4Sžk/1/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej (sudkyňa spravodajkyňa), zo sudkyne Mgr. Kristíny Babiakovej a zo sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD., vo veci žalobcov (sťažovateľov): 1/ SIBA, s. r. o., v likvidácii, so sídlom Ružinovská 14, 821 01 Bratislava, IČO: 31365833, 2/ SABINA, spol. s r. o., so sídlom Hollého 28, 083 12 Sabinov, IČO: 36459071, obaja zastúpení: Advokátska kancelária ŠČURY, s. r. o., so sídlom M. R. Štefánika 2618, 022 01 Čadca, proti žalovanému: Dopravný úrad, so sídlom Letisko M. R. Štefánika, 823 05 Bratislava, ďalším účastníkom konania je: SANAS, a. s., so sídlom Hollého 37, 083 01 Sabinov, IČO: 36458562, zastúpený advokátom: Mgr. Miroslav Baláž, so sídlom Sládkovičova 8, 080 01 Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 11596/2017/OLP-009 zo 7. júla 2017, o kasačnej sťažnosti žalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/230/2017-58, 5S/192/ 2017-58 z 29. apríla 2020, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky zastavuje kasačné konanie vo vzťahu k žalobcovi 2/. II. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky zrušuje rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/230/2017-58, 5 S 192/2017-58 z 29. apríla 2020 a vec vracia Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania a správneho súdneho konania

18. mája 2000 (vydaného Štátnym dráhovým úradom), a to o zmenu popisu železničnej vlečky, na ktorú sa uvedené povolenie vzťahuje, keďže uviedol do technickej spôsobilosti novú vlečku. 2. Z potvrdenia súdneho exekútora JUDr. Jozefa Parráka vyplýva, že ďalší účastník konania nadobudol ako vydražiteľ na dražbe vykonanej 5. novembra 2015 z majetku povinného (žalobcu 1/) v exekučnom konaní č. EX 321/2011 tam uvedenú železničnú vlečku do svojho

O.. H.. V. Q. a datovanú 28. apríla 2016. 5. Ďalší účastník konania požiadal následne 13. februára 2017 žalovaného žiadosťou z 10. februára 2017 aj o zmenu údajov o svojom štatutárnom orgáne v povolení citovanom v bode 1 tohto rozsudku.

7. Súdny exekútor JUDr. Jozef Parrák sa 28. marca 2017 vyjadril, že nie každá stavba je nehnuteľnosťou. Podľa Občianskeho zákonníka je potrebné, aby bola stavba ešte aj pevne spojená so zemou, čo v uvedenej veci nie je splnené, keďže železničnú vlečku je kedykoľvek možné rozobrať a premiestniť bez jej poškodenia. Rovnako žalobca 1/ námietky proti upovedomeniu o spôsobe vykonania exekúcie (predajom hnuteľných vecí) nepodal. 8. 3. apríla 2017 vydal žalovaný rozhodnutie č. 05421/2017/OPLI-018, ktorým vykonal zmenu v povolení uvedenom v bode 1 tohto rozsudku tak, že sa zapísali nové údaje o štatutárnom orgáne ďalšieho účastníka konania a zmenil sa popis železničnej vlečky. Žalovaný uviedol, že vychádzal z vyjadrenie súdneho exekútora, ktorý opakovane potvrdil nadobudnutie vlastníctva predmetnej železničnej vlečky ďalším účastníkom konania. 9. 4. mája 2017 žalobca 2/ a 10. mája 2017 žalobca 1/ podali proti prvostupňovému rozhodnutiu rozklad; ktorý bližšie neodôvodnili.

