4Sžk/23/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD., a členiek senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD., v právnej veci žalobkyne (sťažovateľky): W. G., narodená XX.XX.XXXX, bytom Z. K. XXX, XXX XX I., proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, so sídlom Račianska 1523/71, Bratislava, IČO: 37198841 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KaBa 2754/2019 (KaBa 30748/2018) Črz: 4057/2019 zo dňa 10.01.2019, konajúc o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S/35/2019-50 zo dňa 28.10.2020, takto

rozhodol:

I. Návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti sa zamieta . II. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S/35/2019-50 zo dňa 28.10.2020 sa mení tak, že rozhodnutie žalovaného č. KaBa 2754/2019 (KaBa 30748/2018) Črz: 4057/2019 zo dňa 10.01.2019 sa zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie. III. Žalobkyni sa priznáva voči žalovanému nárok na úplnú náhradu trov konania na krajskom súde a na kasačnom súde.

Odôvodnenie

I. Konanie pred krajským súdom

súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KaBa 2754/2019 (KaBa 30748/2018) ČRZ: 4057/2019 zo dňa 10.01.2019 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým jej nebol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci podľa § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácií a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 327/2005 Z.z.“). Žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Tento taxatívny výpočet výdavkov, po ktorých odpočítaní sa určuje príjem žiadateľa pre posúdenie jeho práva na poskytnutie právnej pomoci podľa zákona č. 327/2005 Z.z. neobsahuje žiaden z výdavkov spomenutý žalobkyňou v správnej žalobe. V tomto ohľade za relevantnú považoval súd skutočnosť, že ani zákon č. 327/2005 Z.z. neodkazuje v otázke výpočtu (alebo spôsobu výpočtu) príjmu pri posudzovaní práva žiadateľa o poskytnutie právnej pomoci na zákon č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 448/2008 Z.z.“).

Podľa správneho súdu žalobkyňa síce uviedla, že žalovaný vo viacerých žiadostiach o poskytnutie právnej pomoci, kde žiadatelia boli účastníkmi súdnych sporov v skutkovo a právne obdobných veciach ako žalobkyňa žiadosti o poskytnutie právnej pomoci vyhovel, avšak formulácia tejto námietky bola len všeobecná bez uvedenia konkrétnych okolností jednotlivých prípadov, ale hlavne bez uvedenia, že žalovaný tieto žiadosti posúdil inak ohľadom započítania uvedených výdavkov. Len preto, že žalobkyňa bola oboznámená s rozhodnutiami žalovaného v iných prípadoch, ktorý považovala za podobný jej prípadu, a v ktorom bola účastníkovi poskytnutá pomoc podľa zákona č. 327/2005 Z.z., bez posúdenia ďalších pre porovnanie relevantných skutočností neznamená automaticky legitímne očakávanie rozhodnutia správneho orgánu v špecifickej veci žalobkyne a zároveň nepreukazuje nezákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia. Súd nespochybnil, že pri rozhodovaní v skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch má orgán verejnej moci postupovať tak, aby nevznikali neodôvodnené rozdiely a tiež platí zásada zákazu prekvapivých rozhodnutí orgánov verejnej moci ako súčasť princípu právnej istoty.

ustanovenie § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z. slúži ako možnosť poskytnúť právnu pomoc v prípadoch, kedy si to vyžaduje ochrana základných práv a slobôd fyzickej osoby a kedy naopak neposkytnutie právnej pomoci by mohlo mať pre túto osobu za následok vážnu ujmu na živote, zdraví alebo jej garantovaných právach.

Takým by mohol byť napríklad (hypoteticky) súdny spor ohľadne výkonu právoplatného rozhodnutia súdu o vyprataní nehnuteľnosti, pričom takéto konanie sa proti žalobkyni (ako vyplýva z administratívneho spisu) nevedie. 7.

Z.z. .

8. Voči uvedenému rozsudku krajského súdu podala v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť žalobkyňa (ďalej ako „sťažovateľka“) z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g/ a f/ SSP, navrhujúc rozsudok krajského súdu zrušiť a priznať kasačnej sťažnosti odkladný účinok.

uvedenú osobitnú úpravu v zákone č. 488/2008 Z.z., že výdavky na zabezpečenie základných životných potrieb osoby odkázanej na poskytovanie sociálnej služby sú vyššie ako 100% sumy životného minima a obvykle presahujú aj 1,4 násobok a často aj 1,6 násobok sumy životného minima pre dospelú osobu.

