4Sžk/11/2021

1. Z administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že 26. apríla 2004 vydal žalovaný záverečné stanovisko (podľa zákona č. 127/1994 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení neskorších predpisov účinného do 31. januára 2006) k navrhovanej činnosti „Zóna Pribinova - nábrežie“, ktorej realizácia mala byť rozdelená na dve etapy.

predpisov. Zmena sa týkala druhej etapy výstavby komplexu (Polyfunkčný súbor Eurovea 2), ktorý bol posúdený záverečným stanoviskom z 26. apríla 2004. Územie dotknuté touto výstavbou je v Bratislave na nábreží Dunaja (v kat. územiach Staré mesto, Ružinov a Nivy) a je zo severnej strany vymedzené dopravnou komunikáciou na Pribinovej ulici, zo západnej strany existujúcim areálom Eurovea 1, z južnej strany koridorom vodného toku Dunaj a z východnej strany Košickou ulicou a mostom Apollo. V rámci druhej etapy sa pôvodne predpokladala výstavba siedmich objektov na identifikovaných blokoch B51, B52, B61, B62, B71, B81,

Na základe toho žalovaný rozhodnutím z 22. augusta 2017, č. 524/2017-1.7/dj-R, podľa § 29 ods. 11 zákona č. 24/2006 Z. z., rozhodol, že oznámená zmena sa nebude posudzovať podľa citovaného zákona, a to za dodržania určitých podmienok, ktoré vo výroku vymedzil (rešpektovať stanovisko Dopravného úradu, zachovanie prístupovej komunikácie, realizácia činnosti až po sanácii environmentálnej záťaže, preukázať výpočet koeficientu zelene a rešpektovanie územného plánu).

riešení. Za predpokladu dodržania uložených podmienok žalovaný nepredpokladal vznik nepriaznivých vplyvov oznámenej zmeny v porovnaní s pôvodne posudzovanou navrhovanou činnosťou. 4. Proti tomuto rozhodnutiu podali rozklady žalobca, spoločnosť Twin City, a.s., ako právny predchodca ďalšieho účastníka v 2. rade, ako aj ďalší účastníci v 3., 7. a 9. rade. Žalovaný oznámil žalobcovi, že jeho rozklad považuje za oneskorený, no rozkladová komisia ho aj tak preskúma. Žalobca s týmto záverom nesúhlasil, pretože rozklad odoslal včas prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy a za jeho nefunkčnosť nemôže zodpovedať.

Minister ďalej zdôraznil, že zákon č. 24/2006 Z. z. nepredpokladá variantné riešenie pri zmene navrhovanej činnosti. Nestotožnil sa ani s námietkou, že pôvodné záverečné stanovisko z roku 2004 medzičasom stratilo platnosť, pretože pre stavby v rámci navrhovanej činnosti bola začaté územné konanie. Prvostupňové rozhodnutie obsahovalo všetky zákonné náležitosti v zmysle § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. 5. Žalobca podal proti tomuto rozhodnutiu správnu žalobu. Počas konania o nej zanikla obchodná spoločnosť PROPERTY Danube, s.r.o., v dôsledku čoho správny súd uznesením č. k. 5 S 55/2008-343 rozhodol, že v konaní bude pokračovať so spoločnosťou Overon, a. s., ktorá neskôr zmenila právnu formu na spoločnosť s ručením obmedzeným - ďalšieho účastníka v 1. rade. Ďalej zanikla spoločnosť Twin City, a.s., a tak správny súd uznesením č. k. 5 S 55/ 2008-368 rozhodol, že v konaní bude pokračovať s ďalším účastníkom v 2. rade.

