4Sžk/18/2020

1. Z administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že ďalší účastníci v 1. a 2. rade boli vlastníkmi pozemku v k. ú. D. parc. reg. O. o výmere X.XXX mX. Tento pozemok na severovýchodnej strane susedí s pozemkom parc. reg. O. č. XX, na ktorom je postavená inžinierska stavba - cestná, miestna alebo účelová komunikácia a ktorý prebieha v smere severozápad - juhovýchod.

P. č. XXX/X priamo priliehajú viaceré parcely, na ktorých už sú postavené stavby a ktoré ležia na severozápad alebo na juhovýchod od pozemku ďalších účastníkov v 1. a 2. rade. Susednú severozápadnú parcelu vlastní žalobca, susednú juhovýchodnú parcelu vlastní ďalší účastník v

O. sa nachádza cesta III. triedy č. III/2148, ktorej asfaltový povrch nesiaha až po okraje tejto parcely. 2. Ďalší účastníci (stavebníci) 26. júla 2017 požiadali Obec Dolný Kalník ako stavebný úrad o vydanie stavebného povolenia na stavbu rodinného domu na parc. reg. O. č. XX/X. Projektantom stavby bol ďalší účastník v 3. rade, stavebný dozor mal vykonávať ďalší účastník vo 4. rade. Počas konania stavebníci predložili stavebnému úradu stanovisko Správy ciest Žilinského samosprávneho kraja, ktorá súhlasila s napojením príjazdu k navrhovanej stavbe na cestu III/2148 s určitými podmienkami (najmä bezprašná úprava a dobudovanie konštrukčnej vrstvy vozovky na nespevnenej krajnici). Okresný dopravný inšpektorát Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Martine vo vyjadrení z 22. augusta 2017 súhlasil so zriadením „vjazdu/výjazdu na pozemok parcely č. X. z cesty III/2148“. Aj na základe toho Okresný úrad Martin, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, rozhodnutím z 5. októbra 2017 povolil „zriadenie vjazdu a výjazdu z parcely č. XX/X.. . na cestu III/2148 z dôvodu vybudovania dopravného napojenia.

4. Obec Dolný Kalník stavebným povolením z 27. februára 2018 č. 157/257/2017-2018-Ma povolila stavebníkom stavbu rodinného domu na pozemku parc. reg. O. č. XX/X, pre ktorú určila bližšie podmienky, medzi nimi aj podmienky vyjadrené v rozhodnutí odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácií z 5. októbra 2017 a stanovisku okresného dopravného inšpektorátu z 22. augusta 2017. Zároveň zamietla námietku žalobcu, pretože pozemok ďalších účastníkov v 1. a 2. rade priamo susedí s pozemkom parc. reg. O. č. XX, na ktorom sa nachádza cestná komunikácia. Poukázala pritom na § 4 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky, podľa ktorého musí vlastník pozemku (žalobca) strpieť vecné bremeno spočívajúce v práve mať na pozemku stavbu. Obec zdôraznila,

Rovnako ako stavebný úrad zdôraznil, že na parc. reg. O. č. XX je postavená pozemná komunikácia a táto parcela bezprostredne susedí s parc. reg. O. č. XX/X, na ktorej má byť postavená povoľovaná stavba. Ďalej odkázal na § 1 ods. 3 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov a na technickú normu STN 73 6100. Z nich vyvodil, že na cestnom pozemku je nielen samotné teleso pozemnej komunikácie, ale aj jej časti, takže šírka pozemku môže byť až dvojnásobná oproti šírke samotného asfaltového pásu. Z toho vyvodil, že súčasťou cesty III/2148 môže byť aj pás štyri metre od okraja asfaltu a pozemok žalobcu leží pod týmto štvormetrovým pásom, takže je súčasťou tejto pozemnej komunikácie. Pozemok stavebníkov tak bezprostredne susedí s cestou a medzi nimi nie je žiaden iný pozemok. Samotná cesta je podľa § 3d ods. 2 cestného zákona vo vlastníctve Žilinského samosprávneho kraja.

parc. reg. P. č. XX/X. vo vlastníctve žalobcu je priľahlou plochou. Správny súd považoval v tomto kontexte za nedostačujúci odkaz na technickú normu, ktorá nevymedzuje pojem nehnuteľnosti zaťaženej vecným bremenom podľa zákona č. 66/2009 Z. z. Vytkol žalovanému, že sa nevyrovnal s námietkou žalobcu, že aj keby Žilinský samosprávny kraj bol oprávnený z vecného bremena na parc. reg. P. č. XX/X, nebol oprávnený zriadiť ďalšie vecné bremeno v prospech stavebníkov. Tieto nedostatky spolu s okolnosťou, že technická norma nebola súčasťou administratívneho spisu, spôsobili podľa správneho súdu nepreskúmateľnosť rozhodnutia.

