4Sžk/25/2021
ECLI:SK:NSSSR:2022:5020200122.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Žiline
- Sp. zn. 1. inštancie
- 31S/39/2020
- IČS
- 5020200122
- Citované
- 5× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný v právnej veci žalobcu: Žilinská teplárenská, a.s., so sídlom Košická 11, 010 01 Žilina, IČO: 36403032, zastúpený advokátkou JUDr. Magdaléna Hromcová, so sídlom Mariánske námestie 195/10, 010 01 Žilina, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, so sídlom Námestie Ľudovíta Štúra 1, 812 35 Bratislava, IČO: 42181810, za účasti: 1/ APLI.KAL, družstvo, so sídlom Vendelína Javorku 29/1, 010 01 Žilina, IČO: 51030837, 2/ Mesto Žilina, Nám. Obetí komunizmu 1, 011 31 Žilina, 3/ Slovenský vodohospodársky podnik, štátny podnik, Odštepný závod Piešťany, so sídlom Nábrežie Ivana Krasku 3/384, 921 01 Piešťany, 4/ Vodohospodárska výstavba, štátny podnik, so sídlom Karloveská 2, 842 04 Bratislava, IČO: 00156752, 5/ Obec Rosina, so sídlom Obecného úradu č. 167, 013 22 Rosina, zastúpená - HADBÁBNY & spol., advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Prielohy 1012/1C, 010 07 Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 3743/2020-1.8;14028/ 2020 zo dňa 10.03.2020, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline č. k. 31S 39/2020-103 zo dňa 29. septembra 2020, takto
rozhodol :
rozhodol:
I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť odmieta . II. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov kasačného konania.
Odôvodnenie
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Žiline napadnutým uznesením sp. zn. 31S/39/2020 zo dňa 29. septembra 2020 pribral do konania ako účastníka konania Obec Rosina, so sídlom Obecného úradu č. 167, 013 22 Rosina podľa § 33 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). V odôvodnení skonštatoval, že od začatia správneho súdneho konania nebolo konané s Obcou Rosina, ktorej katastrálne územie bezprostredne susedí s odkaliskom Rosina, v dôsledku ktorého sa správne súdne konanie a rozhodnutie správneho súdu dotýka jej práv a povinností. 2.
Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť žalobca (ďalej len „sťažovateľ“). Kasačnú sťažnosť odôvodnil tým, že správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodol na základe nesprávneho posúdenia veci. Sťažovateľ zastáva názor, že obec Rosina nebola účastníkom správneho konania (rovnako nemá vedomosť, že by sa tohto účastníctva domáhala v čase prvostupňového konania), nemala by byť pribratá ani ako účastník konania v správnom súdnom konaní v zmysle § 32 ods. 1 a ods. 3 písm. a/ SSP. Ďalej uvádza, že odkalisko Rosina sa nachádza aj v k. ú. V., avšak predmetom administratívneho konania nebolo odkalisko ako také, ale udelenie súhlasu na prevádzkovanie zariadenia na zber odpadov, umiestneného výlučne v k. ú. G., ktoré nepatrí k obci Rosina, ale k mestu Žilina. Zároveň poukazuje, že objekt administratívneho konania nie je umiestnený ani na hranici katastrálnych území, a preto neexistuje dôvod konať s obcou Rosina v správnom súdnom konaní. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti ďalej uvádza, že
napadnuté uznesenie bolo vydané predčasne, najmä z dôvodu, že ako žalobca nemal možnosť vyjadriť sa k podaniu, ktoré zaslala obec Rosina dňa 14.08.2020, čo sťažovateľ považuje za odňatie možnosti konať pred súdom a zároveň porušenie práva na spravodlivý proces v zmysle § 440 ods. 1 písm. f/ SSP. Sťažovateľ zastáva názor, že správny súd bez preukázania tvrdení uvádzaných obcou Rosina a bez poskytnutia možnosti ostatným účastníkom konania vyjadriť sa, vydal napadnuté uznesenie predčasne a odňal ostatným možnosť konať pred súdom. Na záver poukazuje na to, že napadnuté uznesenie nespĺňa náležitosti, a to riadne odôvodnenie rozhodnutia, s poukazom na nemožnosť aplikácie § 32 ods. 1 písm. a/ SSP na zistený skutkový stav v kontexte § 33 SSP, pričom toto ustanovenie nadväzuje na § 32 SSP, v žiadnom prípade však § 33 SSP okruh účastníkov správneho súdneho konania nevymedzuje.
