4Sžk/13/2021
ECLI:SK:NSSSR:2023:4016201062.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Nitre
- Sp. zn. 1. inštancie
- 11S/280/2016
- IČS
- 4016201062
- Citované
- 7× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a zo sudcov JUDr. Michala Durdzíka, PhD. a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): D. K., M.. XX.XX.XXXX, Š. A. XX, M., zastúpeného advokátom JUDr. Pavlom Gráčikom, Farská 40, Nitra, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Námestie slobody 6, Bratislava, za účasti pribratých účastníkov konania: 1/ Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o., Vysoká 2/B, Bratislava, IČO: 48302392, zastúpený advokátskou kanceláriou CMS CAMERON McKenna Nabarro Olswang, advokáti, v.o.s., Na Poříčí 1079/3a, Praha 1, za ktorú koná CMS CAMERON McKenna Nabarro Olswang, advokáti, v.o.s., organizačná zložka, Staromestská 3, Bratislava, 2/ MH INVEST, s.r.o., Mlynské Nivy 44/A, Bratislava, IČO: 36724530, zastúpený advokátom JUDr. Allanom Böhmom, advokátska kancelária Böhm & Partners so sídlom Jesenského 2, 811 02 Bratislava, 3/ V. Q., N. XXX/XX, M., zastúpená advokátskou kanceláriou BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o., Hviezdoslavovo námestie 25, Bratislava, 4/ L. M., Ž.V. XXXX/X, Q., zastúpený advokátskou kanceláriou LawService, s.r.o., Stáž 3/223, Zvolen, IČO: 36861723, 5/ Gestamp Nitra, s. r. o., Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 47255374, zastúpený advokátskou kanceláriou CMS CAMERON McKenna Nabarro Olswang, advokáti, v.o.s., Na Poříčí 1079/3a, Praha 1, za ktorú koná CMS CAMERON McKenna Nabarro Olswang, advokáti, v.o.s., organizačná zložka, Staromestská 3, Bratislava, 6/ Združenie domových samospráv, Rovniankova 14, Bratislava, IČO: 47255374, 7/ Obec Lužianky, Rastislavova 266, Lužianky, 8/ Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu, Mlynské nivy 44/b, 821 09 Bratislava, 9/ Nitra Invest, s.r.o., Mostná 29, Nitra, IČO: 36561690, 10/ DESIGN ENGINEERONG, a. s., Palisády 33, Bratislava, IČO: 36609633, 12/ D.. J. S., B. XX, Q., 13/ I.. T. L., U. R. X, M., 14/ U. F., T. X, M. a 15/ U. K., U. R. XX, M., v konaní o správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného č. 23368/2016/B625-SV/58685/ Pa zo dňa 29. septembra 2016, konajúc o kasačných sťažnostiach pribratého účastníka v rade 4/ a žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/280/2016-554 zo dňa 19. februára
2020, takto rozhodol:
I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť pribratého účastníka v rade 4/ zamieta. II. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu zamieta. III. Žalovanému a ďalším účastníkom sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I. Priebeh administratívneho konania
1. Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej len „prvostupňový orgán“) na základe žiadosti podanej stavebníkom Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. vydal stavebné povolenie č. OU-NR-OVBP2-2016/027416-7 dňa 11. júla 2016, ktorým povolil stavbu „Automotive Nitra Project, časť: BP 1.2.3“ v rozsahu objektov: E3 Inžinierske stavby : - SO 731.1 Terénne a sadové úpravy, Objekt obsahuje všetky hrubé a finálne terénne úpravy - SO 732.1 Oplotenie objekt rieši oplotenie areálu a vstupnú bránu - SO 746.1 Areálové rozvody VN 22kV podzemný objekt líniového charakteru rieši rozvod VN 22kV vo vnútri areálu - SO 747.1 Areálové rozvody slaboprúdu - podzemný objekt líniového charakteru, ktorý obsahuje riešenie pre dátové rozvody medzi objektmi. Druh a účel stavby: inžinierske stavby, líniová stavba, terénne úpravy súvisiace s výstavbou závodu na výrobu automobilov a kat. území R. a kat. území C.. Stavba sa buduje za účelom realizácie strategického parku, na ktorý Ministerstvo hospodárstva SR vydalo osvedčenie o významnej investícii č. 20801/2015-1000-35509 zo dňa 13. júla 2015, doplnené osvedčením č. 20801/2015-1000-35613 zo dňa 22. júla 2015, a preto sa územné rozhodnutie nevyžaduje v zmysle ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona. O námietkach žalobcu, ktoré vzniesol v priebehu stavebného konania stavebný úrad rozhodol tak, že ich zamietol. 2. Žalovaný rozhodnutím č. 23368/2016/B625-SV/58685/Pa zo dňa 29. septembra 2016 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) konštatoval, že stavba je umiestnená v súlade s platnými územnoplánovacími dokumentáciami obcí, v katastrálnych územiach ktorých sa bude stavba uskutočňovať. Nebolo potrebné vydať územné rozhodnutie, pretože toto sa nevyžaduje na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu, ak priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo územného plánu zóny. V ďalšej časti svojho rozhodnutia žalovaný reagoval na námietky žalobcu v priebehu stavebného konania a v podanom odvolaní. Stavba sa má realizovať v katastrálnom území R. J. C., na pozemkoch odlišných od pozemkov vo vlastníctve žalobcu v katastrálnom území S.. Žalobca bol pôvodným vlastníkom parcely č. 3064 v k. ú. C., avšak predmetná stavba nezasahuje ani do tejto parcely.
II. Priebeh konania pred správnym súdom
3. Žalobca podal proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu, ktorou žiadal, aby Krajský súd v Nitre (ďalej len „správny súd“) rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. 4. Žalobca (I) poukazoval na nezákonnosť celého procesu vydávania stavebného povolenia z dôvodu nenaplnenia podmienok podľa ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona, (II) namietal, že územný plán Mesta Nitra pre predmetné územie určuje funkčné využitie, ale nedefinuje priestorové regulatívy zástavby a ani dopravnú koncepciu obslúžiteľnosti priemyselného parku a z toho dôvodu stanovuje podmienku spracovania územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny, ktorá však do dnešného dňa vypracovaná nebola. . (III) Mal za to, že predmetná investícia mala byť posudzovaná z hľadiska vplyvov na životné prostredie v zmysle § 18 ods. 1 písm. a) zákona č. 24/2006 Z. z. čo de facto predložením „nového“ zámeru (fáza 2) uznal stavebník stavebnej činnosti „Automotive Nitra Project“. (IV) Podľa názoru žalobcu, žalovaný mal
zohľadniť aj porušenie § 62 ods. 1 písm. a) stavebného zákona, keď vzhľadom na okolnosť absencie územného rozhodnutia bolo nutné, aby dokumentácia spĺňala zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny, pričom s poukazom na skutočnosti už uvedené v žalobe je zrejmé, že táto podmienka naplnená byť nemohla, a keďže územný plán zóny vyhotovený nie je, resp. čo je tu podstatné, určite nie je schválený. Ďalej (V) poukázal na to, že úsek cesty I/64 s napojením na rýchlostnú komunikáciu R1A nebol do dnešného dňa vôbec dopravne a kapacitne riešený a vyriešený tak, aby vyhovoval plynulosti cestnej dopravy pre celý areál strategického parku, ako aj samotný areál Automotive Nitra Project a taktiež daný úsek cesty nebol predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie ani v rámci zisťovacieho konania podľa príslušných ustanovení zákona č. 24/2006 Z. z. 5. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zopakoval právnu argumentáciu, ktorú uviedol v napadnutom rozhodnutí a navrhol, aby správny súd žalobu zamietol.
