4Sžk/22/2021

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v právnej veci žalobcu: DUO CENTER Slovakia s.r.o., IČO: 35832126, sídlo: Pribinova 23, 810 11 Bratislava, právne zastúpený: Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., so sídlom Kadnárova 83, 831 06 Bratislava, proti žalovanému: Mestská časť Bratislava - Záhorská Bystrica, IČO: 00604887, so sídlom Námestie Rodiny 1, 843 57 Bratislava, právne zastúpený: Mgr. Jozef Štefanko, PhD., LL.M., advokát, so sídlom Grösslingova 6-8, 811 09 Bratislava, za účasti ďalšieho účastníka (sťažovateľa): Asociácia vonkajšej reklamy, so sídlom Trenčianska 55, 821 09 Bratislava, IČO: 30809819, právne zastúpený: HUTTA & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Bezekova 3225/16, 841 02 Bratislava, o žalobe opomenutého účastníka, o kasačnej sťažnosti ďalšieho účastníka proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č.k. 6S/148/2018-104 zo dňa 28. januára 2021, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta . II. Žalobcovi sa priznáva voči sťažovateľovi nárok na úplnú náhradu trov kasačného konania.

Odôvodnenie

I. Konanie pred správnym súdom

Osobitne namietal žalobca proti záveru žalovaného (vychádzajúceho z podnetu sťažovateľa), že by predmetná reklamná stavba nebola označená identifikáciou vlastníka. Tvrdil, že vlastník reklamného zariadenia je známy, a preto žalovaný pochybil, ak žalobcu pred vydaním súhlasu s odstránením reklamnej stavby nevyzval na preukázanie, že mal oprávnenie na uskutočnenie reklamnej stavby. Rozporoval aj skutočnosť, či vôbec ide o reklamnú stavbu. Uviedol, že vo veci bol vydaný protest prokurátora, a to za účelom odstránenia nezákonného postupu iných stavebných úradov, ktoré v minulosti postupovali v týchto veciach vo vzťahu k žalobcovi obdobne.

stavby v zmysle § 86 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a Stavebnom poriadku (stavebný zákon) (ďalej len „stavebný zákon“) vo vzťahu k billboardu napadnutého súhlasu s odstránením reklamnej stavby č. 2017/441/O/4/Ro zo dňa 28.03.2017. 4. Ďalej krajský súd uviedol, že stavebný úrad takýmto konaním zároveň odňal žalobcovi možnosť byť účastníkom administratívneho konania, keďže náležite nezistil skutkový stav, čo v žiadnom prípade nemožno konvalidovať ani vyjadrením žalovaného v odseku 10. tohto uznesenia, že nad rámec svojich povinností vykonal pokus o zistenie totožnosti vlastníka reklamnej stavby telefonickým kontaktom uvedeným na reklamnej stavbe, avšak telefonický adresát po zistení, že nejde o komerčný dopyt, ale o telefonát stavebného úradu, bez ďalšieho telefonický hovor ukončil, podľa názoru súdu, nie je možné, bez relevantného záznamu v administratívnom spise, takéto tvrdenie vôbec vyhodnotiť a preto je irelevantné.

II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenia

V tejto súvislosti namietal spôsobovanie zbytočných prieťahov v konaní, doručenie vyjadrenia žalobcu a súvisiacu výzvu na možnosť vyjadrenia k nemu až spolu s doručením rozhodnutia vo veci samej ako aj skutočnosť, že krajský súd sa s vecou zaoberal nedostatočne.

Tieto primárne námietky sťažovateľa sa sekundárne premietajú do toho kasačného bodu, v ktorom tento uvádza, že v napadnutom rozhodnutí „správny súd ani jedinou vetou neuviedol, že na základe čoho dospel k takémuto záveru a teda akým spôsobom overil pravdivosť tvrdenia žalobcu, že mu svedčilo účastníctvo v administratívnom konaní o vydanie súhlasu žalovaného o odstránení reklamnej stavby“.