Z textu napadnutého uznesenia sa potom javí, že správny súd má možnosť pribrať do konania za účastníka konania každého, o kom sa domnieva, že sa má s ním konať, bez ohľadu na pravidlá účastníctva konania uvedené v § 32 SSP. Na základe vyššie uvedených skutočností, sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd zrušil napadnuté uznesenie správneho súdu a priznal mu náhradu trov kasačného konania v plnom rozsahu. 3.
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) po preskúmaní napadnutého uznesenia konštatuje, že táto smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je kasačná sťažnosť neprípustná a to s odkazom na ustanovenie § 459 písm. c/ v spojení s § 439 ods. 2 písm. c/ SSP, nakoľko smeruje proti uzneseniu o priznaní alebo nepriznaní postavenia osoby zúčastnenej na konaní a zároveň s odkazom na ustanovenie § 459 písm. b/ SSP bola podaná neoprávnenou osobou. S poukazom na uvedené kasačnú sťažnosť ako neprípustnú odmietol.
4. Podľa § 452 SSP, na konanie na kasačnom súde sa primerane použijú ustanovenia druhej časti tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. 5. Podľa § 147 ods. 2 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku vrátane ustanovenia § 139 ods. 4 a § 141.
6. Podľa § 438 ods. 1 SSP, kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. 7. Podľa § 439 ods. 1 písm. c/ SSP, kasačná sťažnosť nie je prípustná proti uzneseniu o priznaní alebo nepriznaní postavenia osoby zúčastnenej na konaní.
8. Podľa § 442 ods. 1 SSP, kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech, a generálny prokurátor za podmienok ustanovených v § 47 ods. 2.
9. Podľa § 459 písm. b/ SSP, kasačný súd uznesením odmietne kasačnú sťažnosť ako neprípustnú, ak bola podaná neoprávnenou osobou. 10. Podľa § 459 písm. c/ SSP, kasačný súd uznesením odmietne kasačnú sťažnosť ako neprípustnú, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému kasačná sťažnosť nie je prípustná.
11. Kasačný súd po preskúmaní napadnutého uznesenia, musí skonštatovať, že kasačná sťažnosť smeruje proti uzneseniu o priznaní alebo nepriznaní postavenia osoby zúčastnenej na konaní, ktorým sa upravuje okruh subjektov správneho súdneho konania. Neprípustnosť kasačnej sťažnosti je tu na mieste najmä z dôvodu procesnej ekonómie. Pripustenie za osobu zúčastnenú na konaní zo strany správneho súdu závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom rozhodujúcim tu bude vnímanie správneho súdneho konania v intenciách spravodlivého procesu (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2018, 1824 s.). Záverom kasačný súd dodáva, že zúčastnená osoba má rovnaký rozsah práv ako by mala v postavení účastníka konania (uvedené vyplýva z rozsudku Súdneho dvora Európskej únie C-240/09 zo dňa 08.03.2011 obdobne NS SR, sp. zn. 3Sžp 24/2009). 12. Mimoriadny charakter kasačnej sťažnosti sa prejavuje v tom, že prístup k nej má len ten aktívne legitimovaný subjekt, v ktorého neprospech krajský súd rozhodol. Rozhodujúcim kritériom je preto znenie výroku rozhodnutia krajského súdu (obdobne 3Asan/13/2017 <https://www.aspi.sk/products/lawText/4/3600579/1/2?vtextu=3Asan/13/2017>). Kasačný súd ďalej konštatuje, že ustanovenie § 442 SSP taxatívne vymenúva aký okruh subjektov je oprávnený podať kasačnú sťažnosť. Sťažnostná legitimácia žalobcu je odvodená od skutočnosti, že vo veci samej nebolo jeho žalobe vyhovené. Pod nevyhovením je nutné rozumieť v prvom rade rozhodnutie o zamietnutí žaloby a v druhom rade sú to všetky procesné rozhodnutia, ktorými sa konanie skončilo, t. j. odmietnutie žaloby, ako i zastavenie konania, tzn. sú to rozhodnutia vydané v neprospech žalobcu. Podstatná je objektívna skutočnosť, že rozhodnutím súdu bola účastníkovi konania spôsobená určitá ujma, ktorú je možné odstrániť zrušením alebo zmenou napadnutého rozhodnutia. Uznesenie o priznaní postavenia osoby zúčastnenej na konaní v danom prípade nemohlo spôsobiť žiaden zásah do subjektívnych práv žalobcu (obdobne aj uznesenie NSR ČR, sp. zn. 1 As 173/2012). 13. S poukazom na vyššie uvedené dôvody kasačný súd kasačnú sťažnosť ako neprípustnú odmietol [§ 459 písm. b/ a c/ SSP s poukazom na § 439 ods. 2 písm. c/ SSP]. 14. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 4 SSP a analogicky podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov kasačného konania. 15. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 26. januára 2022