4Sžk/16/2020

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a z členiek senátu Mgr. Kristíny Babiakovej a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, so sídlom Tulčík č. 310, IČO: 313 03862, právne zastúpený: JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka, so sídlom Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, so sídlom Námestie Ľ. Štúra 1, Bratislava, za účasti účastníkov konania: 1. Poľovnícke združenie Kriváň Turany, so sídlom Hviezdoslavova 811/8, Turany, právne zastúpený: JUDr. Iveta Ďurčaťová, advokátka, so sídlom Kollárova 35, Martin, 2. Združenie domových samospráv, so sídlom Námestie SNP 13, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 5817/2017-9.2 (18/2017 - rozkl.) zo dňa 07. júna 2017, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S/128/2019-162 zo dňa 06. februára 2020, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k 1S/ 128/2019-162 zo dňa 06. februára 2020 mení tak, že rozhodnutie žalovaného č. 5817/ 2017-9.2 zo dňa 07. júna 2017, ako aj prvostupňové rozhodnutie Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, odbor štátnej správy ochrany prírody, č. 3469/2017-6.3 zo dňa 06. apríla 2017 zrušuje. II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému právo na úplnú náhradu účelne vynaložených trov konania pred správnymi súdmi. III. Účastníkom 1/ a 2/ právo na náhradu trov konania pred správnymi súdmi nepriznáva .

1. Administratívne konanie začalo na základe žiadosti Poľovníckeho združenia Kriváň Turany zo dňa 30. januára 2017, ktorou požiadalo Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, odbor štátnej správy ochrany prírody, o udelenie výnimky zo zakázaných činností podľa ustanovenia § 35 ods. 1 písm. b) a c) zák. č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny ( ďalej aj len ZOPK) spočívajúcej v umožnení usmrtiť- odstreliť- jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Turany. K žiadosti žiadateľa sa vyjadrilo Lesoochranárske zoskupenie VLK podaním zo dňa 14. marca 2017 a nesúhlasilo s udelením výnimky tak, ako bola navrhovaná. Poukázalo na to, že žiadateľ požiadal o ochranný lov, a preto by malo rozhodnutie v prípade povolenia výnimky obsahovať presné podmienky zabezpečujúce lov konkrétneho medveďa, ohrozujúceho svojim správaním ľudí, alebo spôsobujúceho opakované

2. Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, odbor štátnej správy ochrany prírody, ako príslušný orgán štátnej správy podľa § 2 ods. 1 písm. c/ zákona č. 525/2003 Z.z. o štátnej správe, starostlivosti o životné prostredie a o znení a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 525/2003 Z.z.“) a podľa § 65 ods. 1 písm. h/ zákona 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov povolilo prvostupňovým rozhodnutím č. 3469/2017-6.3 zo dňa 06. apríla 2017 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), v súlade s § 40 ods. 2 a ods. 3 písm. b/, c/ zákona 543/2002 Z.z. a § 46 zákona č. 71/1967 Z.z. Poľovníckemu združeniu Kriváň Turany výnimku zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. b/ a e/ zákona č. 543/2002 Z.z.

4. Minister životného prostredia Slovenskej republiky ako rozkladový orgán, druhostupňovým rozhodnutím č. 5817/2017-9.2 zo dňa 07. júna 2017 zamietlo rozklad zo dňa 27. apríla 2017 a potvrdilo prvostupňové rozhodnutie.

Z. z. doporučuje lov v PR Turany realizovať z titulu každoročného pohybu jedincov v blízkosti obcí, či priamo v zastavanej časti obce Šútovo. Lov doporučujeme lokalizovať hlavne do k.ú. Šútovo, odkiaľ existuje najviac zdokladovaných škôd. Súhlasíme s ulovením jedinca do 150 kg a to včase do 30.11. formou posliedky alebo postriežky. V prípade realizácie prikrmovania bude toto vykonané výlučne rastlinnou potravou extenzívnou formou (do 15 kg krmiva denne). Vnadisko bude založené minimálne 2 km od trvalo obývanej časti obce.“

7. Krajský súd mal za preukázané, že žalovaný pri svojom rozhodovania zohľadnil opísaný rozsah škôd spôsobených medveďmi za posledné 4 roky s tým, že v roku 2013 bol jeden prípad škody na včelstvách a tri prípady škôd na zdraví človeka (k.ú. obce Turany a obce Šútovo), v roku 2014 boli štyri prípady škôd na ovocných stromoch (k. ú. Obce Šútovo a obce Ratkovo), v roku 2015 tri prípady škôd na ovocných stromoch (k. ú. Obce Šútovo, obce Ratkovo a obce Turany) a v roku 2016 dve škody spôsobené na hospodárskych zvieratách (k. ú.

