4Sžk/27/2020

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania a správneho súdneho konania

2. Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej len ako „stavebný úrad“ alebo „okresný úrad“) oznámil začatie stavebného konania na stavbu „SVO Projekt Nitra“. V oznámení uviedol, že podľa § 32 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „stavebný zákon“) sa územné rozhodnutie nevyžaduje, pretože na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku bolo Ministerstvom hospodárstva SR vydané osvedčenie zo dňa 14.01.2016 a zároveň uviedol, že Ministerstvo životného prostredia SR podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon EIA“) vydalo záverečné stanovisko č. 4783/ 2016-1.7/pl zo dňa 04.11.2016.

4. Proti stavebnému povoleniu podal žalobca včas odvolanie, o ktorom rozhodol napadnutým rozhodnutím žalovaný. Tento v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že okresný úrad v súlade s § 62 staveného zákona vyhodnotil súlad navrhovanej stavby s platným územným plánom Obce Lužianky; konštatoval, že v projektovej dokumentácii boli zohľadnené podmienky vyplývajúce z rozhodnutia v zisťovacom konaní a projektová dokumentácia stavby spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného prostredia. Podľa názoru žalovaného napadnuté rozhodnutie (stavebné povolenie) vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a obsahuje požadované zákonné náležitosti.

konania. Taktiež namietal nezákonnosť administratívneho konania, kedy stavebný úrad upustil od ústneho pojednávania, resp. skutočnosť, že podklady týkajúce sa dopravného napojenia stavieb a hlavne vyústenie dopravy na cestu I/64 ako i dopravné napojenie, sú nepreskúmateľné. V závere správnej žaloby žalobca namietal nedodržanie lehoty na vydanie rozhodnutia podľa § 49 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „správny poriadok“), ako i nedodržanie lehoty na oznámenie o začatí stavebného konania podľa § 61 ods. 1 stavebného zákona.

V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že v prvom rade skúmal aktívnu legitimáciu žalobcu na podanie žaloby skonštatujúc, že konajúce správne orgány konali so žalobcom ako s účastníkom stavebného konania v zmysle § 59 ods. 1 písm. c) stavebného zákona, čo znamená, že žalobca bol účastníkom stavebného konania ako osoba, ktorej toto oprávnenie vyplývalo zo zákona EIA. Uzavrel, že žalobca mal postavenie dotknutej verejnosti, nakoľko v konaní podľa tretej časti vyššie citovaného zákona podal odôvodnené písomné stanovisko o.i. k zámeru navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project“.

- Sever. Z tohto dôvodu krajský súd považoval za nedôvodnú námietku žalobcu spočívajúcu v tom, že pre vydanie stavebného povolenia v predmetnej veci bez predchádzajúceho vydania územného rozhodnutia neboli naplnené podmienky. 8. Čo sa týka aplikovateľnosti § 32 ods. 2 stavebného zákona, krajský súd konštatoval, že vzhľadom na fakt, že stavba je významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme podľa § 1 ods. 3 zákona č. 175/1999 Z.z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 175/1999 Z. z.“), bola splnená prvá podmienka stanovená v § 32 ods. 2 stavebného zákona, kedy sa nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku. 9. Ďalej poukázal na to, že druhou podmienkou, kedy sa nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia je, že priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny.

strategického parku. 10. K námietke, že v rámci strategického parku neprebehlo zisťovacie konanie podľa zákona EIA, krajský súd zdôraznil, že citovaný zákon nepozná pojem strategický park, preto nie je možné viesť ani zisťovacie konanie v rámci tohto zákona. V tejto súvislosti poukázal na to,

11. K námietke žalobcu ohľadom nerešpektovania § 9 ods. 2 vyhlášky Ministerstva životného prostredia č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona (ďalej len ako „vyhláška č. 453/2000 Z.z.“) a nepredloženia zastavovacieho plánu krajský súd uviedol, že túto námietku žalobca vzniesol v odvolaní proti rozhodnutiu stavebného úradu a žalovaný sa s touto námietkou riadne vysporiadal, keď uviedol, že stavba, o zmenu ktorej stavebník požiadal pred jej dokončením je súčasťou súboru stavieb a v takom prípade projektová dokumentácia prvej stavby obsahuje celkovú situáciu, t.j. zastavovací plán celého súboru stavieb.