Z uvedeného taktiež vyplýva záver, že starobný dôchodca prijímajúci sociálnu službu, na ktorú je odkázaný rozhodnutím príslušného orgánu, a ktorý je povinný uhradiť mesačnú sumu úhrady za poskytnutú sociálnu službu, ktorá nie je nikde v Slovenskej republike nižšia ako 160% sumy životného minima, v takej výške, že mu z mesačného príjmu ostane najmenej 25%, nemá týmto pádom nárok na poskytnutie bezplatnej právnej pomoci. Preto sťažovateľka trvá na tom, že posudzovanie sociálneho statusu žiadateľa o poskytnutie právnej pomoci nie je možné bez použitia analógie ochrany starobného dôchodcu, resp. prijímateľov sociálnej služby.

12. V ďalšom sťažovateľka uviedla, že rozhodnutie správneho súdu považuje za arbitrárne a vysoko formalistické. Okrem zásadnej vady nesprávneho právneho posúdenia rozhodnutie neobsahuje dostatočné zdôvodnenie zamietnutia žaloby, pričom správny súd žiadnym spôsobom nereagoval na žalobné námietky, ale iba neefektívne citoval ustanovenie zákona č. 327/2005 Z.z., ktoré vo svojom rozhodnutí citoval aj žalovaný. Za nedostatok tiež považuje citovanie internej smernice 2015/2 žalovaného, upravujúcu podmienky a pravidlá uplatnenia správnej úvahy podľa § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z., pričom táto nie je podzákonným Všeobecne záväzným právnym predpisom a nie je verejne dostupná žiadateľom o právnu

Zároveň požiadal kasačný súd o priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti. 14. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.

15. Prejednávaná vec bola dňa 31.05.2021 predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej ako „kasačný súd“ alebo „najvyšší správny súd“) - ako súdu príslušnému na konanie a rozhodnutie - podľa právnej úpravy účinnej k danému dňu.

Prejedávaná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety náhodným výberom technickými prostriedkami schválenými Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená na rozhodnutie kasačnému senátu 4S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou. 16. Úlohou kasačného bolo posúdiť správnosť právnych záverov krajského súdu, ktorý po preskúmaní rozhodnutia žalovaného dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané v súlade s právom, resp. či pri svojom rozhodovaní nevybočil z rámcov správnej úvahy, keď sťažovateľke nárok na právnu pomoc nepriznal. Rovnako musel v rozsahu kasačnej sťažnosti skúmať, či vo veci nedošlo k porušeniu precedenčnej zásady.

pomoci. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že sťažovateľka na preukázanie príjmovej a majetkovej situácie predložila kópiu rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30.11.2017 o zvýšení starobného dôchodku od 01.01.2018 na sumu 350,60 eura mesačne a vdovského dôchodku od 01.01.2018 na sumu 115,20 eura mesačne.

Jej príjem v posudzovaných mesiacoch presahoval podľa žalovaného 1,6-násobok sumy životného minima ustanoveného zákonom č. 601/2003 Z.z. o životnom minime, t.j. sumu 328,12 eura platnú od 01.07.2018, ktorá predstavuje hornú hranicu príjmu materiálnej núdze pre jednu dospelú fyzickú osobu. Na základe predložených dokladov o príjme a informácií o majetkovej situácii bolo podľa žalovaného preukázané, že sťažovateľka tak nespĺňa zákonom stanovenú podmienku - stav materiálnej núdze.

IV. Súvisiaca právna úprava, právne názory kasačného súdu

22. Podľa § 4 ods. 1 písm. i) zákona č. 327/2005 Z.z., je materiálnou núdzou stav, keď fyzická osoba je poberateľom dávky a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, alebo stav, keď príjem fyzickej osoby nepresahuje 1,6-násobok sumy životného minima a táto fyzická osoba si využívanie právnych služieb nemôže zabezpečiť svojím majetkom.

24. Podľa § 5b ods. 6 zákona č. 327/2005 Z.z., ak ide o vec hodnú osobitnej ochrany a potreby zabezpečenia prístupu k spravodlivosti, môže riaditeľ po predchádzajúcom stanovisku rady rozhodnúť o úhrade peňažných prostriedkov na účely poskytnutia právnej pomoci osobám, ktoré nespĺňajú podmienky na poskytnutie právnej pomoci podľa tohto zákona z prostriedkov centra.