II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej

7. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalovaný domáha zrušenia tohto rozsudku, eventuálne jeho zmeny tak, že sa správna žaloba zamietne. Zdôraznil, že správna žaloba žalobcu neobsahovala žiadne nové skutočnosti v porovnaní s jeho odvolaním, o ktorom žalovaný rozhodol, preto sa žalovaný v konaní o žalobe obmedzil len na odkaz na svoje rozhodnutie. Zopakoval svoje stanovisko, že parc. reg. O. č. XX, na ktorej sa nachádza cesta III/2148, bezprostredne susedí s pozemkom ďalších účastníkov v 1. a 2. rade. Vlastníkom tejto cesty je Žilinský samosprávny kraj na základe zákona. Správny súd podľa žalovaného neprihliadal na to, že vlastníctvo cesty je odlišné od vlastníctva pozemku pod ňou. Žalobca ako vlastník pozemku je podľa zákona č. 66/2009 Z. z. povinný strpieť, že je na ňom umiestnená pozemná komunikácia; jej užívaním sa nijako nemení spôsob využitia jeho pozemku. Stavebníci navyše predložili rozhodnutie odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácií, ktorým bolo povolené zriadenie vjazdu a výjazdu z ich pozemku na cestu III. triedy č. 2148. 8. Žalobca žiadal kasačnú sťažnosť zamietnuť. Správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného, pretože bolo nespreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, nie preto, že sa k žalobe nedostatočne vyjadril. Žalobca už v odvolaní proti stavebnému povoleniu namietal, že jeho pozemok je medzi parc. reg. P. č. XXX/X a parc. reg. O. č. XX/X vo vlastníctve ďalších účastníkov v 1. a 2. rade. Rovnako namietal, že nemožno zistiť konkrétny priebeh cesty v teréne, s čím sa žalovaný dostatočne nevyrovnal. Z cestného zákona nevyplýva tvrdenie žalovaného, že by súčasťou cesty mal byť pás široký 4 metre od asfaltového povrchu. Preto je vykonštruovaný záver, že pozemok žalobcu je súčasťou pozemnej komunikácie.

9. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), na ktorý prešiel výkon súdnictva z najvyššieho súdu (§ 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov), preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) v medziach uplatnených kasačných bodov (§ 453 ods. 2 SSP).

Podstata sporu medzi žalobcom a ďalšími účastníkmi v 1. a 2. rade ako stavebníkmi totiž zjednodušene spočívala v tom, či majú priame napojenie zo svojho pozemku na pozemnú komunikáciu - cestu III/2148 alebo či toto napojenie môžu dosiahnuť len prechodom cez pozemok žalobcu. Stavebný úrad aj žalovaný vo svojich rozhodnutiach vyslovili, že pozemok stavebníkov prilieha k pozemnej komunikácii, takže cez pozemok žalobcu neprechádzajú.

11. Úlohou správneho súdu bolo preskúmať zákonnosť vydaného stavebného povolenia, ako aj rozhodnutia, ktorým bolo stavebné povolenie potvrdené. Tieto napadnuté rozhodnutia boli vydané v spojenom územnom a stavebnom konaní podľa § 39a ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení účinnom do 31. decembra

V prerokúvanej veci však nebolo vôbec sporné, že stavba ďalších účastníkov v 1. a 2. rade má byť podľa stavebného povolenia z 27. februára 2018 umiestnená len na pozemku parc. reg. O. č. XX/ X, ktorý je takisto celkom nesporne v ich vlastníctve. Naopak, z obsahu stavebného povolenia nevyplýva, že by čo len časť stavby mala byť umiestnená na pozemku parc. reg. P. č. XX/X vo vlastníctve žalobcu.

