4Sžk/21/2021

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta.

II. Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva. III. Ďalšiemu účastníkovi konania náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania

1. Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej len „prvostupňový orgán“ alebo „stavebný úrad“) vydal v zmysle § 66 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) stavebné povolenie č. OU-NR-OVBP2-2017/015772-045 zo dňa 19. decembra 2017 (ďalej len „stavebné povolenie“), ktorým povolil stavbu „Príprava strategického parku Nitra fáza 2“ v rozsahu: (I) SO 310 Objekt vybavenia pri parkovisku NV (track parking), (II) SO 311 Vrátnica pre parkovisko NV (track parking), (III) SO 313 Vybavenie parkoviska NV, (IV) SO 622 Vonkajšie siloprúdové rozvody parkoviska NV, (V) SO 624 Prípojka pre napojenie parkoviska NV, (VI) SO 641 Vonkajšie osvetlenie parkoviska NV, (VII) SO 655 Vonkajšie slaboprúdové rozvody pre parkovisko NV, (VIII) SO 670 Kamerový systém a zabezpečovací systém, parkovisko NV, (IX) SO 673 Parkovací systém parkoviska NV. 2. Ministerstvo dopravy a výstavby SR rozhodnutím č. 12657/2018/SV/24350 zo dňa 5. apríla 2018 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) zamietlo odvolanie žalobcu a stavebné povolenie potvrdilo. K jednotlivým námietkam žalobcu bolo uvedené, že (I) v konaní boli riadne zabezpečené a dodržané všetky procesné práva účastníkov konania, pričom žalobca v odvolaní nešpecifikoval, v čom malo spočívať porušenie jeho procesných práv, (II) prvostupňový orgán sa riadne zaoberal námietkami žalobcu, ktoré uplatnil v konaní, (III) zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť doručenia Osvedčenia o významnej investícii žalobcovi, (IV) v rámci posúdenia vplyvov na životné prostredie prebehlo konanie a bolo vydané rozhodnutie, (V) prvostupňový orgán upustil od miestneho zisťovania v súlade s § 61 ods. 2 stavebného zákona, (VI) stavba sa má realizovať v k. ú. D. a nie v k. ú. N., kde žalobca vlastní pozemky a (VII) riešenie dopravného napojenia územia Šindolka je vecou samostatného projektu Slovenskej správy ciest.

5. Ministerstvo dopravy a výstavby SR vo vyjadrení k žalobe zopakovalo právnu argumentáciu, ktorú uviedlo v napadnutom rozhodnutí a navrhlo, aby správny súd žalobu zamietol. 6. Uznesením zo dňa 22. októbra 2018 správny súd pribral za účastníkov konania účastníkov administratívneho konania. 7. Účastník konania v 1. rade sa podaním zo dňa 28. januára 2019 vyjadril k žalobe spôsobom, že sa stotožnil s ich vyhodnotením uvedeným v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. 8. Účastník konania v 2. rade k žalobe uviedol, že v súčasnosti prebieha súdne konanie o zrušenie rozhodnutia o vyvlastnení stavebníka k pozemkom parc. č. 2847/1, 2858/2 a 2860/ 7, na ktorých sa majú nachádzať dotknuté stavebné objekty. Vzhľadom k tomu, že ide o predbežné otázky, správny súd by mal konanie o povolení stavby prerušiť. Zároveň mal za to, že žalobe je v danom konaní potrebné vyhovieť, a preto navrhol, aby správny súd napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. 9. Podaním zo dňa 26. júna 2019 spoločnosť Jaguar Land Rover Slovakia s. r. o. požiadala o priznanie postavenia osoby zúčastnenej na konaní a vyjadrila sa k správnej žalobe. Spoločnosť mala za to, že rozhodnutia boli vydané správne a v súlade so všeobecne záväznými predpismi. Uznesením č. k. 26S/24/2018 - 400 zo dňa 21. augusta 2019 správny súd priznal spoločnosti Jaguar Land Rover Slovakia s. r. o. postavenie osoby zúčastnenej na konaní. V podaní zo dňa 2. decembra 2019 spoločnosť uviedla, že správne orgány vydali svoje rozhodnutia na základe dostatočne a spoľahlivo zisteného skutkového stavu, pričom tieto zdôvodnili a zaoberali sa námietkami, ktoré im žalobca predložil. Z uvedeného dôvodu žiadala, aby správny súd správnu žalobu zamietol.