26. Podľa § 6a ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z., ak príjem fyzickej osoby presahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným a súčasne nepresahuje 1,6-násobok uvedenej sumy a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, má právo na poskytnutie právnej pomoci určeným advokátom alebo centrom pri splnení podmienky finančnej účasti vo výške 20 % trov právneho zastúpenia podľa osobitného predpisu; splnenie podmienok podľa § 6 ods. 1 písm. b) a c) tým nie je dotknuté.

28. Podľa § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z., ak príjmy prevyšujú zákonom určenú hranicu materiálnej núdze, centrum môže poskytnúť právnu pomoc s finančnou účasťou oprávnenej osoby, ak je to primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci

osobitného predpisu, b) peňažné príspevky občanom s ťažkým zdravotným postihnutím na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ich ťažkého zdravotného postihnutia podľa osobitného predpisu, c) materské podľa osobitného predpisu, d) dávky štátnej sociálnej podpory podľa osobitného predpisu, e) zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť, f) štipendiá okrem štipendia poskytovaného študentovi v doktorandskom študijnom programe v dennej forme štúdia podľa osobitného predpisu.

31. Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z., na konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci a o súvisiacich nárokoch podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. 32. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný preskúmal rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c/, ods. 2 SSP), ako aj konanie ktoré mu predchádzalo, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a/ SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 a ods. 2 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.

pomoci. Sťažovateľka poukazovala na zákon č. 448/2008 Z.z., v ktorom sú stanovené podmienky, za ktorých sa určuje výška úhrady za celoročnú pobytovú sociálnu službu. Tento zákon však neustanovuje podmienky priznania nároku na poskytnutie právnej pomoci podľa zákona č. 327/2005 Z.z. Správny súd správne podotkol, že v rámci úpravy poskytovania právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, zákon č. 327/2005 Z.z. ani neodkazuje na zákon č. 448/2008 Z.z., a preto žalovaný pri posudzovaní splnenia podmienok na priznanie nároku na poskytovanie právnej pomoci z uvedeného osobitného predpisu nevychádza.

34. Kasačný súd však ako dôvodnú vzhliadol námietku sťažovateľky ohľadne namietaného porušenia princípu legitímneho očakávania, resp. precedenčnej zásady v správnom konaní a súvisiaceho princípu právnej istoty, resp. nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia žalovaného (pozn.: kasačnú sťažnosť, resp. žalobu hodnotil najvyšší správny súd materiálne, keď námietky sťažovateľky a žalobné body uplatnené v žalobe skúmal z hľadiska ich obsahu - vrátane príslušnej právnej terminológie aj keď táto nebola v podaniach sťažovateľky použitá vôbec alebo nebola použitá správne). Sťažovateľka totiž už v žalobe poukazovala na to, že v iných rozhodnutiach žalovaného (ktoré v žalobe označila ich číslom, resp. spisovou značkou), žalovaný v obdobných prípadoch ako je prípad sťažovateľky, rozhodol inak.

Diskriminácia“ a poukazovala na iné rozhodnutia žalovaného poukazujúc na požiadavku „reprodukovateľnosti“ týchto rozhodnutí, je zrejmé, že brojila práve proti tomu, že v jej prípade bolo rozhodnuté inak ako v prípadoch, na ktoré v žalobe poukazovala. Žalovaný naviac vo vyjadrení k žalobe (doručeným správnemu súdu dňa 17.04.2019) žiadnym spôsobom nevyvrátil a ani len nenegoval túto argumentáciu sťažovateľky o odklone v jeho rozhodovacej praxi. 36.

V predmetnej veci možno jednoznačne konštatovať, že napadnutým rozhodnutím došlo k porušeniu práva sťažovateľky tzv. prekvapivým rozhodnutím. Zásah do práva sťažovateľky na spravodlivý proces je v danom prípade evidentný.

platiť v prípade, ak sám žalovaný v priebehu konania pred správnym súdom žiadnym kvalifikovaným spôsobom túto argumentáciu žalobkyne (sťažovateľky) nespochybnil. 38. Akokoľvek dôkazné bremeno ohľadne preukázania ustálenej správnej praxe spočíva na žalobcovi, ktorý sa tejto praxe správnych orgánov domáha, nemožno prehliadnuť, že je to spravidla iba žalovaný, kto má presné a úplné informácie o svojej rozhodovacej činnosti.