6. Uznesením č. k. 11S/280/2016-187 zo dňa 27. februára 2018 správny súd pribral do konania účastníkov administratívneho konania, a to: 1/ Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o., 2/ MH INVEST, s.r.o., 3/ V. Q., 4/ L. M., 5/ Gestamp Nitra, s. r. o., 6/ Združenie domových samospráv a 7/ Obec Lužianky, ktorým (resp. ich právnym zástupcom) zaslal žalobu spolu s prílohami a s výzvou, aby sa k podanej žalobe a k jej prílohám v určenej lehote vyjadrili s poučením, že ak tak neurobia, súd môže pokračovať ďalej v konaní.
7. K podanej žalobe sa vyjadrila spoločnosť MH INVEST, s.r.o. v podaní zo dňa 02. júla 2018. K námietkam žalobcu v stavebnom konaní spoločnosť MH Invest, s.r.o. uviedla, že s nimi nesúhlasí, považuje ich za nedôvodné a neopodstatnené.
V stavebnom konaní nebolo žalobcovi odopreté postavenie účastníka konania, pričom stavba sa má realizovať na pozemkoch odlišných od pozemkov vo vlastníctve žalobcu v katastrálnom území S.. Žalobca bol pôvodným vlastníkom parcely č. 3064 v katastrálnom území C., ktorá mu bola právoplatným rozhodnutím vyvlastnená, ale stavba nezasahuje ani do tejto parcely.
Postavenie účastníka konania mal žalobca v stavebnom konaní len na základe ust. § 59 ods. 1 písm. c) stavebného zákona ako účastník predchádzajúceho zisťovacieho konania podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov. K ďalšej námietke žalobcu v stavebnom konaní spoločnosť MH Invest, s.r.o. uviedla, že stavebný úrad a žalovaný sú vydaným osvedčením viazaní a nie sú oprávnení skúmať správnosť záverov v ňom obsiahnutých.
V rozhodnutí Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenia ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia zo dňa 08. októbra 2015 bolo konštatované, že navrhovaná činnosť „Automotive Nitra Project“, ktorej je stavba súčasťou, sa nebude posudzovať z hľadiska vplyvov na životné prostredie a aj v tomto prípade je stavebný úrad ako aj žalovaný viazaný obsahom uvedeného rozhodnutia, ktoré je právoplatné a vykonateľné.
Rovnako skutočnosť, že spoločnosť Jaguar
Land Rover Slovakia s.r.o. predložila zámer navrhovanej činnosti, nie je relevantná pre toto konanie, nakoľko tento zámer sa realizácie výstavby, ktorá má byť vykonávaná touto spoločnosťou. K námietke žalobcu o nerešpektovaní ust. § 9 ods. 2 vyhlášky MŽP SR č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona uviedla, že
zastavovací plán bol predložený v rámci stavebného povolenia na prvý stavebný objekt areálu a rieši priestorové usporiadanie strategického parku. Vydaním stavebného povolenia pre prvý stavebný objekt areálu sa zastavovací plán stal záväzným pre priestorové usporiadanie daného
územia. Námietka žalobcu o tom, že žiadny zastavovací plán nebol doložený, nie je ničím podložená. V súvislosti s námietkou doručovania uviedol, že oznámenie o začatí stavebného konania, ako i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa boli doručené verejnou vyhláškou v súlade s ustanoveniami správneho poriadku a stavebného zákona a správne orgány nepochybili a žalobca nemohol byť ukrátený na svojich právach.
Stavebníkovi - spoločnosti Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. boli doručované tie písomnosti, ktoré mu boli určené, a pri ktorých sa vyžaduje ich osobitné doručenie stavebníkovi. Poukázala na to, že dokumentácia, ktorá bola podkladom pre rozhodovanie stavebného úradu o žiadosti stavebníka a povolenie stavby je postačujúca, spĺňa zákonné predpoklady a podmienky a predstavuje dostatočný podklad pre vydanie stavebného povolenia pre realizáciu stavby.
V ďalšej časti vyjadrenia uviedla, že už v roku 2005 bola posúdená činnosť „Priemyselný park Nitra - Sever“ podľa zákona č. 127/1994 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, a to v rozsahu komunikácii a inžinierskych sieti. Strategický park ako celok bol posúdený v roku 2005 ako navrhovaná činnosť „Priemyselný park Nitra - Sever“. Navrhla, aby súd podanú žalobu
zamietol. V podaní zo dňa 10. februára 2020 predložila správnemu súdu rozsudky Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/236/2016-483 zo dňa 12.09.2016, č. k. 11S/105/2017-267 zo dňa 18.09.2019 a č. k. 11S/220/2017-270 zo dňa 15.05.2019 a poukázal na to, že uvedené rozsudky boli vydané vo veciach, ktoré sú skutkovo obdobné veci prejednávanej tunajším súdom. Navrhol, aby súd prihliadol na predložené rozsudky Krajského súdu v Nitre a žalobu v celom rozsahu zamietol.
8. Pribratý účastník v rade 1/ Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. zaslal súdu vyjadrenie zo dňa 11. januára 2019, ktorý sa vyjadril k niektorým žalovaným dôvodom. K nezákonnosti procesu vydávania stavebného povolenia s ohľadom na § 32 ods. 2 stavebného zákona uviedol, že kladné stanoviská a vyjadrenia dotknutých orgánov boli podkladom pre stavebný úrad na vydanie stavebného povolenia.
Pridržiaval sa argumentov, ktoré už boli popísané v rozhodnutí o odvolaní, ako i v konaniach vedených na tunajšom súde pod sp. zn. 15S/38/2016 a sp. zn. 11S/236/2016, v ktorých správny súd tieto argumenty neuznal. žalobným námietkam uvedeným v žalobe. Uviedol, že nie je možné spájať posudzovania zámeru „Automotive Nitra Project“ so zámerom „Automotive Nitra Project - Fáza 2“, nakoľko obsahom sú iné stavebné objekty a činnosti. Považuje za nesprávne a nelogické, že žalobca používa neskôr vydaný (odlišný) zámer, ako argument pre spochybnenie postupu týkajúceho sa skoršieho zámeru. Mal za to, že podnet na preskúmanie zákonnosti zisťovacieho konania nemôže predstavovať konanie o predbežnej otázke a podľa jeho názoru nemôže viesť k prerušeniu stavebného
konania. Tiež zdôraznil, že dotknuté orgány konštatovali súlad predmetných stavieb so schváleným územným plánom Mesta Nitra. Interpretácie ustanovení zákona č. 24/2006 Z. z. zo strany žalobcu považoval za nesprávnu. Žalobca si zamieňa strategický park ako je tento definovaný v uvedenom zákona s priemyselnými zónami a parkami.
