4Sžk/20/2021

1. Okresný úrad Nitra (ďalej aj len „prvostupňový správny orgán" alebo „stavebný úrad")

prvostupňové rozhodnutie. Žalovaný svoje rozhodnutie založil na nasledujúcich dôvodoch: - stotožnil sa s dôvodmi vydania prvostupňového rozhodnutia, v ktorom prvostupňový správny orgán dospel k záveru, že zmena stavby je v súlade s platným územným plánom obce Lužianky, projektová dokumentácia stavby spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu, ustanoveným stavebným zákonom a osobitnými predpismi a že v projektovej dokumentácii boli zohľadnené podmienky uložené v rozhodnutí zo zisťovacieho konania, - nezistil, že by prvostupňový správny orgán porušil žalobcom označené právne normy ani že by na ne nebral náležitý zreteľ, - prvostupňový správny orgán v zmysle § 23 správneho poriadku poskytol všetkým účastníkom konania primeraný čas a možnosť na realizáciu ich práv. Riadne oznámil všetkým účastníkom

stanovenej lehote podanými pripomienkami, stanoviskami a námietkami riadne zaoberal, vysporiadal sa s nimi a rozhodol o nich, - podľa § 32 ods. 2 stavebného zákona sa územné rozhodnutie nevyžaduje na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu, ak priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny. Žalovaný dodal, že stavba je v súlade s platnou územnoplánovacou dokumentáciou obce, v katastrálnom území ktorej sa bude realizovať a územnoplánovacia dokumentácia spĺňa podmienky stanovené v § 32 ods. 2

SR na svojej webovej stránke, - uviedol, že sa nebude vyjadrovať k námietkam týkajúcim sa vplyvov na životné prostredie, týkajúceho sa Strategického parku ako celku, pretože nesúvisia s meritom danej veci (povolenia zmeny stavby). Poukázal na záväzné stanovisko MŽP SR č. 62/2018-1.7/pl 46176/ 2018 z 23.08.2018 (bod 10.6. odôvodnenia), pričom správny orgán prvého stupňa bol v konaní týmto záväzným stanoviskom viazaný,

meritom veci, - ohľadom skutočnosti, že rozhodnutie zo zisťovacieho konania je predmetom súdneho prieskumu, žalovaný poukázal na to, že do spisu nebolo doručené rozhodnutie o správnej žalobe ani o priznaní odkladného účinku žaloby, - povolenie zmeny stavby pred jej dokončením je zákonné, obsahuje všetky zákonné náležitosti, je v súlade s platnou právnou úpravou a vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci.

3. Žalobca podal proti preskúmavanému rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu, ktorou sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. 4. Krajský súd rozsudkom č. k. 26S/21/2019 - 197 zo dňa 13. augusta 2020 žalobu, ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP. Krajský súd svoj rozsudok zdôvodnil nasledovne: - k aktívnej legitimácii žalobcu v tomto správnom súdnom konaní, správny súd podľa § 140 SSP odkázal na bod 35. až 38. odôvodnenia rozsudku v obdobnej veci sp. zn. 11S/60/2018, z ktorého vyplýva že správnu žalobu je potrebné posudzovať v zmysle ust. § 178 ods. 3 SSP, teda ako žalobu podanú zainteresovanou verejnosťou, pretože žalobca žiadny iný dôvod svojej účasti v stavebnom konaní nepreukázal, pričom dôvod jeho účasti musí byť presne definovaný v zmysle ust. § 59 ods. 1 písm. a/ až e/ stavebného zákona, čo je dôležité i z hľadiska posúdenia jeho žalobnej legitimácie na podanie správnej žaloby, - k žalobnému bodu, že v stavebnom konaní, v rámci ktorého sa rozhodovalo o vydaní stavebného povolenia prvej stavby celého súboru stavieb tvoriacich strategický park takýto

v predmetnej veci domáhal zmeny stavby pred jej dokončením, z čoho treba nepochybne vyvodiť záver, že sa nejdená o povolenie prvej stavby v rámci súboru stavieb, a teda projektová dokumentácia v predmetnej veci nemusí obsahovať celkovú situáciu celého súboru stavieb, - k žalobnému bodu týkajúcemu sa neuskutočnenia zisťovacieho konania podľa zákona č. 24/