Preto v zásade postačuje, aby žalobkyňa doložila, že správny orgán v rozhodnej dobe v skutkovo porovnateľných veciach rozhodoval určitým spôsobom, t.j. v tomto prípade poskytol právnu pomoc. V súlade s princípom kontradiktórnosti konania, možno v takých prípadoch, kde žalobkyňa preukáže odlišné rozhodovanie totožného správneho orgánu v skutkovo porovnateľných veciach požadovať od žalovaného, aby odlišnosť rozhodovania vysvetlil, t.j. aby doložil odlišnosti vo veciach, ktorých sa žalobkyňa dovoláva, prípadne doložil rozhodnutia vo veciach, ktoré sú podľa jeho názoru viac porovnateľné s daným prípadom ako rozhodovacia prax, ktorej sa žalobkyňa domáha (rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 4Ads 118/ 2013-33 zo dňa 14.02.2014).

rozdiely. Toto ustanovenie sa podľa § 25 zákona č. 327/2005 Z.z. z dôvodu subsidiarity vzťahuje aj na predmetné konanie. 40. V posudzovanom prípade preto bolo na správnom súde, keď mu sťažovateľka v správnej žalobe označila rozhodnutia, ktorými poukazovala na rozhodovaciu prax žalovaného v skutkovo a právne obdobných veciach, aby aj v kontexte súvisiacej argumentácie žalovaného riadne posúdil napadnuté rozhodnutie žalovaného v zmysle vyššie uvedenej zásady.

41. Kasačný súd však podotýka, že rovnako mal pri rozhodovaní vo veci postupovať už samotný žalovaný. Ako už bolo vyššie uvedené, z obsahu súdneho spisu vyplýva, že sťažovateľka okrem uvedenia rozhodnutí žalovaného, ktoré nie sú verejne dostupné, poukázala aj na skoršie rozhodnutie žalovaného v skutkovo a právne obdobnej veci samotnej sťažovateľky, konkrétne rozhodnutie č. 9903/2015- KaBA (ČRZ: 69613/2015) zo dňa 06.11.2015, v ktorom žalovaný podľa § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z.z. žiadateľke (sťažovateľke) priznal nárok na poskytnutie právnej pomoci s finančnou účasťou vo výške 40,- eur, a ktorého kópia tvorila aj prílohu samotnej správnej žaloby. Z predmetného skoršieho rozhodnutia žalovaného pritom jednoznačne vyplýva, že sťažovateľka v pozícií žiadateľky v uvedenej veci rovnako nespĺňala zákonom stanovenú podmienku materiálnej núdze, avšak vedúca kancelárie žalovaného pri použití správnej úvahy a z dôvodov primeraným okolnostiam vyjadrila súhlasné stanovisko s priznaním právnej pomoci s finančnou účasťou žiadateľky.

Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 10/04 zo dňa 06.02.2008 ). S legitímnym očakávaním úzko súvisí zákaz prekvapivých rozhodnutí, keď správne orgány nemôžu - bez náležitého odôvodnenia - realizovať odklon od doterajšej rozhodovacej praxe.

44. V tejto súvislosti kasačný súd v ďalšom konštatuje, že v ustanovení § 6b zákona č. 327/ 2005 Z.z. zákonodarca zakotvil oprávnenie žalovaného zvážiť poskytnutie bezplatnej právnej pomoci, resp. právnej pomoci s finančnou účasťou žiadateľa aj v prípadoch, ktoré prekračujú stanovené hranice podmienok upravených v § 6 a § 6a tohto zákona.

45. Takéto odôvodnenie žalovaného (ktoré krajský súd následne bez ďalšieho akceptoval) sa však kasačnému súdu javí ako formalistické, resp. nepresvedčivé. Žalovaný totiž fakultatívne priznanie právnej pomoci (s finančnou účasťou žalobkyne) podľa § 6b ods. 2 zákona č. 327/ 2005 Z.z. viazal primárne na predmet sporu (1.254,40 eura), v rámci ktorého sa žalobkyňa domáhala právnej pomoci, keďže iným okolnostiam súvisiacim s osobou sťažovateľky a pod., sa žalovaný v tejto časti odôvodnenia nevenuje. Žalovanému pritom muselo byť z úradnej moci zrejmé, že voči žiadateľke (sťažovateľke) sa vedú aj iné súdne konania na peňažné plnenie, ktorých súhrn (v časti istiny) dosahuje - podľa vlastného tvrdenia sťažovateľky - sumu približne 6.500 eur. Toto sťažovateľka uviedla aj ako žalobný bod (B/1) poukazujúc tak na to, že prípadné priznanie nároku na právnu pomoc s jej finančnou účasťou malo byť skúmané súhrnne a že v tomto zmysle bola potom žalovaným nesprávne uplatnená správna úvaha, keď tento potenciálnu vážnu ujmu na jej živote, zdraví alebo právach skúmal reštriktívne