Vo svojom vyjadrení sa venoval i aktívnej legitimácii žalobcu na podanie správnej žaloby. Uviedol, že je nepochybné, že žalobca získal postavenie účastníka v predmetnom konaní práve aplikáciou ust. § 24 a nasl. zákona č. 24/2006 Z. z. Bol toho názoru, že žalobcu je potrebné posudzovať v zmysle ust. § 178 ods. 3 SSP, a teda sa žalobca nemôže dožadovať porušenia svojich subjektívnych práv, ale mal by sa domáhať porušenia verejného záujmu v oblasti životného prostredia, čo však v tomto konaní nie je, podľa názoru spoločnosti Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. preukázané. V závere poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sž/97-102/02 zo dňa 17.12.2002, z ktorého i cituje. Navrhol žalobu podľa § 190 SSP zamietnuť ako nedôvodnú.
III. Rozhodnutie správneho súdu
9. Správny súd rozsudkom č. k. 11S/280/2016-554 zo dňa 19. februára 2020 podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „SSP“) správnu žalobu zamietol.
10. Správny súd uviedol, že stavebnému konaniu v predmetnej veci predchádzalo zisťovacie konanie, v ktorom Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia vydal rozhodnutie č. OU-NR- OSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 08. októbra 2015, v zmysle ktorého sa navrhovaná činnosť „Automotive Nitra Project“, ktorú predložil navrhovateľ - Slovenská agentúra pre rozvoj investícii a obchodu po ukončení zisťovacieho konania nebude posudzovať podľa ust. § 29 zákona č. 24/2006 Z. z. (navrhovaná činnosť spočíva vo výstavbe nového závodu na výrobu automobilov s kapacitou v rozmedzí 150.000 až 300.000 kusov vozidiel ročne).
Toto rozhodnutie bolo potvrdené v odvolacom konaní (vedenom i na základe odvolania žalobcu) rozhodnutím Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov, referátu starostlivosti o životné prostredie č. OU-NR-OOP4-2015/045777 zo dňa 14. decembra 2015. Žalobca sa žalobou zo dňa 23. februára 2016 v konaní vedenom na správnom súde pod sp. zn. 26S/3/2016 domáhal preskúmania a zrušenia tohto rozhodnutia, pričom ku dňu 19. februára 2020 nebolo vo veci rozhodnuté, čo znamená, že žalobou napadnuté rozhodnutie je stále právoplatné a záväzné pre správne orgány konajúce v stavebnom konaní ako i pre správny súd konajúci o správnej žalobe žalobcu v konaní vedenom pod sp. zn. 11S/280/2016.
11. Správny súd ďalej uviedol, že pre konanie vo veci vedenej pod sp. zn. 11S/280/2016 je podstatná tá skutočnosť, že v čase vydania žalobou napadnutého rozhodnutia zo dňa 29. septembra 2016 (zrušenia ktorého sa žalobca v tomto konaní domáha), existovalo právoplatné rozhodnutie zo dňa 08. októbra 2015 vydané v zisťovacom konaní (právoplatnosť nadobudlo podľa vyznačenia dňa 28. decembra 2015), ktoré bolo potvrdené odvolacím orgánom rozhodnutím zo dňa 14. decembra 2015.
Prvostupňový orgán v stavebnom konaní ako i žalovaný v odvolacom stavebnom konaní z týchto právoplatných rozhodnutí vychádzali a boli pre ne záväzné (čo vyplýva i zo žalobou napadnutých rozhodnutí vydaných v stavebnom konaní), a to s poukazom na ust. § 40 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov. Tento stav, teda stav v čase právoplatnosti touto žalobou napadnutých rozhodnutí (kedy existovali a stále existujú právoplatné rozhodnutia vydané v zisťovacom konaní) bol rozhodujúci i pre správny súd, a to s poukazom na ust. § 135 ods. 1 SSP a z tohto stavu správny súd v predmetnej veci i vychádzal.
12. Nebolo možné, aby správny súd v predmetnej veci posudzoval zákonnosť rozhodnutí vydaných v zisťovacom konaní, ktoré boli záväzné pre rozhodnutia vydané v stavebnom konaní, ktoré vychádzajú z rozhodnutí vydaných v zisťovacom konaní, a to i s poukazom na ust. § 27 ods. 1 SSP, pretože rozhodnutia vydané v zisťovacom konaní je možné preskúmať správnym súdom a tieto sú i predmetom samostatného súdneho konania vedeného na správnom súde (sp. zn. 26S/3/2016). S poukazom na uvedené potom nebolo možné prihliadať ani na námietku žalobcu o existencii zámeru „Automotive Nitra Project - Fáza 2“, nakoľko tento zámer, resp. správa o hodnotení navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project - Fáza 2“ mali byť prerokované dňa 19. septembra 2016 a v tomto čase už žalobou napadnuté rozhodnutia vydané v stavebnom konaní dňa 11. júla 2016.
Nebolo teda možné zo strany správneho orgánu ani zo strany súdu prihliadať na okolnosti, ktoré v čase vydania žalobou napadnutých rozhodnutí neexistovali. Ministerstvo životného prostredie SR vydalo záverečné stanovisko č. 4783/2016-1.7/pl dňa 04. novembra 2016 k navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project - Fáza 2“, teda až potom, ako bolo vydané rozhodnutia žalovaného (29. septembra 2016) a je teda logické, že uvedené záverečné stanovisko nemohlo byť podkladom vydania staveného povolenia dňa 11. júla 2016 a ani rozhodnutia žalovaného.
13. Správny súd sa zaoberal i ďalšou námietkou žalobcu, ktorá sa týkala toho, že neboli naplnené podmienky vydania stavebného povolenia v zmysle ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona, a že stavebnému konaniu malo predchádzať územné konanie.
K tejto námietke uviedol, že sa oboznámil s územným plánom Mesta Nitra, ktorý bol schválený mestským zastupiteľstvom v Nitre dňa 22. mája 2003 a jeho záväzná časť bola vyhlásená Všeobecne záväzným nariadením (ďalej len VZN) mesta Nitry č. 3/2003 v znení dodatkov č. 1, 2, 3, 4 a 5 (posledný nadobudol účinnosť dňa 18. júla 2015) a je uvedená v prílohe č. 1 k tomuto VZN. Cieľom VZN je zabezpečenie dokumentu pre riadenie územnej a koncepčnej činnosti a taktiež pre stanovenie regulatívov a limitov využitia územia a zásad pre ďalší rozvoj mesta Nitra v súlade so stavebným zákonom.