Z citovaných ustanovení tak vyplýva, že prístupnosť stavby je všeobecnou technickou požiadavkou na výstavbu, o ktoré má v územnom konaní a stavebnom konaní dbať predovšetkým stavebný úrad, nie žalobca či iný účastník stavebného konania. Citované zákonné ustanovenia hovoria vyslovene len o prístupe, ale neustanovujú, že by stavebník musel mať k danej pozemnej komunikácii alebo k pozemku pod ňou aj vlastnícke alebo iné vecné právo.

Preto je podľa kasačného súdu pre rozhodnutie vo veci nepodstatná špecifická otázka, či pozemok žalobcu možno považovať za pozemok „pod stavbou“ cesty III/2148 alebo „priľahlú plochu“. Podstatou veci je totiž to, či cesta III/2148 ako inžinierska stavba a samostatný predmet právneho vzťahu siaha až po hranicu pozemku parc. reg.

V odseku 17 svojho rozsudku totiž správny súd vytkol žalovanému, že konkrétny skutkový záver o existencii štvormetrového pásu nevyplýva z administratívneho spisu. Podľa § 191 ods. 1 písm. f) SSP však správny súd môže zrušiť napadnuté rozhodnutie, len ak skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej moci za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu. Citované ustanovenie je tak jedným z konkrétnych prejavov zásady, že súdy v správnom súdnictve nenahrádzajú správne orgány, ale len preskúmavajú zákonnosť ich postupu. Podľa § 34 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), ktorý sa vzťahuje aj na územné a stavebné konania (§ 140 stavebného zákona, správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Výsledkom hodnotenia dôkazov je skutkový stav, ktorý je vyjadrený v rozhodnutí (§ 47 ods. 3 správneho poriadku). Úlohou správneho súdu je potom posúdiť, či v administratívnych spisoch má oporu celý takto zistený

15. V tu prerokúvanej veci žalovaný založil svoje rozhodnutie na kľúčovom skutkovom zistení, že pozemná komunikácia - cesta III/2148 priamo hraničí s pozemkom ďalších účastníkov v 1. a 2. rade, takže majú zabezpečený priamy prístup z nej na svoj vlastný pozemok. Toto zistenie nezaložil len na závere o tom, že súčasťou cesty je vždy pás štyri metre od okraja asfaltového povrchu. Na podporu svojho záveru sa odvolal aj na to, že cesta III/2148 leží na parcele reg. O. č. XX, ktorá sama priamo hraničí s pozemkom stavebníkov. Túto skutočnosť pritom zistil z údajov katastra nehnuteľností. Správny súd tento jeho záver spochybnil s tým, že označenie spôsobu využívania pozemku nemôže byť „jediným určujúcim činiteľom“, pretože nejde o záväzný údaj. Žalovaný však túto okolnosť nepovažoval za „jedinú určujúcu“, ani netvrdil, že by išlo o záväzný údaj katastra. Naopak, žalovaný ju v súlade s citovaným § 34 ods. 5 správneho poriadku podrobil hodnoteniu v spojení s ďalšími čiastkovými závermi (možná šírka pozemnej komunikácie, rozhodnutia odboru cestnej

16. V tejto súvislosti treba pripomenúť už uvedený záver, že pozemná komunikácia ako stavba a pozemky, na ktorých je položená, sú dva samostatné predmety právnych vzťahov. Podľa § 1 ods. 3 cestného zákona pozemnú komunikáciu tvorí cestné teleso a jej súčasti. Cestné teleso je ohraničené vonkajšími hranami priekop, rigolov, násypov a zárezov svahov, zárubných a obkladových múrov, pätou oporných múrov. Žalovanému možno vytknúť, že na posúdenie otázky, čo tvorí pozemnú komunikáciu, sa v prvom rade zameral na technickú normu, jej obsah je však v zásade rovnaký ako podľa citovaného ustanovenia cestného zákona. Z neho totiž plynie, že pozemnú komunikáciu netvorí len vrchná asfaltová vrstva, takže jej hranicu netvorí hranica tejto asfaltovej vrstvy. Naopak, samotné cestné teleso tvoria aj vrstvy pod asfaltovou vrstvou, ktoré spoločne tvoria pozemnú komunikáciu ako inžiniersku stavbu a predmet právneho vzťahu. Takto vymedzené cestné teleso sa v závislosti od terénu môže smerom dolu (od asfaltovej vrstvy) rozširovať, najmä ak je potrebné pod cestou urobiť vyšší násyp. Podľa citovaného ustanovenia v takom prípade hranica pozemnej komunikácie