2017 z 19. júna 2017, podľa ktorého stavba „Príprava strategického parku Nitra fáza 2“ je z koncepčného hľadiska v súlade so zákonom č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o EIA“). Ministerstvo životného prostredia SR v rámci záväzného stanoviska poukázalo a nadviazalo na záverečné stanovisko č. 4783/2016-1.7/pl zo dňa 4. novembra 2016, pre navrhovanú činnosť s názvom „Automotive Nitra Project - fáza 2“ podľa zákona o EIA.

stanoviska. V tomto správnom súdnom konaní žalobca takýto procesný návrh neuviedol, v dôsledku čoho je v tomto konaní vylúčené preskúmanie zákonnosti už uvedeného záväzného stanoviska Ministerstva životného prostredia SR č. 28350/2017, ktoré bolo záväzné pre stavebný úrad ako aj žalovaného pri rozhodovaní vo veci samej. Správny súd preto, rovnako ako stavebný úrad a žalovaný, musel pri posudzovaní zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia z tohto záväzného stanoviska Ministerstva životného prostredia SR vychádzať, bez možnosti akokoľvek posudzovať jeho zákonnosť. 15. Čo sa týka oznámenia o začatí stavebného konania (oznámenie stavebného úradu č. OU-NR-OVBP2-2017/015772-003), tak v tomto stavebný úrad výslovne uviedol, že na navrhovanú činnosť „Automotive Nitra Project - Fáza 2“ bolo vydané (už vyššie popísané) záverečné stanovisko č. 4783/2016-1.7/pl. Nie je preto pravdivé (čo následne vylučuje aj dôvodnosť) žalobné tvrdenie žalobcu, že by stavebný úrad v oznámení o začatí stavebného konania v danej veci uviedol, že stavebnému konaniu predchádzalo len zisťovacie konanie,

16. K namietanému nesprávnemu posúdeniu okruhu účastníkov stavebného konania správny súd uviedol, že stavebný úrad ako aj žalovaný riadne podľa § 24 ods. 2 zákona o EIA konali okrem iného aj so všetkými účastníkmi z konania o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti, ako na to správne poukázal už žalovaný v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia.

17. Správny súd nadobudol dôvodné pochybnosti, že skutočným účelom uvedenia formulácie o tom, že žalobca vznáša námietku proti obsahu záväzného stanoviska v odvolaní proti stavebnému povoleniu, ktorá nebola vôbec odôvodnená tak, aby toto odôvodnenie mohlo byť považované za také, ktoré aj materiálne, nie len formálne smeruje proti obsahu záväzného stanoviska a odôvodnenie ktorej formulácie bolo založené len na tvrdených skutočnostiach, ku ktorým sa nedalo racionálne dospieť, bola len procesná obštrukcia smerujúca k prerušeniu a predĺženiu stavebného konania. Správny súd v tejto súvislosti poukázal aj na judikatúrou dotvorený princíp zákazu zneužitia práva, ktorý sa uplatňuje aj v oblasti verejného práva.

Za tohto procesného stavu nebol preto žalovaný povinný podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku (v nadväznosti na § 140 stavebného zákona a § 60a Správneho poriadku) znovu upovedomovať účastníkov odvolacieho konania o procesnom práve vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia. Správny súd tiež konštatoval, že postup stavebného úradu, ktorý za vyhotovenie kópie administratívneho spisu (193 strán) požadoval úhradu vo výške 289,50 EUR bol v plnom

rozhodnutie. 19. K nerešpektovaniu § 9 ods. 2 vyhlášky č. 453/2000 Z. z. správny súd v súlade s § 140 SSP poukázal na rozsudky č. k. 11S/52/2017 a 11S/220/2017. Rovnako vo vzťahu k námietke, týkajúcej sa napojenia dopravy na cestu I/64 a napojenia na rýchlostnú komunikáciu R1A správny súd poukázal na odôvodnenia rozsudkov č. k. 11S/166/2018, 11S/76/2018 a 11S/52/2017, pričom uvedenú námietku považoval za nedôvodnú.