č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. Tento stav, teda stav v čase právoplatnosti touto žalobou napadnutých rozhodnutí (kedy existovali a stále existujú právoplatné rozhodnutia vydané v konaniach, ktoré tomuto konaniu predchádzali a tieto sú pre správne orgány záväzné) je rozhodujúci i pre správny súd, a to s poukazom na ust. § 135 ods. 1 SSP a z tohto stavu správny súd v predmetnej veci i vychádzal, - k žalobnému bodu, že stavebnému konaniu v danej veci nepredchádzalo územné konanie, a to bez splnenia podmienok podľa § 32 ods. 2 stavebného zákona odkázal správny súd podľa § 140 SSP na bod 31. odôvodnenia rozsudku v obdobnej veci sp. zn. 11S/76/2018 a navyše dodal, že obe kumulatívne podmienky v zmysle § 32 ods. 2 stavebného zákona boli splnené, v dôsledku čoho stavebnému povoleniu nemuselo predchádzať vydanie územného rozhodnutia - rozhodnutia o umiestnení stavby, - k žalobnému bodu, že prvostupňový správny orgán nekonal s osobami, ktoré tvorili zákonný okruh účastníkov konania podľa osobitného zákona, pretože Automotive Nitra Project je iný

výsledkom ktorého bolo vydanie záverečného stanoviska Ministerstva životného prostredia SR č. 4783/2016-1.7/pl zo dňa 04.11.2016 a v tomto ich postupe správny súd nezistil žiadne pochybenie, a preto ani túto námietku nepovažoval za dôvodnú, - k žalobnému bodu, že žalovaný nepreskúmal podľa § 59 ods. 1 správneho poriadku prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu uviedol, že žalovaný si ako odvolací orgán náležite splnil povinnosť vyplývajúcu z § 59 ods. 1 správneho poriadku pričom v súlade s tým sú aj závery žalovaného uvedené v závere odôvodnenia, v ktorom konštatuje, že odvolaním napadnuté rozhodnutie je nielen zákonné, ale aj správne a vychádza zo spoľahlivo zisteného

Preto stavebný úrad tým, že túto informáciu nepojal do textu oznámenia o začatí stavebného konania neporušil žiadne procesnoprávne ustanovenie upravujúce stavebné konanie o povolenie zmeny stavby pred jej dokončením. Všetkým účastníkom konania bolo oznámenie o začatí predmetného stavebného konania doručované v súlade s § 140 stavebného zákona v spojení s § 24 ods.

konania. Absenciou takéhoto odôvodnenia v oznámení o začatí stavebného konania preto v danej veci neporušil orgán verejnej správy prvého stupňa žiadnu procesnoprávnu normu upravujúcu predmetné konanie. Obiter dictum správny súd doplnil, že vecná aj miestna príslušnosť Okresného úradu Nitra, ktorý konal v prvom stupni v preskúmavanom administratívnom konaní ako vecne a miestne príslušný stavebný úrad bola v danej veci podľa

Naopak, za týchto okolností, keď správnej žalobe podanej vo veci právoplatného rozhodnutia o povolení stavby nie je priznaný odkladný účinok, uplatňuje sa domnienka zákonnosti rozhodnutia, vyvolávajúca všetky s daným právoplatným a účinným rozhodnutím spojené právne účinky, - k žalobnej námietke, že v administratívnom konaní nebolo dodržané ustanovenie § 33 ods. 2 správneho poriadku, keďže správny orgán nevyzval žalobcu na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia uviedol, že stavebný úrad v preskúmavanom administratívnom konaní postupoval uvedeným spôsobom a podľa § 61 ods. 1, ods. 3 stavebného zákona a § 33 ods. 2 správneho poriadku poskytol žalobcovi už v oznámení o začatí stavebného konania procesný priestor na oboznámenie sa s podkladmi rozhodnutia a aj ho vyzval na vyjadrenie sa k nim, neporušil žiadne procesné práva žalobcu, ktoré mu vyplývajú z uvedených ustanovení stavebného zákona a správneho poriadku.

ani na pojednávaní uskutočnenom dňa 13.08.2020, preto nemohol žalobca už účinne rozšíriť žalobné dôvody správnej žaloby. Preto správny súd na vyjadrenie žalobcu na pojednávaní dňa 13.08.2020 v rozsahu, v ktorom bolo podľa obsahu pokusom o nepriame doplnenie žaloby o ďalšie žalobné dôvody, neprihliadal.