Navrhol, aby si kasačný súd pripojil vo veci spis Okresného súdu Bratislava I (sp. zn. 29CbPv/3/2018) a aby si vyžiadal informácie od Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, „na základe čoho si urobí ucelený obraz o tom, o čo žalobcovi ide“. Uvádza, že senát 6S práve napadnutým uznesením vytvoril pre žalobcu „prvé relevantné dôkazy“, na základe ktorých môže byť žalobca so svojím nárokom na náhradu škody voči štátu úspešným, keďže doposiaľ mal byť žalobca v tomto smere v dôkaznej núdzi, keďže žiadny iný senát krajského súdu vo veci nerozhodol v prospech žalobcu na základe „jedinej irelevantnej fotografie predloženej žalobcom“. 9.

Poukázal na to, že fotografia, ktorú používa v rámci súdnych konaní nie je fotografiou konkrétneho odstráneného zariadenia, ale ide o fotografiu preukazujúcu spôsob označenia reklamných zariadení žalobcu. Navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť ďalšieho účastníka konania zamietol, nakoľko nie je dôvodná a aby ďalšieho účastníka konania zaviazal k náhrade trov kasačného konania. 11. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že sa plne stotožňuje s argumentáciou ďalšieho účastníka konania obsiahnutou v podanej kasačnej sťažnosti.

III. Konanie na kasačnom súde

IV. Právne predpisy, právne názory kasačného súdu

15. Podľa § 179 ods. 2 SSP, ak orgán verejnej správy bezdôvodne nedoručí rozhodnutie alebo opatrenie opomenutému účastníkovi, správny súd mu i bez návrhu môže uznesením uložiť pokutu. 16. Podľa § 179 ods. 3 SSP, doručením uznesenia správneho súdu podľa odseku 1 orgánu verejnej správy sa zo zákona odkladajú účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, a to až do právoplatnosti rozhodnutia o riadnom opravnom prostriedku, ak osobitný predpis upravujúci konanie pred orgánom verejnej správy jeho podanie proti napadnutému rozhodnutiu alebo opatreniu pripúšťa. V takom prípade je opomenutý účastník oprávnený na podanie riadneho opravného prostriedku v lehote a za podmienok ustanovených osobitným predpisom a orgán verejnej správy je povinný o tomto riadnom opravnom prostriedku konať a rozhodnúť.

Stavebný úrad a) ak vlastník reklamnej stavby nie je známy, vydá osobe, ktorá podala ohlásenie odstránenia stavby súhlas s odstránením reklamnej stavby do 30 dní odo dňa podania ohlásenia, b) ak vlastník reklamnej stavby je známy, stavebný úrad ho vyzve, aby do 15 dní odo dňa doručenia výzvy preukázal, že mal oprávnenie na uskutočnenie reklamnej stavby na pozemku alebo na stavbe, kde je umiestnená, a že je zhotovená v súlade s podmienkami podľa tohto zákona.

18. Podľa § 140 Stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 19. Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb o správnom konaní (Správny poriadok) (ďalej len „Správny poriadok“), správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

Sekundárne potom sťažovateľ namieta nedostatočné odôvodnenie záverov krajského súdu o tom, že žalobcovi účastníctvo v tomto administratívnom konaní svedčilo. 21. V tejto súvislosti kasačný súd poznamenáva, že správna žaloba opomenutého účastníka predstavuje osobitný typ všeobecnej správnej žaloby, ktorej procesná úprava je v podstate plne vymedzená v § 179 SSP. Konanie o správnej žalobe opomenutého účastníka je totiž čiastočne odlišné od „bežného“ konania o všeobecnej správnej žalobe. Predmetom posudzovania je tu totiž len procesné postavenie žalobcu, a nie samotné preskúmavanie zákonnosti rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy

23. V predmetom konaní je nesporné, že od vydania súhlasu s odstránením reklamnej stavby neuplynuli viac ako tri roky. Túto skutočnosť nerozporuje ani sťažovateľ. Spornou je skutočnosť, či žalobcovi malo v príslušnom administratívnom konaní patriť postavenie účastníka konania. Kasačný súd sa stotožňuje s názorom krajského súdu, že žalovaný nezistil presne a úplne skutočný stav veci, nakoľko deklarovaná absencia označenia reklamnej stavby v zmysle § 86 ods. 4 stavebného zákona zo spisov nie je zistiteľná a túto informáciu okrem ohlásenia podaného sťažovateľom nepotvrdzuje v spise žiadna skutočnosť a nie je ju možné vyvodiť ani z priloženej fotodokumentácie. Je nevyhnutné poukázať na to, že sám žalovaný priznal, že nevykonal obhliadku na mieste samom, pričom toto pochybenie nie je možné konvalidovať tvrdením že ide o notorietu, či údajnou snahou telefonicky kontaktovať žalobcu bez akéhokoľvek záznamu o tomto úkone. Nakoľko skutočnosť, že ide o reklamnú stavbu neznámeho vlastníka je esenciálnou podmienkou toho aby mohol stavebný úrad postupovať podľa § 88 ods. 7 písm. a) stavebného zákona, je nevyhnutné trvať na tom, aby bolo overenie

24. Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozsudku kasačný súd dáva do pozornosti, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (m.m. rozhodnutie Ústavného súdu SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II ÚS 200/09). Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 115/ 03 z 3. júla 2003). Kasačný súd aj vzhľadom na vyššie uvedené má za to, že krajský súd sa posudzovanou vecou dôsledne zaoberal, vysporiadal sa s podstatnými námietkami žalobcu a vyvodil správne skutkové aj právne závery, ktoré náležite aj odôvodnil, pričom dospel k

25. Kasačný súd ďalej poznamenáva, že z povahy kasačného konania vyplýva, že sa v ňom dokazovanie nevykonáva, okrem preukazovania včasnosti a prípustnosti kasačnej sťažnosti, príp. existencie kasačných dôvodov (§ 454 a § 455 SSP). S ohľadom na právoplatnosť napadnutého uznesenia je kasačný súd viazaný skutkovým stavom, z ktorého vychádzal krajský súd, preto námietka, aby kasačný súd vykonal dokazovanie pripojením súdneho spisu Okresného súdu Bratislava I., resp. aby si vyžiadal od Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky informácie, „aby si urobil ucelený obraz o tom, o čo žalobcovi ide.“ , ako to žiada sťažovateľ, je nedôvodná.

To, či fyzickej osobe alebo právnickej osobe z dôvodu nezákonného postupu alebo rozhodnutia/opatrenia orgánu verejnej správny vznikne nárok na náhradu škody, príp. v akom rozsahu, nie je predmetom tohto kasačného konania a pre toto kasačné konanie sa nejedná ani o materiálne relevantnú argumentáciu.

27. Nedôvodné sú aj námietky týkajúce sa iných parciálnych procesných pochybení, na ktoré sťažovateľ kasačnej sťažnosti poukazoval ako „tvrdená dlhodobá nečinnosť krajského súdu“ či namietané „pochybenie krajského súdu“ v rámci doručovania vyjadrenia žalobcu ďalšiemu účastníkovi konania. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na bod 18 odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu SR č.k. I. ÚS 55/2019-13 zo dňa 11. júna 2019: „Opodstatnenosť vydávania sa žalobcu za opomenutého účastníka zisťuje správny súd preskúmaním príslušného administratívneho spisu, prípadne z vyjadrenia žalovaného. Už z povahy veci je zrejmé, že pre posúdenie tejto otázky nie je nevyhnutné vyžadovať vyjadrenia k žalobe aj od ostatných účastníkov administratívneho konania. Vzhľadom na osobitnú procesnú úpravu konania o žalobe opomenutého účastníka by sa preto na ňu nemali aplikovať ustanovenia týkajúce sa účastníkov konania a osoby zúčastnenej na konaní podľa § 32 - § 41 SSP.“. 28. Vo svetle uvedeného argumentácia sťažovateľa uvedená v kasačnej sťažnosti nebola v žiadnom smere spôsobilá spochybniť závery krajského súdu obsiahnuté v odôvodnení napadnutého uznesenia preto kasačný súd rozhodol podľa § 461 SSP o zamietnutí kasačnej sťažnosti. 29. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd v zmysle § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi voči sťažovateľovi priznal právo na náhradu trov kasačného konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady bude rozhodnuté v zmysle § 175 ods. 2 SSP. 30. Toto rozhodnutie prijal kasačný senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 (§ 463 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP a § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.