20. Záverom k vyjadreniu ďalšieho účastníka 2/ správny súd uviedol, že toto podanie nie je vyjadrením sa k obsahu správnej žaloby žalobcu, v ktorom by reagoval ďalší účastník 2/ na v žalobe uvedené žalobné body, ale je podaním, v ktorom sú uvedené úplne nové, od správnej žaloby odlišné dôvody tvrdenej nezákonnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia. Ďalší účastník 2/ súčasne nenapadol v tomto správnom súdnom konaní preskúmavané rozhodnutie žalovaného vlastnou správnou žalobou, v ktorej by uplatnil ním tvrdené dôvody nezákonnosti rozhodnutia žalovaného ako vlastné žalobné body. Za tejto procesnej situácie nemohol správny súd akokoľvek posudzovať dôvody nezákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktoré uviedol ďalší účastník 2/ len vo vyjadrení k žalobe, a nie vo vlastnej správnej žalobe. To, že žalobca napadol správnou žalobou predmetné rozhodnutie žalovaného pritom nebolo prekážkou, aby sa zrušenia daného rozhodnutia domáhal aj ďalší účastník 2/, avšak mohol tak urobiť len v procesnom postavení žalobcu. Ak chcel ďalší účastník 2/ preskúmať predmetné

IV. Argumentácia účastníkov v kasačnom konaní

22. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti najmä namietal, že: (I) posúdenie aktívnej legitimácie sťažovateľa ako zainteresovanej verejnosti je nesprávne, keďže povoľovanie predmetných stavieb sa priamo dotýka pozemkov, ku ktorým je vlastnícke právo sťažovateľa priamo dotknuté; (II) na predmetný zámer Automotive Nitra Project bolo vydané aj osobitné osvedčenie, ktoré je samostatné oproti osvedčeniu o významnej investícii vo forme strategického parku.

Samotný strategický park teda z hľadiska vplyvov na životné prostredie nebol posudzovaný. Pokiaľ navrhovaná činnosť nebola posúdená, nemôžu byť legitímne povoľovacie konania na stavby. V rámci tejto námietky sťažovateľ poukázal na obdobný strategický park (Haniska); (III) relevantne namietal, že záväzné stanovisko Ministerstva životného prostredia SR č. 28350/2017 z 19. júna 2017 nedostatočne formuluje, či došlo k potvrdeniu súladu predmetnej stavby so zákonom, ale je tu použitý len pojem „z koncepčného hľadiska“; (IV) žiadny zastavovací plán celého súboru stavieb v komplexnej rovine v rámci výstavby a realizácie „Strategického parku Nitra“ zo strany stavebníka v stavebnom konaní doložený nebol, pričom sťažovateľ túto skutočnosť od počiatku namietal; (V) úsek cesty I/64 s napojením na rýchlostnú komunikáciu R1A nebol do dnešného dňa dopravne, ani kapacitne vyriešený tak, aby vyhovoval plynulosti cestnej premávky pre celý areál strategického parku; (VI) nesúhlasil so správnym súdom, ktorý neprihliadal na jeho vyjadrenie na pojednávaní, nakoľko súdne konania ohľadom Strategického parku trvajú niekoľko rokov a počas tejto

Mesto Nitra, ako účastník konania v 3. rade, vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedlo, že sa stotožňuje so závermi žalovaného a nemá návrhy na vykonanie dokazovania. 24. Účastník konania v 1. rade ku kasačnej sťažnosti uviedol, že nie je riadne a dostatočne odôvodnená. Sťažovateľ uviedol iba formálne dôvody kasačnej sťažnosti, z ktorých nie je možné ustáliť, v čom spočívajú vady konania pred správnym súdom. Sťažovateľ v priebehu správneho konania nikdy netvrdil, že je účastníkom z titulu vlastníctva susedných pozemkov, nepomenoval a nevymedzil práva, na ktorých mal byť ukrátený a nešpecifikoval, akým spôsobom mali rozhodnutia narušiť verejný záujem. Jednotlivé sťažnostné námietky považoval účastník za nedôvodné, pričom do veľkej miery zopakoval argumenty, ktoré uviedol už v konaní pred správnym súdom. Záverom navrhol, aby kasačný súd alternatívne odmietol kasačnú sťažnosť ako neprípustnú, alebo aby ju ako nedôvodnú zamietol a účastníkovi priznal náhradu trov konania.

V. Posúdenie kasačného súdu

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP), má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok z dôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je nedôvodná. 29. Úvodom kasačný súd uvádza, že so žalovaným konal s právnym nástupcom Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, ktorým je podľa zákona č. 172/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony Úrad

30. Kasačný súd tiež skúmal naplnenie podmienky uvedenej v § 440 ods. 2 SSP, podľa ktorého dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Uvedené ustanovenie vyžaduje, aby sťažovateľ v kasačnej sťažnosti priamo reagoval na právne posúdenie správneho súdu, čo sťažovateľ výslovne neurobil. Vzhľadom na to, že kasačnou sťažnosťou ale vecne reagoval na dôvody uvedené v rozhodnutí správneho súdu, kasačný súd kasačnú sťažnosť neodmietol podľa § 439 ods. 3 SSP, ale ju vecne preskúmal. V súvislosti s uvedeným však kasačný súd konštatuje, že uvedený postup vzhľadom na poučenie v tomto rozhodnutí, už kasačný súd nemusí zopakovať v ďalších kasačných konaniach.