9. S ohľadom na obsah administratívneho spisu krajský súd uviedol, že problematické jedince medveďa hnedého nie sú v tomto prípade lákané do blízkosti ľudských sídel vnadiskami a krmoviskami zriaďovanými pre zver, ale do blízkosti ľudských sídel prenikajú za účelom získania potravy z poľnohospodárskych kultúr pestovaných v predhorí pohoria Malá Fatra na území predmetného poľovného revíru, získavania potravy z ovocných stromov v zastavaných častiach okolitých obcí, prípadne hospodárskych zvierat chovaných v uvedených obciach a tiež z dôvodu situovania medvedích migračných koridorov medzi pohoriami Malá a Veľká Fatra do tejto oblasti, ktoré sú dôvodom početných dopravných kolízií s medveďmi v danej oblasti. Tvrdenie žalobcu, že škody spôsobené medveďmi na území poľovného revíru Turany súvisia s vnadiskami a krmoviskami nachádzajúcimi sa na jeho území považoval za bezpredmetné, nakoľko v prvostupňovom rozhodnutí bol povolený odstrel jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Turany bez vnadenia medveďa na potravu.

11. Vo vzťahu k žalobcom uvedenej potrebe realizácie preventívnych opatrení v súvislosti s Inštrukciou pre vytváranie plánov pre manažment veľkých šeliem na úrovni populácie, ktorú pre Európsku komisiu vypracovala Európska iniciatíva pre veľké šelmy, krajský sú uviedol, že uvedený dokument má len odporúčací charakter a nie je právne záväzný, jeho cieľom je naopak predniesť odbornú diskusiu. Opatrenia, ktorých sa žalobca na základe Inštrukcie domáha, majú spočívať v komplexnom pláne pre manažment celej populácie dotknutého druhu európskeho významu a jeho biotopu a tým pádom presahujú rámec jednotlivého správneho konania o povolení výnimky z podmienok ochrany chránených druhov.

13. Na záver krajský súd konštatoval, že sa podrobne zaoberal údajmi o populácii medveďa hnedého na Slovensku z novembra 2016 uvedenými v materiáli „Program starostlivosti o medveďa hnedého (ursus arctos) na Slovensku“, ktorý vypracovala ŠOP SR aj za účasti zástupcov LZ VLK ako spoluautorov. Na základe dostupných údajov mal krajský súd za to, že populácia medveďa hnedého je na území Slovenska bez ohrozenia a jej stav je priaznivý s tým, že na území Slovenska sa vyskytuje počet 1020-1490 jedincov medveďov hnedých, pričom je predpoklad, že bude ďalej stúpať. Z celkového odhadovaného počtu 8100 medveďov, ktoré materiál „Status and management of the brown bear in Europe“ uvádza ako počet medveďov obývajúcich Karpaty na území Slovenska, Poľska, Rumunska a Ukrajiny, tak Slovensko obýva približne šestina celej karpatskej medvedej populácie, a to pri najmenšom územnom rozsahu Slovenska zo všetkých uvedených štátov. Je teda zrejmé, že počet medvedej populácie na Slovensku je v súčasnosti životaschopný a že povolenie uvedenej výnimky z podmienok ochrany uvedeného chráneného druhu živočícha nespôsobuje pokles medvedej populácie.

II. Argumentácia žalobcu v kasačnom konaní

16. Nesprávnym právnym posúdením veci je podľa názoru sťažovateľa posúdenie veci krajským súdom tak, že pri udeľovaní výnimiek z druhovej ochrany podľa ust. § 40 ods. 2 a ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z. nie je povinnosťou orgánu verejnej správy zistiť spoľahlivo, či udelenie a následná realizácia výnimky je spôsobilá naplniť účel, na ktorý sa výnimka udeľuje, uvedený v ust. § 40 ods. 3 citovaného zákona.