Naviac, riešenie napojenia úseku cesty I/64 na rýchlostnú komunikáciu R1A nebolo predmetom stavebného konania, ani žalobou napadnutého rozhodnutia. 13. Čo sa týka námietky upustenia sa od ústneho pojednávania vo všetkých veciach súvisiacich s výstavbou automobilky Jaguar Land Rover, krajský súd konštatoval, že táto námietka je všeobecného charakteru. Súčasne mal preukázané, že v oznámení o začatí stavebného konania stavebný úrad v zmysle § 61 ods. 2 a § 68 ods. 1 stavebného zákona oznámil účastníkom konania, že sú mu dobre známe pomery staveniska a žiadosť o vydanie stavebného povolenia poskytuje dostatočný podklad pre posúdenie žiadosti, a preto upúšťa od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania. 14. Čo sa týka nedodržania lehôt krajský súd uviedol, že lehota na vydanie oznámenia o začatí stavebného konania v zmysle § 61 ods. 1 stavebného zákona, je procesnou lehotou, ktorá má poriadkový charakter a jej prípadné nedodržanie nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutia. Rovnako tak lehoty pre vydanie rozhodnutia v zmysle § 49 správneho poriadku majú

II. Kasačná sťažnosť žalobcu a vyjadrenie žalovaného a ďalších účastníkov konania

Podľa názoru sťažovateľa krajský súd sa nevysporiadal s otázkou, či a ako územný plán rieši zastavovací plán, vzájomné vzťahy priestorového usporiadania dotknutého územia dodajúc, že len tak by mohol vydať stavebné povolenie. Mal za to, že stavebný úrad konal predčasne, pretože pred stavebným konaním musí byť vedené územné konanie ukončené s kladným územným rozhodnutím a až následne je možné podať žiadosť o stavebné povolenie.

18. Vo vzťahu k záveru krajského súdu, že predmetný zákon upravuje zisťovacie konanie o posudzovaní strategických dokumentov, resp. konanie o posudzovaní činností, ale nie konanie o posudzovaní strategických parkov namietal, že pokiaľ nebol dodržaný zákon a významná investícia v podobe stavby „Vybudovanie strategického parku“ nebola posúdená podľa zákona č. 24/2006 Z.z. nemôžu byť legitímne ďalšie stavby - významné investície, ktoré budú realizované v predmetnom strategickom parku. V tejto súvislosti sťažovateľ poukázal na skutočnosť, že obdobný strategický park na Slovensku - Strategický park Haniska sa bude posudzovať v zmysle zákona č. 24/2006 Z.z. Ďalej, podľa názoru sťažovateľa podklady týkajúce sa dopravného napojenia stavieb a hlavne vyústenia dopravy na cestu I/64 sú nepreskúmateľné.

20. S poukazom na uvedené skutočnosti sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. 21. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že nesúhlasí s kasačnými námietkami sťažovateľa majúc za to, že postup v konaní správneho súdu bol pri vydávaní napadnutého rozsudku zákonný a vecne správny. Preto navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol. 22. Ďalší účastník 1/ JLR sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril podaním zo 08.07.2020, v ktorom navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol majúc za to, že preskúmavané rozhodnutia sú správne a zákonné. Uviedol, že stavebné povolenie je zákonné, resp. že sťažovateľ v podanej kasačnej sťažnosti neuviedol dôvody, ktoré by preukazovali porušenie verejného záujmu v oblasti životného prostredia, pričom tieto rovnako nepreukazujú zásah do jeho subjektívnych práv. Ďalej sa vyjadril, že krajský súd sa dostatočne vysporiadal

Súčasne dodal, že tento dôvod nepredstavuje čo do obsahu skutočnosť, ktorú je možné použiť pri podaní kasačnej sťažnosti na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Záverom dal do pozornosti rozhodnutia súdov Slovenskej a Českej republiky v snahe predovšetkým zdôrazniť princíp proporcionality medzi namietanou nezákonnosťou správneho rozhodnutia a dôsledkami prípadného vyhovenia kasačnej sťažnosti.