14. Správny súd námietku žalobcu spočívajúcu v tom, že pre vydanie stavebného povolenia v predmetnej veci bez predchádzajúceho vydania územného rozhodnutia neboli naplnené podmienky považoval za nedôvodnú. Ako vyplýva z ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona na postup podľa tohto ustanovenia sa vyžaduje splnenie dvoch podmienok.
Prvou podmienkou, kedy sa nevyžaduje územné rozhodnutie je, že sa jedná o umiestnenie strategického parku, resp. o prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii v zmysle ust. § 1 ods. 3, 8, 11 a 12 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
V predmetnej veci je nepochybné, že stavebné konanie sa týkalo stavby „Automotive Nitra Project, časť: BP 1.2. 3“ v rozsahu stavebných objektov inžinierske stavby (terénne a sadové úpravy, oplotenie, areálové rozvody VN 22kV, areálové rozvody slaboprúdu), teda výstavby objektov na prípravu územia na realizáciu strategického parku. Ministerstvo hospodárstva SR vydalo na základe žiadosti spoločnosti MH Invest, s.r.o. dňa 13. júla 2015 a následne dňa 22. júla 2015 osvedčenie pre stavbu „vybudovanie strategického parku“, ktorej cieľom je zabezpečiť prípravu územia v súlade s ust. § 1 ods. 12 vyššie citovaného zákona s tým, že výstavbu bude zabezpečovať spoločnosť MH Invest, s.r.o., ktorá o vydanie osvedčenia požiadala. V oboch osvedčeniach je uvedené, že stavba je významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme podľa ust. § 1 ods. 3 zákona č. 175/ 1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Týmto bola teda jednoznačne splnená prvá podmienka stanovená v ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona, kedy sa nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku. Druhou podmienkou, kedy sa nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia je, že priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny.
V predmetnej veci umiestnenie strategického parku, resp. príprava územia na realizáciu strategického parku nie je v rozpore s platnou územnoplánovacou dokumentáciou Mesta Nitra a vyplýva z územného plánu mesta bez potreby vypracovania územného plánu zóny. Umiestnenie
strategického parku, resp. navrhovanej činnosti (podľa zámeru vypracovaného v auguste 2015 pre potreby navrhovateľa a užívateľa - Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu) v nadväznosti na existujúci priemyselný park Nitra - Sever potvrdzuje i predmetný zámer.
Sám žalobca v podanej žalobe tvrdil, že v aktuálnom územnom pláne Mesta Nitra je vymedzené územie priemyselného parku sever (ale nie je vymedzená hranica strategického parku a nie je definované územie pre strategický park) s tým, že strategický park ako taký v územnom pláne Mesta Nitra nie je obsiahnutý. V územnom pláne Mesta Nitra sú uvedené čísla lokalít s funkčným využitím „priemyselný park sever“ a termín „strategický park“ sa v územnom pláne Mesta Nitra neuvádza, pretože termín „strategický park“ bol zavedený do stavebného zákona s účinnosťou od 17. októbra 2015 zákonom č. 254/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov. Do zákona č. 175/1999 Z. z. bol termín „strategický park“ zavedený s účinnosťou od 07. júla 2015 zákonom č. 154/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa stavebný
zákon. Z uvedených dôvodov potom termín „strategický park“ nie je zahrnutý v územnom pláne Mesta Nitra, nakoľko posledný dodatok č. 5 k VZN č. 3/2003 bol schválený mestským zastupiteľstvom Mesta Nitra dňa 11. júna 2015, kedy ešte uvedený termín nebol v našom právnom poriadku definovaný. Podľa zámeru „Automotive Nitra Project“ vypracovaného pre užívateľa Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu v auguste 2015 bude navrhovaná činnosť (spočívajúca vo výstavbe nového závodu na výrobu automobilov s kapacitou v rozmedzí 150.000 až 300.000 kusov vozidiel ročne) umiestnená v nadväznosti na existujúci priemyselný park Nitra - Sever. Podmienkou pre postup podľa ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona nie je „vymedzenie hranice strategického parku“, resp. „definovanie územia strategického parku“, ale, ako už bolo vyššie uvedené, podmienkou je, že priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia vyplýva z územného plánu obce nie je v rozpore s umiestnením strategického parku, resp. s prípravou územia na realizáciu strategického parku a táto podmienka bola splnená.
15. V súvislosti s námietkami žalobcu správny súd poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR v konaní vedenom pod sp. zn. III. ÚS 502/2015 zo dňa 06. októbra 2015, ktorý uviedol, že „správne súdnictvo je primárne prostriedkom ochrany subjektívnych práv adresáta výkonu verejnej správy v jej najrôznejších podobách. .
. . správne súdnictvo v systéme právneho štátu nemá slúžiť k naprávaniu nezákonnosti vo verejnej správe bez akéhokoľvek zreteľa na dopad eventuálne zistenej nezákonnosti na subjektívno-právnu pozíciu dotknutého. Preto nemožno
vyhovieť takému návrhu na začatie konania v správnom súdnictve, ktorého prerokovanie síce vedie k zisteniu formálneho rozporu činnosti verejnej správy so zákonom, no zároveň v ňom nebude preukázaný žiaden zásah do individuálnej sféry navrhovateľa. Účelom správneho súdnictva nie je náprava nezákonnosti vo verejnej správe, ale účinná ochrana subjektívnych práv fyzickej osoby alebo právnickej osoby, voči ktorej je verejná správa v jednotlivom prípade
vykonávaná“. 16. Námietky žalobcu uvedené v podanej žalobe správny súd posúdil ako nedôvodné a námietkami, ktoré žalobca vzniesol v priebehu súdneho konania (na pojednávaniach a v písomných podaniach označených ako „strategický park Mitra a Haniska, „§ 32 ods. 2 stav. zákona“, „vysvetlenie, prečo sa strategický park Nitra musí posudzovať v zmysle zákona č. 24/2006 Z. z..
. . .“, „aktuálny stav pozemku 3064“, „čiastočný výpis z listu vlastníctva č.
XXXX zo dňa 19.02.2020“ a str. 17 zámeru SARIO), ako i námietky žalobcu produkované na pojednávaní dňa 19. februára 2020 uvedené v zápisnici o súdnom pojednávaní z uvedeného dňa a jednoznačne po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na podanie správnej žaloby zainteresovanej verejnosti sa správny súd nezaoberal a neposudzoval ich. Zainteresovaná verejnosť musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania opatrenia orgánu verejnej správy, pričom táto lehota je prekluzívna a jej zmeškanie nemožno odpustiť. Rozšírenie žaloby alebo uvedenie ďalších žalobných bodov je možné len v prekluzívnej lehote určenej pre jej podanie. V tejto lehote žalobca podal len tie námietky, ktoré sú uvedené v žalobe a s ktorými sa súd podrobne vysporiadal v odôvodnení tohto rozsudku. Ďalšie námietky boli uplatnené po uplynutí lehoty podľa ust. § 62 ods. 1 v spojení s § 181 ods. 3 SSP, preto na ne správny súd nemohol prihliadať.
