4Sžk/19/2021

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej, zo sudkyne Mgr. Kristíny Babiakovej a zo sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. (sudca spravodajca), vo veci žalobcov (sťažovateľov): 1. I.. F. Q., nar. XX. N. XXXX, bytom W. XXXX/X, XXX XX C. L., 2. I.. T. T., nar. XX. J. XXXX, bytom F. XXXX/ XX, XXX XX C. L., obaja právne zastúpení: JUDr. Juraj Lukáč, advokát, so sídlom Námestie sv. Egídia 11/6, 058 01 Poprad, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky (pôvodne: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky), so sídlom Tomášikova 14366/64A, 831 04 Bratislava, za účasti ďalších účastníkov konania: 1. R. Q., nar. XX. R. XXXX, bytom R. XXX/XX, XXX XX C. L., 2. D. D., nar. XX. L. XXXX, bytom W. XX/XXXX, XXX XX C. L., 3. I.. U. W., nar. XX. J. XXXX, bytom S. X, XXX XX C. L., 4. Železnice Slovenskej republiky, so sídlom Klemensova 8, 813 61 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 29154/2018/SV/84401 z 8. novembra 2018, o kasačnej sťažnosti žalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 30 S 3/ 2019-184 z 24. novembra 2020, takto

rozhodol:

Senát č. 8 Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky postupuje vec vedenú pod sp. zn. 4 Sžk 19/2021 veľkému senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky.

Odôvodnenie

I. Vymedzenie predkladanej otázky

3. Z administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej len „prvostupňový správny orgán“ alebo „správny orgán prvého stupňa“) rozhodnutím č. OU-ZA-OVBP2/V/2018/005567-023/DAA z 29. júna 2018 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“ alebo „predmetné rozhodnutie“) rozhodol o návrhu Železníc Slovenskej republiky (ďalej len „vyvlastniteľ“ alebo „ďalší účastník v 4. rade“) na vyvlastnenie pozemkov - odňatím vlastníckeho práva k pozemkom, resp. k jeho častiam, za účelom realizácie stavby „Modernizácia železničnej trate Žilina - Košice, úsek trate Liptovský Mikuláš - Poprad - Tatry (mimo)“ v k. ú. C. L. tak, že: - v zmysle § 13 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní vyvlastnil vo verejnom záujme v rozsahu geometrických plánov č. 204-5/2013 zo 7. februára 2013, č. 204-9/2013 z 26. februára 2013, č. 204-73/2012 z 28. februára 2013, č. 204-74/2012 z 26. marca 2013, č. 204-75/2012 z 30. apríla 2013 a č. 204-76/2012 z 24. mája 2013, trvalým odňatím vlastníckeho práva

orgán prvého stupňa odkázal na súd bez prerušenia konania v zmysle § 13 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní. 4. Vyvlastňovaní podali proti prvostupňovému rozhodnutiu obsahovo totožné odvolania, v ktorých okrem iného namietali, že výška náhrady určená znaleckým posudkom č. 42/2017, ktorý bol predložený vyvlastniteľom, sa nerovná výške primeranej ceny za uvedené pozemky. Argumentovali nimi predloženým znaleckým posudkom č. 114/2016, vypracovaným I..

5. Vyvlastniteľ vo vyjadrení k odvolaniam uviedol, že v konaní nebolo preukázané a ani to nevyplynulo z podaných odvolaní vyvlastňovaných, že by znalecký posudok č. 42/2017 mal vady, pre ktoré by nemohol byť v konaní použitý. Žiadna takáto vada nevyplýva ani z vyjadrenia spracovateľa znaleckého posudku č. 114/2016 predloženého vyvlastňovanými. Naopak práve Ústav súdneho inžinierstva vo svojom vyjadrení zo 16. decembra 2016 detailne porovnal závery a postupy v znaleckom posudku predloženom vyvlastňovanými a detailne vysvetlil, prečo nie je možné s jeho závermi súhlasiť. Predložený znalecký posudok č. 42/2017 tak podľa neho spĺňa všetky požiadavky stanovené zákonom o vyvlastňovaní.