11. Následne podal žalobca 1/ 25. septembra 2017 proti napadnutému rozhodnutiu žalobu na

Namietal rovnako ako žalobca 1/, s výnimkou žalobnej námietky podľa opísanej v bode 11a. tohto rozsudku. 13. V konaní o žalobe žalobcu 2/ (sp. zn. 5S/192/2017) sa žalovaný vyjadril v tom smere, že: a. zvolenému splnomocnencovi žalobcu 2/ bolo napadnuté rozhodnutie doručené do elektronickej schránky fikciou dňa 23. júla 2017; b. žalobca 2/ nemohol, napriek vydanému povoleniu, prevádzkovať dráhu, ak nemal súčasne uzatvorenú zmluvu o prevádzkovaní dráhy alebo sám nebol jej vlastníkom; pričom súčasne vo vzťahu k povoleniu udelenému žalobcovi 2/ prebiehalo konanie o zrušení tohto povolenia; c. zákon následne neumožňuje podmieňovať vydanie jedného povolenia zrušením druhého povolenia, ak ďalší účastník konania splnil všetky zákonné podmienky; d. žalobca 2/ nie je nijak dotknutý na svojich právach vydaním napadnutého rozhodnutia, lebo došlo k zmene povolenia na prevádzkovanie železničnej vlečky vlastníkovi odlišnému od žalobcu 2/; e. postup zvoleného splnomocnenca nepovažuje za korektný, keď tento dokumenty vo svojej elektronickej schránke neotvára.

14. V konaní o žalobe žalobcu 1/ (sp. zn. 2S/230/2017) sa žalovaný vyjadril v tom smere, že: a. likvidátor žalobcu 1/ nebol oprávnený konať za žalobcu vo veci podania tejto žaloby; b. zvolený splnomocnenec žalobcu, hoci mu prvostupňové rozhodnutie nebolo doručené, sa o ňom dozvedel a včas proti nemu v zastúpení žalobcu 1/ podal rozklad; c. v ostatnom argumentoval rovnako ako v prípade veci sp. zn. 5S/192/2017. Toto vyjadrenie nebolo žalobcovi 1/ doručené.

16. Napadnutým rozsudkom krajský súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. Uviedol, že žalobca 1/ namietal porušenie nie svojich práv, ale práv inej osoby (žalobcu 2/), keďže žalobcovi 1/ nebolo vydané povolenie na prevádzkovej príslušnej dráhy a ani nie je jej vlastníkom.

18. Pokiaľ ide o blanketové rozklady podané žalobcami, krajský súd uviedol, že žalobcovia postupovali účelovo a koordinovane, no žalovaný prvostupňové rozhodnutie riadne preskúmal. Hoci žalovaný pochybil, keď žalobcov nevyzval na doplnenie dôvodov rozkladov podľa § 19 ods. 3 Správneho poriadku, nie každé procesné pochybenie má viesť k zrušeniu napadnutého rozhodnutia správnym súdom. V tomto smere krajský súd uviedol, že žalobcovia nemali snahu v rozkladovom konaní nijako argumentovať a ani ich žalobné námietky nie sú spôsobilé spochybniť zákonnosť rozhodnutia žalovaného.