18. Poukázal aj na Smernicu Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (ďalej len ako „smernica o biotopoch“), ktorá v čl. 16 ods. 1 písm. b/ ustanovuje ako dôvod na udelenie výnimky zabránenie vážneho poškodenia, najmä úrody, hospodárskych zvierat, lesov, rybného a vodného hospodárstva a iných typov majetku a vyjadril presvedčenie, že ak orgán verejnej správy udelí výnimku z dôvodu uvedeného v ust. § 40 ods. 3 písm. b/ ZOPK, musí byť v konaní preukázané, že udelenie tejto výnimky má schopnosť skutočne zabrániť či predísť závažným škodám na úrode. Samotná skutočnosť, že k škodám dochádza, aj za predpokladu, že sú spôsobené medveďom hnedým, nie je dostatočným dôvodom pre aplikáciu ustanovenia § 40 ods. 3 písm. b/ ZOPK. Uvedený argument podľa jeho názoru platí rovnako aj pre výnimku udelenú z dôvodu podľa § 40 ods. 3 písm. c/, teda v záujme verejného zdravia a verejnej bezpečnosti ľudí (čl. 16 ods. 1, písm. c/ smernice o biotopoch).

sú detailne definované podmienky vnadenia. Uvedená časť výroku prvostupňového rozhodnutia nielen vylučuje správnosť záveru krajského súdu o realizácii výnimky bez vnadenia, ale podporuje aj argumentáciu žalobcu o neadresnosti výnimky, keď je pravdepodobné, že bude usmrtený jedinec na vnadisku vzdialenom 2 km od trvalo obývanej časti obce, ktorého súvislosť s medveďom prenikajúcim do blízkosti sídel je neidentifikovateľná.

21. Na záver sťažovateľ poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Luonnonsuojeluyhdistys Tapiola Pohjois-Savo-Kainuu ry, C - 674/17 zo dňa 10. októbra 2019, z ktorého vyplýva, že tzv. regulácia početnosti druhu európskeho významu spadá pod ust. čl. 16 ods. 1 písm. e/ Smernice o biotopoch a nie pod písm. b/ alebo c/ predmetného článku. Z administratívneho spisu vyplýva, že skutočným právnym základom na udelenie výnimky v predmetnej veci, tak ako nakoniec vo všetkých prípadoch tzv. regulačného odstrelu, je ust. § 40 ods. 3 písm. e/ ZOPK (č. 16 ods. 1 písm. e/ smernice o biotopoch).

III. Argumentácia ostatných účastníkov v kasačnom konaní

b) a c) Smernice stanovené v rozsudku SD EÚ dodržané, pričom zdôraznil, že fínsky prípad sa týkal povolenia výnimky vo vzťahu čl. 16 ods. 1 písm. e) Smernice. 26. Považoval za potrebné vyjadriť sa aj k rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžk/12/2019 zo dňa 03. septembra 2019 v skutkovo a právne obdobnej veci (povolenie odstrelu medveďa hnedého ), ktorý argumentoval pomermi pri ochrane medveďov a spolužitím ľudskej a medvedej populácie v symbióze na území Kanady. So závermi o možnosti a vhodnosti takéhoto prístupu v našich pomeroch žalovaný nesúhlasil, nakoľko na účely zabezpečenia ochrany medvedej populácie nie je možné porovnávať teritórium Kanady a Slovenska vzhľadom k celkovej rozlohe oboch krajín a hustoty obyvateľstva na km2. V Kanade musí dochádzať k menšiemu kontaktu medveďa s človekom, pretože medveď má k dispozícii omnoho väčšie človekom neosídlené územie, a preto je aj omnoho jednoduchšie uplatniť metódy premiestňovania jedincov medveďa do iných teritórií. Nesúhlasil s tvrdením, že v Kanade ľudia žijú v symbióze s medveďmi, nakoľko z populácie 25000 medveďov je ročne človekom odstrelených 250-300, pričom lovné povolenie sa udeľuje na základe poplatku komukoľvek, kto má zbraň, teda nie len poľovníkom. 27. Účastník konania Združenie domových samospráv sa vyjadril ku kasačnej sťažnosti podaním z 19. mája 2020, v ktorom sa stotožnil s argumentáciou žalobcu a súčasne požiadal kasačný súd o zjednocujúci výklad k aplikácii zákona o ochrane prírody a krajiny. 28. Účastník konania Poľovnícke združenie Kriváň Turany sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril podaním zo dňa 02. júna 2020, v ktorom uviedol, že sa stotožňuje s rozsudkom krajského súdu a žiadal kasačnú sťažnosť žalobcu zamietnuť.

31. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako príslušný súd podľa § 11 písm. g/ SSP prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk <http://www.nssud.sk> podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP.

podľa osobitného predpisu. 33. Podľa § 40 zákona 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v platnom a účinnom znení: Výnimky z podmienok ochrany chránených druhov, vybraných druhov rastlín a vybraných druhov živočíchov

ustanovenia odsekov 2 a 4 sa použijú rovnako. Ods. 2 Orgán ochrany prírody môže povoliť výnimku z podmienok ochrany chránených druhov, vybraných druhov rastlín a vybraných druhov živočíchov, len ak neexistuje iná ekonomicky a technicky realizovateľná alternatíva a výnimka neohrozí zabezpečenie priaznivého stavu ochrany populácie dotknutého druhu v jeho prirodzenom areáli. Ods. 3 Výnimku podľa odseku 2 možno povoliť a) v záujme ochrany dotknutých druhov alebo ochrany prírodných biotopov, b) pri predchádzaní závažných škôd na úrode, hospodárskych zvieratách, lesoch, chove rýb, vodnom hospodárstve a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj pri predchádzaní závažných škôd na inom type majetku, c) v záujme verejného zdravia alebo verejnej bezpečnosti ľudí a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj v záujme iných nevyhnutných dôvodov vyššieho verejného záujmu vrátane tých, ktoré majú sociálny alebo hospodársky charakter a tých ktoré majú priaznivé dôsledky zásadného významu na životné prostredie, d) na účely výskumu a vzdelávania, obnovy populácie dotknutých druhov a ich navrátenia do

34. Kasačný súd v prvom rade uvádza, že pokiaľ bolo v konaní argumentované potrebou zohľadnenia požiadaviek Smernice Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín, táto bola transponovaná do zákona č. 543/2002 Z.z., pričom znenie jej článku 16 ods. 1: Za predpokladu, že neexistuje uspokojivá alternatíva a výnimka nespôsobuje zhoršenie stavu ochrany populácie príslušného druhu na území jeho prirodzeného výskytu, členské štáty môžu udeliť výnimku z ustanovení článkov 12, 13, 14 a 15 písm. a) a b): a) v záujme ochrany divokej fauny a flóry a ochrany prirodzených biotopov; b) pre zabránenie vážneho poškodenia, najmä úrody, hospodárskych zvierat, lesov, rybného a vodného hospodárstva a iných typov majetku; c) v záujme zdravia a bezpečnosti ľudskej populácie alebo z iných nevyhnutných dôvodov vyššieho verejného záujmu, vrátane tých, ktoré majú spoločenský alebo hospodársky charakter a priaznivé dôsledky primárneho významu na životné prostredie; d) na účely výskumu a vzdelávania, oživovania a obnovy týchto druhov a pre operácie

korešponduje s obsahom ustanovenia § 40 ods. 2 a 3 ZOPK. 35. Po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu kasačný súd konštatuje, že dôvodom pre výnimku požadovanú v zmysle § 35 ods. 1 písm. b) a c) na ochranný lov, medveďa hnedého, povolenú z dôvodov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. b/ a e/ zákona č. 543/ 2002 Z.z., bola podľa rozhodnutia žalovaného skutočnosť, že v danom území pretrváva vysoké

36. Je nepochybné, že existujúca právna úprava ochrany životného prostredia v sebe zahŕňa právo na priaznivé životné prostredie, právo na informácie o životnom prostredí ako aj stanovenie povinností štátu a iných subjektov pri ochrane životného prostredia.