Kasačný súd k jednotlivým sťažnostným bodom uvádza: (I) K posúdeniu postavenia sťažovateľa ako zainteresovanej verejnosti 33. K právnemu posúdeniu sťažnostného bodu týkajúceho sa nesprávneho právneho posúdenia aktívnej žalobnej legitimácie sťažovateľa, kasačný súd odkazuje na znenie rozsudku kasačného súdu sp. zn. 5 Svk 15/2021 zo dňa 26. apríla 2022, týkajúceho sa rovnakého sťažovateľa v obdobnej veci, kde kasačný súd rovnako ako správny súd, posúdil postavenie sťažovateľa ako zainteresovanej verejnosti v zmysle § 178 ods. 3 SSP v spojení s § 442 ods. 1 SSP: „51. Námietku týkajúcu sa aktívnej žalobnej legitimácie sťažovateľa vyhodnotil kasačný súd ako nedôvodnú. Tak ako krajský súd, ani kasačný súd nemá z tvrdení sťažovateľa nijako preukázané, že by bol ako fyzická osoba dotknutý stavebným povolením na svojich právach a právom chránených záujmoch tak, ako to predpokladá § 178 ods. 1 SSP.

Takéto tvrdenia bez ďalšieho nemohli zvrátiť závery krajského súdu, ktorý vyčerpávajúco odôvodnil postavenie sťažovateľa vyplývajúce zo zákona č. 24/2006 Z. z. ktoré považuje kasačný súd za vecne správne a nevidí dôvod, aby sa od neho odchýlil a posúdil ho v zmysle sťažovateľom prezentovaných záverov.

34. Na úvod tejto časti kasačný súd poukazuje na to, že právna teória v prípadoch týkajúcich sa ochrany životného prostredia v procese stavebného práva pozná tzv. reťazenie správnych aktov, kedy každý akt vystupuje navonok samostatne a vydanie jedného aktu je predpokladom vydania následného aktu. O každom jednotlivom akte sa následne vedie samostatné správne konanie s výsledkom, ktorý bezprostredne pôsobí navonok (Kocourek, T. Poláčková, M. Závazná stanoviska a jiné úkony dle části čtvrté správního řádu.

závislé. V dôsledku reťazenia jednotlivých správnych aktov nastala situácia, že sťažovateľ spochybňuje zákonnosť rozhodnutia zo zisťovacieho konania, ktoré bolo/malo byť podkladom pre vydanie stavebného povolenia v predmetnom konaní. Uvedené spôsobuje hromadenie správnych žalôb a následne kasačných sťažností smerujúcich voči rozhodnutiam, ktoré sú na

Na základe rozkladu proti záverečnému stanovisku rozhodol minister životného prostredia SR rozhodnutím č. 2930/2017-9.2 (1/2017 - rozkl.) zo dňa 13. januára 2017 rozklad zamietol a záverečné stanovisko zo dňa 4. novembra 2016 potvrdil. V predmetnom konaní konal príslušný orgán na základe návrhu spoločnosti Jaguar Land Rover Slovakia, s.r.o., pričom predmetom tohto konania bolo povinné posudzovanie vplyvov na životné prostredie podľa prílohy č. 8 zákona o EIA pre Tepelné elektrárne a ostatné zariadenia na spaľovanie s tepelným výkonom, Prevádzky na povrchovú úpravu kovov a plastov využívajúce elektrolytické alebo chemické procesy upravenej plochy, Výrobu a montáž vozidiel a výroba motorov motorových vozidiel, Projekty budovania priemyselných zón vrátane priemyselných parkov, Projekty rozvoja obcí vrátane statickej dopravy, Čistiarne odpadových vôd a kanalizačné siete, Železničné stanice, terminály nákladné, prekladiská kombinovanej dopravy.

prieskumu kasačného súdu, ktorý rozsudkom sp. zn. 1Svk/15/2022 zo dňa 31. mája 2023 kasačnú sťažnosť sťažovateľ zamietol. V uvedenom zisťovacom konaní príslušný orgán posudzoval zámer podľa prílohy č. 8 zákona o EIA okrem iného aj v kapitole č. 9 Infraštruktúra - položka č. 15 Projekty budovania priemyselných zón vrátane priemyselných parkov, keďže v danom prípade sa zisťovacie konanie konalo bez limitu.