Zároveň však dospel k záveru, že žalovaný sa vecne vyrovnal s námietkami žalobcu v rozklade, pretože sa zaoberal obsahovo obdobnými námietkami iných účastníkov, a preto nesprávne vyhodnotenie včasnosti rozkladu nerobí rozhodnutie nezákonným. Správny súd neprihliadol na výhradu žalobcu, že údaj o celkovej výmere podlahových plôch v oznámení o zmene nezodpovedá údaju v podkladoch pre stavebné povolenie, pretože takúto výhradu neuviedol najneskôr v

II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej

Slovenskej republiky. Správny súd však neodôvodnil, prečo za týchto okolností túto judikatúru nerešpektoval, čo zakladá sťažnostný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g) a h) SSP. (B) Správny súd mal preskúmať zákonnosť rozhodnutí žalovaného, namiesto toho však prebral ich

Zároveň musel vychádzať z nesprávne zisteného skutkového stavu veci. 8. Žalovaný navrhol zamietnuť kasačnú sťažnosť. Podľa neho doteraz nebolo zistené, že by žalobca svoj rozklad skutočne odoslal včas. Správny súd podľa ustálenej judikatúry nemusí dať odpoveď na všetky námietky žalobcu. V prerokúvanej veci sa správny súd zaoberal súladom zmeny navrhovanej činnosti s územnoplánovacou dokumentáciou v rozsahu, v akom je to podstatné pre zisťovacie konanie v zmysle § 29 zákona č. 24/2006 Z. z. Nebolo jeho úlohou vyhodnotiť výpočet jednotlivých koeficientov. Svoje závery o súlade navrhovanej zmeny s územnoplánovacou dokumentáciou v rozsudku vyjadril s odkazom na stanovisko magistrátu hlavného mesta.

Podľa neho sťažnostné dôvody nie sú vymedzené spôsobom, ktorý by zodpovedal § 440 SSP. K časti A kasačnej sťažnosti odkázal na to, že judikatúra citovaná žalobcom nerieši rovnakú situáciu, o akú išlo v prerokúvanej veci. Tento bod tak nezakladá ani nesprávne posúdenie, ani odklon od rozhodovacej praxe, ani nesprávny procesný postup. Žalovaný rozhodoval aj o rozkladoch iných účastníkov a na ich základe preskúmal rozhodnutie v celom rozsahu a tým aj námietky

rozhodnutia. 10. Ďalší účastník v 6. rade považoval napadnutý rozsudok za správny. 11. Ďalší účastník v 7. rade navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť, eventuálne odmietnuť. Žalovaný sa v odvolacom konaní riadne zaoberal všetkými námietkami, ktoré žalobca uplatnil vo svojom rozklade, aj keď tento rozklad formálne vyhodnotil ako oneskorený.

III. Posúdenie veci kasačným súdom

14. Kasačný súd hneď na úvod považuje za potrebné zdôrazniť, že sa nestotožňuje s výhradami niektorých ďalších účastníkov, že by sťažnostné dôvody v kasačnej sťažnosti neboli vymedzené zákonným spôsobom. Len pre vymedzenie sťažnostného dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP ustanovenie § 440 ods. 2 SSP vyžaduje, aby sťažovateľ uviedol, ktoré právne posúdenie považuje za nesprávne a v čom spočíva jeho nesprávnosť. Pre ostatné dôvody kasačnej sťažnosti vymedzené v § 440 ods. 1 SSP platí len všeobecné ustanovenie § 445 ods. 1 písm. c) SSP, podľa ktorého musí kasačná sťažnosť obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva. Okrem toho pre kasačnú sťažnosť platí aj všeobecné ustanovenie § 55 ods. 3 SSP, podľa ktorého každé podanie posudzuje správny súd podľa jeho obsahu.