IV. Argumentácia účastníkov v kasačnom konaní
17. Proti rozsudku správneho súdu podal v zákonnej lehote pribratý účastník v rade 4/ kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. g) a f) SSP a navrhol, aby kasačný súd rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie a zároveň priznal pribratému účastníkovi náhradu trov konania. Uviedol, že správny súd sa nevysporiadal s námietkami žalobcu, že územný plán mesta Nitra pre predmetné územie síce určuje funkčné využitie, ale nedefinuje priestorové regulatívy zástavby a ani dopravnú koncepciu obslúžiteľnosti priemyselného parku. Vo veci skúmania aktívnej vecnej legitimácie žalobcu sa správny súd nevyjadril k námietke žalobcu, že sa jedná o susedný pozemok, ku ktorému v dôsledku nezákonných stavebných povolení nemá prístup a podľa neho je rozhodnutie v tejto časti nepreskúmateľné. 18. Pribratý účastník namietal, že rozhodnutie o jeho pribratí, ktoré predchádzalo napadnutému rozhodnutiu je nepreskúmateľným. Rovnako je nepreskúmateľným aj napadnuté rozhodnutie, nakoľko sa správny súd vôbec nezaoberal jeho námietkami. Uviedol, že pred vyvlastnením bol vlastníkom niekoľkých pozemkov, ktorých sa týka stavebné povolenie. Zákonnosť rozhodnutí o vyvlastnení je predmetom správnych žalôb podaných na Krajskom súde v Nitre a v týchto konaniach môže dôjsť k ich zrušeniu. 19. Podľa jeho názoru napadnutý rozsudok trpí vadou nepreskúmateľnosti, pričom poukázal na ustanovenia Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Ústavy SR, ako aj na viaceré rozhodnutia Ústavného súdu SR. 20. Ku kasačnej sťažnosti pribratého účastníka v rade 4/ sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 10. júla 2020, v ktorom uviedol, že sa plne stotožňuje s rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 11S/280/2016. Zároveň uviedol, že v celom konaní zo strany pribratého účastníka v rade 4/ neevidoval žiadnu aktivitu ani vyjadrenie, z ktorého by bolo možné odvodiť jeho stanovisko k prejednávanej veci a jeho kasačnú sťažnosť vzhľadom k tomu považuje za zmätočnú. Navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol ako nedôvodnú. 21. Proti rozsudku správneho súdu podal v zákonnej lehote žalobca kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP a navrhol, aby kasačný súd rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že zruší napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vráti na ďalšie konanie a prizná sťažovateľovi náhradu trov konania. 22. Žalobca ako sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal najmä, že:
I. nevysporiadanie sa správneho súdu s potrebou aplikácie Aarhurského dohovoru, keď v tomto konaní sa žalovaný nevysporiadal s námietkami sťažovateľa, alebo sa s nimi vysporiadal len vo formálnej rovine;
II. sťažovateľ žiadal, aby mu z titulu účastníctva v konaní, a teda zachovania práva na prístup k správnemu orgánu v rámci rozhodovacieho procesu podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku, bolo umožnené ešte pred vydaním rozhodnutia vyjadriť sa ku všetkým podkladom rozhodnutia v úradnom spise a navrhovať doplnenie podkladov rozhodnutia. Zároveň opakovane poukázal na nerešpektovanie § 9 ods. 2 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 453/2000 Z. z., keď stavba je súčasťou stavby „Automotive Nitra Project“, teda je evidentné, že ide o súbor stavieb, pričom žiadny zastavovací plán celého súboru stavieb v rámci posudzovanej stavby nebol doložený;
III. využitie vymedzených plôch v území je limitované spracovaním samostatnej územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny, a teda neboli naplnené podmienky vydania stavebného povolenia v zmysle § 32 ods. 2 stavebného poriadku. Územný plán mesta Nitra pre dané územie určuje funkčné využitie, ale nedefinuje priestorové regulatívy zástavby, ani dopravnú koncepciu obslúžiteľnosti priemyselného parku a z tohto dôvodu sám stanovuje podmienku spracovania územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny, ktorá však spracovaná nebola. V aktuálne platnom ÚPNO mesta Nitra je vymedzené územie priemyselného parku, avšak nie je vymedzená hranica strategického parku. Ustanovenie § 32 ods. 2 stavebného zákona upravuje prípad, kedy sa územné rozhodnutie nevyžaduje, avšak len v prípade stavby na umiestnenie strategického parku, teda ide o povoľovací proces na stavby v rámci významnej investície podľa § 175/1999 Z. z., teda v rámci vybudovania samotného strategického parku a nie na významné investície, ktoré budú realizované na základe osobitných osvedčení;
IV. správny orgán neposúdil parametre cesty I/64 v celom úseku, predmetný úsek cesty nebol do dnešného dňa dopravne a kapacitne riešený, aby vyhovoval pre celý areál strategického parku a taktiež nebol predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie. Ak má stavebný úrad v zmysle § 66 ods. 4 písm. d) stavebného zákona určiť aj podrobnejšie požiadavky na uskutočnenie stavby z hľadiska napojení na pozemné komunikácie, nie je možné takéto konanie uskutočniť bez znalostí navrhovanej dopravnej situácie;
V. sťažovateľ naďalej trval na tom, že v zmysle platnej legislatívy je v prípade realizácie stavieb v rámci strategických parkov daná zo zákona povinnosť viesť zisťovacie konanie, a to bez akýchkoľvek ďalších determinantov. Podľa sťažovateľa „Vybudovanie strategického parku“ je významnou investíciou, a teda v zmysle § 3 písm. f) zákona o EIA sa jedná o tzv. navrhovanú činnosť, ktorá podlieha administratívnemu konaniu v zmysle zákona o EIA. Ak by uvedená stavba nebola v zmysle zákona o EIA posúdená, nemôžu byť legitímne ani ďalšie stavby - významné investície realizované v predmetnom strategickom parku. Sťažovateľ poukázal na realizáciu obdobného strategického parku (Haniska) , ktoré sa bude posudzovať podľa zákona o EIA.
29. Ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa sa vyjadril pribratý účastník v rade 1/ a pribratý účastník v rade 5/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu (totožný právny zástupca, pozn. súdu) totožnými podaniami zo dňa 08. júla 2020. Pribratí účastníci v nich uviedli, že neexistujú dôvody, ktoré by odôvodňovali zrušenie napadnutého rozsudku a navrhli kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázali pritom na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Ústavného súdu Slovenskej republiky, Najvyššieho správneho súdu Českej republiky ako aj Krajského súdu v Bratislave.