37. Základné pojmy a základné zásady ochrany životného prostredia, povinnosti právnických a fyzických osôb pri ochrane a zlepšovaní stavu životného prostredia a pri využívaní prírodných zdrojov vymedzuje zákon č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov, ktorý vychádza z princípu trvalo udržateľného rozvoja a zákon č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny.

39. V predchádzajúcich obdobiach Najvyšší súd SR v konaniach týkajúcich sa povoľovania výnimiek podľa § 40 ZOPK - povolenie odstrelu jedincov medveďa hnedého (napr. rozhodnutia 7Sžo/136/2015 zo dňa 30.11.2016, 6Sžo/130/2015 zo dňa 27.7.2016, 9Sžp 11/ 2013 zo dňa 26.11.2013, 3Sžo/143/2015 zo dňa 26.4.2017) striktne aplikoval publikované Stanovisko správneho kolégia NS SR č. Snj 72/2013 zo dňa 24.6.2013 a v jeho zmysle opakovane vo svojich rozhodnutiach uvádzal:

konania. 40. Na druhej strane však nemožno prehliadnuť, že v ďalšom vývoji rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu došlo k odklonu od tohto názoru, prejavom čoho je aj kasačne záväzné rozhodnutie NS SR 4Sžk/21/2018 zo dňa 13. mája 2019 ktorým najvyšší súd zrušil uznesenie krajského súdu v Bratislave č.k. 1S/188/2017 - 90 zo dňa 29. marca 2018 o zastavení konania vo veci súdneho prieskumu totožného napadnutého rozhodnutia, ktoré vychádzalo z vyššie uvedeného Stanoviska.

41. Z rozhodovacej praxe súdov je zrejmé, že obsah a záväznosť vyššie uvedeného Stanoviska naďalej významne ovplyvňuje rozhodovanie najmä krajských súdov. O jednoznačnosti zmeny smerovania judikatúry však svedčí aj ďalší nález Ústavného súdu SR zo dňa 13. júla 2021 sp. zn. I. ÚS 380/2019 - 83, v ktorom Ústavný súd konštatoval porušenie práva totožného žalobcu na súdnu ochranu v zmysle č. 46 ods. 1,2 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 DOĽPZS a čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru a v bode 34 a 35. predmetného nálezu uviedol: 34. Ústavný súd v zásade akceptuje argumentáciu sťažovateľa v ústavnej sťažnosti z toho hľadiska, že záujem na ochrane životného prostredia nezaniká nevyhnutne uplynutím lehoty, na ktorú bolo príslušné rozhodnutie vydané. Záujem na ochrane životného prostredia okrem iných spočíva v tom, aby rozhodnutia, ktoré môžu porušovať tento záujem, neboli vydané a ak boli vydané, aby boli predmetom preskúmania súdom. Ústavný súd ale dodáva, že takáto ochrana na druhej strane nemôže byť paušalizovaná a zovšeobecňovaná, ale musí spĺňať

35. Verejný záujem na preskúmaní špecifikovanej výnimky, teda preskúmaní potenciálne negatívneho zásahu do životného prostredia, bezpochyby existuje a pretrváva v okolnostiach danej veci aj po časovom uplynutí výnimky (bez ohľadu na to, či bola zrealizovaná výnimka zo zakázaných činností). Záujmom každého, teda verejným záujmom, je, aby dôvodnosť a zákonnosť takejto výnimky - výnimka zo zakázaných činností podľa § 35 ods. 1 písm. b) a e) zákona č. 543/2002 Z. z. (povolenie usmrtiť zákonom chráneného živočícha) - bola preskúmaná nezávislým súdom, a to bez ohľadu na uplynutie jej platnosti.

majetku. . .). 42. Predmetný nález bol vydaný v konaní o námietke porušenia ústavných práv žalobcu postupom NS SR v konaní 7Sžk 36/2017, v ktorom uznesením zo dňa 27. marca 2019 zamietol kasačnú sťažnosť proti uzneseniu krajského súdu o zastavení konania vo veci preskúmania rozhodnutia o povolení výnimky zo zákazu odstrelu medveďa hnedého podľa § 99 písm. g) SSP s poukazom na odpadnutie dôvodov ďalšieho vedenia konania tým, že zanikli účinky napadnutého rozhodnutia.