Správny orgán nie je oprávnený hodnotiť správnosť postupu znalca v znaleckom posudku, pretože znalecký posudok je dôkaz, ktorý správny orgán nehodnotí z hľadiska obsahovej správnosti, ale len z hľadiska, či úvahy znalca nie sú v rozpore so zásadami logiky a skutkovým stavom tak, ako sa tento javí z dôkazov vykonaných pred správnym orgánom. Ďalej žalovaný uviedol, že vyvlastňovaní ako účastníci konania sa môžu v súlade s § 14 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní domáhať preskúmania výroku o náhrade v súdnom konaní a žaloba musí byť podaná v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení. Zmeškanie tejto lehoty nemožno

7. V správnej žalobe proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného žalobcovia zopakovali argumentáciu z konania pred správnymi orgánmi a zdôraznili, že v správnom konaní nežiadali vyššiu náhradu za vyvlastnené pozemky, ale predloženým znaleckým posudkom č. 114/2016 spochybnili dôkaz vyvlastniteľa o určení primeranej výšky náhrady podľa zákona o

9. Vyvlastniteľ navrhol správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Vo svojom vyjadrení uviedol, že prieskum výroku o výške náhrady za vyvlastnenie je súkromnoprávnej povahy, a teda spadá do právomoci civilného súdu. Pokiaľ by aj prieskum tohto výroku spadal do právomoci správnych súdov, nemal by byť predmetom tohto súdneho konania, keďže nemohol byť ani predmetom prieskumu zo strany žalovaného v odvolacom konaní.

Na záver dodal, že pokiaľ by správny súd usúdil, že má právomoc preskúmavať aj výrok podľa § 13 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní a zároveň by správna žaloba nebola podaná oneskorene, pridržiava sa svojho vyjadrenia k odvolaniu proti prvostupňovému rozhodnutiu.

poskytne. Uvedené riešenie bolo prijaté z dôvodu, že prax ukázala, že rozhodovanie vo veciach náhrady je v sporných prípadoch nad rámec možností vyvlastňovacieho orgánu.“ 11. Ďalej správny súd uviedol, že predmetom odvolacieho správneho konania môžu byť len výroky o vyvlastnení podľa § 13 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní, nie výrok o určení primeranej náhrady podľa § 13 ods. 3 cit. zák., keďže v zmysle § 14 ods. 2 veta druhá cit. zák. je na preskúmavanie výrokov podľa § 13 ods. 3 príslušný civilný súd, a to na základe žaloby podanej v lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení.

12. Správny súd mal za to, že vzhľadom na vyššie uvedené nemohol posúdiť dôvodnosť žalobných námietok týkajúcich sa výroku o určení náhrady, a to ani pokiaľ išlo o námietky spornosti primeranej náhrady plynúcej zo znaleckých posudkov. Tiež uviedol, že mu neprináležalo vysporiadať sa ani s námietkou ohľadom pochybenia správneho orgánu, pokiaľ tento nevykonal ďalšie dokazovanie v otázke primeranej náhrady, ale bez opory v zákone sa jednostranne priklonil k cene predloženej vyvlastniteľom, keďže táto námietka sa týka procesného postupu, ktorý predchádzal vydaniu výroku napadnutého rozhodnutia o priznanej náhrade, ktorý nemôže byť predmetom súdneho prieskumu. Namietané pochybenie podľa správneho súdu nie je procesnou vadou, ktorá by mala vplyv na výrok rozhodnutia žalovaného, ktorý súd preskúmava z hľadiska zákonnosti v tomto súdnom konaní, t. j. na výrok o vyvlastnení. 13.

sťažovateľov. Sťažovatelia nenamietali otázku samotnej výšky primeranej náhrady za prechod vlastníckeho práva, ale nezákonnosť procesného postupu správnych orgánov, akým k určeniu výšky primeranej náhrady správne orgány v priebehu konania dospeli.

III. Argumentácia predkladajúceho senátu

predpisov). Vec bola predložená Najvyššiemu súdu 6. mája 2021 tzn., že od 1. augusta 2021 je na konanie o nej príslušný Najvyšší správny súd. Vec bola náhodným spôsobom pridelená senátu č. 5 Najvyššieho správneho súdu a v tomto senáte bola pridelená sudkyni spravodajkyni

18. Predkladajúci senát zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenými osobami (§ 442 ods. 1 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP), a má predpísané náležitosti (§ 57 SSP a § 445 SSP).