V. Posúdenie kasačného súdu
30. Dňa 01. januára 2021 nadobudla účinnosť novela Ústavy Slovenskej republiky, ústavný zákon č. 422/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorou bol zriadený Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (čl. 143 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). K 01. augustu 2021 prevzal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „kasačný súd“ alebo „NSS SR“) kasačnú agendu správneho kolégia NS SR v správnom súdnictve, vrátane prerokúvanej veci (čl. 154g ods. 4, 5 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 1 a 2 a § 8a ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). V súlade s rozvrhom práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na rok 2021 bola prerokúvaná vec pridelená náhodným výberom na rozhodnutie senátu 3S a bola v kasačnom konaní vedená pod pôvodnou spisovou značkou.
31. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) po tom, čo zistil, že kasačné sťažnosti boli podané riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenými osobami (§ 442 SSP), smerujú proti rozhodnutiu, proti ktorému sú prípustné (§ 439 SSP), majú predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok z dôvodov a v rozsahu uvedenom v podaných kasačných sťažnostiach (§ 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP) a dospel k záveru, že kasačné sťažnosti sú nedôvodné.
32. Kasačný súd zohľadňoval aj rozhodovaciu činnosť NS SR. Keďže odo dňa 01. augusta 2021 došlo k prechodu kompetencií zo správneho kolégia NS SR na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4, 5 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 1 a 2 a § 8a ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), vychádzajúc z účelu zabezpečenia kontinuity rozhodovacej činnosti, z právnej istoty a ochrany legitímnych očakávaní založených aj na ustálenej rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít (§ 5 ods. 1 SSP v spojení s čl. 2 ods. 1 až 3 zákona č. 160/ 2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov) sa kasačný súd naďalej považuje za viazaný doterajšou rozhodovacou činnosťou správneho kolégia NS SR, vrátane jeho veľkého senátu. Kasačná sťažnosť pribratého účastníka v rade 4/
33. Vo vzťahu ku kasačnej sťažnosti pribratého účastníka v rade 4/ kasačný súd uvádza, že pribratý účastník v nej popisuje porušenie práv žalobcu, pričom konštatuje nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia ako aj samotného rozhodnutia o jeho pribratí do konania.
Vzhľadom k uvedenému kasačný súd poukazuje na ustanovenie § 2 ods. 2 SSP, podľa ktorého každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. Keďže pribratý účastník popisuje porušenie práv žalobcu, kasačný súd musí konštatovať, že uvedenými námietkami sa nebude zaoberať, nakoľko sa netýkajú porušenia práv pribratého účastníka.
34. Pokiaľ ide o námietku pribratého účastníka ohľadom toho, že krajský súd sa nezaoberal jeho námietkami, kasačný súd uvádza, že po preskúmaní administratívneho a súdneho spisu eviduje iba vyjadrenie právneho zástupcu pribratého účastníka na súdnom pojednávaní dňa 19. februára 2020, kde namietal najmä nedoručenie žaloby, pričom v súdnom spise sa nachádza doručenka na č. l. 221, z ktorej je zrejmé, že pribratému účastníkovi bola doručená správna žaloba aj s prílohami. Kasačná sťažnosť žalobcu
35. Kasačný súd na úvod uvádza, hoci uvedené nebolo predmetom kasačnej sťažnosti, že rovnako ako správny súd, posúdil postavenie sťažovateľa ako zainteresovanej verejnosti v zmysle § 178 ods. 3 SSP v spojení s § 442 ods. 1 SSP. Iné závery nevyplývajú ani z predloženého administratívneho spisu či už z obsahu správnej žaloby alebo kasačnej sťažnosti.
36. Kasačný súd tiež skúmal naplnenie podmienky uvedenej v § 440 ods. 2 SSP, podľa ktorého dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Uvedené ustanovenie vyžaduje, aby sťažovateľ v kasačnej sťažnosti priamo reagoval na právne posúdenie správneho súdu, čo sťažovateľ výslovne neurobil. Vzhľadom na to, že kasačnou sťažnosťou ale vecne reagoval na dôvody uvedené v rozhodnutí správneho súdu, kasačný súd kasačnú sťažnosť neodmietol podľa § 439 ods. 3 SSP, ale ju vecne preskúmal. V súvislosti s uvedeným však kasačný súd konštatuje, že uvedený postup vzhľadom na poučenie v tomto rozhodnutí, už kasačný súd nemusí zopakovať v ďalších kasačných konaniach.
I. K namietanému porušeniu procesných práv sťažovateľa
37. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti v zásade namietal rovnaké skutočnosti, ako v správnej žalobe. Námietku, týkajúcu sa nevysporiadania správneho súdu s potrebou aplikácie Aarhurského dohovoru sťažovateľ nijakým relevantným spôsobom nezdôvodnil a ani nešpecifikoval, v čom spočíva. Vzhľadom na to, že ide len o formálnu konštatáciu, kasačný súd nevzhliadol dôvodnosť tejto námietky a rovnako nevidel dôvod na to, aby sa ňou ďalej zaoberal. Čo sa týka námietok sťažovateľa, na tieto dal podrobnú odpoveď správny súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom s jeho závermi sa kasačný súd v plnej miere stotožňuje.
II. K aplikácii § 9 ods. 2 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR
č. 453/2000 Z. z. 38. V zmysle § 9 ods. 2 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona ak stavebník žiada o stavebné povolenie postupne na jednotlivé stavby súboru, projektová dokumentácia prvej stavby obsahuje celkovú situáciu (zastavovací plán) celého súboru stavieb vrátane zariadenia staveniska. 39. Sťažovateľ namietal, že v posudzovanej veci nebol predložený zastavovací plán v rozpore s § 9 ods. 2 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 453/2000 Z. z. Aj uvedenú námietku vyhodnotil kasačný súd za nedôvodnú, v súlade s argumentáciou správnych orgánov a správneho súdu. Kasačný súd považoval za skutkovo ustálené, že posudzovaná stavba nebola prvou stavbou v rámci celého súboru stavieb a z toho dôvodu nebolo povinnosťou stavebníka v predmetnej veci predkladať zastavovací plán. Ten bol predložený v rámci stavebného povolenia na prvý stavebný objekt areálu, pričom vydaním stavebného povolenia sa zastavovací plán stal záväzným pre priestorové usporiadanie územia.
40. Kasačný súd tiež poukazuje aj na svoje ďalšie rozhodnutia, v ktorých sa s predmetnou námietkou vysporiadal rovnakým spôsobom. Konkrétne ide o rozsudky Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 1Sžk/44/2020 zo dňa 30. novembra 2022 a sp. zn. 6Sžk/17/2020 zo dňa 30. novembra 2022.
III. K aplikácii § 32 ods. 2 stavebného zákona
41. Podľa § 32 ods. 2 stavebného zákona územné rozhodnutie sa nevyžaduje na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu, ak priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny.
42. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namieta, že podľa výnimky ustanovenej v § 32 ods. 2 (nevyžadovanie územného rozhodnutia) stavebného zákona možno postupovať len vtedy, keď územný plán obce/zóny dostatočne podrobne reguluje územie, kde má byť strategický park umiestnený.