44. Z obsahu administratívneho spisu kasačný súd zistil, že žiadosť o udelenie výnimky na ochranný lov medveďa hnedého doručená orgánu verejnej správy 30. januára 2017 zo strany Poľovníckeho združenia Kriváň Turany (ďalej len „poľovnícke združenie“, „PZ“) bola odôvodnená skutočnosťami súvisiacimi s premnožením medveďov v poľovnom revíri, ktoré rozšírili svoje teritóriá aj do častí, kde sa hlavne v lete a na jeseň stávajú stálou zverou.

Stanoviská obecných úradov dotknutých obcí boli prílohou žiadosti v roku 2016. ŠOP SR v stanovisku k žiadosti zo dňa 28. februára 2017 návrh na vydanie výnimky odôvodnila škodami na ovocných stromoch v roku 2014 a 2015, škodách na dobytku v roku 2016, škodách na včelstve v roku 2013 a škodách na zdraví v roku 2013. Odlov medveďa odporúčala realizovať z titulu každoročného pohybu jedincov v blízkosti obcí, či priamo v zastavanej časti obce Šútovo. Zároveň uviedla, že odlovom jedného jedinca medveďa hnedého do hmotnosti 150 kg v PR Turany nedôjde k výraznému zásahu do populácie a nebude tým ohrozená jej životaschopnosť.

vydaného v skutkovo obdobnej veci, podľa ktorého „všetky vnadiská, na ktoré sa koncentrujú medvede bez ohľadu na vegetačné obdobie predstavujú významný medzičlánok smerujúci k postupnej synatropizácii hlavne mladších a dospievajúcich medveďov.

Podľa žalovaného nie je relevantný pre posúdenie v uvedenej veci záver týkajúci sa inej lokality, nakoľko podmienky na oboch lokalitách, výskyt škôd spôsobených medveďmi a ohrozenie obyvateľov medveďmi nie sú totožné.

47. Zákon o ochrane prírody a krajiny účinný v rozhodujúcom čase umožňoval orgánu ochrany prírody povoliť výnimku z podmienok ochrany chránených druhov, vybraných druhov rastlín a vybraných druhov živočíchov z dôvodov v zmysle § 40 ods. 3 písm. a) - e) pri splnení dvoch ďalších kumulatívnych podmienok: - neexistuje iná ekonomicky a technicky realizovateľná alternatíva - výnimka neohrozí zabezpečenie priaznivého stavu ochrany populácie dotknutého druhu v jeho prirodzenom areáli.

Za rozhodujúcu skutočnosť považoval to, že ŠOP SR odobrila návrh na povolenie výnimky vzhľadom na škody na majetku spôsobené medveďmi v danej lokalite v rokoch 2013 - 2016 a škody na ľudskom zdraví v roku 2013, s tým, že odstrel jedného kusa medveďa hnedého so stanovenými parametrami nezasiahne nepriaznivo do existujúcej populácie.

Nemožno však vylúčiť, že v odôvodnených prípadoch, kedy iný chránený záujem prevyšuje záujmy na ochrane životného prostredia (konkrétne chránených druhov zvierat), je dôvodná požiadavka na úpravu výnimky zo všeobecných pravidiel ochrany životného prostredia, ktorá však musí byť vydaná vo forme rozhodnutia o výnimke vydaného na základe štandardizovaného konania správneho orgánu upraveného zákonom v § 40 ZOPK.