20. V rámci rozhodovacej činnosti Najvyššieho správneho súdu predkladajúci senát identifikoval rozhodnutie tunajšieho súdu sp. zn. 8 Sžk 20/2019 z 30. marca 2022, v ktorom senát v obdobnej veci, s totožným odôvodnením v rozsudku správneho súdu (sp. zn. 30 S 54/ 2018 z 19. marca 2019) vo vzťahu k právnej otázke riešenej v tomto uznesení, sformuloval v bode 35 nasledujúci právny názor: „Najvyšší správny súd sa v tejto súvislosti stotožnil so závermi krajského súdu, ktorý námietku ohľadne výšky určenej primeranej náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva vyhodnotil ako nedôvodnú. Nad rámec dôvodov vedúcich k takémuto záveru, ktoré krajský súd podrobne vysvetlil v bodoch 35 až 37 kasačnou sťažnosťou napadnutého rozsudku poukazuje najvyšší správny súd aj na skoršiu judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozsudku sp. zn. 4Sžk/13/2018 z 8. októbra 2019 uzavrel, že „V súvislosti s námietkou nedostatočného odôvodnenia výšky náhrady za predmet vyvlastnenia zdôrazňuje, že právne predpisy

výhodnejšie. Otázka výšky náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva (resp. jej prieskumu) je však v intenciách § 13 ods. 3 písm. b) text za bodkočiarkou zákona č. 282/2015 Z. z. („s požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkáže vyvlastneného bez prerušenia konania na súd“) a § 14 ods. 2 zákona č. 282/2015 Z. z. zverená do kompetencie civilného súdu. Krajský súd teda dospel k správnemu záveru, keď konštatoval deficit svojej kompetencie preskúmať výrok o určení náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva.“

. .)“ 22. V obdobnom zmysle formuloval závery Najvyšší správny súd aj v rozhodnutí sp. zn. 8 Sžk 28/2019 z 30. septembra 2021, keď v bodoch 30 a 31 uviedol: „Kasačný súd ďalej aj v nadväznosti na vyššie uvedené ako i svoje závery týkajúce sa preskúmateľnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy o určení výšky náhrady za vyvlastnenie v správnom súdnom preskúmavacom konaní poukazuje na to, že takéto preskúmanie rozhodnutia pochopiteľne nemôže byť „bezobsažné“, t.j. v konaní pred správnym súdom žalobca musí mať možnosť namietať nedostatky, ktorými bolo zaťažené konanie a rozhodovanie orgánu verejnej správy o určení výšky náhrady za vyvlastnenie. Ide však predovšetkým o vady týkajúce sa postupu správneho orgánu, ktoré by mali vplyv na zákonnosť výroku o určení náhrady za vyvlastnenie, medzi ktoré patrí napr. neobstaranie zákonom stanovených podkladov pre rozhodnutie, či nedodržanie procesného postupu s tým spojeného (zabezpečenie odborného vyjadrenia alebo vysvetlenia znalca) a pod. Napokon žalobca v tomto smere vytýkal orgánu verejnej správy viacero pochybení týkajúcich sa nezákonnosti jeho postupu, resp. rozhodnutia,

. .)“ 23. Predkladajúci senát tak dospel k záveru (aj vzhľadom na obdobnú vec, s totožným odôvodnením v rozsudku správneho súdu vo vzťahu k riešenej právnej otázke), že je potrebné sa odchýliť od právneho názoru vyjadreného v rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 8 Sžk 20/2019 z 30. marca 2022, v ktorom tunajší súd v kontexte odôvodnenia správneho súdu vo všeobecnosti skonštatoval, že správny súd správne konštatoval deficit svojej kompetencie preskúmať výrok o určení náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva, pretože otázka prieskumu výšky náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva je v intenciách § 13 ods. 3 písm. b) text za bodkočiarkou zákona č. 282/2015 Z. z. [pozn. predkladajúceho senátu ide o ustanovenie § 13 ods. 3 písm. a)] a § 14 ods. 2 cit. zák. zverená do kompetencie civilného

24. V zmysle ustanovenia § 1 zákona o vyvlastňovaní predmetom tejto zákonnej úpravy je odňatie vlastníckeho práva, obmedzenie vlastníckeho práva k pozemku alebo ku stavbe, zriadenie, obmedzenie, zrušenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu k pozemku alebo ku stavbe, obmedzenie, zrušenie práv tretích osôb k pozemku alebo ku stavbe, ak je to nevyhnutné pre uskutočnenie stavby alebo opatrenia v nevyhnutnej miere, vo verejnom záujme a na účel podľa osobitných zákonov a za primeranú náhradu. V zmysle § 4 ods. 1 cit. zák. vyvlastnenému patrí za vyvlastnenie primeraná náhrada, ktorá sa poskytuje v peniazoch.