SSP. 6. Kasačnú sťažnosť odôvodnil nasledovne: - správny súd nesprávne právne posúdil žalobnú legitimáciu v zmysle § 178 ods. 3 SSP, pretože sťažovateľ odvodzuje svoju žalobnú legitimáciu aj z ustanovenia § 178 ods. 1 SSP, keďže bol preskúmavaným rozhodnutím žalovaného ukrátený na svojich právach z dôvodu, že je vlastníkom priamo susediacich pozemkov, - trval na tom, že stavba, ktorej povolenie zmeny je predmetom preskúmavaného rozhodnutia je súčasťou stavby „Príprava strategického parku Nitra" a teda sa jedná o súbor stavieb. Stavebník nedoložil žiadny zastavovací plán celého súboru stavieb, čo je v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 vyhlášky č. 453/2000 Z. z., - aplikácia právneho režimu podľa § 32 ods. 2 stavebného zákona je možná len v prípade povoľovania stavieb tvoriacich významnú investíciu v podobe výstavby strategického parku ako takého, ale nie v prípade povoľovania stavieb tvoriacich jednotlivé ďalšie významné investície, na základe samostatného osobitného osvedčenia o významnej investícii alebo investície, ktoré sa budú realizovať v rámci strategického parku,

- správny súd sa vôbec nezaoberal žalobnými námietkami týkajúcimi sa toho, že žalovaný sa nezaoberal riešením dopravného napojenia, resp. vyústenia dopravy na cestu I/64, - správny súd sa nezaoberal námietkou ktorú sťažovateľ vzniesol proti obsahu záväzného stanoviska MŽP SR č. 62/2018-1.7/pl 46176/2018 z 23.08.2018, - zotrval na svojej argumentácii uvedenej v správnej žalobe týkajúcej sa toho, že v oznámení o začatí stavebného konania absentuje údaj o tom, či prebehlo vo vzťahu k povoľovanej stavbe konanie podľa zákona o EIA, a že nie je zrejmé, či oznámenie bolo doručované verejnou vyhláškou, aby sa o ňom mohli dozvedieť aj účastníci z procesu EIA, - správny súd sa nezaoberal žalobným bodom týkajúcim sa nesprávneho určenia okruhu účastníkov stavebného konania, - správny súd sa nevysporiadal s potrebou aplikácie Aarhuského dohovoru porušeného žalovaným tým, že sa relevantne nezaoberal podaniami a opravnými prostriedkami

9. Ďalší účastník konania v 1. rade ku kasačnej sťažnosti uviedol, že je podľa jeho názoru nedôvodná a poskytol k jej obsahu nasledovné vyjadrenie: - sťažovateľ len duplikuje argumenty už uplatnené v konaní pred správnym súdom, ktorý sa týmito dôvodmi už dôsledne zaoberal - správnu žalobu sťažovateľa je potrebné posudzovať v zmysle § 178 ods. 3 SSP, pričom nepreukázal porušenie verejného záujmu v oblasti životného prostredia a nepreukázal ani zásah do jeho subjektívnych práv, - v predmetnej veci nenastal prípad, kedy sa v zmysle § 12 ods. 1 stavebného zákona spracúva územný plán zóny pre časť obce - interpretácia zákona o EIA je nesprávna, nakoľko v zmysle tohto zákona sa nevyžaduje posudzovanie strategického parku ako je tento definovaný v zákone č. 175/1999 Z. z.. - usporiadanie strategického parku vyplýva zo zastavovacieho plánu, ktorý už bol predložený v rámci stavebného povolenia na prvý stavebný objekt areálu. Vydaním takéhoto stavebného povolenia sa stal zastavovací plán záväzný pre priestorové usporiadanie daného územia - dopravné napojenie sa neriešilo v tomto stavebnom konaní a preto námietky voči nemu považuje za bezpredmetné,

IV. Konanie pred kasačným súdom

Podľa § 32 ods. 2 stavebného zákona územné rozhodnutie sa nevyžaduje na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu, ak priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny. Podľa § 61 ods. 1 stavebného zákona stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním. Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná.