Taktiež poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 649/2015 zo dňa 16. decembra 2015 a sp.zn. III. ÚS 502/2015 zo dňa 6. októbra 2015, ako aj rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp.zn. 7A 85/2001-43 a rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 2S/31/2017 zo dňa 25. júla 2018.

23. 1. augusta 2021 začal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“) činnosť a začal konať vo všetkých veciach, v ktorých do 31. júla 2021 konal Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší súd“) v správnom kolégiu (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy SR v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

24. Najvyšší správny súd, po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP), a má predpísané náležitosti (§ 57 SSP a § 445 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, rozhodujúc bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu, pričom dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

Tieto závery spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem podľa názoru kasačného súdu vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. 26. K sťažovateľom namietanej nesprávnej aplikácii ustanovenia § 32 ods. 2 stavebného zákona kasačný súd uvádza, že táto námietka nie je vo vzťahu k vydanému stavebnému povoleniu relevantná.

28. Vychádzajúc z citovaného ustanovenia kasačný súd poukazuje jednak na to, že na výstavbu automobilového výrobného podniku v rámci strategického parku v Nitre bolo podľa § 3 ods. 2 zákona č. 175/1999 Z.z. vydané Osvedčenie o významnej investícii č. 13489/ 2016-1000-02437 zo dňa 14. januára 2016 a jednak na to, že stavby, ktoré sa realizujú v rámci stavebného povolenia v k.ú. F., I., E., L. a I. sú umiestnené v súlade s platnou územnoplánovacou dokumentáciou Mesta Nitra, v ktorej je riešené funkčné využívanie územia. Ohraničenie plochy strategického parku vyplýva z citovaného osvedčenia o významnej investícii a priestorové usporiadanie strategického parku zo zastavovacieho plánu, ktorý bol predložený v rámci stavebného povolenia na prvý stavebný objekt areálu.

25/2020 dňa 24. augusta 2022 s tým výsledkom, že kasačná sťažnosť bola zamietnutá. S poukazom na uvedené je preto táto námietka nedôvodná. 29. Ďalej sa kasačný súd zaoberal kasačnou námietkou spočívajúcou v tvrdení, že v rámci strategického parku neprebehlo zisťovacie konanie v zmysle zákona EIA, pričom ju vyhodnotil za nedôvodnú. Ohľadom uvedeného kasačný súd upriamuje pozornosť sťažovateľa, že cieľom zisťovacieho konania je zistiť, či určitá navrhovaná činnosť alebo jej zmena majú alebo nemajú byť predmetom posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie. Príslušný orgán na záver vydá rozhodnutie zo zisťovacieho konania, v ktorom rozhodne, či sa daná navrhovaná činnosť alebo zmena činnosti bude posudzovať podľa zákona EIA alebo

30. V súvislosti so zisťovacím konaním kasačný súd zdôrazňuje, že stavebné povolenie na stavbu „SVO Projekt Nitra“ v rozsahu stavebných objektov: SO 516 Zákazková úprava áut, SO 731.1 Zeleň, SO 732.1 Oplotenie, SO 743.4 Areálový rozvod plynu - STL, SO 744.1 CW Rozvody pomocných médií - chladiaca voda, SO 744.2 CA Rozvody pomocných médií - stlačený vzduch, SO 744.1 HW Rozvody pomocných médií - horúca voda 90/70 C, SO 745.1 Uličné osvetlenie - SVO, SO 746.1 VN 22kV areálový rozvod, SO 748.1 NN areálový rozvod bolo vydané stavebným úradom dňa 02.02.2018 pod č. OU-NR-OVBP2-2018/006564-13. Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na fakt, že stavebnému konaniu v tejto veci predchádzalo zisťovacie konanie, v ktorom Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia vydal dňa 08.10.2015 rozhodnutie č. OU-NR-OSZP3-2015/031851-017-F36, podľa ktorého sa navrhovaná činnosť „Automotive Nitra Project“, ktorú predložil navrhovateľ - Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu nebude posudzovať podľa § 29 zákona EIA.

