie spočívajúce v tom, že nie je poškodenou osobou, ani osobou podľa § 69 Trestného poriadku a odmietla, že by v danej veci vystupovala v postavení svedka.

Namietala, že o jej odvolaní rozhodla žalovaná napadnutým rozhodnutím tak, že odvolanie zamietla, no z jeho úvodu nebolo zrejmé, čo žalovaná vlastne potvrdzuje a ide tak o nejasné, nepresné a nepresvedčivé rozhodnutie. K napadnutému rozhodnutiu sťažovateľka namietala, že z neho nie je zrejmé rozlíšenie medzi výrokom a odôvodnením a z textu citovaného rozhodnutia nevyplýva, ako sa žalovaná vysporiadala s jej odvolacími dôvodmi, čím postupovala v rozpore s § 47 ods. 1 a 3 správneho poriadku.

13. V zmysle čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 757/2004 Z.z.“) odo dňa 1. augusta 2021 začal Najvyšší správny súd SR činnosť a stal sa príslušným na konanie vo všetkých veciach, v ktorých do 31. júla 2021 konali senáty správneho kolégia Najvyššieho súdu SR. Predmetná kasačná sťažnosť bola predložená Najvyššiemu súdu SR 02. novembra 2020 a bola zaregistrovaná pod sp.zn. 10Sžik/4/2020.

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti v zmysle § 453 ods. 1 a 2 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal postupom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky <http://www.nssud.sk> (§ 137 ods. 2 a 3 SSP) a kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP zamietol ako nedôvodnú.

. 15. Podľa § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií), povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka rozhodovacej činnosti súdu vrátane medzinárodných súdnych orgánov alebo orgánu činného v trestnom konaní, okrem informácie, ktorá sa sprístupňuje podľa osobitného predpisu, rozhodnutia policajta v prípravnom konaní podľa druhej časti druhej hlavy piateho oddielu Trestného poriadku a informácie o vznesení obvinenia vrátane opisu skutku, ak ich sprístupnenie nezakazuje zákon, alebo ak ich sprístupnenie ohrozuje práva a právom chránené záujmy.

17. Podľa § 55 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre, právo nazerať do spisu, ktorý vedie prokurátor, môže iba jeho nadriadený prokurátor alebo so súhlasom nadriadeného prokurátora iný prokurátor. 18. Kasačný súd poukazuje na to, že predmetom žiadosti o informácie predmetom bolo vyhotovenie a zaslanie fotokópie kompletného vyšetrovacieho spisu vedeného pred bývalou Vojenskou obvodnou prokuratúrou Prešov pod č. OPv 6/02, ako aj vyhotovenie a zaslanie fotokópie s tým súvisiaceho dozorového spisu prokurátora, vrátane originálneho úradného potvrdenia, že sa predmetné spisy vyhotovili a zasielajú sa nielen fotokópie kompletného vyšetrovacieho spisu ale tiež kompletne súvisiaceho dozorového spisu.

19. V § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 211/2000 Z.z. zákonodarca vymedzil povinnosť povinnej osoby obmedziť sprístupnenie informácie resp. nesprístupniť informáciu, pokiaľ sa týka rozhodovacej činnosti súdnych orgánov alebo orgánov činných v trestnom konaní alebo ak sprístupnenie ohrozuje práva a právom chránené záujmy.

Za informáciu, ktorá sa sprístupňuje podľa osobitného predpisu možno v zmysle, v zákone uvedenej, poznámky pod čiarou k citovanému ustanoveniu považovať súdne rozhodnutia v zmysle § 82a ods. 5 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 33/2011 Z. z., alebo právoplatné uznesenia prokurátora vrátane uznesení, ktoré nie sú rozhodnutiami vo veci samej a obžalobný návrh. Poznámky pod čiarou nemajú normatívnu záväznosť, možno ich však vnímať ako interpretačné pomôcky pri výklade resp. konkretizácii príslušného dotknutého ustanovenia, ku ktorému sú priradené.

je zachovaná verejná kontrola. 21. V prejednávanej veci však žiadosť sťažovateľky smerovala k sprístupneniu kópií kompletného vyšetrovacieho spisu a dozorového spisu, ktorých obsah netvoria výlučne rozhodnutia, ale aj podklady pre rozhodnutie vo forme podaní, záznamov, zápisníc a pod., ktoré z pohľadu kasačného súdu za daných skutkových okolností možno subsumovať pod pojem informácia, týkajúca sa rozhodovacej činnosti orgánov činných v trestnom konaní. V prejednávanej veci navyše konanie nebolo právoplatne skončené, ale uznesením bývalej Vojenskej obvodnej prokuratúry Prešov č. OPv 6/02 z 26. apríla 2002 bolo trestné stíhanie podľa § 173 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku prerušené.

23. Predmetná úprava obsiahnutá v Trestnom poriadku spĺňa požiadavky komplexnosti a preto je v prejednávanej veci potrebné považovať ju za osobitnú úpravu prístupu k informáciám, ktorá v tomto prípade vylučuje aplikáciu zákona č. 211/2000 Z.z., ktorý predstavuje všeobecnú úpravu prístupu k informáciám. Uvedené je potrebné zohľadniť pri

Vyzradením informácií získaných operatívno-pátracou činnosťou vo veci, ktorá naviac nebola ešte právoplatne skončená by mohlo dôjsť k ohrozeniu bezpečnosti a záujmov štátu ako aj zmareniu účelu samotného trestného konania. Z uvedeného dôvodu je v tomto prípade obmedzenie prístupu k informáciám legitímne a je automaticky reflektované aj vo všeobecnej úprave prístupu k informáciám v § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 211/2000 Z.z., čo sa neprieči záveru, že v danom prípade nemožno takúto informáciu požadovať na základe žiadosti o informáciu podľa a v režime zákona č. 211/2000 Z.z. a pre sprístupnenie informácie je potrebné splniť podmienky uvedené v osobitnej úprave, ktorú predstavuje § 69

§ 69 Trestného poriadku.