14. Kasačný súd pri posudzovaní dôvodnosti jednotlivých bodov uplatnených v kasačnej sťažnosti zistil, že mnohé z nich už v rámci svojej činnosti boli predmetom právneho posúdenia v kasačnom konaní. V dôsledku uvedeného kasačný súd pri takto vyriešených obsahovo totožných kasačných bodoch len jednotlivo poukazuje na právne posúdenie v obdobných veciach podľa § 464 ods. 1 SSP, ktoré považuje za relevantné a dostatočne zdôvodnené.

Krajský súd dospel k záveru, že v priebehu stavebného konania bolo nepochybné, pričom žalobca nepreukázal opak, že nesplnil ani jeden z predpokladov uvedených v § 59 ods. 1 písm. a/, b/, dae/ Stavebného zákona, ktorým by sa zadefinoval ako účastník stavebného konania. Z vyššie uvedeného potom vyplýva, že správne orgány konali so žalobcom ako s účastníkom stavebného konania v zmysle § 59 ods. 1 písm. c/ Stavebného zákona, čo znamená, že žalobca bol účastníkom stavebného konania ako osoba, ktorej toto oprávnenie vyplývalo z osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 24/ 2006 Z.z.") (§ 24 až 27 tohto zákona), teda ako dotknutá verejnosť, nakoľko v konaní podľa tretej časti vyššie uvedeného zákona (posudzovanie navrhovaných činností) uplatnil postup podľa § 24 ods. 3, resp. 4 tohto zákona, teda podal odôvodnené písomné stanovisko k zámeru navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project - Fáza 2", ktorej zámer posúdilo Ministerstvo

7. S poukazom na uvedené bol potom krajský súd toho názoru, že žalobu žalobcu je potrebné posudzovať v zmysle § 178 ods. 3 SSP, teda ako žalobu podanú zainteresovanou verejnosťou, pretože nestačí tvrdiť, že žalobca sa prihlásil do stavebného konania, ale dôvod jeho účasti musí byť presne definovaný v zmysle § 59 ods. 1 písm. a/ až e/ Stavebného zákona, čo je dôležité i z hľadiska posúdenia ďalšej žalobnej legitimácie na podanie správnej žaloby.

9. Samotná žalobná argumentácia žalobcu spočívala v tvrdeniach, že stavby, ktoré boli predmetom stavebného konania sa realizujú v rámci navrhovanej činnosti, ktorá podľa tvrdení správnych orgánov nepodlieha povinnému posudzovaniu vplyvov na životné prostredie podľa

16. K sťažovateľom namietanej nesprávnej aplikácii § 32 ods. 2 stavebného zákona a s tým súvisiacej námietky toho, že k vydaniu stavebného povolenia došlo nezákonne, pretože stavby nie sú v súlade s územným plánom mesta Nitra a teda sa malo uskutočniť územné konanie, kasačný súd odkazuje na znenie rozsudku kasačného súdu sp. zn. 8Sžk/42/2020 zo dňa 24.

Na výstavbu automobilového výrobného podniku v rámci strategického parku v Nitre bolo vydané Osvedčenie o významnej investícii č. 13489/2016-1000-02437 zo dňa 14.01.2016 podľa § 3 ods. 2 zákona č. 175/1999 Z. z. V uvedenej právnej veci je zrejmé, že stavba, ktorá sa realizuje v rámci stavebného povolenia v k. ú. Y., je umiestnená v súlade s platnou územnoplánovacou dokumentáciou Obce Lužianky, v ktorej je riešené funkčné využívanie územia.