Podľa kasačného súdu žalobca v kasačnej sťažnosti uplatňuje voči rozsudku správnemu súdu dve výhrady: Jednak tvrdí vnútorný rozpor dvoch častí jeho odôvodnenia, čo napĺňa kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP, jednak tvrdí, že sa správny súd nezaoberal jeho námietkou rozporu výmery podlahových plôch uvedenej v samotnom projekte a v podkladoch pre územné rozhodnutie. Táto námietka je podľa kasačného súdu logicky previazaná aj s námietkou nesprávneho posúdenia vplyvu (podľa žalobcu) vyššieho indexu podlahových plôch než pripúšťa územný plán. Žalobca tým totiž namieta, že pri posudzovaní záverov žalovaného, ktorý tento (podľa žalobcu neprípustne zvýšený) index akceptoval, sa správny súd mal zaoberať aj tým, z čoho tento index vychádza. Inak povedané, ak žalobca v správnej žalobe namietol tento rozpor v podkladových údajov, namietol tým, že skutkový stav, z ktorého vychádza preskúmavané rozhodnutie žalovaného, nie je v plnom súlade s obsahom administratívnych spisov. Správny súd sa mal touto jeho námietkou zaoberať a vyhodnotiť,

SSP. 16. Žalobca v prerokúvanej veci vystupoval ako dotknutá verejnosť v zisťovacom konaní podľa § 29 zákona č. 24/2006 Z. z., v ktorom sa posudzovalo, či zmena navrhovanej činnosti „Zóna Pribinova - nábrežie“, v časti Polyfunkčný objekt Eurovea 2, bude predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie. Jeho postavenie dotknutej verejnosti v konaní nebolo sporné, napokon tak s ním konal aj žalovaný. Podľa § 64 cit. zák. sa na konania podľa neho vzťahuje Správny poriadok, ktorý v § 59 ods. 1 a 2 upravuje tzv. úplnú apeláciu.

To však neznamená, že ak odvolací orgán svoj výrok neformuluje podľa tohto ustanovenia, predstavuje to automaticky nezákonnosť rozhodnutia. Podstatné je, aby z výroku jeho rozhodnutia vyplývala autoritatívna vôľa po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia v odvolacom konaní potvrdiť jeho vecnú

Po preskúmaní výslovne rozhodol o jeho potvrdení, čím bolo rozkladové konanie (konanie o všetkých rozkladoch) riadne ukončené. Z toho, že jeden z rozkladov nebol zamietnutý, nemožno usudzovať, že by ešte prebiehalo nejaké rozkladové konanie o tomto rozklade.

17. Podľa § 42 ods. 1 písm. a) SSP mal žalobca ako zástupca zainteresovanej verejnosti v konaní podľa zákona č. 24/2006 Z. z. aj právo podať správnu žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. a) SSP, teda všeobecnú správnu žalobu. Z ustanovení § 177 ods. 1 a § 178 ods. 3 SSP možno vyvodiť, že zainteresovaná verejnosť sa správnou žalobou môže domáhať ochrany verejného záujmu v oblasti životného prostredia proti rozhodnutiu alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Citované ustanovenia, ale ani iné ustanovenia Správneho súdneho poriadku výslovne neustanovujú, že by žalobca v správnej žalobe proti rozhodnutiu nemohol ako žalobné body namietať také skutočnosti, ktoré nenamietol počas predchádzajúceho administratívne konanie.

18. Ustanovenie § 42 SSP slúži okrem iného aj na implementáciu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (kodifikované znenie). Podľa čl. 11 ods. 1 písm. a) tejto smernice členské štáty zaistia, aby v súlade s príslušným vnútroštátnym právnym systémom, dotknutá verejnosť, ktorá má dostatočný záujem, mala prístup k opravným prostriedkom pred súdom s cieľom napadnúť vecnú a procesnú zákonnosť akéhokoľvek rozhodnutia, skutku alebo nečinnosti, ktoré sú predmetom ustanovení tejto smernice. Podľa čl. 11 ods. 4 smernice tieto ustanovenia nevylučujú možnosť predbežného preskúmania správnym orgánom a nie je nimi dotknutá požiadavka uplatnenia správnych opravných prostriedkov pred súdnymi opravnými prostriedkami Súdny dvor Európskej únie už vo svojej judikatúre rozhodol, že toto ustanovenie neumožňuje obmedziť dôvody, ktoré môže žalobca uviesť na podporu svojho opravného prostriedku pred súdom. Takéto obmedzenie dôvodov totiž nevyplýva z čl. 11 smernice a táto úvaha zodpovedá aj cieľu sledovanému týmto ustanovením, ktorým je zaistiť široký prístup

19. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora vnútroštátne súdy, ktoré uplatňujú vnútroštátne právo, sú povinné vykladať ho v čo najväčšej miere s ohľadom na znenie a účel predmetnej smernice tak, aby sa dosiahol ňou sledovaný výsledok, a teda konať v súlade s článkom 288 tretím odsekom Zmluvy o fungovaní EÚ [porov. z posledného obdobia rozsudok z 26. januára 2023, C-205/21, Ministerstvo za vnatrešnite raboti (registrácia biometrických a genetických údajov políciou), ods. 71). Z uvedenej povinnosti vyplýva dokonca aj povinnosť neaplikovať v prípade potreby ustanovenia vnútroštátneho práva, ktoré odporujú smernici. O to viac potom vnútroštátne súdy nesmú voliť taký výklad vnútroštátneho práva, ktorý by nezaručoval smernici plnú účinnosť. V prerokúvanej veci tak záver správneho súdu, že nebude prihliadať na jednu z námietok žalobcu, pretože ju neuplatnil počas konania pred žalovaným, odporuje citovaným ustanoveniam smernice tak, ako ich vyložil Súdny dvor vo svojom rozsudku. Takému výkladu zo strany správneho súdu však bránilo už citované ustanovenie čl. 288 tretí odsek ZFEÚ.

V prerokúvanej veci správny súd nepostupoval v súlade so zákonom a právom Európskej únie, ak neprihliadol na tvrdenie žalobcu o rozpore medzi výmerou podlahových plôch v oznámení o zmene a podkladoch k územnému konaniu, kde podľa žalobca je výmera podlahových plôch väčšia. Kvôli tomu sa nezaoberal ani tým, či tento rozpor vo výmerách skutočne existuje a či a aký môže mať vplyv na správnosť a použiteľnosť ďalších podkladov, ktorými správny súd odôvodnil správnosť preskúmavaného rozhodnutia (najmä záväzného stanoviska magistrátu). Konzekventne potom správny súd neposúdil ani to, či a aký môže mať takéto zvýšenie vplyv na celkové posúdenie zmeny navrhovanej činnosti z pohľadu § 29 a prílohy č. 10 zákona č. 24/2006 Z. z. Z ustanovenia § 29 ods. 3 cit. zák. totiž vyplýva, že žalovaný má v zisťovacom konaní primerane použiť kritériá uvedené práve v prílohe č. 10. Súlad navrhovanej činnosti s platnou územnoplánovacou dokumentáciou je tak len jedným z kritérií, ktoré sa majú zohľadňovať, pričom žalovaný musí posúdiť ich vzájomné

IV. Záver

21. Zo všetkých uvedených dôvodov tak kasačný súd dospel k záveru, že správny súd svojím postupom porušil právo žalobcu na spravodlivý proces, ak neprihliadol na jeho podstatnú námietku a neposudzoval preskúmavané rozhodnutie aj s ohľadom na ňu. Kasačná sťažnosť je tak v zmysle uplatneného sťažnostného bodu podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP dôvodná, v dôsledku čoho kasačný súd podľa § 462 ods. 1 SSP rozsudkom (§ 457 ods. 1 SSP) napadnutý

rozsudok

zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie.

22. Správny súd o správnej žalobe rozhodne znova, viazaný právnym názorom vysloveným v tomto rozsudku (§ 469 SSP). Trovy konania o tejto kasačnej sťažnosti sú súčasťou trov konania, o ktorých podľa § 467 ods. 3 SSP rozhodne správny súd v novom rozhodnutí vo veci samej. 23. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 27. februára 2023