II. Argumentácia účastníkov konania

20. Žalobcovia podali proti napadnutému rozsudku krajského súdu kasačnú sťažnosť. Uplatňujú v nej dôvody podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) Správneho súdneho poriadku («SSP»). Namietali, že ich zvolenému splnomocnencovi nebolo doručované ani prvostupňové rozhodnutie, ani napadnuté rozhodnutie, keď tento nedostatok im mal skrátiť aj lehotu na podanie rozkladu, preto podali rozklady z opatrnosti bez odôvodnenia s tým, že očakávali, že ich žalovaný vyzve na doplnenie dôvodov, čo v rozpore so Správnym poriadkom neurobil. Pre uvedené procesné nedostatky žalobcovia neuvádzali žiadne materiálne dôvody na spochybnenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ktoré vlastne ani v správnom konaní nemohli v tom dôsledku riadne predostrieť. 21. Namietali tiež, že je nesprávny záver krajského súdu, že žalobca 1/ nebol nijako dotknutý na svojich právach, pretože žalobca 1/ má za to, že je vlastníkom predmetnej železničnej vlečky a vydaním povolenia došlo k zásahu do tohto práva, pričom porušenie práv žalobcu 2/ namietal žalobca 1/ len podporne. 22. Ďalej namietali, že im rôzne písomnosti počas správneho konania žalovaný nedoručoval do elektronickej schránky alebo ich zvolenému splnomocnencovi. Rovnako ani krajský súd nedoručoval žalobcom do ich elektronickej schránky. 23. Napokon namietali, že žalobcovi 1/ v konaní sp. zn. 2S/230/2017 pred spojením s vecou sp. zn. 5S/192/2017 nebolo doručené vyjadrenie žalovaného k žalobe, a keďže sa v predstihu pred vydaním rozhodnutia, ktorým krajský súd akceptoval toto vyjadrenie, k nemu nemohol vyjadriť, došlo k porušenie pravidiel spravodlivého procesu. 24. Žalovaný uviedol, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Postup žalobcov považuje za účelový, v administratívnom konaní nepreberali doručované dokumenty a nepredkladali svoje argumenty včas, iba s nimi vyčkávali a očakávali výzvu žalovaného na doplnenie dôvodov nimi podaného rozkladu. Rovnako nie je rozhodné, či má prevádzkovateľ dráhy vysporiadaný právny vzťah s vlastníkom železničného spodku (pozemku, na ktorom je príslušná dráha umiestnená). 25. Ďalší účastník konania považoval kasačnú sťažnosť za nedôvodnú.

26. 1. augusta 2021 začal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky («Najvyšší správny súd» alebo «kasačný súd») činnosť a začal konať vo všetkých veciach, v ktorých do 31. júla 2021 konal Najvyšší súd Slovenskej republiky v správnom kolégiu (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy SR v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Predmetná kasačná sťažnosť bola predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky 25. septembra 2020 pod sp. zn. 4Sžk/30/ 2020 a opätovne 5. januára 2021 a zaregistrovaná v jeho správnom kolégiu pod sp. zn. 4Sžk/1/ 2021.

Na základe § 27a ods. A rozvrhu práce Najvyššieho správneho súdu na rok 2023 v znení jeho opatrenia č. 5 bola vec prerozdelená do ôsmeho senátu Najvyššieho správneho súdu, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozsudku pod pôvodnou spisovou značkou.

29. Najvyšší správny súd ďalej, po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP), a má predpísané náležitosti (§ 57 SSP a § 445 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu 1 je dôvodná. - k porušeniu pravidiel spravodlivého procesu

31. Podľa obsahu spisu vyjadrenie žalovaného v konaní vedenom pod sp. zn. 2S/230/2017 pred jeho spojením s konaním sp. zn. 5S/192/2017 skutočne nebolo žalobcovi 1/ doručené. Uvedenú vadu v postupe krajského súdu považuje kasačný súd za natoľko závažnú, že je potrebné napadnutý rozsudok krajského súdu pre tento dôvod zrušiť.

33. Rovnako Ústavný súd SR k doručovaniu vyjadrenia protistrany v dovolacom konaní, keď dovolacie konanie je z hľadiska svojej konečnosti (bez možnosti uplatnenia ďalších opravných prostriedkov) a funkcie nie nepodobné kasačnému konaniu, uviedol (zdôraznenie pridané kasačným súdom): Ústavný súd najprv uvádza, že v pozadí možnosti vyjadriť sa k právnemu názoru protistrany je požiadavka, aby účastník konania nebol objektom konania, aby sa nerozhodovalo „o nás bez nás“, ale s účasťou účastníka a aby mala rozhodujúca autorita k dispozícii všetky perspektívy pohľadu na vec. Ide o samotnú podstatu férovosti konania. Možnosť vyjadriť sa nemá len praktický, ale aj symbolický význam. Z tohto dôvodu môže byť do značnej miery potlačený obsah samotného vyjadrenia. Štrasburská judikatúra pripúšťa kompromisy pri rôznych dokumentoch zaslaných účastníkmi súdu, ktorých cieľom nie je ovplyvniť rozhodovanie, ale justícii neumožňuje úľavy pri takpovediac prvotných a základných vyjadreniach k opravným prostriedkom tak, ako je to v prerokúvanej veci. (nález Ústavného súdu z 19. septembra 2018 sp. zn. II. ÚS 94/2018, body 11 a 12)