Následne dňa 01.07.2021 rozsudkom Krajského súdu v Nitre v konaní vedenom pod sp.zn. 26S/3/2016 bola zamietnutá žaloba žalobcu (sťažovateľa), ktorou sa práve domáhal preskúmania a zrušenia tohto rozhodnutia. To znamená, že predmetné rozhodnutie je právoplatné a záväzné pre správne orgány konajúce v stavebnom konaní, ako i pre správny súd. V nadväznosti na uvedené je zároveň potrebné dať do pozornosti skutočnosti známe kasačnému súdu z jeho rozhodovacej činnosti, a to konkrétne závery plynúce z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Sžk/36/2019 zo dňa 01.12.2020, v ktorom bolo konštatované, že dňa 04.11.2016 bolo vydané záverečné stanovisko č. 4783/2016-1.7/pl. k navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project - Fáza 2“, v ktorom Ministerstvo životného prostredia SR, odbor posudzovania vplyvov na životné prostredie vyjadrilo súhlas s navrhovanou činnosťou za predpokladu splnenia tam uvedených podmienok a realizácie opatrení. Na základe rozkladu proti záverečnému stanovisku rozhodol minister životného prostredia SR rozhodnutím č. 2930/2017-9.2 (1/

31. Pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa dopravného napojenia stavieb a hlavne vyústenia dopravy na cestu I/64, kasačný súd poznamenáva, že krajský súd správne konštatoval, že námietky žalobcu (sťažovateľa) v tejto časti sú iba všeobecné, z ktorých nie je možné zistiť, akým spôsobom by riešenie dopravnej situácie malo mať negatívny vplyv na životné prostredie. Naviac, kasačný súd v zhode s názorom krajského súdu konštatuje, že riešenie napojenia úseku cesty I/64 na rýchlostnú komunikáciu R1A nebolo predmetom stavebného konania, ani žalobou napadnutého rozhodnutia. Na základe tohto faktu kasačný súd konštatuje, že nie je potrebné, aby bola v danom správnom súdnom konaní táto otázka riešená.

S uvedeným úzko súvisí ustanovenie § 441 SSP, v zmysle ktorého v kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. V zmysle ustanovenia § 441 SSP, novoty v kasačnom nie sú prípustné okrem zákonom ustanovených výnimiek, o ktoré v danom prípade nejde.

Vzhľadom na uvedené kasačný súd konštatuje, že tento dôvod kasačnej sťažnosti zohľadňovať nebude. 33. K námietke týkajúcej sa upustenia od ústneho pojednávania vo všetkých veciach súvisiacich s výstavbou automobilky Jaguar Land Rover je potrebné uviesť, že v oznámení o začatí stavebného konania stavebný úrad v zmysle § 61 ods. 2 a § 68 ods. 1 stavebného zákona oznámil účastníkom konania, že sú mu dobre známe pomery staveniska a žiadosť o vydanie stavebného povolenia poskytuje dostatočný podklad pre posúdenie žiadosti, a preto upustil od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania. V tejto súvislosti kasačný súd zdôrazňuje, že nevyhnutnosť ústneho pojednávanie je daná povahou veci, ak je potrebné vykonať dokazovanie alebo ak nie je jednoznačný skutkový stav veci, pričom uvedené neplatí pre posudzovanú vec. Preto aj túto námietku kasačný súd považoval za nedôvodnú. 34. Čo sa týka nedodržania lehoty na vydanie stavebného povolenia kasačný súd zastáva, že skutočnosť, že nebola dodržaná procesná lehota na vydanie rozhodnutia nie je vadou konania, pre ktorú by bolo potrebné zrušiť napadnuté rozhodnutie správneho orgánu.

35. S poukazom na vyššie uvedené Najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 36. O trovách kasačného konania bolo rozhodnuté podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1,?§168 a § 169 SSP tak, že sa sťažovateľovi nepriznala náhrada trov kasačného konania z dôvodu neúspechu a žalovanému nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva. Ďalším účastníkom konania nárok na náhradu trov konania nebol priznaný z dôvodu, že im kasačný súd neuložil žiadnu povinnosť, s plnením ktorej by im trovy kasačného konania vznikli.

V Bratislave dňa 25. augusta 2022