35. Krajský súd v odôvodnení rozsudku konštatoval, že v predmetnej veci je nepochybné, že stavebné povolenie sa týkalo stavby „Automotive Nitra - Project - E1 Budovy" v rozsahu stavebných objektov, teda výstavby, ktorá sa realizuje za účelom výstavby nového automobilového výrobného podniku (v rámci strategického parku v Nitre).

Nad rámec vyššie citovaného právneho názoru kasačný súd upozorňuje na skutočnosť, že namietaná nesprávna aplikácia § 32 ods. 2 stavebného zákona nie je relevantná vo vzťahu k rozhodnutiu o zmene stavby pred jej dokončením, ale bola relevantná k vydaniu prvotného stavebného povolenia. Stavba „Automotive Nitra Project" v rozsahu daného stavebného objektu SO 510 Vstupná kontrola expedície/Logistík Outbound A (LOA) bola povolená rozhodnutím stavebného úradu č. OU-NR-OVBP2-2017/033398-8 zo dňa 19.10.2017, právoplatným dňa 26.03.2018, ktorého preskúmania v súvislosti s danou námietkou porušenia § 32 ods. 2 stavebného zákona sa mohol sťažovateľ domáhať v osobitnom konaní.

K námietke sťažovateľa, že v rámci strategického parku neprebehlo zisťovacie konanie v zmysle zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie kasačný súd uvádza, že predmetom tohto konania nie je preskúmanie zákonnosti rozhodnutí o posudzovaní vplyvov strategického parku Nitra na životné prostredie, ale preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o povolení zmeny stavby „Automotive Nitra project", súbor stavieb SS 600 Technická infraštruktúra, v rozsahu stavebného objektu: SO 601 Energetické centrum a v rozsahu prevádzkových súborov: PS 601 Systém zemného plynu a spalín, PS 602 Systém horúcej vody, PS 603 Systém stlačeného vzduchu, PS 604 Chladiaci systém, PS 605 Dieselagregát, PS 606 Prevádzkový rozvod silnoprúdu, PS 607 Systém riadenia technologických procesov.

dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, odbor štátnej stavebnej správy rozhodnutím č. 19621/2016/B625-SV/45680/Ra zo dňa 21.07.2016. Krajský súd v odôvodnení rozsudku poukázal na skutočnosť, že stavebnému konaniu v tejto veci predchádzalo zisťovacie konanie, v ktorom Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia vydal dňa 08.10.2015 rozhodnutie č. OU-

20. Krajský súd zároveň poukázal na záverečné stanovisko č. 4783/2016-1.7/pl. zo dňa 04.11.2016 k navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project - Fáza 2", v ktorom Ministerstvo životného prostredia SR, odbor posudzovania vplyvov na životné prostredie vyjadrilo súhlas s navrhovanou činnosťou za predpokladu splnenia tam uvedených podmienok a realizácie

21. Kasačný súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v priebehu stavebného konania o zmene stavby pred jej dokončením Ministerstvo životného prostredia SR vydalo dňa 20.09.2017 záväzné stanovisko pod č. 43245/2017, v zmysle ktorého návrh spoločnosti Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. na začatie konania o zmene stavby pred jej dokončením je z koncepčného hľadiska v súlade so zákonom č. 24/2006 Z. z,, s rozhodnutiami vydanými Ministerstvom životného prostredia SR a ich relevantnými podmienkami. Na základe uvedeného vyhodnotil

Najvyšší správny súd zastáva názor, že žalobca v kasačnej sťažnosti namietal v zásade tie isté skutočnosti, ktoré tvorili argumentačné jadro podanej správnej žaloby a s ktorými sa krajský súd náležitým spôsobom vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku.