Ako už bolo uvedené v rozhodnutí správneho súdu, zákon o EIA nepozná pojem „strategický park“, preto posudzovanie týchto činností je zaraďované práve pod činnosť uvedenú v prílohe č. 8 zákona o EIA, kapitole č. 9 Infraštruktúra - položka č. 15 Projekty budovania priemyselných zón, vrátane priemyselných parkov. Vzhľadom na uvedené, priemyselný/ strategický park Nitra prešiel zisťovacím konaním a aj ako súčasť posudzovania vplyvov na životné prostredie jednotlivých činností plánovaných v parku. Argumenty sťažovateľa, keď tvrdil, že strategický park neprešiel zisťovacím konaním sa preto nezakladajú na pravde a kasačný súd ich vyhodnotil ako nedôvodné.

Kasačný súd tiež poukazuje aj na svoje ďalšie rozhodnutia, v ktorých sa s predmetnou námietkou vysporiadal rovnakým spôsobom. Konkrétne ide o rozsudky najvyššieho správneho súdu sp. zn. 1 Sžk 44/2020 zo dňa 30. novembra 2022, sp. zn. 8 Sžk 30/2019 zo dňa 30. novembra 2022 a sp. zn. 6 Sžk 17/2020 zo dňa 30. novembra 2022. (III) K aplikácii § 9 ods. 2 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 453/2000 Z. z.

Sťažovateľ namietal, že v posudzovanej veci nebol predložený zastavovací plán v rozpore s § 9 ods. 2 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 453/2000 Z. z. Aj uvedenú námietku vyhodnotil kasačný súd za nedôvodnú, v súlade s argumentáciou správnych orgánov a správneho súdu. Kasačný súd považoval za skutkovo ustálené, že posudzovaná stavba nebola prvou stavbou v rámci celého súboru stavieb a z toho dôvodu nebolo povinnosťou stavebníka v predmetnej veci predkladať zastavovací plán. Ten bol predložený v rámci stavebného povolenia na prvý stavebný objekt areálu, pričom vydaním stavebného povolenia sa zastavovací plán stal záväzným pre priestorové usporiadanie územia.

(IV) K rozširovaniu žalobných bodov a aplikácii § 32 ods. 2 stavebného zákona 43. Podľa § 183 SSP Žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby.

45. S predmetnou námietkou sa kasačný súd nestotožňuje a považuje ju za nedôvodnú. Správny súd v napadnutom rozsudku správne poukázal na to, že v zmysle § 134 ods. 1 SSP je viazaný žalobnými bodmi a že žalobca síce mohol rozširovať žalobné body, avšak len do uplynutia lehoty ustanovenej na podanie žaloby. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že v správnom súdnom konaní sa uplatňuje koncentračná zásada, podľa ktorej žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len do konca lehoty na podanie žaloby (§ 183 SSP). Podľa § 181 ods. 1 SSP fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Po uplynutí tejto lehoty už nie je možné v priebehu konania vznášať ďalšie námietky a výhrady proti žalobou napadnutému rozhodnutiu, a to ani v replike na vyjadrenie žalovaného, ani na pojednávaní. To znamená, že k žalobným bodom uplatneným po uplynutí lehoty na podanie žaloby správny súd nemôže prihliadnuť (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/ 34/2010 z 25. novembra 2010). 46. Nad rámec uvedeného kasačný súd dopĺňa, že s námietkou týkajúcou sa aplikácie § 32 ods. 2 stavebného zákona sa už v rámci svojej rozhodovacej činnosti viackrát vysporiadal. V tejto súvislosti poukazuje napríklad na rozsudky sp. zn. 1 Sžk 44/2020 zo dňa 30. novembra 2022, sp. zn. 8 Sžk 30/2019 zo dňa 30. novembra 2022 a sp. zn. 6 Sžk 17/2020 zo dňa 30. novembra 2022. (V) K namietanému porušeniu procesných práv sťažovateľa 47. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti ďalej namietal, že správne orgány opomenuli konať v súlade s § 33 ods. 2 Správneho poriadku, a teda mu neumožnili, aby sa pred vydaním rozhodnutia vyjadril ku všetkým podkladom na navrhoval ich prípadné doplnenie. Správny súd sa v bodoch 34.18 až 34.22 s predmetnou námietkou dôkladne vysporiadal a s jeho závermi sa kasačný súd v plnej miere stotožňuje. Vzhľadom na to, že ide len o formálnu konštatáciu, kasačný súd nevzhliadol dôvodnosť tejto námietky a rovnako nevidel dôvod na to, aby sa ňou ďalej zaoberal.

V Bratislave dňa 26. októbra 2023