43. Z právneho rozboru § 32 ods. 2 stavebného zákona podľa kasačného súdu vyplýva, že na umiestnenie strategického parku sa nevyžaduje územné rozhodnutie ak (splnenie podmienok) priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia nie je v rozpore s ich umiestnením a (kumulatívne) vyplýva z územného plánu obce alebo (alternatívne) z územného plánu zóny. 44.
Kasačný súd sa v súvislosti s touto námietkou v plnom rozsahu stotožňuje so závermi správneho súdu a tiež odkazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžk/26/2020 zo dňa 28. septembra 2022, týkajúci sa rovnakých účastníkov konania v obdobnej právnej veci, v ktorom kasačný súd uviedol: „.
. .Toto ustanovenie však podľa kasačného súdu nevyžaduje, aby pre umiestňovaný strategický park existovalo v územnom pláne obce/zóny podrobne ustanovené priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia. Zákonným predpokladom, ktorý z citovaného ustanovenia vyplýva, je len absencia rozporu umiestnenia strategického parku s priestorovým usporiadaním územia a funkčným využívaním územia, ktoré je v územnom pláne ustanovené.
Sťažovateľovi sa nepodarilo preukázať, že umiestnenie strategického parku, v ktorom mali byť povoľované stavby postavené (opätovne súd zdôrazňuje, že sám sťažovateľ v žalobe tieto projekty nerozlišoval), bolo v rozpore s relevantnými časťami územného plánu. Sťažovateľ poukazoval na poznámku z textovej časti a legendu z grafického výkresu, ktoré podmieňujú priemyselnú výrobu či priemyselný park (vo forme rezervovanej funkcie) riešením územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny. Tieto state zvažoval a citoval v napadnutom rozsudku aj správny súd. Kasačný
súd sa však v súlade s vyššie uvedeným domnieva, že pre aplikáciu § 32 ods. 2 stavebného zákona sa nevyžaduje, aby územný plán priamo podrobne riešil umiestnenie strategického parku. Podstatné je, že z územného plánu nevyplýva také priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie dotknutého územia, s ktorým by bol strategický (priemyselný) park v rozpore - napríklad rekreačná funkcia, bytová výstavba a pod. Preto sa dá povedať, že výslovná rámcová rezervácia územia na priemyselnú výrobu (hoci podmienená ďalšou dokumentáciou) v územnom pláne Mesta Nitra v podstate prevyšuje požiadavky stavebného zákona na absenciu rozporu s územným plánom, ak pri nesplnení podmienky uvedenej v poznámke/legende nie je územie určené na iný účel. Kasačný súd tiež poznamenáva, že jeho úlohou v tomto konaní nebolo preskúmať, či boli splnené všetky zákonné požiadavky na vydanie preskúmavaného rozhodnutia alebo samostatne vyhľadávať nesprávnosti napadnutého rozsudku, ale len vyhodnotiť dôvodnosť sťažovateľom uplatnených a prípustných sťažnostných bodov.“
45. K uvedenému kasačný súd navyše dodáva, že hoci územné ako aj stavebné konanie každé plní svoj vlastný účel, platia pre nich rovnaké zásady správneho konania, ktoré nie je možné ani z dôvodu rozdielneho predmetu posudzovania ignorovať. V zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok; ďalej len „Správny poriadok“) „správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi“ (zásada legality). Zároveň podľa § 46 Správneho poriadku „rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.“ V súlade so zásadou legality je teda povinnosťou správnych orgánov postupovať v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, pričom podľa právnej teórie inými právnymi predpismi sa nepochybne rozumejú aj všeobecne záväzné nariadenia obcí a samosprávnych krajov (POTÁSCH, P.; HAŠANOVÁ, J.; VALLOVÁ, J.; MILUČKÝ, J.; MEDŽOVÁ, D.:
Správny poriadok. Komentár. 3. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2019, str. 379). 46. Zmysel procesného rozčlenenia územného a stavebného konania nespočíva v tom, že by sa v nich riešené otázky nemohli prelínať alebo že by v nich platili iné zásady.
Naopak, vylúčenie niektorých stavieb z rozhodovania o umiestnení stavby práve naopak, podľa kasačného súdu, prenáša povinnosti správneho orgánu z územného konania (napr. zohľadnenie územného plánu) priamo do stavebného konania. Z uvedeného vyplýva, že účastník konania, teda ani sťažovateľ, nie je na svojich právach vylúčením územného konania ukrátený, keďže zásada legality rovnako platí v stavebnom ako aj územnom konaní.
47. Kasačný súd preto v tejto časti námietok sťažovateľa nezistil, že by správny súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Námietky sťažovateľa v tomto smere považoval za nedôvodné. 48. Na doplnenie kasačný súd odkazuje aj na argumentáciu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v rozsudkoch napr. sp. zn. 10Sžk/40/2020 a sp. zn. 5Svk/15/2021, ktorá je identická s vyššie uvedenou argumentáciou a túto aj za „logickú a vychádzajúcu z ústavne akceptovateľného výkladu a aplikácie príslušných ustanovení stavebného zákona“ označil Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. IV. ÚS 487/2022 zo dňa 27. septembra
2022.
IV. K porušeniu § 66 ods. 4 písm. d) stavebného zákona
49. Podľa § 66 ods. 4 písm. d) stavebného zákona v záväzných podmienkach uskutočňovania stavby sa podľa potreby ďalej určí podrobnejšie požiadavky na uskutočnenie stavby predovšetkým z hľadiska komplexnosti a plynulosti, napojení na siete a zariadenia technického vybavenia, pozemné komunikácie, odvádzanie povrchových vôd, úpravy okolia stavby a podmienok ochrany zelene, prípadne jej premiestnenia. 50. Aj v uvedenom prípade kasačný súd považuje námietky sťažovateľa za nedôvodné, keď požiadavky uvedené v § 66 ods. 4 písm. d) stavebného zákona nie sú povinnými náležitosťami, ale stavebný úrad ich určuje podľa potreby. Vzhľadom na to, že v rámci posudzovania povolenia zmeny stavby pred jej dokončením nešlo o napojenie na pozemnej komunikácie a predmetom tohto stavebného povolenia, ani projektovej dokumentácie nebolo dopravné riešenie, správny orgán prvého stupňa, rovnako ako žalovaný, nevzhliadli potrebu vo svojich rozhodnutiach určiť požiadavky napojenia stavby na pozemné komunikácie, čo vo svojich rozhodnutiach i zdôvodnili. Rovnako uvedenú námietku riadne odôvodnil aj správny súd.
V. K povinnosti, aby k strategickému parku prebehlo zisťovacie konanie
podľa zákona o EIA 51. Na úvod tejto časti kasačný súd poukazuje na to, že právna teória v prípadoch týkajúcich sa ochrany životného prostredia v procese stavebného práva pozná tzv. reťazenie správnych aktov, kedy každý akt vystupuje navonok samostatne a vydanie jedného aktu je predpokladom vydania následného aktu. O každom jednotlivom akte sa následne vedie samostatné správne konanie s výsledkom, ktorý bezprostredne pôsobí navonok (Kocourek, T. Poláčková, M. Závazná stanoviska a jiné úkony dle části čtvrté správního řádu.