Zmyslom a účelom tohto ustanovenia je zamedziť tomu, aby kasačný súd rozhodoval o rozsiahlejšom návrhu, než o akom mohol rozhodovať krajský súd. Takouto novotou sú napríklad skutočnosti (sťažovateľove domnienky bez ich akéhokoľvek preukázania) uvedené v časti III.I kasačnej sťažnosti týkajúce sa osoby R.. N. Z. W. a jeho údajnej predpojatosti a kasačný súd sa nimi teda nebude bližšie zaoberať. Nad rámec žalobných bodov sťažovateľ namietal aj porušenie § 33 ods. 2 Správneho poriadku a nerešpektovanie Aarhuského dohovoru, na ktoré však z rovnakých dôvodov ako konštatoval vyššie nebude prihliadať.

SSP, ktoré striktne ustanovujú, že žalobca môže meniť rozsah a dôvody žaloby, rozšíriť alebo doplniť ju o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby, ktorá bola pre sťažovateľa ako zainteresovanú verejnosť dva mesiace odo dňa nadobudnutia právoplatnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného.

50. Zároveň stále platí všeobecné pravidlo vyjadrené v § 135 ods. 1 SSP, podľa ktorého nemá mať konanie pred správnym súdom povahu nachádzacieho konania, keď stanovuje, že na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

20. Pri posudzovaní ostatných sťažnostných bodov kasačný súd dospel k záveru, že boli uplatnené už v správnej žalobe, pričom správny súd poskytol vyčerpávajúci výklad ku každému jednotlivo a je možné konštatovať, že sa s nimi náležite vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu podstatnú otázku. Sťažovateľ neposkytol dostatočné argumenty, aby právne posúdenie správneho súdu spochybnil, v dôsledku čoho nie je možné usúdiť, že kasačná sťažnosť je dôvodná. Kasačný súd k sťažnostným bodom, ktoré sa týkajú namietanej zákonnosti iných rozhodnutí, ktoré boli záväzné pre rozhodnutia vydané v predmetnom stavebnom konaní dodáva, že správny súd k nim zaujal adekvátne stanovisko, že nie je možné v predmetnej veci posudzovať ich zákonnosť s poukazom na § 27 ods. 1 SSP, pretože rozhodnutia vydané v iných konaniach je možné samostatne preskúmať správnym súdom. Vzhľadom na uvedené je v danom rozsahu kasačná sťažnosť tiež nedôvodná. 21. Čo sa týka sťažnostných bodov, ktorými sťažovateľ namietal, že sa správny súd nevysporiadal s námietkou týkajúcou sa nesprávneho určenia okruhu účastníkov stavebného

22. Záverom, k nevysporiadaniu sa správneho súdu s potrebou aplikácie Aarhuského dohovoru kasačný súd jednak poukazuje na veľmi neurčité a všeobecné vymedzenie tohto sťažnostného bodu, z ktorého v podstate len vyplýva, že kompetentné orgány pôsobiace na úseku životného prostredia sa majú relevantne a nie len formálne zaoberať podaniami a opravnými prostriedkami, k čomu v tomto prípade podľa argumentácie sťažovateľa nedošlo.

K tejto námietke správny súd však stanovisko zaujal v bode 30.2 napadnutého rozsudku, pričom nezistil že by závery žalovaného, z ktorých vyplýva splnenie povinnosti podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku, boli len formálnymi konštatáciami bez opory v ostatnej časti odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a kasačný súd sa s týmito závermi správneho súdu

VII. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov

23. Správny súd postupoval procesne správne a vec správne právne posúdil, keď správnu žalobu zamietol. Z toho dôvodu kasačný súd považuje kasačnú sťažnosť za nedôvodnú, v dôsledku čoho ju v zmysle § 461 SSP zamietol. 24. Podľa § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. Podľa § 169 SSP ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť pri zúčastnení sa na konaní podľa § 42 ods. 1 písm. d) majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať právo na náhradu ďalších trov konania. 25. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že sťažovateľovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP a analogicky podľa § 167 ods. 1 SSP) a žalovanému náhradu trov konania nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP a analogicky podľa § 168 SSP). Ďalším účastníkom konania kasačný súd náhradu trov kasačného konania podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 169 SSP nepriznal, nakoľko im v kasačnom konaní nebola uložená povinnosť, s plnením ktorej by im trovy kasačného konania vznikli a nevzhliadol dôvody osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania. 26. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.