4Sžk/10/2020

Priebeh správneho súdneho konania 1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach (ďalej aj ako „krajský súd" alebo „správny súd") zamietol žalobu podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „SSP" alebo „Správny súdny poriadok"), ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti opatrenia žalovaného, označeného ako „Odpoveď na podanie spoločnosti BE-SOFT, a.s. zo dňa 07.04.2017 č. 10189/2017-M OOP, 16527/2017 v spojení s opatrením Národného inšpektorátu práce označené ako „Žiadosť o doplnenie školiteľov - odpoveď" zo dňa 03.06.2016, č. BEZ/2016/1508, 2016/9643, v časti upozornenia, že F.. F. G. a F.. Z. I. ako bezpečnostní technici sú zaradení ako iné odborne spôsobilé osoby, ktoré môžu pokryť všetky témy výchov a vzdelávania iba u tých zamestnávateľov, ktorých kód podľa štatistickej klasifikácie ekonomických činností nie je uvedený v prílohe č. 1 k zákonu č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (ďalej len „zákon o BOZP").

Podľa názoru krajského súdu z výkladu citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že vydávanie opatrení, na ktoré sa primerane vzťahujú zásady správneho konania, zákon uvádza iba demonštratívne. Krajský súd konštatoval, že opatrenie konštatuje existenciu určitého právneho vzťahu a týmto úkonom sa úradne potvrdzujú skutočnosti, ktoré sú v ňom uvedené.

pretože žalovaný dôsledne posúdil vyjadrenia Národného inšpektorátu práce, či je vecne správne a v súlade so zákonom. 4. K hmotnoprávnej argumentácii žalobcu krajský súd uviedol, že z § 27 ods. 4 písm. b/ zákona o BOZP vyplýva, že právnická osoba, ktorá žiada o vydanie oprávnenia na výchovu a vzdelávanie, musí mať určeného odborne spôsobilého školiteľa podľa prílohy č. 2a k zákonu o BOZP, ktorý je odborne spôsobilý na všetky témy všeobecných požiadaviek a osobitných požiadaviek výchovy a vzdelávania. Krajský súd v odôvodnení rozsudku poukázal na prílohu č. 2a k zákonu o BOZP, podľa ktorej v nadväznosti na § 27 ods. 4 zákona o BOZP, za osobu, ktorá je sama odborne spôsobilá na výchovu a vzdelávanie v činnosti 01.1 ako aj za školiteľa, ktorého odborná spôsobilosť pokrýva v celom rozsahu výchovu a vzdelávanie v činnosti 01.1, sa považuje iba autorizovaný bezpečnostný technik a iba on môže sám, tzn. ako jediný školiteľ realizovať výchovnovzdelávacie aktivity v činnosti 01.1.

5. Krajský súd konštatoval, že zákonodarca v prílohe č. 2a k zákonu o BOZP výslovne vyjadril, že žiadateľom, a teda aj školiteľom, ktorý je neobmedzene a samostatne spôsobilý vykonávať výchovu a vzdelávania v činnosti 01.1 je iba autorizovaný bezpečnostný technik. Keďže zákon o BOZP v prílohe č. 2a požaduje na neobmedzený výkon výchovy a vzdelávania v činnosti 01.1 odbornú spôsobilosť výslovne iba autorizovaného bezpečnostného technika, jeho účelom je zabezpečiť, aby výchova a vzdelávanie poskytovaná externe, tzn. dodávateľským spôsobom, bola čo najkvalitnejšia. Preto výchovu a vzdelávanie v činnosti 01.1, ktorá sa vykonáva dodávateľským spôsobom, môže neobmedzene poskytovať len autorizovaný bezpečnostný technik.

7. Na základe uvedeného krajský súd dospel k záveru, že Národný inšpektorát práce v liste zo dňa 03.06.2016 správne zaradil navrhovaných bezpečnostných technikov do zoznamu školiteľov a správne vymedzil zamestnávateľov, u ktorých môžu výchovu a vzdelávanie vykonávať a preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol.

8. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca („kasačný sťažovateľ") v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f/ a g/ SSP, v ktorej navrhol, aby kasačný súd rozsudok Krajského súdu v Košiciach zmenil tak, že zruší podanie žalovaného zo dňa 07.04.2017 a podanie Národného inšpektorátu práce zo dňa 03.06.2016 v časti upozornenia, že F.. F. G. a F.. Z. I. ako bezpečnostní technici sú zaradení ako iné odborne spôsobilé osoby, ktoré môžu pokryť všetky témy výchov a vzdelávania iba u tých zamestnávateľov, ktorých kód podľa štatistickej klasifikácie ekonomických činností nie je uvedený v prílohe č. 1 k zákonu o

10. Sťažovateľ nesúhlasil s právnym posúdením veci krajským súdom, nakoľko v prípade doplnenia školiteľov do projektu výchovy a vzdelávania nejde o výkon oznamovacej povinnosti o zmene údajov stanovenej § 27 ods. 13 písm. a/ zákona o BOZP.

oprávnenia v zmysle § 27 ods. 4 písm. b/ a c/ zákona o BOZP. Sťažovateľ uviedol, že z dôvodu, že sa riadne správne konanie neuskutočnilo a nedošlo k vydaniu riadneho správneho rozhodnutia, bolo potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť.

12. Sťažovateľ mal za to, že spoločnosť (oprávnená podľa § 27 ods. 3 zákona o BOZP) spĺňa odbornú spôsobilosť „autorizovaného bezpečnostného technika" vyžadovanú pre žiadateľa a navrhovaní školitelia sú zaradení ako „iné odborné osoby", ktorí v zmysle prílohy č. 2a k zákonu o BOZP splnili všetky požiadavky zákonodarcu na to, aby mohli pokryť všetky témy všeobecných a osobitných požiadaviek v rámci výchovy a vzdelávania, a teda splnili podmienku podľa § 27 ods. 4 písm. b/ bod 2 zákona o BOZP, na základe čoho im malo byť priznané právo zastávať pozíciu školiteľov bez obmedzenia, pretože zákon o BOZP takéto obmedzenia neustanovuje. 13. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že proti preskúmavanému podaniu žalovaného ako aj Národného inšpektorátu práce nie je prípustná správna žaloba, pretože preskúmavané podania nemajú povahu správneho rozhodnutia podľa správneho poriadku. Žalovaný zastáva názor, že v prípade schvaľovania zmeny školiteľov (t.j. zmien ďalších podmienok, za ktorých bolo oprávnenie na výchovu a vzdelávanie vydané) sa nejedná o

III. Argumentácia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky

Predmetná kasačná sťažnosť bola predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky 27. apríla 2020 a zaregistrovaná v jeho správnom kolégiu pod sp.zn. 4 Sžk 10/2020. Od 1. augusta 2021 je teda na konanie o nej príslušný Najvyšší správny súd. Vec bola náhodným spôsobom pridelená do piateho senátu Najvyššieho správneho súdu, ktorý o nej rozhodol pod pôvodnou spisovou značkou.

16. Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

17. Podľa § 6 ods. 1 písm. d/ bod 2 zákona č. 125/2006 Z.z., národný inšpektorát práce vydáva a odoberá oprávnenie fyzickej osobe a právnickej osobe na vykonávanie výchovy a vzdelávania v oblasti ochrany práce.

Pri vydaní oprávnenia, osvedčenia, dokladu o uznaní odbornej spôsobilosti, preukazu a povolenia podľa tohto zákona sa rozhodnutie len vyznačí v spise a namiesto písomného vyhotovenia rozhodnutia sa účastníkovi konania vydá príslušný doklad.