In: Průchová, I. a kol. Správní procesy v právu životního prostředí. Brno: Masarykova univerzita, 2010, s. 89). V rámci vybudovania strategického parku „Automotive Nitra Project“ bolo vydaných viacero rozhodnutí, či stanovísk, ktoré boli, resp. mohli byť vzájomne prepojené, resp. vzájomne
závislé. V dôsledku reťazenia jednotlivých správnych aktov nastala situácia, že sťažovateľ spochybňuje zákonnosť rozhodnutia zo zisťovacieho konania, ktoré bolo/malo byť podkladom pre vydanie stavebného povolenia v predmetnom konaní. Uvedené spôsobuje hromadenie
správnych žalôb a následne kasačných sťažností smerujúcich voči rozhodnutiam, ktoré sú na sebe vzájomne závislé. 52. Kasačný súd mal z administratívneho spisu za preukázané, že stavebnému konaniu v tejto veci predchádzalo zisťovacie konanie, v ktorom Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia vydal dňa 08. októbra 2015, rozhodnutie č. OU-NR-OSZP3-2015/031851-017-F36, v zmysle ktorého sa navrhovaná činnosť „Automotive Nitra Project“, ktorú predložil navrhovateľ - Slovenská agentúra pre rozvoj investícii a obchodu po ukončení zisťovacieho konania nebude posudzovať podľa § 29 zákona o EIA. Uvedené rozhodnutie bolo potvrdené v odvolacom konaní (vedenom i na základe odvolania sťažovateľa) rozhodnutím Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov, referátu starostlivosti o životné prostredie č. OU-NR-OOP4-2015/045777 zo dňa 14. decembra 2015. Následne dňa 01. júla 2021 rozsudkom Krajského súdu v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. 26S/3/2016 bola zamietnutá žaloba sťažovateľa, čo znamená, že
rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní je stále právoplatné a záväzné pre správne orgány konajúce v stavebnom konaní, ako i pre súdy. V uvedenom zisťovacom konaní príslušný orgán posudzoval zámer podľa prílohy č. 8 zákona o EIA okrem iného aj v kapitole č. 9 Infraštruktúra - položka č. 15 Projekty budovania priemyselných zón vrátane priemyselných parkov, keďže v danom prípade sa zisťovacie konalo bez limitu.
53. Rovnako mal kasačný súd za preukázané, že v rámci konania o posudzovaní vplyvov na životné prostredie podľa zákona o EIA dňa 04. novembra 2016 bolo vydané záverečné stanovisko č. 4783/2016-1.7/pl. k navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project - Fáza 2“, v ktorom Ministerstvo životného prostredia SR, odbor posudzovania vplyvov na životné prostredie vyjadrilo súhlas s navrhovanou činnosťou za predpokladu splnenia tam uvedených podmienok a realizácie opatrení, pričom uviedlo, že účelom navrhovanej činnosti je vybudovanie výrobného závodu zameraného na výrobu a montáž automobilov Jaguar a Land Rover v lokalite strategického parku Nitra s tým, že súčasťou navrhovanej činnosti sú aj súvisiace činnosti externej infraštruktúry, ktorú bude zabezpečovať spoločnosť MH Invest, s.r.o.
Na základe rozkladu proti záverečnému stanovisku rozhodol minister životného prostredia SR rozhodnutím č. 2930/2017-9.2 (1/2017 - rozkl.) zo dňa 13. januára 2017 rozklad zamietol a záverečné stanovisko zo dňa 04. novembra 2016 potvrdil. V predmetnom konaní konal príslušný orgán na základe návrhu spoločnosti Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o., pričom predmetom tohto konania bolo povinné posudzovanie vplyvov na životné prostredie podľa prílohy č. 8 zákona o EIA pre Tepelné elektrárne a ostatné zariadenia na spaľovanie s tepelným výkonom, Prevádzky na povrchovú úpravu kovov a plastov využívajúce elektrolytické alebo chemické procesy upravenej plochy, Výrobu a montáž vozidiel a výroba motorov motorových vozidiel, Projekty budovania priemyselných zón vrátane priemyselných parkov, Projekty rozvoja obcí vrátane statickej dopravy, Čistiarne odpadových vôd a kanalizačné siete, Železničné stanice, terminály nákladné, prekladiská kombinovanej dopravy.
54. Z vyššie uvedeného rozsahu zisťovacieho konania ako aj následného posudzovania vplyvov na životné prostredie vyplýva, že v oboch týchto konaniach bolo súčasťou zámeru aj posudzovanie kapitoly - Projekty budovania priemyselných zón vrátane priemyselných parkov. Ako už bolo uvedené v rozhodnutí správneho súdu, zákon o EIA nepozná pojem „strategický park“, preto posudzovanie týchto činností je zaraďované práve pod činnosť uvedenú v prílohe č. 8 zákona o EIA, kapitole č. 9 Infraštruktúra - položka č. 15 Projekty budovania priemyselných zón, vrátane priemyselných parkov. Vzhľadom na uvedené, priemyselný/ strategický park Nitra prešiel zisťovacím konaním a aj ako súčasť posudzovania vplyvov na životné prostredie jednotlivých činností plánovaných v parku. Argumenty sťažovateľa, keď tvrdil, že strategický park neprešiel zisťovacím konaním sa preto nezakladajú na pravde a kasačný súd ich vyhodnotil ako nedôvodné.
55. Kasačný súd sa tiež stotožnil so záverom správneho súdu, že nebolo možné, aby súd v predmetnej veci posudzoval zákonnosť iných rozhodnutí, ktoré boli záväzné pre rozhodnutia vydané v stavebnom konaní, a to i s poukazom na § 27 ods. 1 SSP, pretože rozhodnutia vydané v iných konaniach je rovnako možné preskúmať správnym súdom.
VI. Záver
56. Kasačný súd, poukazujúc na vyššie uvedené konštatuje, že správny súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal so všetkými pre vec zásadnými námietkami sťažovateľa, svoje závery formuloval zrozumiteľne a presvedčivo, pričom sťažovateľ v kasačnej sťažnosti neuviedol také relevantné skutočnosti, ktorými spochybnil vecnú správnosť rozsudku správneho súdu. Dospel preto k záveru, že kasačnú sťažnosť je potrebné podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietnuť. 57. Pri rozhodovaní o náhrade trov kasačného konania kasačný súd zohľadnil, že procesne neúspešným kasačným sťažovateľom žalobcovi a pribratému účastníkovi 4/ nárok na ich náhradu podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 SSP nevznikol a nárok na náhradu trov konania procesne úspešnému žalovanému nepriznal, nakoľko neboli preukázané zákonné podmienky (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 SSP). Ostatným pribratým účastníkom konania kasačný súd náhradu trov kasačného konania podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 169 SSP nepriznal, nakoľko im v kasačnom konaní nebola uložená žiadna povinnosť. 58. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 27. júla 2023