51. Povoľovanie výnimiek v zmysle § 40 ods. 2 ma 3 ZOPK nepochybne vyžaduje vyhodnotenie dôvodnosti udelenej výnimky v nadväznosti na vyhodnotenie, či vykonaním povolenej výnimky dôjde k naplneniu zákonom predvídaného a navrhovateľom predpokladaného účelu. V tejto súvislosti nedá kasačnému súdu nepoukázať na to, že aj keď sa nejedná o legislatívne termíny, v praxi tak správnych orgánov, ako aj napr. subjektov venujúcich sa ochrane životného prostredia sa v súvislosti s výnimkou - vrátane povoleného odstrelu chráneného zvieraťa, používajú v nadväznosti na dôvod a účel povolenia výnimky pojmy ochranný lov, preventívny lov a regulačný lov. Vymedzenie obsahu týchto pojmov minimálne v rozhodnutí správneho orgánu by určite prispelo k zrozumiteľnosti a preskúmateľnosti zákonnosti rozhodnutia o povolení výnimky. Z obsahu administratívneho spisu vyplynulo, že PZ Kriváň Turany vo svojej žiadosti č.j. 1/2017 požaduje výnimku s odkazom na ust. § 35 ods. 1 písm. b) a e) ako lov regulačný, žalobca v priebehu konania namietal, že žiadateľ požadoval iba výnimku na ochranný lov, žalovaný vo svojom vyjadrení

52. Z uvedeného vyplýva, že pri rozhodovaní vo veci žiadosti o výnimku v zmysle § 40 ZOPK je potrebné jednoznačne určiť účel požadovanej/povoľovanej výnimky, v nadväznosti na to skúmať ďalšie podmienky v zmysle § 40 ods. 2 ZOPK, t.j. neexistencia inej ekonomicky a technicky realizovateľnej alternatívy a záver o tom , že výnimka neohrozí zabezpečenie priaznivého stavu ochrany populácie dotknutého druhu v jeho prirodzenom areáli.

medveďom hnedým. Rovnako kasačný súd nespochybňuje, že populácia medveďa hnedého v oblasti Krivánskej Malej Fatry a hlavne v revíri Turany je prosperujúca a vysoko prekračuje bežný priemer oblastí, kde sa medveď hnedý vyskytuje, čo dokumentujú výskumy realizované Správou NP Malá Fatra.

51. V súvislosti s rozhodovaním o povoľovaní výnimky na odstrel chráneného živočícha treba zdôrazniť požiadavku že po odôvodnení záveru o preukázaní konkrétneho dôvodu povolenia výnimky podľa § 40 ods. 3písm a)-e), z podmienok ochrany chránených druhov neexistuje iná ekonomicky a technicky realizovateľná alternatíva v zmysle § 40 ods. 2 ZOPK a že výnimka nespôsobuje zhoršenie stavu ochrany populácie príslušného druhu na území jeho prirodzeného výskytu.

Napriek tomu, že žalovaný tvrdí, že zoznam zoologických záhrad vedie priebežne a priebežne sa telefonicky informuje, či by v niektorej z nich mohli byť v prípade potreby umiestnené jedince medveďa hnedého, nie je to preukázané žiadnym dôkazom založeným v administratívnom spise, napríklad spracovaním podkladov ku konkrétnemu dňu alebo úradným záznamom zachytávajúcim proces zisťovania záujmu konkrétnych zoologických záhrad o umiestnenie medveďa hnedého a ich odpovede s minimálnym uvedením označenia zoologickej záhrady, jej zodpovedného zamestnanca, ktorý sa k ponuke žalovaného vyjadril a dátum dopytu. Z rozhodnutia žalovaného nevyplýva, že by sa zaoberal inou prípadnou možnosťou premiestnenia identifikovaných problematických jedincov, iba konštatuje, že iné alternatívy sú neúčinné, resp. neexistujú a jediným riešením je usmrtenie medveďa hnedého.

Za tým účelom musí orgán verejnej správy dostatočne zistiť skutkový stav veci, čo sa v tejto veci nestalo. Kasačný súd sa v prejednávanej veci plne stotožňuje s názormi, ku ktorým dospel správny súd v obdobnej veci sp.zn. 3Sžk/22/2019 z 18. júna 2020 v ktorom uviedol že: ,,úspešnosť“ žiadateľa o výnimku nastáva len za predpokladu, že je splnená každá z podmienok uvedená v § 40, pričom po splnení týchto je možné povoliť činnosti a zásahy, ktoré sú zákonom a priori zakázané“ 53.