neustanovuje inak. V zmysle § 7 ods. 1 cit. zák. je na konanie o vyvlastnení príslušný okresný úrad v sídle kraja, v územnom obvode ktorého sa nachádza pozemok alebo stavba, o ktorej sa má konať, ak osobitný zákon neustanovuje inak. V zmysle § 13 cit. zák. ak sú splnené podmienky vyvlastnenia ustanovené zákonom o vyvlastňovaní, vyvlastňovací orgán rozhodne samostatnými výrokmi o vyvlastnení práv k pozemku alebo ku stavbe a o náhrade za vyvlastnenie a o spôsobe jej úhrady (ods. 1). Výrokmi o náhrade za vyvlastnenie vyvlastňovací orgán určí primeranú náhradu za vyvlastnenie, ktorá prislúcha jednotlivým vyvlastneným a určí lehotu podľa § 6 ods. 1, 2 alebo ods. 3 a spôsob jej zaplatenia, ak nedôjde medzi vyvlastniteľom a vyvlastňovaným k dohode o náhrade za vyvlastnenie, vyvlastňovací úrad určí náhradu za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote pozemku alebo stavby, alebo všeobecnej hodnote práva zodpovedajúceho vecnému bremenu na základe znaleckého posudku (§ 9 ods. 2 písm. f/); s požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkáže vyvlastneného

O tomto súkromnoprávnom nároku však na základe § 13 ods. 1 a 3 zákona č. 282/2015 Z. z. rozhoduje v prvom rade vyvlastňovací orgán, ktorým je podľa § 7 cit. zák. okresný úrad v sídle kraja. Okresný úrad

v správnom súdnictve. Z § 18 ods. 1 zákona č. 282/2015 Z. z. napokon vyplýva, že vo vyvlastňovacom konaní sa postupuje podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, takže jeho výsledkom je rozhodnutie v zmysle § 3 ods. 1 písm. b) SSP. Výrok tohto rozhodnutia o náhrade za vyvlastnenie je potom v zmysle výslovného ustanovenia § 14 ods. 2 zákona č. 282/2015 Z. z. preskúmateľný v správnom súdnictve na základe žaloby, ktorou je všeobecná správna žaloba podľa § 177 a nasl.

. .)“ 26. V oboch vyššie uvedených rozhodnutiach kompetenčný senát Najvyššieho súdu a Najvyššieho správneho súdu, ako aj kompetenčný senát Najvyššieho súdu dospeli k jednoznačnému záveru, že výrok rozhodnutia o náhrade za vyvlastnenie podľa § 13 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní je preskúmateľný v správnom súdnictve v zmysle § 14 ods. 2 cit. zák. na základe všeobecnej správnej žaloby, s čím sa predkladajúci senát v plnom rozsahu

28. Preto sa aj predkladajúci senát prikláňa k argumentácii iného senátu obsiahnutom v rozhodnutí sp. zn. 8 Sžk 28/2019 a v súlade s touto dodáva, že žalobca môže v správnom súdnom konaní v rámci vymedzených žalobných bodov namietať určité procesné pochybenia orgánu verenej správy, ktoré by mohli mať vplyv na zákonnosť výroku o určení náhrady za vyvlastnenie v zmysle § 13 ods. 3 písm. a) cit. zák. K takýmto procesným pochybeniam možno podľa predkladajúceho senátu zaradiť vady týkajúce sa postupu orgánu verejnej správy pri vydávaní rozhodnutia ako napr., že orgán verenej správy nepostupoval v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, odňal účastníkom konania možnosť oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia, neobstaral zákonom požadované podklady potrebné pre rozhodnutie, nedodržal postup v zmysle § 4 ods. 4 cit. zák., prípadne že výrok jeho rozhodnutia neobsahoval zákonom predpísané náležitosti.