20. Podľa § 27 ods. 13 písm. f/ zákona o BOZP, osoba oprávnená na výchovu a vzdelávanie je povinná vykonávať výchovu a vzdelávanie len školiteľmi uvedenými v schválenom vzorovom projekte výchovy a vzdelávania alebo inými školiteľmi oznámenými podľa písmena a/.

predpisu. 22. Podľa § 27 ods. 4 písm. b/ zákona o BOZP, podmienkou na vydanie oprávnenia na výchovu a vzdelávanie je, ak žiadateľom je fyzická osoba, ktorá sama nespĺňa podmienky ustanovené v písmene a/, alebo právnická osoba, žiadateľom určený odborný zástupca s odbornou spôsobilosťou a odbornou praxou podľa prílohy č. 2a a žiadateľom 1) určený školiteľ, ktorý spĺňa podmienky ustanovené pre žiadateľa v písmene a/, alebo 2) určení viacerí školitelia s odbornou spôsobilosťou podľa prílohy č. 2a, ktorí sú spoločne odborne spôsobilí na všetky témy všeobecných požiadaviek a osobitných požiadaviek výchovy a vzdelávania, s odbornou praxou podľa prílohy č. 2a a lektorskou spôsobilosťou. 23. Úlohou kasačného súdu bolo posúdiť, či krajský súd/žalovaný si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia/opatrenia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi a teda, či bol sťažovateľ

25. Kasačný súd zastáva názor, že oznamovanie a schvaľovanie školiteľov do projektu výchovy a vzdelávania z dôvodu jej relevancie, sa má realizovať v režime správneho konania. V tejto súvislosti je potrebné si uvedomiť, že školitelia, ktorí majú byť zaradení do už existujúceho projektu výchovy a vzdelávania musia spĺňať zákonom stanovené kritéria odbornej spôsobilosti, ktoré musia byť vyhodnocované v podstate rovnakým spôsobom ako pri vydávaní oprávnenia fyzickej osobe alebo právnickej osobe na vykonávanie výchovy a vzdelávania v oblasti ochrany práce [§ 6 ods. 1 písm. d/ bod 2 zákona č. 125/2006 Z.z. v spojení s § 27 ods. 4 zákona o BOZP]. Preto je namieste súhlasiť s názorom sťažovateľa, podľa ktorého evidenčný postup mimo rámca správneho konania má svoje opodstatnenie iba v prípade, ak sa oznamovacia povinnosť týka školiteľov, ktorí boli už schválení a zaradení do projektu výchovy a vzdelávania, t. j. takých, pri ktorých zmena ich osobných údajov nemá vplyv na posudzovanie splnenia kritérií odbornej spôsobilosti. Kasačný súd preto v zhode s názorom sťažovateľa konštatuje, že v prípade F.. G. a F..

26. Na základe vyššie uvedených skutočností kasačný súd opakuje, že v prípade, ak je správny orgán povinný posudzovať splnenie odbornej spôsobilosti školiteľa, ktorý má byť zapísaný do schváleného projektu výchovy a vzdelávania, Národný inšpektorát práce je povinný rozhodovať o tejto skutočnosti rozhodnutím, ktoré spĺňa základné náležitosti rozhodnutia podľa § 47 správneho poriadku.

Národný inšpektorát práce vyjadruje svoj názor na navrhovanú zmenu formou vyjadrenia. V prípade, že by sa napriek vyjadreniu Národného inšpektorátu práce osoba oprávnená na výchovu a vzdelávanie neriadila jeho názorom, vystavovala by sa riziku, že v prípade kontroly spĺňania podmienok vykonávania výchovy a vzdelávania, by jej bolo odobraté oprávnenie." Kasačný súd s uvedeným právnym názorom žalovaného, ktorý si osvojil aj krajský súd s poukazom na body 24 až 26 nesúhlasí. 28. Čo sa týka hmotnoprávnych námietok, z kasačnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta nesprávne právne posúdenie veci v časti nezákonného obmedzenia oprávnenia žalobcu na výchovu a vzdelávanie, keď nie je uzrozumený s tým, že bezpečnostní technici F.. F. G. a F.. Z. I. boli doplnení do zoznamu školiteľov na zabezpečenie výchovy a vzdelávania v oblasti ochrany práce, avšak môžu pokryť všetky témy výchovy a vzdelávania iba u tých zamestnávateľov, ktorých kód podľa štatistickej klasifikácie ekonomických činností nie je uvedený v prílohe č. 1 zákona o BOZP.

30. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na § 22 ods. 3 zákona o BOZP, v zmysle ktorého úlohy bezpečnostnotechnickej služby vykonáva bezpečnostný technik a u zamestnávateľa uvedeného v prílohe č. 1, samostatne vykonáva autorizovaný bezpečnostný technik, pričom podľa § 27 ods. 3 zákona o BOZP, pre vlastných zamestnancov môže činnosti výchovy a vzdelávania vykonávať každý zamestnávateľ aj bez oprávnenia na výchovu a vzdelávania v oblasti ochrany práce.

32. Rozdiel medzi bezpečnostnotechnickou službou a výchovou a vzdelávaním, ako správne poukázal sťažovateľ sa dá zhrnúť tak, že bezpečnostnotechnická služba je aktívnym výkonom analytickej činnosti odbornej osoby, ktorá poradnou činnosťou upravuje priestory, činnosti a postupy týkajúce sa výkonu práce. Bezpečnostnotechnická služba poskytuje zamestnávateľovi poradenské služby v oblasti odborných, metodických, organizačných, kontrolných, koordinačných, vzdelávacích úloh a iných úloh pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, a to najmä z hľadiska primeranosti pracovných priestorov a stavieb, pracovných procesov a pracovných postupov, pracovných prostriedkov a iných technických zariadení, pracovného prostredia a ich technického, organizačného a personálneho zabezpečenia.

34. V tejto súvislosti kasačnému súdu nedá nepoukázať na skutočnosť, že zamestnávatelia môžu organizovať a vykonávať výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce pre vlastných zamestnancov a vedúcich zamestnancov bez akýchkoľvek obmedzení a potreby zabezpečovať oprávnenie na výchovu a vzdelávanie, aj keď ide o zamestnávateľa s vyšším bezpečnostným

technik. 35. Na základe vyššie uvedených skutočností kasačný súd nesúhlasí s právnym názorom správneho súdu, že iba autorizovaný bezpečnostný technik môže sám ako školiteľ realizovať výchovnovzdelávacie aktivity v činnosti 01.1 dodajúc, že ak by sa prijal takýto výklad, uvedenie podmienok pre školiteľa v skupine 01 v prílohe č. 2a k zákonu o BOZP v rozsahu „osoba s príslušným dokladom", ako je tento pojem vysvetlený v písm. a/ tejto prílohy, a „iná odborne spôsobilá osoba", ako je tento vysvetlený v písm. g/ tejto prílohy, by nemalo uplatnenie, ako na to správne poukázal sťažovateľ.

Na základe vyššie uvedených skutočností Najvyšší správny súd konštatuje, že sťažovateľ v kasačnej sťažnosti uviedol také skutočnosti, ktoré spochybňujú vecnú správnosť výroku napadnutého rozsudku krajského súdu, nakoľko konajúce orgány verejnej správy tým, že opatrením vyslovili, že bezpečnostní technici ako iné odborne spôsobilé osoby môžu pokryť všetky témy výchov a vzdelávania iba u tých zamestnávateľov, ktorých kód podľa štatistickej klasifikácie ekonomických činností nie je uvedený v prílohe č. 1 k zákonu o BOZP vec nesprávne právne posúdili [§ 191 ods. 1 písm. c/ SSP].

38. Najvyšší správny súd nepristúpil k zrušeniu aj opatrenia Národného inšpektorátu práce v časti obmedzenia dotyčných odborne spôsobilých osôb, nakoľko v danom prípade, vzhľadom na právny názor kasačného súdu, prichádza do úvahy zrušenie opatrenia Národného inšpektorátu práce v celom rozsahu, avšak kasačný súd bol viazaný nielen kasačnými bodmi, ale aj sťažovateľom (žalobcom) vymedzeným rozsahom súdneho prieskumu (§ 134 ods. 1 SSP), na rozdiel od neviazanosti žalovaného rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 59 ods. 1 správneho poriadku). 39. Úlohou žalovaného bude v ďalšom konaní postupovať v intenciách vyššie uvedeného právneho názoru kasačného súdu (§ 469 SSP).

41. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.