Pri vyhodnocovaní potrebnej miery identifikáciu však treba zohľadniť aj dôvod udelenia výnimky (napr. ochrana života a zdravia pred prípadnými útokmi konkrétneho identifikovateľného jedinca alebo ochrana úrody a hospodárskych zvierat ) a zvážiť a následne odôvodniť, či účel požadovanej výnimky, ktorý nemožno dosiahnuť alternatívnym riešením bude naplnený povolením odstrelu konkrétneho zvieraťa, alebo postačuje odstrel jedného zo zvierat s konkrétnymi charakteristikami vyskytujúcich sa v danej lokalite.

60. Kasačný súd sa stotožnil s názorom sťažovateľa, že „problematické jedince medveďa“ (ďalej len „problematický jedinec medveďa“), tento termín používajú aj správne orgány, ktoré ohrozujú zdravie a život ľudí a spôsobujú závažné škody na úrode a ovocných stromoch, resp. hrozí, že ich budú spôsobovať a ohrozovať zdravie a bezpečnosť ľudí nebol identifikovaný tak, aby bolo jednoznačne preukázané, že výnimka, povolenie na odstrel, sa udeľuje na odstrel konkrétneho alebo konkrétnych problematických jedincov. Tieto závery nevyplývajú ani z

Správne orgány pri rozhodovaní o udelení výnimky nevychádzali zo skutočnosti, že odstrel sa týka jedinca v konkrétnom chránenom území, ktorý ohrozuje bezpečnosť a zdravie ľudí a spôsobuje závažné škody na úrode ako aj ovocných stromoch a je reálny predpoklad, že v tom bude pokračovať, čo je podľa názoru kasačného súdu jediným reálnym východiskom pre aplikáciu § 40 ods. 3 písm. b/, c/ zákona č. 543/2002 Z.z., a to bez ohľadu na rozsah premnoženia medveďov a nutnosť ich regulácie.

56. Vzhľadom na obsah preskúmavaných rozhodnutí žalovaného a prvostupňového správneho orgánu a dostupných podkladov týchto rozhodnutí, nepovažuje kasačný súd za preukázané, že boli naplnené požiadavky § 40 ods. 3 b/, c/ a § 40 ods. 2 v spojení s § 35 ods. 1 b/, e/ zákona č. 543/2002 Z.z. na udelenie požadovanej výnimky z ochrany chránených živočíchov v tom zmysle, že by povolený odstrel jedinca medveďa hnedého za podmienok, ktoré boli uvedené v prvostupňovom rozhodnutí, bol dostatočne odôvodnený a adresný v nadväznosti na obsah žiadosti a že by povoleniu výnimky preukázateľne predchádzala dostatočná snaha o nájdenie uspokojivej alternatívy tak, ako to predpokladá zákon o ochrane prírody.

V. Záver

58. Z uvedených dôvodov kasačný súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy a rovnako prvostupňové rozhodnutie neboli vydané v súlade so zákonnou úpravou povoľovania výnimky z ochrany chránených živočíchov v zmysle § 35 v spojení s § 40 ZOPK, čo krajský súd nesprávne vyhodnotil a preto bol preukázaný dôvod na zmenu rozsudku krajského súdu a zrušenie oboch preskúmavaných rozhodnutí podľa § 462 ods. 2 SSP. Nakoľko sa však jedná o meritórne preskúmavanie veci bez ohľadu na to, že povolená výnimka - odstrel jedného kusa medveďa hnedého, bola v rámci stanovenej lehoty realizovaná, nebolo dôvodné vracať vec na ďalšie konanie správnym orgánom, postačujúce bolo zrušenie napadnutých rozhodnutí. 59. O trovách konania rozhodol kasačný súd v zmysle § 467 ods. 1 a 2 SSP tak, že procesne úspešnému žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu účelne vynaložených trov kasačného konania ako aj konania pred Krajským súdom v Bratislave, o výške ktorých rozhodne krajský súd. Ďalším účastníkom konania, PZ Kriváň Turany a Združenie domových samospráv náhradu trov konania nepriznal, nakoľko pre taký postup neboli splnené zákonné podmienky (§ 467 SSP v spojení s § 169 SSP) . 60. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 30. marca 2022