komunikáciou. 17. V tu prerokúvanej veci treba pripomenúť aj to, že podľa § 3 ods. 1 zákona NR SR č. 162/ 1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov je pozemkom časť zemského povrchu oddelená od susedných častí okrem iného hranicou druhu pozemku alebo rozhraním spôsobu využívania pozemku. Podľa § 3 ods. 3 cit. zák. sa potom parcelou rozumie geometrické určenie a polohové určenie pozemku na príslušnej mape. So správnym súdom možno teda súhlasiť, že spôsob využívania pozemku nie je záväzným údajom katastra nehnuteľností podľa § 70 cit. zák. To však neznamená, že by na tento údaj nebolo možné vôbec prihliadať alebo že by nebolo možné z neho vyvodiť žiadne závery. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí s súlade s výpisom z katastra nehnuteľností skonštatoval, že parc. reg. O. č. XX síce nie je evidovaná na liste vlastníctva, ale v katastri nehnuteľností ako takom evidovaná je a je k nej priradený spôsob využívania s kódom 22 (parcela, na ktorej sú postavené inžinierske stavby - cesty, miestne a účelové komunikácie).

Táto hranica je zároveň aj hranicou parcely reg. O. č. XX/X, na ktorej má byť postavená stavba ďalších účastníkov v 1. a 2. rade. 18. Správny súd však význam uvedených údajov neposúdil správne. Takisto ich nezhodnotil vo vzájomnej súvislosti s celý obsahom administratívneho spisu. Predovšetkým nevzal do

Zo snímok z katastrálnej mapy, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu, takisto vyplýva, že juhozápadná hranica parcely reg. O. č. XX (pozemku, na ktorom je podľa katastra nehnuteľností postavená inžinierska stavba - pozemná komunikácia) je tak v častiach, ktoré ležia na severozápad a na juhovýchod od pozemku stavebníkov, v zásade zhodná s hranicou parc. reg. P. č. XXX/X, ktorá bola prevedená na Žilinský samosprávny kraj ako parcela, na ktorej je postavená pozemná komunikácia (porov. LV č. XXX. pre k. ú. D., ktoré je založené v spise). Len v mieste, kde parcela reg. O. č. XX hraničí s parcelou ďalších účastníkov v 1. a 2. rade (a ešte aj s vedľajším pozemkom), je medzi parcelu reg. P. č. XXX/X a parcelu stavebníkov vklinená parc. reg. P. č. XX/X vo vlastníctve žalobcu.

IV. Záver

19. Správny súd tak vec nesprávne právne posúdil, ak zrušil rozhodnutie žalovaného z 5. júna 2018 podľa § 191 ods. 1 písm. d) a f) SSP z tých dôvodov, ktoré uviedol vo svojom rozsudku. Kasačná sťažnosť je tak v zmysle uplatneného sťažnostného bodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP dôvodná, v dôsledku čoho kasačný súd podľa § 462 ods. 1 SSP napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. 20. Správny súd o správnej žalobe rozhodne znova, viazaný právnym názorom vysloveným v tomto rozsudku (§ 469 SSP). Osobitne správny súd bude dbať na § 134 ods. 1 SSP, podľa ktorého je zásadne viazaný žalobnými bodmi správnej žaloby. Preto sa v novom konaní nebude zaoberať okolnosťami, ktoré v správnej žalobe neboli namietané (napríklad otázkou, či technická norma má alebo nemá byť súčasťou administratívneho spisu). Naopak, sústredí sa na posúdenie kľúčovej spornej otázky, či pozemok stavebníkov má priame napojenie na cestu III/ 2148, teda či táto cesta (ako inžinierska stavba s hranicami vymedzenými v zmysle § 1 ods. 3 cestného zákona) hraničí priamo s ich pozemkom alebo nie. 21. Trovy konania o tejto kasačnej sťažnosti sú súčasťou trov konania, o ktorých podľa § 467 ods. 3 SSP rozhodne správny súd v novom rozhodnutí vo veci samej. 22. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 30. novembra 2021