V prípade dozorového spisu totiž nemožno aplikovať komplexnú osobitnú úpravu obsiahnutú v § 69 Trestného poriadku, pretože na nazeranie do dozorového spisu sa vzťahuje § 55 zákona č. 153/2001 Z.z., ktorý upravuje, že nazerať do spisu, ktorý vedie prokurátor, môže iba jeho nadriadený prokurátor, alebo so súhlasom nadriadeného prokurátora iný prokurátor.

Okrem uvedeného kasačný súd poukazuje na skutočnosť, že citované ustanovenie § 55 zákona č. 153/2001 Z.z. upravuje prístup k dozorovému spisu len osobám, ktoré sú v postavení resp. určitým spôsobom reprezentujú povinnú osobu.

žiadosti. Keďže je potrebné žiadosť vybaviť na základe zákona č. 211/2000 Z.z., povinná osoba musí v tomto prípade zvážiť, či a v akom rozsahu sa uplatní prípadné obmedzenie v súvislosti s požadovanou informáciou. V prejednávanej veci preto správne orgány postupovali správne, keď sa s prihliadnutím na skutkové okolnosti (najmä skutočnosť, že ide o dozorový spis k trestnému konaniu a trestné konanie ani nebolo právoplatne skončené) pri vybavovaní žiadosti zaoberali aplikáciou § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 211/2000 Z.z.

Z.z. Kasačný súd teda pripúšťa, že je možné na základe zákona č. 211/2000 Z.z. požadovať sprístupnenie informácií výnimočne aj z dozorového spisu prokurátora, avšak z hľadiska potenciálu vyhovenia takejto žiadosti by malo ísť primárne o prípady, kedy by tieto informácie nespadali pod pojem ,,rozhodovacia činnosť orgánu činného v trestnom konaní“, ako vyplýva z § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 211/2000 Z.z., pričom v tejto súvislosti by išlo o činnosť, ktorú príslušný orgán vykonáva mimo trestného konania, teda napr. o výkon dozoru nad zachovávaním zákonnosti pri činnosti orgánov verejnej správy, kedy prokuratúra nevystupuje ako orgán činný v trestnom konaní. V takom prípade však povinná osoba taktiež musí spoľahlivo vyhodnotiť, či v danom prípade nie je potrebné pristúpiť k čiastočnému alebo úplnému obmedzeniu sprístupňovanej informácie z iných dôvodov uvedených v § 11 zákona č. 211/2000 Z.z., ako napr. § 11 ods. 1 písm. h/ zákona č. 211/2000 Z.z., pretože citované ustanovenie § 11 upravujúce obmedzenie vo vzťahu k sprístupňovanej informácii je formulované ako povinnosť povinnej osoby.

Prihliadnuc na argumentáciu sťažovateľky, ktorou podporovala svoje tvrdenie o jej postavení ako poškodenej je zrejmé, že hoci sa môže subjektívne cítiť ako poškodená, pre právne relevantné určenie toho, či dotknutá osoba má alebo nemá byť subjektom trestného konania v postavení poškodeného, je naplnenie podmienok uvedených primárne v Trestnom poriadku. Posúdenie uvedeného prináleží orgánom činným v trestnom konaní a súdom príslušným na rozhodovanie v trestnej agende. K tomu kasačný súd poukazuje na vyjadrenie žalovanej, uvedené v napadnutom rozhodnutí, kde konštatovala, že sťažovateľka vo veci vedenej na bývalej Vojenskej obvodnej prokuratúre Prešov č. OPv 6/02 nevystupovala v zmysle Trestného poriadku v procesnom postavení poškodenej osoby ale len svedka, ktorý nemá právo žiadať o vyhotovenie kópií vyšetrovacieho spisu, pričom poškodeným v predmetnej veci je verejný záujem. Kasačný súd v tejto súvislosti konštatuje, že sťažovateľka nebola oprávnená nazerať do ňou požadovaných spisov (vyšetrovací spis a dozorový spis), pričom ani svojou argumentáciou postavením poškodenej osoby nepreukázala legitímny záujem na poskytnutí ňou požadovanej informácie (kópie kompletných spisov). 27. Vzhľadom na vyššie uvedené kasačný súd považuje postup ako aj rozhodnutia správnych orgánov za zákonné a vecne správne. V ostatnom sa kasačný súd stotožňuje s napadnutým rozsudkom krajského súdu a konštatuje, že krajský súd sa s danou vecou dostatočne vysporiadal, racionálne odôvodnil svoje úvahy, vyvodil správne skutkové a právne závery a vysporiadal sa so všetkými relevantnými námietkami sťažovateľky. Kasačné námietky sťažovateľky neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť a zákonnosť napadnutých rozhodnutí správnych orgánov ani napadnutého rozsudku krajského súdu. Vzhľadom na uvedené kasačný súd v zmysle § 461 SSP kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol. 28. O náhrade trov kasačného konania rozhodol tak, že sťažovateľke, ktorá v tomto konaní nemala úspech, ich náhradu podľa § 168 v spojení s § 467 ods. 1 SSP nepriznal a žalovanému ich náhrada nevyplýva zo zákona. 29. Senát najvyššieho súdu nezistil v danej veci procesné dôvody na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti v zmysle § 447 ods.1 SSP, keďže sťažovateľka nepreukázala, že by právnymi následkami napadnutého rozsudku krajského súdu hrozila závažná ujma. 30. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.