30. Predkladajúci senát tiež konštatuje, že prieskum výroku rozhodnutia o náhrade za vyvlastnenie podľa § 13 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní v správnom súdnictve na základe všeobecnej správnej žaloby, nevylučuje zároveň aj podanie civilnej žaloby v civilnom sporovom konaní podľa § 13 ods. 3 písm. a) veta za bodkočiarkou cit. zák., keď s požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie vyvlastňovací orgán odkáže vyvlastneného bez prerušenia konania na súd. V praxi by to konkrétne znamenalo, že výrok o vyvlastnení práv k pozemku alebo ku stavbe v zmysle § 13 ods. 2 cit. zák. nadobudne po rozhodnutí druhostupňového správneho orgánu právoplatnosť, pričom vyvlastňovaný, ktorý nie je spokojný s náhradou za vyvlastnenie, má možnosť podať žalobu na civilný súd bez nutnosti toho, žeby vyvlastňovací orgán musel prerušiť správne vyvlastňovacie konanie, pokiaľ vyvlastňovaný takýto nárok v konaní uplatní. Žaloba by tak smerovala proti vyvlastniteľovi (nie proti orgánu verejnej správy), pričom vyvlastňovaný by sa v žalobe mohol domáhať už iba navýšenia náhrady

nárok aj predmetom správneho súdneho konania v rozsahu, v akom bol priznaný rozhodnutím vyvlastňovacieho orgánu, pretože toto rozhodnutie možno preskúmať na základe správnej žaloby. . .“ Tento záver korešponduje s názorom predkladajúceho senátu v bode 25, nakoľko kompetenčný senát vo svojom rozhodnutí sp. zn. 18 Skomp 9/2022 ďalej bližšie upresňuje, že „koniec koncov, tak ako v správnej žalobe môže žalobca ako žalobný bod namietať, že určité procesné pochybenia orgánu verejnej správy sú relevantné práve preto, že vyústili do nízkej vyvlastňovacej náhrady, tak zasa v žalobe o zaplatenie vyššej náhrady podľa § 13 ods. 3 písm. a) zákona č. 282/2015 Z. z. možno namietať, že príliš nízka vyvlastňovacia náhrada bola práve dôsledkom takýchto procesných pochybení.“ Predkladajúci senát tak zastáva názor, že uvedený prístup tzv. duálnej súdnej ochrany bol vo vzťahu k výroku o náhrade za vyvlastnenie v zmysle § 13 ods. 3 písm. a) cit. zák., keď súdna ochrana je poskytovaná ako civilnými súdmi na základe civilnej žaloby, tak aj správnym súdnictvom na základe všeobecnej správnej žaloby,

IV. Záver

32. Z uvedených dôvodov predkladajúci senát dospel k záveru, že rozhodnutie vo veci je závislé od výkladu § 13 ods. 3 písm. a) v spojení s § 14 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní, a to, či a v akom rozsahu tieto ustanovenia zakladajú právomoc správnych súdov preskúmavať na základe všeobecnej správnej žaloby čiastkový výrok o náhrade za vyvlastnenie v správnom súdnictve. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, na túto otázku boli v rozhodovacej praxi senátov Najvyššieho správneho súdu vyslovené rôzne právne názory (vychádzajúc z rozhodnutia sp. zn. 8 Sžk 20/2019 alebo z konkurujúceho právneho názoru vysloveného v rozhodnutiach sp. zn. 1 Sžk 42/2021, 8 Sžk 28/2019, 18 Skomp 9/2022 ako aj rozhodnutie Najvyššieho súdu 1 KO 13/2020). Predkladajúci senát by sa tak akýmkoľvek rozhodnutím vo veci odklonil minimálne od jedného z nich. 33. Predkladajúci senát má tak za to, že sú splnené podmienky, aby bola táto vec postúpená veľkému senátu v zmysle § 22 ods. 1 písm. a) SSP, ktorého úlohou je zabezpečovať jednotnosť judikatúry Najvyššieho správneho súdu. Vzhľadom na posúdenie zvyšných otázok, ktoré sú v kasačnej sťažnosti namietané, predkladajúci senát navrhuje, aby veľký senát podľa § 466 ods. 5 písm. b) SSP rozhodol len o otázke právomoci správnych súdov preskúmavať na základe všeobecnej správnej žaloby čiastkový výrok o náhrade za vyvlastnenie v správnom súdnictve v zmysle zákona o vyvlastňovaní a následne vec postúpil predkladajúcemu senátu kasačného súdu, aby rozhodol o kasačnej sťažnosti žalobcov v zmysle § 466 ods. 6 SSP. 34. Toto uznesenie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.