Rovnako vyjadrenie žalovaného k žalobe žalobcu 1/ obsahovalo vecné argumenty (neobsahovalo len bližšie nezdôvodnené konštatovanie, že žaloba nie je dôvodná), na ktoré mal právo žalobca 1/ reagovať, resp. posúdiť si, či reagovať bude, alebo nebude. Kasačný súd uzatvára, že žalobca 1/ nikdy nebol krajským súdom vyzvaný, aby sa vo vzťahu k svojej žalobe vyjadril k vyjadreniu žalovaného k tejto svojej žalobe.

38. Následne správny súd preskúma žalobné body uplatnené žalobcom 1/ a: a. uváži znenie dotknutých právnych predpisov, najmä zákona č. 513/2009 Z. z. a jeho § 29, a posúdi, či sa zmena jedného už vydaného povolenia (povolenie A) na prevádzkovanie dráhy vylučuje s existenciou povolenia na prevádzkovanie dráhy vo vzťahu k tej istej dráhe (povolenie B), ak vlastníctvo tejto dráhy bolo zmenené a je len otázkou času, kedy dôjde k modifikácii či zrušeniu povolenia B; b. správny súd posúdi aj vplyv zrušenia povolenia na prevádzkovanie dráhy pre žalobcu 2/, ktorým argumentuje žalovaný; c. správny súd ďalej posúdi konkurenciu doručovania elektronickými prostriedkami a poskytovateľom poštových služieb, ako aj konkurenciu doručovania priamo zastúpenému namiesto jeho zástupcovi, a to s ohľadom na to, či (po overení v administratívnom spise) je na závadu, ak nebolo doručované zvolenému splnomocnencovi, ale priamo zastúpenému, alebo ak nebolo doručované elektronickými prostriedkami, ale „klasickou“ poštou; v tomto smere zohľadní tiež reálny dopad na práva žalobcu 1/ a potrebu neopakovať procesný postup bez reálnej možnosti/vplyvu na výsledok konania (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej

39. Kasačný súd pre nižší správny súd uviedol vyššie iba hľadiská, z akých je potrebné vec posúdiť. Nemohol však zaujať k týmto otázkam definitívny postoj. Je tomu tak preto, aby boli relevantné otázky dôkladne analyzované už v rámci správneho súdneho konania v štádiu pred správnym súdom, a aby sa proti záverom správneho súdu mohli účastníci konania brániť cestou podania novej kasačnej sťažnosti.

Každá skutková a právna otázka, ktorá je v prerokúvanej veci rozhodujúca a relevantným spôsobom namietaná, musí byť predmetom posúdenia najskôr správnym súdom, aby mali účastníci konania rovnakú možnosť sa k jeho záverom vyjadriť, resp. namietať ich, a to aj prípadne cestou kasačnej sťažnosti. Kasačný súd totiž nie je oprávnený nahrádzať postupy správneho súdu v konaní. Iný ako zdržanlivý prístup kasačného súdu by mohol byť vzhľadom na okolnosti prípadu v rozpore so zásadami spravodlivého procesu (požiadavky kladené na predvídateľnosť rozhodnutia, resp. zákaz prekvapivosti rozhodnutia). Kasačný súd teda nemohol účastníkov konania pripraviť o jednu inštanciu správneho súdneho konania (podobne uznesenie zo 14. decembra 2021 sp. zn. 10Sžfk/33/2020, bod 22).

42. O trovách kasačného konania rozhodne správny súd podľa § 467 ods. 3 SSP. 43. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.