Kasačný súd neprejudikuje, že v súdenej veci tomu tak je, keď skúmanie tejto otázky patrí primárne žalovanému, ale poukazuje na to, že individuálne rozhodovacie procesy vo verejnej správe musia vykazovať potrebnú mieru prihliadania na špecifické okolnosti konkrétneho žiadateľa.

pravdy. 46. V súhrne preto kasačný súd uvádza, že sa stotožňuje so žalovaným a správnym súdom, keď oba orgány verejnej moci správne ustálili, že u sťažovateľky v rámci rozhodovanej veci nebol splnený predpoklad pre priznanie bezplatnej právnej pomoci (a to kritérium materiálnej núdze podľa zákona č. 327/2005 Z.z.). Krajský súd však pochybil, keď nesprávne vyhodnotil, resp. meritórne neriešil argumentáciu sťažovateľky, že vo veciach (obdobnej povahy) iných žiadateľov rozhodoval žalovaný inak (ako to urobil v jej prípade), a to napriek tomu, že túto argumentáciu sťažovateľky žalovaný v priebehu konania kvalifikovane nepoprel.

Krajský súd sa ani jednej z uvedených námietok sťažovateľky detailne nevenoval. 47. Kasačný súd - vychádzajúc z povahy zistených nedostatkov viažucich sa už ku konaniu/ rozhodnutiu žalovaného a povahy samotnej veci - však nepovažoval za dôvodné vracať vec krajskému súdu na ďalšie konanie, ale priamo žalovanému s cieľom dosiahnuť čo najskoršie meritórne rozhodnutie vo veci. Po preskúmaní rozhodnutia žalovaného a súvisiacich podkladov založených v súdnom spise totiž kasačný súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného neposkytuje dostatočnú odpoveď na to, či je vec sťažovateľky obdobná k veciam, ktorých výrokov sa sťažovateľka dovoláva, resp. prečo žalovaný vo veci/rozhodnutí - č. 9903/ 2015-KaBA zo dňa 06.11.2015 usúdil, že sťažovateľke je potrebné priznať právnu pomoc podľa § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z., avšak vo veci napadnutého rozhodnutia (č. KaBA 2754/2019 zo dňa 10.01.2019) už dospel k opačnému záveru.

49. V súvislosti s rozhodovanou vecou - a bez ohľadu na to, že skutkové a právne okolností vecí nie sú identické - dáva kasačný senát naviac do pozornosti žalovaného aj rozhodnutie Veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky - sp. zn. 1Vs/1/2021 - podľa ktorého - žalovaný má povinnosť odôvodniť svoj záver o nepotrebnosti využitia ustanovenia § 5b ods. 6 citovaného zákona iba za situácie, ak sa daného postupu bude žiadateľ výslovne domáhať, avšak v citovanom rozhodnutí Veľký senát najvyššieho správneho súdu zároveň uviedol, že správny súd následne v rozsahu uplatnených žalobných bodov vyhodnotí povahu veci, ktorej sa predmetná žiadosť týka s tým, že pokiaľ bude mať za to, že by predmetná žiadosť mala byť práve z dôvodu jej podstaty posudzovaná aj podľa § 5b ods. 6 zákona č. 327/ 2005 Z.z., zruší rozhodnutie žalovaného a vec mu vráti na ďalšie konanie, v rámci ktorého žalovaný predloží žiadosť riaditeľovi na rozhodnutie podľa § 5b ods. 6 zákona č. 327/2005 Z.z. Tento postup správneho súdu však nemôže byť pravidlom, ale vždy bude závisieť od okolností konkrétneho prípadu, jeho závažnosti a dôležitosti, na ktoré správny súd poukáže v odôvodnení svojho rozhodnutia. 50. V zmysle ust. § 447 ods. 2 SSP, priznaním odkladného účinku na základe rozhodnutia kasačného súdu, sa do právoplatného rozhodnutia kasačného súdu o kasačnej sťažnosti pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia krajského súdu a takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení iných orgánov verejnej moci. Vzhľadom na vydanie meritórneho rozhodnutia, kasačný súd nepriznal kasačnej sťažnosti sťažovateľky odkladný účinok. 51. O trovách konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 1 SSP tak, že plne úspešnej sťažovateľke priznal úplnú náhradu trov kasačného konania, ako aj náhradu trov konania pred správnym súdom. (§ 175 ods. 1 SSP). O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd. (§ 175 ods. 2 SSP). 52. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte jednomyseľne (§ 139 ods. 4 SSP), t. j. pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.